Archív kategorií: Peniaze

Peniaze

Peniaze

PN kalkulačka: Ako je platená, výska a preplácanie PN? Nemocenské – platenie a výpočet nemocenskej dávky – maródky.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> PN kalkulačka: Ako je platená, výska a preplácanie PN? Nemocenské – platenie a výpočet nemocenskej dávky – maródky.

Na nemocenské dávky a preplácanie PN má nárok:

  • zamestnanec
  • povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba
  • dobrovoľne nemocensky poistená osoba
  • fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Kalkulačka PN t.j. nemocenského (nemocenskej dávky):

vypočíta výšku nemocenskej dávky počas PN na základe počtu dní práceneschopnosti a to v závislosti od výšky vašej hrubej mzdy v Slovenskej republike.

Percentuálna výška nemocenského:

  • od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ,
  • od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.

 

  • DVZ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
  • PDVZ = jedna tridsatina vymeriavacieho základu (VZ), z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (predpokladaný VZ). 

Obmedzenie sumy nemocenského:

Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Peniaze

Vdovský a vdovecký dôchodok – nárok na vdovské

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Vdovský a vdovecký dôchodok – nárok na vdovské

Nárok na vdovský a vdovecký dôchodok

Nárok majú tí, čo :

  • sa stali vdovou alebo vdovcom  pričom váš partner v čase úmrtia poberal starobný, invalidný alebo predčasný starobný dôchodok alebo splnil podmienku nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok priznania invalidného dôchodku,
  • alebo prípadne zomrel v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania, potom tiež vzniká nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok.

Nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok vám vzniká na obdobie 1 roka. Na jeho  predĺženie máte nárok iba v prípade ak:

  • staráte sa  aspoň o 1 nezaopatrené dieťa prípadne
  • ste invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať svoju prácu o viac ako 70 %
  • vychovali aspoň 3 deti
  • dovŕšili ste vek 52 rokov a vychovali ste 2 deti
  • dovŕšili ste dôchodkový vek. No pokiaľ uzavriete ďalšie manželstvo, nárok na tento typ dôchodku vám okamžite zaniká.

O priznanie vdoveckého dôchodku požiadajte osobne v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta vášho trvalého pobytu.

Kedy zaniká vdovské – vdovský a vdovecký dôchodok?

Pozor, ak uzavriete ďalšie manželstvo, nárok na tento typ dôchodku vám okamžite zaniká.

Peniaze

Predčasný starobný dôchodok po novom. Odchod do predčasného dôchodku, práca popri, výpočet, zrušenie a tlačivo na žiadosť.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Predčasný starobný dôchodok po novom. Odchod do predčasného dôchodku, práca popri, výpočet, zrušenie a tlačivo na žiadosť.

Nároku na predčasný starobný dôchodok

Poistenec, ktorí nesporili v II. dôchodkovom pilieri majú nárok na odchod do predčasného dôchodku, ak:

  • boli dôchodkovo poistení  najmenej 15 rokov a
  • chýbajú im mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku 
  • suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre dospelú osobu

Tí, čo si sporili  v II. dôchodkovom pilieri, majú nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:

  • boli dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
  • získali obdobie starobného dôchodkového sporenia najmenej päť rokov,
  • chýbajú im mu maximálne dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku
  • suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0,6 násobku sumy životného minima pre dospelú osobu

Predčasný dôchodok a práca, zrušenie predčasného dôchodku

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká, ak poistenec ak  je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Výpočet predčasného starobného dôchodku

Výška predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Tí čo boli  povinne dôchodkovo poistení  (zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby) po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia.

Žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku

Tlačivo na žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku vypíše žiadateľ na pobočke Sociálnej poisťovne  podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.

Peniaze

Z koľkých rokov sa vypočíta dôchodok? Dôchodková kalkulačka na výpočet výšky starobného dôchodku online.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Z koľkých rokov sa vypočíta dôchodok? Dôchodková kalkulačka na výpočet výšky starobného dôchodku online.

Podmienky nároku starobný dôchodok

Nárok na starobný má ten, kto bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený a dovŕšil dôchodkový vek.

Vzorec na výpočet  výšky starobného dôchodku

SD = POMB x ODP x ADH

  • SD – priznaná výška mesačná sumy starobného dôchodku;
  • POMB – priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.
  • ODP – obdobie dôchodkového poistenia ku dňu kedy vznikol nároku na starobný dôchodok;
  • ADH – aktuálna dôchodková hodnota. Určuje sa ročne podľa medziročného rastu priemernej mzdy za tretí štvrťrok predchádzajúceho roka.

Dôchodková kalkulačka odkaz tu

Peniaze

Ako sa rátajú, počítajú percenta? Percentuálna kalkulačka s percentami online na rátanie, prepočet a počítanie.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Ako sa rátajú, počítajú percenta? Percentuálna kalkulačka s percentami online na rátanie, prepočet a počítanie.

Peniaze

Vedecká alebo jednoduchá matematická kalkulačka online

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Vedecká alebo jednoduchá matematická kalkulačka online

Vedecká a jednoduchá matematická kalkulačka návod na obsluhu

Kliknite na čísla a funkcie v matematickej kalkulačke rovnako ako pri štandardnej kalkulačke. Keď kliknete na tlačidlo sčítania, odčítania, násobenia alebo delenia (vo vedeckom režime aj: yx, x√y, EE a otvorená kruhová zátvorka), okolo tlačidla sa zobrazí biely krúžok, aby ste vedeli, akú operáciu máte vykonať. Prsteň okolo otvorenej kruhovej zátvorky zostane v platnosti až do uzavretia všetkých zátvoriek.

Táto online matematická kalkulačka používa algebraickú metódu vstupu, ktorá umožňuje zadávať matematické sekvencie v rovnakom poradí, v akom sú algebraicky uvedené (PEMDAS / AOS ™) .

PEMDAS: “ Závorky, exponenty, násobenie alebo delenie a sčítanie alebo odčítanie“. Násobenie a delenie majú rovnaké poradie. Sčítanie a odčítanie tiež.

Prejdením ponad symbolu „?“ v ľavom hornom okne displeja sa zobrazí viac možností. Môžete prepnúť medzi vedeckou a jednoduchou matematickou kaľkulačkou.

Prepínanie medzi 4-miestnymi režimami zoskupovania (1 234.5), (1 234,5), (1,234.5) alebo (1.234,5) kliknutím na kruh vľavo (zobrazujúci módy| . | , | ,. | alebo| ., | ) alebo zadaním [h, Shift + G] Kliknite na znak > alebo < na ľavej strane displeja, dvakrát kliknite na displej alebo stlačte [TAB] na prepínanie medzi vedeckými a jednoduchými kalkulačka.

Podpora numerickej klávesnice pre online kalkulačku

  • K dispozícii je plná podpora klávesnice pre každé tlačidlo na kalkulačke.
  • Čísla a + – × ÷,. = klávesy môžu byť tiež zadané na číselný blok.
  • Vidieť pod klávesovými skratkami každého tlačidla kalkulačky v [zátvorkách] .Pomocou tlačidla [Backspace] opravíte posledné, jedno vstupné číslo, bod alebo znamienko +/-.
  • Všetky klávesy [ENTER] predstavujú tlačidlo ‚=‘.
  • Tlačidlo HOLD: [h, s] znamená: stlačte tlačidlo h alebo H a v pravom dolnom rohu displeja sa zobrazí malé „podržanie“. Toto robí nasledujúcu kľúčovú funkciu odlišnú: [s] = sin, ale [h, s] = sinh, etc.
  • Copy / Paste z / na zobrazenie pomocou Ctrl + C a Ctrl + V.
  • Tab kľúč prepína kalkulačku z jednoduchého na vedecké Všetky tieto klávesové skratky sa dajú použiť aj v jednoduchom režime.

