Vysokoškolský zákon o VŠ – úplné znenie

Štátne vysoké školy sú:

Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.

Vojenské vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sa nepripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov^29a) (ďalej len „štátna služba profesionálnych vojakov“), nie sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov³⁰) alebo nie sú študentmi vojenských vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky; na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním týchto študentov prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.²⁰)

Názov vojenskej vysokej školy obsahuje slovo „vojenská“ alebo slovné spojenie „ozbrojené sily“ v príslušnom tvare.

Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí sa pripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.^28aa)

Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“)

Ministerstvo obrany

Ak boli zrušené všetky študijné programy vojenskej vysokej školy, ministerstvo obrany predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť vojenská vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.

Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.

Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.

Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú prípravnú štátnu službu,²⁹) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy^29a) neustanovujú inak.

Študentom vojenských vysokých škôl sa dňom skončenia prípravnej štátnej služby²⁹) alebo dňom skončenia štátnej služby^29aa) skončí aj štúdium na vojenskej vysokej škole.

Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.^29a)

Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.

Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.

Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy, alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.

Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 102 ods. 3, § 103.

Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 72, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 104.

Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.³⁰) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.²⁰)

Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

Ak boli zrušené všetky študijné programy policajnej vysokej školy, ministerstvo vnútra predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť policajná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.

Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.

Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.

Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy³¹) neustanovujú inak.

Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.

Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.³²)

Na policajné vysoké školy a ich fakulty

Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé zdravotnícke povolania.³³)

Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.²⁰)

Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

Ministerstvo zdravotníctva má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

Ak boli zrušené všetky študijné programy zdravotníckej vysokej školy, ministerstvo zdravotníctva predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť zdravotnícka vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.

Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.

Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.

Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 16a, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 až 101 sa na ne vzťahujú primerane.

Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas“) podľa osobitného predpisu.^20a)

Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.

Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.

Vláda môže na návrh ministerstva školstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať. Ak boli zrušené všetky študijné programy súkromnej vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na odňatie štátneho súhlasu, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.

Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.

Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu školstva.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 8 až 10, § 48 a 49 sa vzťahujú aj na pobočky vysokých škôl so sídlom v zahraničí, ktoré nepôsobia na území Slovenskej republiky podľa § 49a.

Zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda na návrh ministerstva školstva. Ministerstvo školstva predloží vláde návrh do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti súkromnej vysokej školy o zmenu názvu.

Názov súkromnej vysokej školy môže obsahovať slovo „univerzita“ alebo z neho odvodené tvary slov, ak súkromná vysoká škola má oprávnenie vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy tretieho stupňa najmenej v piatich študijných odboroch a má ku dňu podania žiadosti o zmenu názvu zapísaných na štúdium najmenej 2 000 študentov. Ak súkromná vysoká škola spĺňa podmienky podľa prvej vety, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na súhlas so zmenou názvu, inak predloží vláde návrh na nesúhlas so zmenou názvu.

Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.

Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.

Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:

Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.

Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.

Akademický senát súkromnej vysokej školy

Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.

Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy. Rektora súkromnej vysokej školy vymenúva a odvoláva na návrh správnej rady súkromnej vysokej školy prezident republiky. Návrh správnej rady súkromnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva na základe návrhu správnej rady súkromnej vysokej školy; správna rada súkromnej vysokej školy návrh predloží do 15 dní od prijatia rozhodnutia, ktorým návrh kandidáta na rektora potvrdila.

Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.

Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7 až 10.

Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.

Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.

Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.

Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.

Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:

Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.

Štatút súkromnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.

Súkromná vysoká škola je povinná

Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo školstva o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie“).

Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží

Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.

Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo školstva vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.

Ministerstvo školstva pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo školstva preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo školstva konanie o žiadosti preruší.

Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo školstva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.³⁵)

Ministerstvo školstva oprávnenie neudelí, ak

Ministerstvo školstva rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.

Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.

Ministerstvo školstva preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.

Ak ministerstvo školstva zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.

Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 4, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.

Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.

Oprávnenie udelené ministerstvom školstva nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.

Zahraničná vysoká škola je povinná

Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo školstva.

Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.

Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa.

Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.

Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.

Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. Podmienkou pripustenia k obhajobe záverečnej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas^35aa) študenta so zverejnením a sprístupnením záverečnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.

Študijný program bližšie určujú:

Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.

Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.

Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký“, „umenie“ alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.

Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť predmetov a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy alebo so študijným poriadkom fakulty študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).

Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.

Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.^34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.

Ak ide o študijný program uskutočňovaný v študijnom odbore, v ktorom sa vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatniteľnosti absolventov študijného programu v praxi, vysoká škola môže začať jeho uskutočňovanie alebo vykonávať jeho úpravu len s predchádzajúcim písomným súhlasným stanoviskom príslušnej právnickej osoby; kritériá používané pri vydávaní tohto stanoviska schvaľuje príslušná právnická osoba.

Vysoká škola môže zrušiť akreditovaný študijný program, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom programe uskutočňovanom v rovnakom študijnom odbore na príslušnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole.

Ak vysoká škola zruší všetky študijné programy v niektorom študijnom odbore a stupni, dňom zrušenia posledného z nich vysoká škola

Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa.

