Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Prídavné mená

Vlastnosti podstatných mien a otázky

Sú plnovýznamový slovný druh. Nesú pomenovanie vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov (vysoký muž, divoký pes, tupý nôž, intenzívny dážď, náhodné stretnutia. spoločenské akcie).

Pýtame sa na ne otázkami aký, aká, aké v jednotnom čísle a v množnom čísle akí, aké, aké. Ich gramatické kategórie určíme podľa príslušného rozvitého podstatného mena.

Rozdelenie prídavných mien

Akostné prídavné mená:

Pomenovanie vlastnosť podstatných mien, aby sme ich mohli rozlíšiť (dobrý, zlý, pekný, škaredý, tupý, silný, zbabelý). Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať.

Používajú sa pre osoby (zbabelý, pricitlivý, nevnímavý, nespoločenský), alebo pre neživé veci (riedky, kyslý, zásaditý).

Vzťahové prídavné mená:

Vyjadrenie vzťahu k určitému podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (kov – kovový, elektrika – elektricky, mesto – mestský), vyjadrenie vzťahu k určitej osobe (Štúr – štúrovský), vyjadrenie súvisu s určitým miestom (Piešťany – piešťanský, Nemecko – nemecký). Vzťahové prídavné mená nie je možné stupňovať.

Vzťahové živočíšne prídavné mená:

Vyjadrenie vzťahu k zvieraciemu podstatnému menu z ktorého sú odvodené (slon – sloní, medveď – medvedí, ryba – rybí). Vzťahové živočíšne prídavné mená nie je možné stupňovať.

Privlastňovacie prídavné mená:

Tvoríme ich od zvieracích a osobných mien. Vyjadrujú vlastníctvo ( komu čo patrí) osoby, zvieraťa a veci (sestrine auto, matkin syn, žiakov prejav, psí chvost, Štúrov jazyk). Vlastníctvo odvodené od vlastného podstatného mena, píšeme na začiatku s veľkým písmenom (Petrova kniha).

Pozor!

Privlastňovacie prídavné mená: Hviezdoslavova báseň, Štúrov prejav.

Vzťahové prídavné mená: hviezdoslavovský verš, štúrovský pravopis.

Gramatické kategórie prídavných mien

Rod: mužský, ženský, stredný

Číslo: jednotné (singulár), množné (plurál)

Pád: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

Vzor: pekný, cudzí, páví, otcov

Pravidelné a nepravidelné stupňovanie prídavných mien

Akostné prídavné mená majú pravidelné stupňovanie (ľahký, ľahší, najľahší). Niektoré majú nepravidelné stupňovanie (dobrý lepší, najlepší).

Skloňovacie vzory prídavných mien

Akostné a vzťahové prídavné mená: pekný, cudzí.

Vzťahové živočíšne prídavné mená: páví (neplatí rytmické krátenie).

Privlastňovacie prídavné mená: otcov, matkin.

Vzor pekný:

Skloňovanie akostných a vzťahových prídavných mien s tvrdou alebo obojakou spoluhláskou (mäkký, hlúpy, drevený), zámien (tí, tá, taký istý, samý), niektorých radových a násobných čísloviek (prvý, ôsmy, stý) a trpného rodu slovies (písaný, tlačený).

Vzor cudzí:

Skloňovanie prídavných mien akostné a vzťahové s mäkkou spoluhláskou (svieži, horší, tenší), niektoré zámená (čí, niečí), niektoré radové číslovky (tretí, tisíci) a činné príčastie slovies (volajúci, píšuci).

Vzor páví:

Skloňovanie živočíšnych a vzťahových prídavných mien (mačací, líščí, orlí).

Vzor otcov/matkin:

 Skloňovanie privlastňovacích prídavných mien (ministrov, bratov).

Skloňovanie prídavných mien

 Vzor pekný skloňovanie:

 Vzor cudzí skloňovanie:

 Vzor páví skloňovanie:

 Vzor otcov skloňovanie:

Vzor matkin skloňovanie:

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Slovný druh >> Podstatné mená

Podstatné mená, rozdelenie podstatných mien

Sú plnovýznamový slovný druh. Slúžia na pomenovanie osôb, zvierat, rastlín, vecí, vlastností, dejov a vnútorného stavu človeka.

Konkrétne – hmotné podstatné mená:

Označenie osôb, zvierat a vecí, ktoré je možné pozorovať zmyslami (dub, akvárium, zápach).

Abstraktné nehmotné podstatné mená:

Označenie vlastností, dejov, duševného stavu a činnosti, ktoré nie je možné pozorovať zmyslami (hnev, zdravie, polrok).