Vedecká a jednoduchá matematická kalkulačka a jej štandardné klávesnice

 C [Del] Kliknite, ak chcete vymazať zobrazené číslo. Odstráni nesprávny zápis / číslo z displeja pri stlačení predtým, ako sa stlačí akákoľvek funkcia alebo operačné tlačidlo.
  AC  [Del] Kliknutím zrušíte zobrazované číslo a konštantu a čakajúce operácie.
  mc   [v] Kliknutím vymažete pamäť.
 m +   [b ] Kliknutím pridáte zobrazené číslo k číslu v pamäti. Ak nie je v pamäti žiadne číslo, uložte zobrazené číslo do pamäte kliknutím na tlačidlo.
  m –   [m] Kliknite, ak chcete odčítať zobrazené číslo od čísla v pamäti. Ak nie je v pamäti žiadne číslo, kliknutím uložíte zobrazené číslo ako odčítanie nuly v pamäti.
 mr  [m] Kliknutím nahradíte zobrazené číslo číslom v pamäti.
 Ak má tlačidlo biely kruh okolo neho, potom  je to v pamäti uložené číslo. Biely krúžok okolo tlačidla tiež zmizne, ak uložené číslo vypočíta nulu.
 +/–   [#]  Zmení algebraické znamienko.
 =  [ENTER] Dokončí akúkoľvek funkciu alebo operáciu a zobrazí výsledok.Ak sú k dispozícii všetky nedokončené výrazy zátvoriek pred tým, ako tento kľúč kliknete alebo kliknete, skončia aicky 2 * (2+3*(2 + 4)) = 40 je rovnaké ako zadanie 2 * (2 + 3 * (2 + 4 = 40.

Uložené číslo, displej, všetky konštanty, čakajúce operácie a kľúčové stavy zostávajú v pamäti, keď prepínate medzi štandardnými a vedeckými kalkulačkami, a to aj v prípade, že kalkulačku vypnete odídením z nej alebo stlačením klávesy Esc.

Vedecká kalkulačka a jej klávesy

Kliknite na znak > alebo < na ľavej strane displeja, dvakrát kliknite na displej alebo stlačte kláves [TAB] na prepínanie medzi vedeckou a jednoduchou kalkulačkou.

 2nd. [Space] Mení trigonometrické tlačidlá (sin, cos, tan, sinh, cosh a tanh) na ich inverzné funkcie (sin-1, cos-1, tan-1, sinh-1, cosh-1 a tanh–1). Tiež sa mení ln na log2 a ex na 2x. Opätovným kliknutím na tlačidlo sa vrátite do pôvodných funkcií.

  (   [(] Začína zátvorky. Výrazy môžu byť vnorené. Kliknutím naň sa objaví biely krúžok okolo tlačidla, aby ste vedeli, že výraz v zátvorkách je stále aktívny až dovtedy až dovtedy pokial všetky výrazy nie sú uzavreté zátvorkou alebo znakom rovnice).

  )  [)] Zatvorí výraz v zátvorkách. Biely krúžok okolo tlačidla pokiaľ sa pomocou tohto tlačidla alebo po kliknutí na znak rovnice nezatvoria všetky výrazy.

 %[%] Vypočíta percentá, pridá prirážky a odpočíta zľavy. Ak chcete vypočítať percento, použite tlačidlá +, -, × alebo ÷. Ak napríklad chcete vypočítať 8% z 500, zadajte 500 x 8% (bez kľúča rovnice (=)), ktorý vráti hodnotu 40. Ak chcete pridať alebo odpočítať zľavu, navyše použite klávesovú skratku (=). Ak napríklad chcete vypočítať celkové náklady na položku vo výške 500 USD s daňou z predaja vo výške 8%, zadajte 500 + 8% = ktorý vráti hodnotu 540.

 1 / x [alebo h, 1] Vráti hodnotu hodnoty v desiatkovom formáte.

  x2 [h , 2] Hodnota na druhú.

 x3 [h, 3] Hodnota na tretiu.

 yx  [^ alebo ‚alebo „] Kliknite medzi hodnotami, aby ste zvýšili prvú hodnotu na hodnotu druhej hodnoty. Napríklad pre výpočet 34 zadajte 3 yx 4 = vráti 81.

 x!  [x] Vypočíta faktoriál hodnota (len pre celé čísla) .

 √  [h, r] Vypočíta druhú odmocninu hodnoty.

 x√y  [r] Medzi hodnotami použite na výpočet x koreňa odmocniny y. Napríklad na výpočet 4 √ 81 zadajte 81 x√y 4 = ktorý vráti  3.

 log  [Shift + L] Vracia dekadický logaritmus.

 sin  [s] Vypočíta sínus hodnoty.

 sin-1  [Shift + S] Vypočíta inverznú hodnotu sínusu.

 cos  [c] Vypočíta kosínus hodnoty.

 cos-1   [Shift + C] Vypočíta inverzný kosínus  hodnoty. 

  Tan   [t] Vypočíta tangens hodnoty.
 
 tan-1  [Shift + T] Vypočíta inverznú hodnotu tangensu. 
 
  Ln  [l] Vypočíta prirodzený logaritmus hodnoty.
 
 log2  [h, l] Vypočíta logaritmus so základom 2.
 
 Sinh  [h, s] Vypočíta hyperbolický sínus hodnoty.
 
 sinh-1  [h, Shift + S] Vypočíta inverzný hyperbolický sínus hodnoty. 
 
 cosh  [h, c] Vypočíta hyperbolický kosínus hodnoty.
 
 cosh-1  [h, Shift + C] Vypočíta inverzný hyperbolický kosínus hodnoty. 
 
 tanh-1  [h, Shift + T] Vypočíta inverznú hodnotu hyperbolického tangensu.
 
 ex  [e] Kliknite po zadaní hodnoty, aby ste zvýšili konštantu „e“ (2.718281828459045…) na hodnotu tejto hodnoty.
 
 2x  [Shift + X alebo h, e] Vypočíta 2 na zadanú hodnotu. Napríklad 10 2x = 1024.
 
 Rad [d alebo °] Zmení režim na vyjadrenie trigonometrických funkcií v radiánoch.
 
 Deg  [d alebo °] Zmení režim na vyjadrenie trigonometrických funkcií v stupňoch.
 
 π  [p] Zadá hodnotu PI alebo π (3.141592653589793…) .
 
 EE  [Shift + E] Operátor, ktorý vypočíta 10 na zadané číslo.
 
 Rand  [h, n alebo h, d] Vracia náhodné číslo medzi 0 a 1.

 

Peniaze

Nárok na materské, koľko je a ako vypočítať materskú resp. materský príspevok? Kalkulačka pre výpočet, výška materskej dávky počas materskej dovolenky.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Nárok na materské, koľko je a ako vypočítať materskú resp. materský príspevok? Kalkulačka pre výpočet, výška materskej dávky počas materskej dovolenky.

Aká bude materská? Kalkulačka pre výpočet materskej

 

Čo je to materská dávka resp. materský príspevok (materské) ?

Materská dávka poskytuje peňažnú pomoc v materstve. Materské je nemocenská dávka, ktorá bude poskytnutá z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa.