Absolventi bakalárskeho študijného programu získajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre bakalársky študijný program

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium“) je bakalárska práca.

Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke „Bc.“).

Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.

Bakalársky študijný program je uskutočňovaný ako interdisciplinárne štúdiá, ak sa uskutočňuje vo viac ako dvoch študijných odboroch, a študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa získava vysokoškolské vzdelanie, sa určí podľa absolvovaných predmetov.

Pravidlá študijného programu vyžadujú, aby si študent počas druhého roka štúdia zvolil jeden študijný odbor alebo dva študijné odbory, v ktorých chce riadne skončiť štúdium.

Vysokoškolské vzdelanie je možné získať len v tom študijnom odbore, v ktorom má vysoká škola právo uskutočňovať študijné programy prvého stupňa.

Na diplome sa uvádza študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých boli splnené podmienky na získanie vysokoškolského vzdelania.

Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.

Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre študijný program

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium“) sa udeľuje akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul „inžinier architekt“ (v skratke „Ing. arch.“).

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium“) sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“).

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister“ alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Podmienkou pripustenia k obhajobe rigoróznej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas^35aa) absolventa študijného programu so zverejnením a sprístupnením rigoróznej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

Rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce je oprávnená uskutočňovať len vysoká škola, ktorá má v príslušnom študijnom odbore akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje akademický titul „magister“.

Učiteľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore, ktorý má v názve slovo „učiteľstvo“, alebo v kombinácii takých študijných odborov a vzťahuje sa na dva vyučovacie predmety.

Prekladateľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo a vzťahuje sa na dva jazyky.

Súbor predmetov a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na jeden vyučovací predmet alebo na jeden jazyk, sa označuje ako aprobácia.

Akreditovaným študijným programom sa stáva vytvorená kombinácia z aprobácií vrátane predmetov

Vysoká škola o každej aprobácii zapisuje do registra študijných programov rovnaké údaje, ako o študijnom programe.

Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program

Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium“) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).

Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané externou vzdelávacou inštitúciou môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov.

Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.

Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.

Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).

Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.

Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand“), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.

Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.

Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.

Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia“ („artis doctor“, v skratke „ArtD.“; skratka „ArtD.“ sa uvádza za menom).

Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie“ (v skratke „ThLic.“); o jeho udelení vydá vysoká škola osvedčenie. Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom).

Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.

Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, nárok na štipendium

Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.

Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.

Vysoká škola je oprávnená v oznámení o čase a mieste konania obhajoby dizertačnej práce zverejniť

Externou vzdelávacou inštitúciou je právnická osoba, ktorej ministerstvo školstva vydalo osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj^35ab) a s ktorou vysoká škola uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je podieľanie sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu.

Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len „spoločný študijný program“) absolvujú na jednotlivých vysokých školách jednotlivé časti štúdia podľa § 61 ods. 2. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.

Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.

Register študijných odborov a register študijných programov sú verejné informačné systémy verejnej správy, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva. V registri študijných odborov a registri študijných programov sa zaznamenávajú údaje o akreditovaných činnostiach vysokých škôl a ak ide o zahraničné vysoké školy, údaje o rozsahu oprávnenia na pôsobenie na území Slovenskej republiky.

Register študijných odborov slúži najmä na štatistické účely, rozpočtové účely, vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy, a evidenciu akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania a ich platnosti.

Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných odborov údaje o jednotlivých študijných odboroch.

Agentúra zapisuje do registra študijných odborov

Register študijných programov slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely, evidenciu akreditovaných študijných programov a ich aktuálneho stavu a monitorovanie podmienok, za ktorých sa uskutočňujú akreditované študijné programy.

V registri študijných programov sa zaznamenajú aj údaje o vyučujúcich jednotlivých predmetov študijných programov formou odkazu na údaje v registri zamestnancov; to sa nevzťahuje na vyučujúcich, ktorí sú zamestnancami špecializovaných výučbových zariadení, vedú záverečné práce študentov alebo na členov skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok. Údaje v rozsahu meno a priezvisko a akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul a vedecká hodnosť sa zverejňujú bez obmedzenia.

Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných programov údaje o študijných programoch zahraničnej vysokej školy podľa § 49a ods. 9, na ktoré má zahraničná vysoká škola udelené oprávnenie.

Agentúra zapisuje do registra študijných programov údaje o rozhodnutiach o akreditáciách študijných programov.

Vysoká škola zapisuje do registra študijných programov údaje o vytvorených študijných programoch, ich úpravách, predmetoch a o ich zrušení. Zápisom do registra študijných programov v súlade s rozsahom oprávnení vysokej školy podľa odseku 2 sa študijný program stáva akreditovaným študijným programom.

Ministerstvo školstva určuje podmienky a spôsob aizovaného prenosu údajov z

Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra študijných odborov a registra študijných programov, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a ich aktualizáciu.

Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.^35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.^35a)

Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v registri študijných programov.

Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.

Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.^36a)

Vysoká škola je povinná uložiť dokumentáciu prijímacieho konania, dokumentáciu o zápise na štúdium a zápisoch do ďalšej časti štúdia, výpis výsledkov štúdia, kópie dokladov o absolvovaní štúdia a dokumentáciu rozhodovania o akademických právach a povinnostiach študenta najmenej na 25 rokov odo dňa skončenia štúdia.

Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.

Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom súčet počtu získaných kreditov za predchádzajúce vysokoškolské štúdium, ktorým bolo získané vysokoškolské vzdelanie, a počtu kreditov potrebných na riadne skončenie študijného programu druhého stupňa, na ktorý sa uchádzač hlási, musí byť najmenej 300 kreditov.

Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.

Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.³⁷)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.

Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so špecifickými potrebami sa na jeho žiadosť na základe vyhodnotenia jeho špecifických potrieb [§ 100 ods. 9 písm. b)] určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby.

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.³⁸) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.

Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore.

Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.

Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.

V prihláške uvedie uchádzač údaje

Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať^38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.

K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu⁴⁰) uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 7 a § 73a ods. 12. Vysoká škola je oprávnená využívať údaje z prihlášky na štúdium o prijatom uchádzačovi o štúdium, ktorý oznámil vysokej škole, že sa zapíše na štúdium podľa odseku 9, v nevyhnutnom rozsahu na účel zápisu údajov do registra študentov a na účel vydania preukazu študenta.

O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.

Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.

Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.

Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.

Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.

Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.

Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej republiky bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.

Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.

Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.

Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole.

Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa § 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.

Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré predmety v príslušnej časti akademického roka a ostatné predmety v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.

Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.

Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.

Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie. Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie základných podmienok na prijatie.

Vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do 30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom vysokej školy.

Dňom zápisu podľa odseku 4 sa študent stáva študentom vysokej školy, na ktorú sa zapísal, a jeho predchádzajúce štúdium sa považuje za zanechané dňom, ktorý predchádza dňu zápisu. Vysoká škola, ktorá umožnila študentovi zápis, oznámi vysokej škole, na ktorej študent zanechal štúdium, do troch pracovných dní od uskutočnenia zápisu, ktorému študentovi a v akom študijnom programe umožnila zápis a dátum zápisu.

Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

Vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať

Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.

Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.

Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.

Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním predmetov v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.

Kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania.

Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v dennej forme štúdia je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v externej forme štúdia je vyjadrená počtom najviac 48 kreditov, v závislosti od štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a počtu kreditov potrebných na jeho riadne skončenie.

Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Záverečná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami alebo osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvo tretej osoby.

Ak je pre priebeh obhajoby nevyhnutné oboznámiť vedúceho záverečnej práce, školiteľa, oponenta alebo skúšobnú komisiu s údajmi, ktorých zverejnenie je v záverečnej práci vylúčené najmä preto, že ide o obchodné tajomstvo tretej osoby, utajovanú skutočnosť alebo osobný údaj, môže študent pri dodržaní podmienok podľa osobitných predpisov tieto údaje uviesť v osobitnej neverejnej dokumentácii, ktorá nie je súčasťou záverečnej práce a ktorá je určená výlučne vedúcemu záverečnej práce, školiteľovi, oponentovi a skúšobnej komisii.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa obdobne vzťahujú na rigoróznu prácu.

Ustanovenie odseku 1 sa obdobne vzťahuje na habilitačnú prácu. Ustanovenie odseku 2 sa na habilitačnú prácu vzťahuje primerane.

Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.

Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 9).

Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.

Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky³) alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta.

Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre magisterské študijné programy uskutočňované na fakulte dekan a pre magisterské študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.

Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.

Ministerstvo školstva spravuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác. Pred pripustením osoby k obhajobe záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vysoká škola zašle túto prácu v elektronickej forme do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác a na základe informácie z centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác overí mieru originality zaslanej práce. Ak je predmetom záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vytvorenie umeleckého diela v inej ako literárnej forme alebo podanie umeleckého výkonu, do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác sa namiesto tejto práce alebo jej časti zasiela písomná informácia o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone, ktorého miera originality sa neoveruje; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zverejnenia záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce alebo jej sprístupňovania verejnosti sa v takomto prípade primerane vzťahujú na písomnú informáciu o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone. Zaslaná práca sa v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác uchováva spolu s menom a priezviskom autora a názvom vysokej školy, ktorá záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu zaslala, po dobu 70 rokov odo dňa registrácie. Spolu so záverečnou prácou, rigoróznou prácou alebo habilitačnou prácou sa zasielajú v elektronickej forme aj príslušné posudky oponentov, školiteľov, vedúcich záverečných prác alebo rigoróznych prác, recenzentov alebo iných osôb a tieto posudky sa uchovávajú v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác spolu s príslušnou prácou po dobu jej uchovávania; na sprístupnenie týchto posudkov verejnosti alebo iné ich uverejnenie sa vyžaduje licenčná zmluva s nositeľom autorských práv k tomuto posudku.

Centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, spracúva právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).

Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu,^38b) a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa obhajoby príslušnej práce. Vysoká škola bezodkladne po obhajobe príslušnej práce doručí prevádzkovateľovi registra úplnú informáciu o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy a o dni obhajoby; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva školstva ju ministerstvu školstva riadne a včas doručiť. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje súhlas^35aa) autora udelený podľa osobitného predpisu^38c) ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu, a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení príslušnou vysokou školou; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitného predpisu^38d) súvisiace s následným použitím diela.

Záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená podľa odseku 9 sa zverejňuje spolu s informáciou o správe práv^38e) a je sprístupnená verejnosti s použitím takých technologických opatrení,^38f) ktoré zabránia verejnosti prácu trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť, pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení. Autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa obhajoby príslušnej práce, počas ktorej nie je účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej zmluvy, najviac však o ďalších 24 mesiacov.

Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa nevzťahujú na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ak bola pred zaslaním do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác vydaná v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodická publikácia; ak bola takto vydaná len časť práce, ustanovenia odsekov 9 a 10 sa uplatnia primerane na nevydanú časť práce. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením názvu periodickej publikácie, jej vydavateľa, príslušného medzinárodného štandardného čísla seriálu (ISSN) a identifikácie konkrétneho čísla seriálu, v rámci ktorého došlo k vydaniu práce, alebo ak ide o neperiodickú publikáciu, s uvedením vydavateľa neperiodickej publikácie, roku jej vydania, nákladu vydania a príslušného medzinárodného štandardného čísla knihy (ISBN).

Na žiadosť autora je prevádzkovateľ registra povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zastaviť verejné sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ktorá bola vydaná v rámci periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie po jej sprístupnení verejnosti, v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác; ak bola takto vydaná len časť práce, zastaví prevádzkovateľ registra verejné sprístupňovanie len tejto časti. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením údajov podľa odseku 11. Na žiadosť ministerstva školstva alebo autora je prevádzkovateľ registra povinný bezodkladne zastaviť sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, prípadne jej časti verejnosti, a to dočasne, ak existuje odôvodnené podozrenie, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, alebo natrvalo, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a; ak je záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, zodpovednosť za škodu spôsobenú sprístupnením takejto práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác nesie výlučne autor, pričom Slovenská republika, ministerstvo školstva, prevádzkovateľ registra ani príslušná vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takým zverejnením alebo sprístupnením verejnosti.

Podrobnosti o procese doručovania údajov, informácií, licenčných zmlúv a iných dokumentov vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých možno nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom školstva ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku 7, vzory súhlasov podľa § 51 ods. 3, § 53 ods. 9 a § 76 ods. 3 a 4, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.

Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.

Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.

Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.

Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.

Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.

Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.

Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí

Dňom skončenia štúdia je

Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.

Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.

Doklady o štúdiu sú:

Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. j); na preukaze študenta je vyobrazená aj podobizeň jeho držiteľa. Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.

Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä predmety (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.

Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.

Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo školstva; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v anglickom jazyku. Doklad patrí

Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu práce študenta študijného programu v zdravotníckom študijnom odbore, ktorú vykonal pod dohľadom počas klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súčasť štúdia. Do záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí určený vysokoškolský učiteľ. Vysoká škola môže v prípade pochybností požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vykazovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou vedenou zdravotníckym zariadením.

Študentovi spoločného študijného programu (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.

Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:

Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade. Vysoká škola je oprávnená v rámci tohto akademického obradu verejne vyhlásiť údaje o absolventovi v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto narodenia, názov fakulty, na ktorej sa uskutočňoval absolvovaný študijný program, názov absolvovaného študijného programu, názov študijného odboru, v ktorom získal vysokoškolské vzdelanie, a udelený akademický titul.

Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.

Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.

Vysoká škola vydá študentovi po riadnom skončení štúdia na základe jeho žiadosti vysokoškolský diplom v štátnom jazyku a v jazyku požadovanom študentom, ak vysoká škola takéto vydanie diplomu zabezpečuje. Vysoká škola zabezpečuje vydávanie vysokoškolského diplomu najmenej v kombinácii štátneho jazyka s anglickým jazykom. Ak je vysokoškolský diplom vydaný v dvoch jazykoch, v týchto jazykoch sa vydáva aj dodatok k diplomu, a to buď ako jeden doklad v dvoch jazykoch, alebo ako dva doklady v jednotlivých jazykoch.

Vysoká škola môže vydať študentovi alebo absolventovi po absolvovaní ucelenej časti štúdia, ktorou sa získava čiastočná kvalifikácia alebo úplná kvalifikácia, osobitný doklad o jej získaní.

Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.

Doklady o absolvovaní štúdia sa vydávajú do 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem prípadov, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov.

Na doklady o absolvovaní štúdia absolventov spoločných študijných programov sa ustanovenia odseku 2 vzťahujú primerane. Absolventom spoločných študijných programov podľa dohody spolupracujúcich vysokých škôl

Ak sa na vydaní dokladov o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 podieľa vysoká škola so sídlom v Slovenskej republike, uvedie sa aj študijný odbor podľa sústavy študijných odborov, v ktorom absolvent získal vysokoškolské vzdelanie a stupeň dosiahnutého vzdelania podľa tohto zákona.