Všeobecné podstatné mená:

Všeobecný názov pre každý predmet toho istého druhu (strom, hrad). Píšeme ich s malým písmenom.

Vlastné podstatné mená:

Pomenúvajú jedinečné objekty: (Peter, Vysoké Tatry, Chopok). Píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.

Životné podstatné mená:

Pomenovanie osôb (Peter, murár, učiteľ).

Neživotné podstatné mená:

Neoznačujú osoby (dom, papagáj, auto …).

Pomnožné podstatné mená:

Označujú jedného predmetu, ale majúcu formu množného čísla – plurálu (okuliare, nohavice, dvere).

Hromadné podstatné mená:

Označujú skupinu predmetov a osôb, avšak majúce formu jednotného čísla – singuláru ( ľudstvo, vtáctvo).

Skloňovacie podstatných mien podľa vzorov:

mužský rod: chlap, hrdina, dub, stroj, menej frekventovaný vzor kuli
ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť, osobitné skloňovanie pani, gazdiná
stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Gramatické kategórie podstatných mien:

rod: mužský, ženský, stredný
číslo: jednotné – singulár, množné (plurál)
pád: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
vzor: pozri nižšie…

Mužský rod

Vzor chlap

Životné podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku (rytier, učiteľ, chlapec, otec, syn) alebo na -o (dedo, Palo, strýko, ujo, pes, vnuk, spolužiak

V nominatíve množného čísla sa píše prípona – i (chlapi, rytieri), prípadne – ia (učitelia, bratia) alebo – ovia (ujovia, strýkovia, učitelia).

Vzor chlap skloňovanie:

 Vzor hrdina

Životné podstatné mená mužského končiace na –a (sudca, futbalista, predseda,sluha, hokejista, huslista). Priezviská zakončené na – o: (Krasko).
V nominatíve množného čísla sa píše prípona – ovia (sluhovia, sudcovia). Podstatné mená zakončené na -ista majú v nom.mn.č.  koncovku -i (huslisti).

Vzor hrdina skloňovanie:

Vzor dub

Neživotné podstatné mená mužského rodu končiace na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (pondelok, utorok, štvrtok, piatok, potok, dom, strom, vodopád, obraz, autobus, trolejbus ). V nominatíve množného čísla sa píše prípona – y.

Vzor dub skloňovanie:

 Vzor stroj

Neživotné podstatné mená mužského rodu končiace na mäkkú spoluhlásku (počítač, dážď, máj, kameň, kôš, oheň, nôž, terč, olej, čaj).  V nominatíve množného čísla sa píše prípona – e.

Vzor stroj skloňovanie:

Vzor kuli

Cudzie mužské podstatné mená substantíva mužského rodu a priezviská zakončené na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő (pony, grizly, Goethe, Pálfy, Škultéty, Goethe, Krčméry).

Vzor kuli skloňovanie:

Poznámka:

Vlk, pes, vták  v množnom čísle sa môžu skloňovať ako životné (chlap) alebo neživotné (dub) (napr. poľovnícki psi, poľovnícke psy). Ak zvieracie podstatné mená zosobňuje človeka, potom  skloňujeme ich ako životné (Jeho synovia boli smelí orli.)

Ženský rod

Vzor žena

Podstatné mená ženského rodu končiace na “a”, pričom pred ňou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska (mama, dcéra, vnučka, rodina, kniha, cesta, voda, ruka, noha, hlava, streda, sobota). V nominatíve množného čísla sa píše prípona “y”.

Vzor žena skloňovanie:

Vzor ulica

Podstatné mená ženského rodu končiace na “a”, pričom pre ním je mäkká spoluhláska (lodenica, veža, košeľa práca, stanica, schôdza, tabuľa, ruža, cibuľa, vaňa, fľaša, nedeľa, chvíľa). V nominatíve množného čísla sa píše prípona “e”.

Vzor ulica skloňovanie:

Vzor dlaň

Podstatné mená ženského rodu končiace na spoluhlásku (púšť, čakáreň, pec, pieseň, loď, báseň, reportáž, posteľ, predpoveď). V nominatíve množného čísla sa píše prípona “e”.

Vzor dlaň skloňovanie:

Vzor kosť

Podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku (radosť, vec, noc, step, pomoc, zmes, krv, tvrdosť). V nominatíve množného čísla sa píše prípona “ i”.