Kto má nárok na materské?

Poistenej matke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,  najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.

Kedy zanikne nárok na materské dávky?

  • uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské,
  • uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak je osamelá,
  • uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské, osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je predčasný pôrod, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu,
ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské„ osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. alebo 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a
nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Bude materská dávka vyplácaná osobe, ktorá prebrala dieťa do starostlivosti?

Zákon v súvislosti s poberaním materského hovorí aj o „inom poistencovi“, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Tento poistenec, pre vznik nároku na materské, musí tiež splniť podmienku nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.

Iná osoba ako matka dieťaťa má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak prevzala do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Iným poistencom je nasledujúca osoba:

  • otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
  • otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
  • manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
  • otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
  • manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
  • fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ako dlho poskytuje materská resp. materské dávky?

Materské sa poskytuje za dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods.1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.

Ako sa počíta materská a jej výška?

  • materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ)
  • 75% DVZ alebo PDVZ od 1. dňa
  • DVZ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
  • rozhodujúce obdobie je v zásade kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské
  • DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 2 násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2017 – 58,0603 EUR, v roku 2018 – 59,9672 EUR)
  • PDVZ = jedna tridsatina vymeriavacieho základu (VZ), z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (predpokladaný VZ); PDVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
  • ak PDVZ je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine minimálneho VZ, t.j. VZ uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2017 – 441,50 EUR, v roku 2018 – 456 EUR), PDVZ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine minimálneho VZ (v roku 2017 – 14,7167 EUR, v roku 2018 – 15,2000 EUR)
  • výnimka – DVZ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období VZ z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina predpokladaného VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

Materské sa určuje z PDVZ:

  • ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie
  • zamestnanec, ktorý v aktuálnom nemocenskom poistení pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, ani v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iných zamestnávateľov
  • dôvod na poskytnutie materského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia (neprihliada sa na vznik nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia)
  • dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského (nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň)

DVZ a PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Sumy materského sa mesačne zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.

Uplatnenie nároku, žiadosť o materské

Nárok na materské sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva Sociálnej poisťovne – Žiadosť o materské, potvrdenú lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Peniaze

Kedy mám nárok, koľko trvá, kedy končí a je neplatná, maximálna materská a predlžená rodičovská dovolenka? Nástup na materskú, žiadosť o rodičovskú dovolenku, dĺžka materskej dovolenky, predlženie a ukončenie rodičovskej a prechod z materskej na rodičovskú.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Kedy mám nárok, koľko trvá, kedy končí a je neplatná, maximálna materská a predlžená rodičovská dovolenka? Nástup na materskú, žiadosť o rodičovskú dovolenku, dĺžka materskej dovolenky, predlženie a ukončenie rodičovskej a prechod z materskej na rodičovskú.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

Medzi materskou a rodičovskou dovolenkou je rozdiel, dozviete sa tu ako dlho môžu tieto dovolenky trvať a kto má na ne nárok.

Zákonník práce priznáva zamestnankyni v rámci starostlivosti o dieťa – žene, matke právo na materskú a rodičovskú dovolenku. Zamestnanec – muž, otec má v súvislosti so starostlivosťou o dieťa právo uba na rodičovskú dovolenku.

Pozna. Pojem muž na materskej   je nesprávny pretože žiaden otec nemôže čerpať výhody ktoré materská dovolenka z definície poskytuje.

Materská a rodičovská dovolenka nárok a dĺžka

Každá budúca mamička si určite položí otázku, kedy mám narok na materskú dovolenku? Koľko trvá a ká je maximálna materská dovolenka? V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene dĺžka materskej dovolenky 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Nástup na materskú dovolenku

Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako 6 týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 34 týždňov, v prípade osamelej zamestnankyne 37 týždňov a ženy, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí 43 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako 6 týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej žene sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.

Ak sa o narodené dieťa stará muž, v súvislosti s touto starostlivosťou mu patrí od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka, a to v rovnakom rozsahu ako patrí žene materská dovolenka.

Počas materskej dovolenky vzniká žene (prípadne iným určeným osobám) za stanovených podmienok nárok na materské.

Kedy končí normálna a predĺžená rodičovská dovolenka?  Predĺženie a ukončenie rodičovskej dovolenky.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada, najviac však do 3 rokov veku dieťaťa.

Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, predĺženú rodičovskú dovolenku na starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje spravidla vždy najmenej na 1 mesiac.

Počas rodičovskej dovolenky vzniká rodičovi (prípadne iným určeným osobám) za stanovených podmienok nárok na rodičovský príspevok.

Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období do 3, resp. 6 rokov veku dieťaťa nečerpala.

Prerušenie alebo skrátenie materskej a rodičovskej dovolenky

Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka a rodičovská dovolenka najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do 3 rokov veku dieťaťa.

Žene a mužovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka a rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas 2 týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo 1 rok.

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

Kto iný ešte má nárok materskú a rodičovskú dovolenku?

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

V tomto prípade sa materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorý prevzal dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní 3 rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní 6 rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku.

Peniaze

DPH kalkulačka pre výpočet ceny. Cena s DPH, bez DPH. Vzorec pre výpočet a prepočet DPH

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> DPH kalkulačka pre výpočet ceny. Cena s DPH, bez DPH. Vzorec pre výpočet a prepočet DPH

DPH kalkulačka

 

Nasledujúca DPH kalkulačka pre prepočet DPH je rozdelená na dve časti. Výsledná Cena s DPH sa zvýši o čiastku Čiastka DPH. 

Ľavá časť kalkulačky umožní vypočítať z pôvodnej ceny bez DPH výslednú cenu s DPH. Výpočet sa zobrazí v políčku Cena s DPH. 

  • Zadajte cenu bez DPH v políčku  Cena bez DPH.
  • Zadajte výšku dane z pridanej hodnoty v percentách v políčku DPH [%] v percentách. DPH na Slovensku je 20 alebo 10%.

Pravá časť kalkulačky umožní spätný prepočet  z výslednej ceny s DPH na cenu bez DPH. Výpočet sa zobrazí v políčku Cena bez DPH.

  • Zadajte cenu s DPH v políčku Cena s DPH.
  • Zadajte výšku dane z pridanej hodnoty v percentách v políčku DPH [%] v percentách. DPH na Slovensku je 20 alebo 10%.

Výpočet DPH vzorec

 

  • Čiastka DPH = Cena s DPH –  Cena bez DPH
  • Čiastka DPH = Cena bez DPH *(DPH [%] / 100)
  • Cena s DPH = Cena bez DPH *  (1+ (DPH [%] / 100))
  • Cena bez DPH = Cena s DPH / (1+ (DPH [%] / 100))
  • Cena bez DPH = Cena s DPH – Čiastka DPH
  • Cena s DPH = Cena bez DPH + Čiastka DPH
Peniaze

Cestovné poistenie výhody, online rady

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Cestovné poistenie výhody, online rady

Potenciálne výhody cestovného poistenia


Potrebujeme vôbec takéto poistenie? Najprv zvážte nasledujúce potenciálne prínosy. Poistenie vašej cesty v prípade nepredvídaných udalostí je jedným z najlepších spôsobov, ako sa uistiť, že vaša cesta nebude zrujnovaná. Cestovné poistenie môže ponúknuť ochranu pred radom nepredvídaných udalostí, vrátane zdravotných núdzových situácii, zrušenia letu, núdzové ubytovanie a dopravné nehody.


Aké sú výhody cestovného poistenia?