Ak sa spoločný študijný program uskutočňuje v kombinácií dvoch študijných odborov a niektorá zo spolupracujúcich vysokých škôl nie je oprávnená na poskytovanie vysokoškolského vzdelania príslušného stupňa v oboch študijných odboroch, spolupracujúce vysoké školy vydajú absolventovi spoločné doklady o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 písm. a).

Vysoká škola vydá na žiadosť fyzickej osoby, u ktorej došlo k zmene mena alebo k zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia, náhradný doklad o absolvovaní štúdia so zmeneným menom, priezviskom a rodným priezviskom, ak ho vysoká škola na doklade o absolvovaní štúdia uvádza, najneskôr do 30 dní od podania žiadosti; tento náhradný doklad sa okrem pôvodných osobných údajov vydáva v rovnakej podobe, v akej príslušná vysoká škola vydáva odpis z dokladu o absolvovaní štúdia.

Žiadosť podľa odseku 12 obsahuje

Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.

Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší.

Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.

Študent má právo najmä

Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.³⁹)

Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.

Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.

Študent je ďalej povinný najmä

Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.

Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok. Premlčacia doba neplynie počas konania o disciplinárnom priestupku ani počas prerušenia štúdia.

Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.

Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.

Vysoká škola vedie register študentov. Register študentov je neverejný informačný systém vysokej školy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je vysoká škola.

Register študentov slúži na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj na účely prideľovania ubytovania, v elektronických preukazoch študentov a na účely overovania právneho postavenia študenta aj v iných informačných systémoch vysokej školy. Vysoká škola eviduje v registri študentov aj údaje o študentoch inej vysokej školy, ktorým poskytla ubytovanie v študentskom domove podľa § 98 v rozsahu podľa odseku 3 a odseku 4 písm. e).

Do registra študentov sa zaznamenáva meno, priezvisko, rodné priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, podobizeň a štátne občianstvo študenta; do registra študentov sa zaznamenáva aj telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, ak ich študent poskytne. U cudzinca sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.

V registri študentov sa okrem údajov podľa odseku 3 zaznamenávajú o jednotlivých študentoch aj údaje o

Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:

Ak je to potrebné v súvislosti s plnením študijných povinností študenta alebo v súvislosti s jeho členstvom v orgáne vysokej školy alebo v orgáne fakulty, vysoká škola je oprávnená členom akademickej obce vysokej školy sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť údaje študenta v rozsahu

Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracúvať^38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy, ktorí sú povinní pri práci s registrom študentov dodržiavať právne predpisy o ochrane osobných údajov.⁴⁰)

Vysoká škola zaznamená údaje v registri študentov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť alebo v ktorom sa o zmene údajov dozvedela.

Na uchovávanie údajov z registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.^40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.

Na účely súvisiace s poskytovaním knižnično-informačných služieb podľa osobitného predpisu²¹) je vysoká škola oprávnená v informačnom systéme akademickej knižnice využívať údaje z registra študentov v rozsahu meno, priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a názov fakulty, ak je študent zapísaný na štúdium študijného programu, ktorý zabezpečuje fakulta. Na účely podľa prvej vety je vysoká škola v informačnom systéme akademickej knižnice oprávnená spracúvať aj číslo občianskeho preukazu študenta alebo číslo preukazu študenta; tieto údaje možno v informačnom systéme akademickej knižnice spracúvať po dobu registrácie príjemcu knižnično-informačných služieb akademickej knižnice.

Na účely prezentácie absolventov vysokej školy a možnosti overenia riadneho skončenia ich štúdia je vysoká škola oprávnená prostredníctvom svojho webového sídla sprístupniť alebo zverejniť údaje o svojich absolventoch v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, názov študijného programu, ak ide o absolventa, ktorý riadne skončil štúdium študijného programu, názov študijného odboru a rok absolvovania štúdia.

Centrálny register študentov je neverejný informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.

Centrálny register študentov slúži na centrálnu evidenciu študentov a absolvovaného štúdia na vysokých školách, štatistické účely a rozpočtové účely.

Centrálny register študentov je zdrojom platných údajov o študentoch pre potreby vysokých škôl, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy alebo právnických osôb podľa osobitného predpisu.^40b) Ministerstvo školstva na základe dohody s príslušným orgánom poskytne osobné údaje formou aizovaného prístupu k údajom v centrálnom registri študentov, ak informácia o štúdiu na vysokej škole je rozhodujúca pre ich rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu^40c) a sú oprávnení na spracúvanie osobných údajov o študentovi.

Vysoká škola poskytuje údaje z registra študentov do centrálneho registra študentov raz mesačne v rozsahu podľa § 73 ods. 3 a 4 okrem študentov vojenskej vysokej školy, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov; podobizeň študenta a jeho telefónne číslo sa do centrálneho registra študentov neposkytuje. V centrálnom registri študentov sa spracúvajú aj údaje o rodinnom stave študenta.

Štruktúru, formát a spôsob poskytovania údajov z registra študentov do centrálneho registra študentov a z centrálneho registra študentov do registra študentov určí ministerstvo školstva.

Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov a študentov, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove; ak ide o študentov inej vysokej školy, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove, údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu podľa § 73 ods. 4 písm. a), d), e), h), i) a p).

Ministerstvo obrany môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov^40c) a na účely podľa tohto zákona.

Ministerstvo vnútra môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch policajných vysokých škôl v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov^40c) a na účely podľa tohto zákona.

Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch zdravotníckych študijných odborov v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov^40c) a na účely podľa tohto zákona.

Ministerstvo školstva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov v plnom rozsahu na účely podľa tohto zákona a Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže využívať tieto údaje v plnom rozsahu na účely zostavenia, vyhodnocovania a prognózovania rozpočtu verejnej správy.

Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu

Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva školstva alebo v rozsahu podľa odsekov 7 až 9 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, alebo osobitne poverení zamestnanci príslušného ministerstva, ktorí sú povinní pri práci s centrálnym registrom študentov dodržiavať právne predpisy o ochrane osobných údajov.⁴⁰)

Na uchovávanie údajov z centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.^40a) Osobné údaje podľa § 73 ods. 3 je možné v centrálnom registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.

Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene údajov v centrálnom registri študentov spracúvať podľa tohto zákona aj údaje vedené v centrálnom registri študentov pred touto zmenou po dobu podľa odseku 13.

Ministerstvo školstva získava údaje z registra fyzických osôb^40d) v rozsahu podľa odseku 4 a poskytuje ich vysokej škole na účely integrácie informačných systémov. Ak sa zistí rozpor medzi údajmi v centrálnom registri študentov a údajmi v registri fyzických osôb, ministerstvo školstva zabezpečí opravu údajov v centrálnom registri študentov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety ministerstvo vnútra poskytne ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim aizovaný prístup k týmto údajom a aizované porovnanie s údajmi v centrálnom registri študentov.

Ministerstvo školstva je oprávnené spracúvať v centrálnom registri študentov referenčné údaje z informačného systému služieb zamestnanosti.

Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.

Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.²²)

Ak na skončenie pracovného pomeru zamestnanca vysokej školy bezprostredne nadväzuje vznik nového pracovného pomeru k tej istej vysokej škole, na účely tohto zákona ide o jeden pracovný pomer.

Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom čase.^40e)

Na účely spracovania a vyhodnotenia anonymného dotazníka podľa § 70 ods. 1 písm. h) je vysoká škola oprávnená spracúvať údaje o vysokoškolskom učiteľovi, anonymizované názory študentov na pedagogickú činnosť vysokoškolského učiteľa a reakcie vysokoškolského učiteľa na názory študentov uvedené v dotazníku. Údaje podľa prvej vety je vysoká škola oprávnená sprístupniť študentom príslušnej vysokej školy na účely transparentnosti vyhodnocovania dotazníkov a motivácie študentov k ich vyplneniu. Údaje o vysokoškolskom učiteľovi na účely podľa prvej vety sa spracúvajú v rozsahu

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta prispieva v spolupráci s profesorom vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.

Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie profesora je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu profesor príslušnej vysokej školy v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.⁴¹) Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie docenta je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu docent v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.⁴¹)

Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“ a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy; ak taký titul nemá, je mimoriadnym profesorom. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“, stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.

Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ je

Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent“ je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania. Podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas^35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.

Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.

Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ schváli vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:

Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor schválených podľa § 12 ods. 1 písm. e).

Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.

Podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“, štruktúre a obsahu profesijného životopisu, o ďalších údajoch zverejňovaných o priebehu habilitačných konaní alebo inauguračného konania, o spôsobe a forme ich zverejňovania a lehoty ich zverejňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. d). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom školstva a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte. Požiadavky na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa v oblasti pedagogickej činnosti a v oblasti tvorivej činnosti vysoká škola uvedie v oznámení o vypísaní výberového konania, v rámci ktorého overuje aj ich splnenie.

Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov. Funkciu docenta a funkciu profesora možno bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ obsadiť na dobu určitú spolu najdlhšie na tri roky, v ktorej sa zohľadňujú pracovné pomery na všetkých verejných vysokých školách, štátnych vysokých školách a súkromných vysokých školách; súbežné pracovné pomery sa zohľadňujú každý samostatne. Pracovná zmluva na obsadenie funkcie docenta alebo funkcie profesora uzatvorená s osobou bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ po uplynutí doby podľa druhej vety je od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej uplynutí neplatná.

Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.

Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profesor“, a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.

Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.²)

Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.⁴²) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.

Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 70 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.

Bez výberového konania na miesto vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan najviac na jeden rok

Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 70 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus“ (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.

Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.

Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.

Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.

Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ďalšie účely súvisiace s jej činnosťou elektronický informačný systém, má právo na tento účel uchovávať a spracúvať osobné údaje zamestnancov a využívať ich na uvedené účely aj v elektronických preukazoch zamestnancov. Na uchovávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov sa vzťahuje osobitný zákon.⁴⁰)

Vysoká škola môže poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými má uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu zamestnanca, tieto údaje o zamestnancovi:

Na informačné účely a na účely prezentácie vedúcich zamestnancov je vysoká škola oprávnená sprístupniť alebo zverejniť podobizne rektora, prorektorov, dekanov, prodekanov, vedúcich zamestnancov vysokej školy a vedúcich zamestnancov fakulty.