Vzor kosť skloňovanie:

Vzor gazdiná

Podstatné mená ženského rodu končiace na “á” (princezná, kráľovná, cisárovná, šľachtičná, kňažná).

Vzor gazdiná skloňovanie:

Vzor idea

Samostatný vzor idea pre skloňovanie cudzích podstatných mien ženského rodu zakončený na -ea, -oa, -ua (orchidea, Nikaragua, Ikea Andrea, aloa).

Vzor idea skloňovanie:

Slovo pani

Sa skloňuje osobitne. Ak sa slovo “pani“ nachádza vo vete samostatne je ohybné ( Rozprávali sme o tom aj s tou paňou). Ak je však za ním nasleduje titul, priezvisko, alebo povolanie, potom má len jeden tvar (Diskutovali sme o tom s pani Novákovou.).

Slovo pani skloňovanie:

Samostatné skloňovanie majú slová mať (ako matka) a pani.

Slovo mať skloňovanie:

Stredný rod

Vzor mesto

Podstatné mená stredného rodu končiace na – o (mravenisko, auto, leto, auto, koleso, jablko, Slovensko, kakao, drevo, dielo, vedro, oko, ucho, brucho, mydlo), slová cudzieho pôvodu typu: (rádio, gymnázium, štúdium). V nominatíve množného čísla sa píše prípona – á, – iá.

Skloňovanie vzor mesto:

Vzor srdce

Podstatné mená stredného rodu končiace na „e“. (pole, more, vrece, vajce, more, nástupište, pole). V nominatíve množného čísla sa píše prípona – ia.

Skloňovanie vzor srdce:

Vzor vysvedčenie

Podstatné mená stredného rodu končiace na – ie (pozadie, úskalie, obdobie, lístie, stretnutie, zahraničie, námestie, umenie). V nominatíve množného čísla sa píše prípona – ia.

Skloňovanie vzor vysvedčenie:

Vzor dievča

Podstatné mená stredného rodu končiace na – a, ä (dieťa, vnúča, chlápä, dieťa, zviera, páža, knieža, mláďa, kura, žriebä). V nominatíve množného čísla sa píše prípona – atá.

Skloňovanie vzor dievča:

Pozn.: Slovo dieťa má v pl. tieto tvary: deti, detí, deťom, deti, o deťoch, s deťmi.

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Slovný druh >> Citoslovcia

Citoslovce je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje iba city alebo emócie.

Rozdelenie citosloviec:

Vlastné citoslovcia:

vyjadrenie citu: ach, jejé, joj, ó,

vyjadrenie vôle: čau, nazdar, heš, haló, ahoj

Zvukomalebné citoslovcia napodobňovanie reálneho zvuku: buch, hav – hav.

Podľa pôvodu rozdelenie citosloviec:

Prvotné citoslovcia – nie sú iným slovným druhom (ach, jejé, hav – hav).

Druhotné citoslovcia – môžu byť aj iným slovným druhom (beda, pomoc).

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Slovný druh

   V slovenčine existuje desať slovných druhov. Slovné druhy podľa toho, či je možné ich skloňovať, alebo časovať, sa delia na ohybné a neohybné.

Ohybné slovné druhy je možné ich skloňovať, alebo časovať:

1.    podstatné mená
2.    prídavné mená
3.    zámená
4.    číslovky
5.    slovesá

Neohybné slovné druhy nie je možné ich skloňovať, alebo časovať:

6.    príslovky
7.    predložky
8.    spojky
9.    častice
10.  citoslovcia

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po Z

  Základné vybrané slová po Z a im odvodené slová:

jazyk, jazyčný, jazyčnica, nazývať, pozývať, vyzývať, prezývať, vzývať, ozývať sa, prizývať

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po V

Základné vybrané slová po V a im odvodené slová:

vy, vykať, vydra, vyhňa, výr (druh sovy), výskať, výskot, vysoký, výška, výšina, Vyšehrad, vyše, vyť (vydávať zvuk), zavýjať, vyžla, zvýšiť sa, zvyšovať, zvyšok, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyčajný, návyk

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po S

   Základné vybrané slová po S a im odvodené slová:

sychravý, syčať, sykať (vydávať zvuk), sykavý, sykot, sýkorka, syn, sypať, sýpka, osýpky, sypký, syr, syrovník, syseľ, sýty, nasýtiť, nenásytný, vysychať