 
  • Podpora núdzového lekárskeho ošetrenia
  • Dentálne núdzové situácie
  • Kompenzácia za zrušenie plánovaného letu.
  • Užiť si cestu a pobyt bez stresu
  • Kompenzácia nákladov spojených so stratou batožiny
  • Dodatočné pripoistenie prenajatého auta v prípade nehody
  • Možnosť pokrytia poistením celej rodiny

  • Poistenie zodpovednosti za škodu

Peniaze

Živnostenský register živností (SZČO živnostníkov a právnických osôb)

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Živnostenský register živností (SZČO živnostníkov a právnických osôb)

Pomocou živnostenského registra si môžete preveriť podnikateľov na Slovensku. Zapísanie do živnostenského registra je vykonané obvodným úradom. Živnostenský register obsahuje zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list. Nachádzajú sa tu fyzické osoby t.j. živnostníci – SZČO) a právnické osoby  – sro-čky.

Online živnostenský register je dostupný na internete na www.zrsr.sk.

Peniaze

Zdravotné poistenie na Slovensku. Zdravotná poisťovňa – preukaz poistenca, zmena zdravotnej poisťovne, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zdravotné poistenie na Slovensku. Zdravotná poisťovňa – preukaz poistenca, zmena zdravotnej poisťovne, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Zdravotné poistenie na Slovensku

Verejné zdravotné poistenie sa poskytuje poistencom zdravotnú starostlivosť a služby s ňou súvisiace, pokrýva preventívne prehliadky, neodkladnú zdravotnú starostlivosť (úkony spojené so zisťovaním ochorenia, úkony poskytované počas liečby choroby). Zdravotné poistenie na Slovensku sa delí na:

  • Povinné verejné zdravotné poistenie
  • Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie – tí ktorí nemusia byť zdravotne poistenými (napr. dobrovoľne nezamestnané osoby) pričom si želajú, aby im bola poskytovaná zdravotná starostlivosť

Existuje aj individuálne zdravotné poistenie ktoré nie je povinné a vzniká poistnou zmluvou, ktorá určuje rozsah poskytovaných služieb zvolenou poisťovňou. Individuálne zdravotné poistenie pokrýva napríklad úrazy, trvalé následky, vyššiu mieru poskytnutej zdravotnej starostlivosti a mnohé ďalšie nadštandardné služby.

Zmena zdravotnej poisťovne 

Poisťovňu môžno zmeniť raz do roka a to vždy do 30. septembra. Zmena poisťovne, poistného vzťahu s inou poisťovňou, nadobúda účinnosť 1. januára nasledujúceho roku. Poistenec povinný do 8 dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, v ktorej bol doposiaľ poistený. Prihlášku je možné podať len do 1 poisťovne, ak si požiadate do viacerých potom poisťovne vašu žiadosť zamietnu(

Vznik verejného zdravotného poistenia 

Povinné verejné zdravotné poistenie osôb s trvalým pobytom  na Slovensku vzniká:

  • Narodením.
  • Získaním trvalého pobytu na území SR.
  • Zánikom zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom mal sídlo zamestnávateľ osoby.
  • Zánikom zdravotného poistenia počas pobytu v cudzine, ak bol poistenec služobne vyslaný.
  • Zánikom samostatne zárobkovo činnej osoby v cudzine; zánikom zdravotného poistenia v cudzine.

Zriaďovanie zdravotného poistenia

  • Vyplnenie a odovzdanie prihlášky v pobočke do zvolenej zdravotnej poisťovne.
  • preverenie prihlášky potenciálneho klienta na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
  • potvrdenie (zamietnutie) vzniku poistného vzťahu poisťovňou a vystavenie preukazu poistenca.

Preukaz poistenca 

Preukaz poistenca je doklad, ktorým poistenec preukazuje svoj vzťah s poisťovňou u lekára a lekárnika. Preukaz poistenca je vydávaný bezplatne s neobmedzenou platnosťou. Pokiaľ sa vám zmenili osobné údaje, preukaz vám bol odcudzený alebo sa vám stratil, môžete si zažiadať o nový v pobočke zdravotnej poisťovne, v ktorej ste prihlásení.

Európsky preukaz poistenca – je obojstranná verzia preukazu poistenca s európskym preukazom poistenia. Slúži na  poskytnutie potrebnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti (úrazy, zlomeniny, infarkt, pôrod, očkovanie, akútny operačný zákrok atď.) a potrebná pravidelná starostlivosť  v členských krajinách Európskej únie. 

Jeho vybavenie trvá 30 dní. Ak ho nemáte zažiadajte o dočasný certifikát, ktorý plnohodnotne zastupuje oficiálny preukaz, ale len vo výnimočných prípadoch, s maximálnou platnosťou 3 mesiace.

Európsky preukaz poistenia je vydávaný bezplatne s obmedzenou platnosťou. Zažiadať si oň môžete v konkrétnej pobočke zdravotnej poisťovne, ktorú ste si vybrali.

Platiteľ zdravotného poistenia 

Povinnosť mať alebo uhrádzať zdravotné poistenie zo zákonu vzniká SZČO (samostatne zárobkovo činnej osobe), zamestnancovi, zamestnávateľovi, osobe tzv. dobrovoľne nezamestnanej, štátu, platiteľovi dividend.

Povinnosť platiť zdravotné poistenie vzniká aj osobám verejne zdravotne poisteným, ktoré nie sú zamestnancom; (SZČO) samostatne zárobkovo činnej osobe alebo osobe, za ktorú platí poistné štát.

Poistné je uhrádzané spätne, 8 dní od konca mesiaca, za ktorý je poistné uhrádzané (napr. za január do 8. februára) na účet poisťovne, s ktorou je uzatvorený poistný vzťah.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Vykonáva dohľad nad zdravotnými poisťovňami, verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.  Môžete sa naň obrátiť  v prípadoch:

  • ak sa domnievate, že vám nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, následne môžete úrad požiadať o vykonanie dohľadu, prípadne sa obrátiť na orgán príslušný na výkon dozoru (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, vyšší územný celok alebo komory) alebo
  • v prípadoch podnetov súvisiacich s verejným zdravotným poistením.
Peniaze

Živnosť a odvody. Živnostník – SZČO kalkulačka pre výpočet dane. Paušálne výdavky, nezdaniteľná časť a platenie odvodov (sociálne poistenie – nemocenské, invalidné, rezervný fond solidarity a zdravotné poistenie)

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Živnosť a odvody. Živnostník – SZČO kalkulačka pre výpočet dane. Paušálne výdavky, nezdaniteľná časť a platenie odvodov (sociálne poistenie – nemocenské, invalidné, rezervný fond solidarity a zdravotné poistenie)

Roku 2019: výpočet dane z príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) za rok 2018:

  • SZČO podáva daňové priznanie z príjmu sa priznáva a platí do konca marca.
  • Základ dane = príjmy – výdavky – zdravotný odvod – sociálny odvod.
  • Zo základu dane odpočítame nezdaniteľnú časť.
  • Z toho čo ostane sa platí daň z príjmu fyzických osôb:
    • 19 % daň do výšky 35 268,06 EUR základu dane
    • 25 % daň nad 35 268,06 EUR základu dane
  • Paušálne výdavky sú maximálne 20 000 EUR ročne.