Ministerstvo školstva spravuje register zamestnancov vysokých škôl (ďalej len „register zamestnancov“), v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vysoké školy sú povinné poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom školstva.

Register zamestnancov slúži na evidenciu zamestnancov vysokých škôl, štatistické účely, rozpočtové účely, kontrolné účely a potreby agentúry pri plnení jej úloh. Ministerstvo školstva využíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov týkajúce sa jej zamestnancov a vzťahujúce sa na obdobie trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, ministerstvo vnútra môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch policajných vysokých škôl a ministerstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo školstva poskytne právnickej osobe podľa osobitného predpisu^40b) na základe dohody osobné údaje formou aizovaného prístupu k údajom v registri zamestnancov, ak informácia z tohto registra je rozhodujúca pre jej rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu.^40b)

Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, štátne občianstvo, údaje o pracovnom pomere, najmä jeho vznik a skončenie, týždenný pracovný čas alebo týždenný rozsah pracovnej činnosti, ak ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kategória zamestnanca podľa § 74 ods. 1, súčasť vysokej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21 ods. 1), v prípade vysokoškolských učiteľov funkcia, v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3. U cudzincov sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.

Vysoká škola, ktorá má elektronický informačný systém podľa § 80a, ak je to technicky možné, môže v plnom rozsahu poskytovať údaje do registra zamestnancov z tohto elektronického informačného systému.

Údaje v registri zamestnancov môžu spracúvať^38a) len osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva.

Údaje v registri zamestnancov v rozsahu meno, priezvisko, tituly, údaje o pracovnom pomere alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa odseku 3 a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu.^38b)

Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov sa vzťahuje osobitný predpis.^40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri zamestnancov spracovávať najdlhšie do desiatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu dotknutej osoby.

Ak nastala zmena údajov v registri zamestnancov, ministerstvo školstva je oprávnené spracovávať v registri zamestnancov údaje aj pred touto zmenou po dobu podľa odseku 7.

Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie údajov zaznamenaných do registra zamestnancov podľa odseku 3 s údajmi vedenými v registri fyzických osôb,^40d) a ak ide o rozpor medzi údajmi v registri zamestnancov a údajmi v registri fyzických osôb, zabezpečí opravu údajov v registri zamestnancov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim aizovaný prístup k týmto údajom a aizované porovnanie s údajmi v registri zamestnancov. Podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.

Vláda

Ministerstvo školstva

Minister školstva

Register vysokých škôl je verejným informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.

Register vysokých škôl slúži na zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o vysokej škole a jej súčastiach, samosprávnych orgánoch vysokej školy, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, samosprávnych orgánoch fakúlt, osobách poverených výkonom funkcie rektora, prorektoroch, vedúcich zamestnancoch vysokej školy, prodekanoch, vedúcich zamestnancoch súčastí vysokej školy a štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy, na rozpočtové účely, na účely štatistického zisťovania a na potreby činnosti agentúry.

O fyzických osobách podľa odseku 2 sa v registri vysokých škôl spracúvajú údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, funkcia, začiatok a koniec funkčného obdobia.

Ak ide o člena akademického senátu, uvádza sa aj súčasť vysokej školy a časť akademickej obce, ktorú zastupuje.

Ak ide o člena vedeckej rady vysokej školy alebo vedeckej rady fakulty, uvádza sa aj oblasť odbornej pôsobnosti člena a či ide o člena akademickej obce vysokej školy.

Ak ide o člena správnej rady verejnej vysokej školy, uvádza sa aj informácia, či člena správnej rady navrhol rektor, akademický senát alebo minister školstva.

Z údajov podľa odseku 3 register vysokých škôl zverejňuje bez obmedzenia údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, informácie o zastávanej funkcii a o funkčnom období. Dátum narodenia a adresa trvalého pobytu sú sprístupnené len povereným zamestnancom ministerstva školstva. Údaje podľa odsekov 4 až 6 sa sprístupňujú bez obmedzenia.

Do registra vysokých škôl zapisuje

Za zápis údajov do registra vysokých škôl a za ich aktualizáciu zodpovedá právnická osoba, ktorá údaj do registra vysokých škôl zapisuje.

Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra vysokých škôl, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a aktualizáciu.

Žiadosť o registráciu štatútu podáva na ministerstvo školstva rektor alebo iný štatutárny orgán vysokej školy. O tejto žiadosti ministerstvo školstva rozhodne do 60 dní odo dňa jej doručenia.

K žiadosti podľa odseku 1 prikladá vysoká škola dve listinné vyhotovenia štatútu, ktoré zasiela aj elektronicky ministerstvu školstva, a listiny preukazujúce schválenie návrhu štatútu predloženého na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzťahuje primerane.

Ak štatút podľa ministerstva školstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.

Ak má štatút formálne nedostatky, ministerstvo školstva ho vráti vysokej škole na dopracovanie a konanie preruší.