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po R

   Základné vybrané slová po R a im odvodené slová:

   ryba, rybník, rybina, ryčať, ryk, rýdzi, rýdzik, ryha, rýchly, zrýchliť, zrýchľovať, rys, rysovať, ryšavý, ryť (rozrušovať povrch), rozrývať, rýľ, úryvok, poryv, brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, Korytnica, kryť, skryť, pokryť, pokrývka, prikryť, prikrývka, skrýša, úkryt, kryha, prýštiť, strýko, strýc, stryná, trýzniť, tryzna, trysk, varyto, rým, rýmovať sa, rýpať, rytier, ryža, bryndza, Torysa

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po M

   Základné vybrané slová po M a im odvodené slová:

my, mykať, myknúť, zamykať, odmykať, pomykov, mýliť sa, mylný, omyl, myslieť, myšlienka, myseľ, premýšľať, zmysel, úmysel, výmysel, priemysel, mys, myš, umyť, umývať, pomyje, mydlo, Myjava, mýto, mýtnik, čmýriť sa, hmýriť sa, hmyz, smyk, priesmyk, šmýkať sa, šmyknúť sa, šmyk, šmykľavka, žmýkať

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po P

   Základné vybrané slová po P a im odvodené slová:

pýcha, pýšiť sa, pyšnieť, pyšný, prepych, pykať, pýr, pýriť sa, pysk (papuľa), pyskatý, pyštek, pýtať sa, spytovať sa, opytovať sa, dopyt, pytliak, kopyto

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová >> Vybrané slová po B

   Základné vybrané slová po B a im odvodené slová:

   by, aby, býk, býčí, byvol, byľ, bylina, bystrý, bystrina, Bystrica, Bytča, byť (jestvovať), živobytie, bytosť, bytostný, bývalý, bývať, obývať, obyvateľ, prebývať, bydlo (bývanie), bydlisko, byt, bytná, príbytok, dobyť (zmocniť sa), vydobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať (zmocňovať sa), dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt, neodbytný, prvobytný, kobyla, obyčaj, obyčajný

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Vybrané slová

Vybrané slová:

Majú domáci pôvod v slovenčine, pričom platí pravidlo, že po obojakých spoluhláskach B,M,P,R,S,V,Z  sa píše Y namiesto mäkkého I.

V slovenčine máme nasledovné vybrané slová po  B, M, P, R, S, V a Z.

Výnimky;

lyko, lykožrút, lykovec, lysý, lysina, lyska, Lysá, lysec, lýtko, lýtkový, lyžica, lyžičiar, lyžička, mlyn, mlynár, mlynček, mlynárik, mlynica, plyn, plynáreň, plynový, plynár, plynárenský, plynný, plytký, plytčina, slýchať, nedoslýchavý, neslýchaný, lyže, lyžovať, lyžovačka, lyžiarsky, lyžiar, plyš, plyšový, blýskať sa, blyskáč (rastlina), blýskavica, blysnúť (sa), blyšťať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lyrický, lýceum, oplývať, plynúť, plytký, plytčina, splývať, vplyv, vplývať, zlyhať, zlyhávať

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Spoluhlásky, dvojhlásky a samohlásky

Rozdelenie hlások. Hlásky v slovenskom jazyku.

Samohlásky

• dlhé samohlásky: á, é, í, ó, ú, ý
• krátke samohlásky: a, e, i, o, u, y, ä

Spoluhlásky

• obojaké spoluhlásky: b, m, p, r, s, v, z, f
• tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
• mäkké spoluhlásky: č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ

• neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
• znelé spoluhlásky: b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v, m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j, v

Dvojhlásky

Medzi dvojhlásky zaraďujeme: ia, ie, iu, ô

Domov >>  Slovenčina a jej gramatika >> Slovenská abeceda

   Slovenská abeceda   je abeceda, ktorá sa používa na zápis slovenského jazyka (slovenské písmo).

   Skladá sa zo 46 písmen latinky, ktorá je modifikovaná zložkami (dz, dž, ch) a diakritickými znamienkami: dĺžeň (´), mäkčeň (ˇ), dve bodky (¨) a vokáň (ˆ).

Použitá diakritika:

• ´ – dĺžeň: á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
• ˇ – mäkčeň: č,ď, ľ, ň, š, ť, ž
• ¨ – dve bodky: ä
• ˆ – vokáň: ô

Veľké písmená: A Á Ä B C Č D Ď DZ DŽ E É F G H CH I Í J K L Ĺ Ľ

Malé písmená: a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ

Veľké písmená: M N Ň O Ó Ô P Q R Ŕ S Š T Ť U Ú V W X Y Ý Z Ž

Malé písmená: m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Slovenská abeceda obsahuje 14 samohlások a 32 spoluhlások.