Okrem toho živnostník ešte zaplatí nasledovné odvody a to 47,15 % z vymeriavacieho základu (vymeriavací základ = príjmy – výdavky):

  • Odvody do zdravotnej poisťovne: 14% ( 7% iba pre osobu so zdravotne postihnutím).
  • Odvody do Sociálnej poisťovne 33,15 %:
    • Nemocenské poistenie 4,40 %
    • Starobné poistenie 18 %
    • Invalidné poistenie 6 %
    • rezervný fond solidarity 4,75 %

Minimálny vymeriavací základ je daný polovicou z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, vymeriavací základ je daný 7 násobkom z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Peniaze

Rodný list. Vybavenie rodného listu, strata a duplikát online

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Rodný list. Vybavenie rodného listu, strata a duplikát online

Čo obsahuje rodný list?

Rodný list obsahuje:

  • názov dokladu a označenie matričného úradu vystavujúceho doklad,
  • deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa,
  • meno a priezvisko dieťaťa,
  • pohlavie dieťaťa,
  • mená, priezviská, rodné priezviská, dátumy a miesta narodenia, štátne občianstva a rodné čísla rodičov,
  • deň, mesiac a rok vyhotovenia rodného listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu.

Ako vybaviť rodný list?

O rodný list požiadate na matrike na mestskom alebo obecnom úrade podľa miesta narodenia dieťaťa. Vo väčšine prípadov je to teda príslušná matrika, pod ktorú patrí aj pôrodnica. Ak sa dieťa narodilo v sanitke, potom je to pôrodnica, kde dieťa bolo vyložené zo sanitky.

Kto oznámi narodenie dieťaťa na matrike?

  • zdravotnícke zariadenie, resp. lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa,
  • prípadne rodič (v prípade narodenia doma), na ktorého sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa. Matka môže splniť svoju oznamovaciu povinnosť aj neskôr potom, ako je schopná urobiť oznámenie.

Aké  dokumenty treba vydávaní rodného listu?

Pri vydávaní rodného listu je potrebné mať k dispozícii:

1. Hlásenie o narodení dieťaťa ktoré zasiela zdravotnícke zariadenie matrike),
2. Vyhlásenie o mene dieťaťa ktoré musí byť podpísané obomi rodičmi (matka podpisuje v pôrodnici, otec na matrike pri preberaní rodného listu). V prípade ak sa otec nemôže osobne dostaviť po rodný list, potom ten, kto rodný list preberie (matka, splnomocnená osoba), musí predložil vyhlásenie otca, že s menom súhlasí, pričom podpis otca na vyhlásení musí byť overený.

Priezvisko dieťaťa sa zapisuje podľa dohody v sobášnom liste, prípadne podľa konkrétnej situácie (rozvedená matka, slobodná matka a pod.).

Ako sa určí priezvisko dieťaťa?

  • Dieťa narodené do platného manželstva rodičov s rovnakými priezviskami – po narodení nadobúda dieťa spoločné priezvisko zosobášených rodičov; v prípade rozdielnych priezvisk rodičov nadobúda dieťa priezvisko jedného z rodičov určené dohodou pri uzavretí manželstva.
  • Dieťa narodené rodičom s rozdielnymi priezviskami, ktorí nie sú zosobášení – po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody rodičov.
  • Dieťa narodené do 300 dní od rozvodu – po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody bývalých manželov pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.
  • Dieťa, ktorého otec nie je známy/obdobie, kým nie je určené otcovstvo narodeného dieťaťa – po narodení nadobúda dieťa v oboch prípadoch priezvisko matky, ktoré má v čase narodenia dieťaťa.
  • Ani jeden z rodičov nie je známy – po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa určenia súdu.
  • Tvar priezviska bez koncovky slovenského prechyľovania sa zapisuje na základe osobitnej žiadosti, ktorá sa zakladá do zbierky listín. Žiadosť vybavíte na matrike.

3. Potrebné doklady:

  • dieťa sa narodilo v platnom manželstve – rodný list vyzdvihne otec, predloží sobášny list, platné preukazy totožnosti rodičov,
  • dieťa sa narodilo slobodnej matke – rodný list vyzdvihne matka, predloží platný preukaz totožnosti a vyhlásenie o osobnom stave; ak ide o slobodnú matku, ktorá chce určiť otcovstvo, vyžaduje sa prítomnosť oboch rodičov, ktorí predložia občianske preukazy,
  • dieťa sa narodilo rozvedenej matke – rodný list vyzdvihne matka, predloží platný preukaz totožnosti a právoplatný rozsudok o rozvode (do 300 dní od právoplatného rozsudku o rozvode manželstva je zo zákona zapísaný do matriky ako otec dieťaťa manžel matky, no po úspešnom zapretí otcovstva na súde matkou alebo otcom dieťaťa môže určiť otcovstvo na matrike biologický otec),
  • dieťa sa narodilo vdove – rodný list vyzdvihne matka, predloží platný preukaz totožnosti a úmrtný list manžela (do 300 dní od smrti manžela  je zo zákona zapísaný do matriky ako otec dieťaťa zosnulý manžel matky).

Aké sú poplatky za vydanie rodného listu?

  • Vydanie prvého originálu rodného listu je bezplatné
  • Vydanie duplikátu rodného listu stojí 5 €
  • Podanie žiadosti o vydanie duplikátu rodného listu elektronicky stojí 2,50 € prostredníctvom služby Žiadosť o vydanie úradného výpisu z matriky
Peniaze

Uplatnenie daňového bonusu na deti. Kedy sa vypláca daňový bonus na dieťa v roku 2019, 2020 ? Tlačivo na daňový bonus – potvrdenie o návšteve školy k daňovému bonusu.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Uplatnenie daňového bonusu na deti. Kedy sa vypláca  daňový bonus na dieťa v roku 2019, 2020 ? Tlačivo na daňový bonus – potvrdenie o návšteve školy k daňovému bonusu.

Nárok na daňový bonus na dieťa

Daňový bonus si môže uplatniť daňovník na každé vyživované nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti, pričom dieťa môže mať prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti.
 
Musia byť splnené nasledovné podmienky:
 
  • Žiadateľ dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane); 6-násobok minimálnej mzdy predstavuje pre rok 2018 sumu 2 880 eur a pre rok 2019 sumu 3 120 eur.
  • Žiadateľ vyživuje nezaopatrené dieťa, ktoré žije s ním v domácnosti, pričom sa môže jednať o dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov,
  • Žiadateľ preukáže nárok príslušnými dokladmi (kópiou rodného listu dieťaťa, alebo potvrdením o návšteve školy, ak sa pripravuje na povolanie štúdiom)
Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti nespočítavajú. Zdaniteľné príjmy môžu byť dosiahnuté aj zo zdrojov v zahraničí.
 
Suma daňového bonusu na vyživované dieťa sa stanovuje v závislosti od výšky životného minima. Suma daňového bonusu je stanovená nasledovne:
V roku 2019 je mesačná suma daňového bonusu stanovená vo výške 22,17 eura; od 1.4.2019 sa suma mesačného daňového bonusu na dieťa do šiestich rokov veku zvýšila o 22,17 eura, teda na 44,34 eura, ktorá sa vzťahuje aj na vyživované dieťa, ktoré v mesiaci apríl 2019 dovŕši šesť rokov veku.

Uplatnenie daňového bonusu

 
Daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa cez podané daňové priznanie, je povinný k daňovému priznaniu priložiť nasledovné doklady:
 
  • Kópiu rodného listu dieťaťa, alebo výpis z rodného listu.
  • Potvrdenie školy, že dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak dieťa študuje na strednej škole alebo vysokej škole, alebo  potvrdenie  príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.
  • Potvrdenie príslušného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.
Peniaze

Rodinné prídavky na deti. Aké sú pravidla pre detské prídavky? Žiadosť a tlačivo pre prídavok na dieťa.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Rodinné prídavky na deti. Aké sú pravidla pre detské prídavky? Žiadosť a tlačivo pre prídavok na dieťa.