Vysoká škola môže do 15 dní od doručenia zamietnutia žiadosti podľa odseku 1 požiadať ministra školstva o preskúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister školstva po preskúmaní postupu ministerstva školstva požiadavku vysokej školy zamietne alebo predloží žiadosť podľa odseku 1 na nové konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú nedostatky odstránené, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.

Štatút nadobúda platnosť odo dňa registrácie a je účinný najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho registrácii. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa vysokej škole doručuje aj jedno vyhotovenie štatútu vysokej školy s odtlačkom pečiatky ministerstva školstva na rube poslednej strany štatútu, s menom a podpisom zamestnanca ministerstva školstva, ktorý štatút vysokej školy zaregistroval.

Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na zmeny štatútu a primerane sa vzťahujú aj na registráciu ďalších vnútorných predpisov policajnej vysokej školy podľa § 44 ods. 4 písm. a).

Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.

Minister školstva môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom najmenej dvoch z nich obmedziť pôsobnosť orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, poprípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte túto pôsobnosť odňať, ak verejná vysoká škola alebo jej fakulta

Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva školstva je jej zdôvodnenie.

Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo školstva poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.

Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra školstva najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.

Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo školstva prijaté opatrenie bezodkladne zruší.

Vláda na návrh ministerstva školstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy a schvaľuje zmenu jej názvu.

Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.

Vláda môže na návrh ministerstva školstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom. Súhlas orgánov reprezentácie vysokých škôl sa nevyžaduje, ak ide o návrh podľa § 47 ods. 4.

Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie.

Vláda na návrh ministerstva školstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.

Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Zároveň sa zrušujú všetky študijné programy súkromnej vysokej školy a akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania. Ministerstvo školstva v registri študijných programov vyznačí zrušenie študijných programov, v registri študijných odborov vyznačí zrušenie oprávnenia vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy a zrušenie akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania.

Je povinnosťou ministerstva školstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo školstva primeranú lehotu.

Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu okrem § 89 a 91 aj na podporu

Dotáciu podľa odseku 1 nemožno poskytnúť ani použiť na

Ministerstvo školstva zverejní na svojom webovom sídle výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie podľa § 106 (ďalej len „výzva“).

Výzva obsahuje najmä

Žiadosť o dotáciu obsahuje okrem identifikácie žiadateľa aj

Prílohami k žiadosti o dotáciu sú okrem náležitostí podľa osobitného predpisu^49e) aj

Ak žiadateľ doručí dve a viac žiadostí o dotáciu na základe jednej výzvy, jeho žiadosti o dotáciu ministerstvo školstva zamietne.

Ak ministerstvo školstva zistí formálne nedostatky v žiadosti o dotáciu alebo v jej prílohách, informuje o tom žiadateľa. Žiadateľ do desiatich pracovných dní od odoslania informácie o zistení formálnych nedostatkov v jeho žiadosti o dotáciu vykoná nápravu, inak ministerstvo školstva žiadosť o dotáciu zamietne.

Ministerstvo školstva môže podmieniť poskytnutie dotácie podľa § 106 žiadateľovi získaním súhlasného vyjadrenia vysokých škôl s podanou žiadosťou o dotáciu. Ak sa na poskytnutie dotácie podľa § 106 vyžaduje súhlasné vyjadrenie vysokých škôl, ministerstvo školstva vo výzve oznámi ich počet alebo aj ich názvy.

Ministerstvo školstva môže zrušiť vyhlásenú výzvu. O zrušení výzvy ministerstvo školstva písomne informuje žiadateľov.

Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo školstva.

Komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jeden člen je navrhnutý orgánom reprezentácie vysokých škôl. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť

Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí o dotáciu nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve.

Na žiadosti o dotáciu vyhodnocované len na základe kritérií, pri ktorých možno priradiť bodové hodnotenie len jedným spôsobom na základe objektívne overiteľných údajov, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.

Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje

Dotáciu podľa § 106 nemožno poskytnúť, ak žiadosť o dotáciu nespĺňa náležitosti podľa § 106a, je podaná oneskorene alebo nie je podaná v súlade s výzvou.

Na poskytnutie dotácie podľa § 106 nie je právny nárok.

Ministerstvo školstva oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o dotáciu písomne. V rozhodnutí o neposkytnutí dotácie podľa § 106 ministerstvo školstva uvedie aj odôvodnenie.

Dotácia podľa § 106 sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a žiadateľom, ktorá obsahuje

Príjemca dotácie podľa § 106 je povinný v lehote troch mesiacov od skončenia čerpania dotácie podľa § 106 doručiť ministerstvu školstva správu, ktorá preukáže účel použitia poskytnutej dotácie podľa § 106 a súlad jej použitia so schválenou žiadosťou o dotáciu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.^49f)

Ak príjemca dotácie podľa § 106 poruší finančnú disciplínu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.²⁰)

Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:

Minister školstva predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone (§ 88a ods. 3, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3). Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.

Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.

Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy. Študentskú radu vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí:

Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky.

Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.

Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.²⁸) Ministerstvo školstva finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.