Čo je to prídavok na dieťa?

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, avšak najdlhšie do dovŕšenia 25. roku života dieťaťa (v prípade, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti).

Aké sú podmienky nároku na rodinné prídavky?

 

Nezaopatrené dieťa:

a) sa sústavne pripravuje na povolanie dennou formou štúdia na strednej alebo vysokej škole; 
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz; 
c) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy; 
d) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo 
e) je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa.

Kto je oprávnená osoba?

  • rodič nezaopatreného dieťaťa;
  • rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu;
  • osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu;
  • plnoleté nezaopatrené dieťa, ak niet rodiča nezaopatreného dieťaťa;
  • plnoleté nezaopatrené dieťa, ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov;
  • plnoleté nezaopatrené dieťa, ak bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov;
  • plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo;
  • plnoleté nezaopatrené dieťa, ktorého manželstvo zaniklo;
  • maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti.

Prídavok na nezaopatrené dieťa má právo poberať len jedna oprávnená osoba.

Kedy nevzniká nárok na prídavok na dieťa?

Ak

  • sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v špeciálnom výchovnom zariadení z dôvodu vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo rozhodnutia o uložení ochrannej výchovy alebo výchovného opatrenia;
  • je nezaopatrené dieťa vo výkone väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody;
  • ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike.

Žiadosť o prídavok na dieťa (tlačivo na rodinné prídavky)

O prídavok na dieťa je potrebné požiadať, a to:

  • Vyplniť písomne žiadosť tu na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého alebo prechodného bydliska (týka sa cudzincov).
  • Elektronicky  tu.

Výška a vyplácanie prídavkov na dieťa

Výška prídavku na dieťa v roku 2019 je 24,34 €.

Vyplácanie prídavku na dieťa sa riadi nasledujúcimi pravidlami:

  • vypláca sa mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na prídavok;
  • oprávnenej osobe sa poukazuje na jej účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca prídavok v hotovosti;
  • ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania prídavku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný žiadosti vyhovieť;
  • prídavok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou.

Kto bude dostávať prídavok na dieťa v prípade rozvodu rodičov?

Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vyplatí oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, pokiaľ sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby.

Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov, avšak najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Ak zmením trvalé alebo prechodné bydlisko, ktorý úrad mi bude vyplácať prídavok na dieťa?

Ak v priebehu mesiaca došlo k zmene trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (týka sa len cudzincov), nový úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok najskôr v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmena trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oznámená tomuto úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zmenu trvalého, respektíve prechodného pobytu je povinný nahlásiť občan.

Peniaze

Nárok na rodičovský príspevok po novom, ako vybaviť, žiadosť. Výška, zvýšenie rodičovského príspevku a potvrdenie o poberaní.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Nárok na rodičovský príspevok po novom ako vybaviť, žiadosť. Výška, zvýšenie rodičovského príspevku a potvrdenie o poberaní.

Kto môže poberať rodičovský príspevok?

  • Rodič dieťaťa.
  • Fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

Aké sú podmienky nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok?

Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak:

  • zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa (osobne alebo inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou) a
  • má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu

Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. To platí aj v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo súd schváli dohodu rodičov.

Ak je v rodine viac detí:

  • do troch rokov veku alebo
  • do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

potom vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody.

Kedy nie je nárok na rodičovský príspevok?

  • sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len „členský štát“) a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike,
  • aspoň jedna z oprávnených osôb má nárok na materské alebo na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku,
  • štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.

Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.

Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa,

a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením predbežného opatrenia, alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, a

b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.

Ako podať žiadosť o rodičovský príspevok?

Nárok na rodičovský príspevok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu (týka sa len cudzincov).

Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok.

Ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o rodičovský príspevok dieťa nemá vydaný rodný list podľa osobitného predpisu, oprávnená osoba k písomnej žiadosti o rodičovský príspevok priloží úradný preklad rodného listu dieťaťa alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa vydaného v krajine narodenia dieťaťa.

Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ osobné údaje môže spracúvať len na účel rodičovského príspevku.

Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete stiahnuť vo formáte .pdf. O príspevok tiež môžete požiadať elektronicky.

Kto posudzuje nárok na rodičovský príspevok?

Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní.

O priznaní rodičovského príspevku, o zvýšení a o zániku nároku na rodičovský príspevok sa nevydáva písomné rozhodnutie.

Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení výplaty rodičovského príspevku a o odňatí rodičovského príspevku alebo o jeho znížení nemá odkladný účinok.

Aká je výška rodičovského príspevku?

Výška rodičovského príspevku je 214,70 eura mesačne. Táto suma platí od 1. januára 2018.

Ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok v sume 214,70 eura sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.

Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. V tejto sume sa poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.

Ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku, rodičovský príspevok je počas obdobia vyplácania materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte v sume určenej ako rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte.

Obdobná dávka ako materské vyplácaná v členskom štáte v cudzej mene sa prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v prvý deň v mesiaci, za ktorý si oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok a zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent nadol.

Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru sa upravujú od 1. januára koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima podľa osobitného predpisu a zaokrúhľujú sa na najbližších desať eurocentov.

Sumy rodičovského príspevku ustanoví každoročne opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. decembra.

Ako sa vypláca rodičovský príspevok?

Rodičovský príspevok priznáva a vypláca oprávnenej osobe príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta jej trvalého alebo prechodného pobytu.

Pravidlá vyplácania príspevku:

  • vypláca sa za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tento príspevok boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca,
  • vypláca sa mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku,
  • poukazuje sa oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti,
  • ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania rodičovského príspevku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný žiadosti vyhovieť,
  • nevypláca sa do štátu, ktorý nie je členským štátom.

Kedy dochádza k zastaveniu, obnove a doplateniu rodičovského príspevku?

Výplata rodičovského príspevku sa zastaví od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa už vyplatil, ak:

  • vznikol dôvod na prešetrenie, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku, či sa rodičovský príspevok vypláca v správnej sume alebo je na výplatu rodičovského príspevku naďalej príslušný platiteľ na území Slovenskej republiky alebo
  • na poskytovanie rodičovského príspevku je príslušná inštitúcia iného členského štátu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny:

  • obnoví vyplácanie, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. Výplata sa obnoví od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na jeho zastavenie,
  • doplatí príspevok za obdobie zastavenia jeho výplaty, ak podmienky nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu za toto obdobie boli splnené,
  • obnoví vyplácanie príspevku, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €. Výplata sa obnoví od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba túto skutočnosť preukáže platiteľovi,
  • doplatí príspevok za obdobie zastavenia jeho výplaty alebo za jeho časť, ak podmienky nároku na príspevok a na jeho výplatu počas tohto obdobia boli splnené a oprávnená osoba si uplatnila nárok v inom členskom štáte, ale príspevok jej nebol poskytnutý.
  • vydá rozhodnutie o určení osobitného príjemcu rodičovského príspevku, ak

a) rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe, ktorá je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a tieto zabezpečuje osobitný príjemca,

b) prídavok na dieťa, ktoré má oprávnená osoba v starostlivosti, zabezpečuje osobitný príjemca z dôvodu, že oprávnená osoba prídavok na dieťa nevyužíva na účel, na ktorý je určený, alebo

c) na žiadosť oprávnenej osoby

Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku. Platiteľ rozhodne o uvoľnení osobitného príjemcu, ak pominuli dôvody na jeho určenie alebo na žiadosť oprávnenej osoby, ak o určení osobitného príjemcu rozhodol na jej žiadosť.

Aké sú pravidlá pre zvýšenie, zníženie, odňatie a vrátenie rodičovského príspevku?

Ak dôjde z určitého dôvodu k zvýšeniu alebo k zníženiu rodičovského príspevku, vyplatí sa v novej sume od kalendárneho mesiaca, v ktorom táto zmena nastala.

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré sa rodičovský príspevok vypláca vo výške 50 %, suma príspevku sa zvýši od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa začalo riadne plniť povinnú školskú dochádzku. Najskôr však po troch mesiacoch nasledujúcich po mesiaci, v ktorom sa príspevok znížil.

Rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil:

  • ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti, ktoré rozhodujú o nároku na rodičovský príspevok,
  • ak sa rodičovský príspevok vyplácal neprávom,
  • na žiadosť oprávnenej osoby,
  • ak rodičovský príspevok poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume ako je 199,60 €,
  • ak príslušná inštitúcia členského štátu neposkytuje rodičovský príspevok z dôvodu, že oprávnená osoba si naň neuplatnila nárok.

Ak bol rodičovský príspevok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril:

  • oprávnená osoba je povinná vrátiť rodičovský príspevok alebo jeho časť za obdobie, za ktoré mu bol takto vyplatený,
  • právo na vrátenie rodičovského príspevku zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď platiteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty rodičovského príspevku,
  • oprávnenej osobe sa môže suma na vrátenie zrážať aj z bežne vyplácaného rodičovského príspevku alebo neskôr priznaného rodičovského príspevku, zo mzdy, z platu, z inej odmeny za prácu, z náhrad z týchto plnení a z náhrad za pracovnú pohotovosť, z náhrad za služobnú pohotovosť, z náhrad za pohotovosť, z príplatku za pohotovosť alebo z dávok sociálneho poistenia, z dôchodku starobného dôchodkového sporenia a z dávok sociálneho zabezpečenia do sumy, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Rodičovský príspevok nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu okrem výkonu rozhodnutia o pokute podla osobitneho predpisu.

Aké sú povinnosti oprávnenej osoby?

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Lehota 8 dní začína plynúť prvým dňom nasledujúcom po dni, kedy nastala zmena.

Súčinnosť a spolupráca pri poskytovaní príspevku

Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia a ďalšie právnické a fyzické osoby, ktoré poskytujú údaje na účely rodičovského príspevku sú povinné:

  • spolupracovať s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len platiteľ),
  • oznamovať na žiadosť úradu osobné údaje o oprávnenej osobe a o dieťati, ďalšie údaje o riadnej starostlivosti o dieťa a o zárobkovej činnosti oprávnenej osoby na účely kontroly trvania podmienok nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a výplatu.

Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Tieto osoby sú povinné poskytnúť potrebné informácie.

Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku. Informácie o týchto skutočnostiach poskytuje len vtedy, ak by ich zamlčaním bol vážne ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu.

Zánik nároku na rodičovský príspevok

Žiadateľ si môže uplatniť nárok na prídavok spätne najviac za obdobie šiestich mesiacov.

Nárok na rodičovský príspevok zaniká:

  • od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo vek ( do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe),
  • smrťou oprávnenej osoby alebo dieťaťa.

Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku

Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku vystaví úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa .Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava na inej adrese, potvrdenie môže vystaviť aj iný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

O potvrdenie požiadať možno:

  • osobne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení služieb občanom,
  • telefonicky, na základe tohto spôsobu dožiadania bude predmetné potvrdenie zaslané na adresu trvalého pobytu žiadateľa
  • e-mailom, v takomto prípade bude potvrdenie zaslané na adresu trvalého pobytu žiadateľa,
  • elektronicky cez slovensko.sk (všeobecné podania), potvrdenie bude vygenerované do elektronickej schránky. Pozor elektronické žiadosti vyžadujú zaručený elektronický podpis!

 

Peniaze

Autorský zákon 185/2015 Z. z.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Autorský zákon 185/2015 Z. z.

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1
(1)Tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len „dielo“) alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.
(2)Tento zákon upravuje aj správu práv.
 
§ 2
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na
a)autora a na osobu, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zverejnené na území Slovenskej republiky alebo z jej územia,
b)výkonného umelca vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol podaný, prvýkrát oprávnene zaznamenaný alebo prvýkrát oprávnene vysielaný na území Slovenskej republiky alebo z jej územia,
c)výrobcu zvukového záznamu k zvukovému záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu vo vzťahu k audiovizuálnemu záznamu, ktorý bol vyrobený alebo zverejnený na území Slovenskej republiky alebo z jej územia,
d)vysielateľa vo vzťahu k vysielaniu, ktoré je uskutočňované vysielateľom z územia Slovenskej republiky,
e)autora databázy a zhotoviteľa databázy vo vzťahu k databáze, ktorá bola zverejnená alebo zhotovená na území Slovenskej republiky alebo z jej územia.
(2)Ak je zaručená vzájomnosť na základe medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na
a)autora a na osobu, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zverejnené na území iného štátu, ako je Slovenská republika (ďalej len „iný štát“), alebo z územia iného štátu a bolo na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použité,
b)výkonného umelca vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol podaný, prvýkrát oprávnene zaznamenaný alebo prvýkrát oprávnene vysielaný na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bol na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitý,
c)výrobcu zvukového záznamu k zvukovému záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu vo vzťahu k audiovizuálnemu záznamu, ktorý bol vyrobený alebo zverejnený na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bol na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitý,
d)vysielateľa vo vzťahu k vysielaniu, ktoré je uskutočňované vysielateľom z územia iného štátu a je na území Slovenskej republiky použité,
e)autora databázy a zhotoviteľa databázy vo vzťahu k databáze, ktorá bola zverejnená alebo zhotovená na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bola na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitá.
 

DRUHÁ ČASŤ

AUTORSKÉ PRÁVO

PRVÁ HLAVA

PREDMET AUTORSKÉHO PRÁVA

§ 3 Dielo
(1)Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
(2)Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo1) alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.
(3)Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.
(4)Dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.
(5)Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa odseku 1 sa neuplatnia.
(6)Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.
(7)Dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.
 
§ 4 Predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.
 
§ 5 Za predmet autorského práva sa nepovažuje
a)myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b)text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma,2) ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1,
c)územnoplánovacia dokumentácia,3) bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,
d)štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,
e)prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,
f)denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,
g)dielo tradičnej ľudovej kultúry,
h)výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.4)
 
§ 6  Zverejnenie a vydanie diela
(1)Dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát oprávnene použité verejným vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom, alebo inak prvýkrát oprávnene uverejnené.
(2)Dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnoženiny diela.
 
§ 7 Spojenie diel
(1)So súhlasom autorov možno spojiť dve alebo viaceré samostatné diela do jedného celku, ktorý bude použitý spôsobom, v rozsahu a v čase podľa dohody autorov.
(2)S dielami spojenými do jedného celku podľa odseku 1 nakladajú autori spoločne, ak nie je dohodnuté inak.
(3)Práva autorov nakladať s dielami, ktoré boli spojené podľa odseku 1, zostávajú nedotknuté.
 
§ 8 Spracovanie diela
Spracovaním diela vzniká nové dielo, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1. Spracovaním diela je jeho adaptácia, preklad alebo iná úprava diela. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania, zostávajú zachované.
 
§ 9 Voľné dielo
(1)Dielo sa stane voľným, ak
a)uplynie doba trvania majetkových práv podľa § 32,
b)autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv podľa § 32.
(2)Dielo, ktoré sa stalo voľným, možno voľne použiť.
(3)Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia § 13 ods. 3 a § 60.
 
Osirelé dielo
§ 10
(1)Osirelé dielo je slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä kniha, časopis, noviny, hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme alebo audiovizuálne dielo, ktoré je uložené u osoby podľa § 51 ods. 1 a ktorého autora nemožno dôsledným vyhľadávaním
a)určiť alebo
b)nájsť napriek tomu, že bol určený.
(2)Dôsledné vyhľadávanie na účely tohto zákona je získavanie informácií v dobrej viere na základe žiadosti o poskytnutie informácií, ku ktorým nemá osoba podľa § 51 ods. 1 priamy prístup z informačných zdrojov podľa prílohy č. 1 pre kategóriu diel uvedených v prílohe č. 1 na účely určenia, či je dané dielo osirelým dielom. Dôsledné vyhľadávanie sa vykonáva
a)na území členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „zmluvný štát“), kde bolo dielo prvýkrát vydané, alebo ak nebolo vydané, prvýkrát vysielané,
b)na území členského štátu alebo zmluvného štátu, kde má výrobca originálu audiovizuálneho diela obvyklý pobyt alebo sídlo,
c)na území členského štátu alebo zmluvného štátu, kde je usadená osoba, ktorá so súhlasom autora umožnila iný prístup verejnosti k tomuto dielu, ak ide o dielo podľa odseku 3, ktoré nebolo vydané ani vysielané,
d)v iných štátoch, ako sú štáty podľa písmen a) až c), ak existujú skutočnosti preukazujúce, že informácie o autoroch možno nájsť v týchto iných štátoch.
(3)Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje na dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané, alebo ak nebolo vydané, prvýkrát vysielané v niektorom členskom štáte alebo v niektorom zmluvnom štáte. Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na dielo, ktoré nebolo vydané ani vysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti osobou uvedenou v § 51 ods. 1, ak možno dôvodne predpokladať, že by autor nenamietal proti jeho použitiu podľa § 51.
(4)Ak má dielo viac ako jedného autora a niektorý z autorov nebol určený, alebo bol určený, ale nebol nájdený napriek dôslednému vyhľadávaniu, dielo sa považuje za osirelé len vo vzťahu k tomu autorovi, ktorý nebol takto určený alebo nájdený.
(5)Dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo v niektorom zmluvnom štáte, sa považuje za osirelé dielo podľa odseku 1.
(6)Autor je oprávnený kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámi svoje autorstvo Slovenskej národnej knižnici,5) ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo podľa § 51 ods. 1.
(7)Autor, ktorý ukončil status osirelého diela podľa odseku 6, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila podľa § 51. Pri určení výšky primeranej odmeny sa prihliada na podmienky ustanovené v § 69 ods. 1 a 4.
(8)Dielo sa nepovažuje za osirelé, ak prestane spĺňať podmienky uvedené v odseku 1, alebo ak autor ukončil status osirelého diela podľa odseku 6.
(9)Majitelia informačných zdrojov podľa prílohy č. 1 alebo osoby oprávnené s nimi disponovať majú právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli pri plnení povinností v súvislosti s dôsledným vyhľadávaním podľa odsekov 1 a 2.
 
§ 11 Ustanovenia § 10 a 51 sa primerane vzťahujú aj na dielo, ktoré je súčasťou osirelého diela podľa § 10 alebo je s ním spojené.
 
§ 12 Obchodne nedostupné dielo
(1)Obchodne nedostupné dielo je vydané slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä kniha, časopis a noviny, ak
a)jeho rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva; to neplatí, ak ide o kúpu použitej veci,
b)je uložené v knižnici,6) archíve7) alebo múzeu8) a
c)je zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a iné dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou diela podľa odseku 1 alebo je s ním spojené.
(3) Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať ktorákoľvek osoba. Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle.
(4) Slovenská národná knižnica zaradí dielo do zoznamu, ak v lehote troch mesiacov od podania návrhu na zaradenie diela do zoznamu
a) nebolo možné podľa jej zistenia nadobudnúť rozmnoženinu diela odplatným prevodom vlastníckeho práva ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok a
b) autor písomne nenamietal proti zaradeniu diela do zoznamu.
(5) Autor je oprávnený písomne požiadať Slovenskú národnú knižnicu o vyradenie obchodne nedostupného diela zo zoznamu. Slovenská národná knižnica vyradí obchodne nedostupné dielo zo zoznamu bez zbytočného odkladu po doručení písomnej žiadosti autora tohto diela alebo po doručení písomného oznámenia organizácie kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy práv autorom podľa § 79 ods. 2.
 

DRUHÁ HLAVA

AUTORSTVO

§ 13 Autor
(1) Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
(2) Fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko9) (ďalej len „meno“) je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora.
(3) Osoba, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, týmto zverejnením vykonáva majetkové práva k tomuto dielu.
(4) Ustanovenia tohto zákona o autorovi sa vzťahujú aj na jeho dedičov, na osobu, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie, a na osobu, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto zákona (ďalej len „nositeľ práv“), ak z ich povahy nevyplýva iné.
 
§ 14 Anonymné dielo a pseudonymné dielo
(1)Dielo, ktoré sa na základe rozhodnutia autora verejne rozširuje alebo sa inak uverejňuje bez akéhokoľvek údaja, ktorý umožňuje určenie totožnosti autora, sa považuje za anonymné dielo.
(2)Dielo, ktoré sa na základe rozhodnutia autora verejne rozširuje alebo inak uverejňuje s iným údajom, ako je meno autora, sa považuje za pseudonymné dielo.
(3)Totožnosť autora anonymného diela alebo pseudonymného diela možno uverejniť len so súhlasom autora.
 
§ 15 Spoluautorstvo
(1)Spoluautori sú dvaja alebo viacerí autori, ktorí vytvorili tvorivou duševnou činnosťou jediné dielo tak, že nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela.
(2)Práva k dielu podľa odseku 1 patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa spoluautori nedohodli písomne inak.
(3)Spoluautori sa môžu dohodnúť, že pri nakladaní s dielom podľa odseku 1 ich bude zastupovať v ich mene a na ich účet niektorý zo spoluautorov. Takto udelené plnomocenstvo musí mať písomnú formu.
 

TRETIA HLAVA

VZNIK A OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA

§ 16Vznik autorského práva
 
Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
 
§ 17  Obsah autorského práva
 
Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.
 
Prvý oddiel
Výhradné osobnostné práva
 
§ 18
(1)Autor má právo na autorstvo k svojmu dielu.
(2)Autor má právo
a)rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela,
b)byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý,
c)na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.
(3)Autor sa nemôže vzdať práv podľa odsekov 1 a 2, tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.
(4)Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.
 
(5)Autor môže používateľovi svojho diela udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv. Súhlas so zásahom do osobnostných práv musí byť obmedzený rozsahom a spôsobom tohto zásahu, a ak nie je dohodnuté inak, možno ho odvolať.
 
Druhý oddiel
Výhradné majetkové práva
 
§ 19
(1)Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.
(2)Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.
(4)Použitím diela je najmä
a)spracovanie diela,
b)spojenie diela s iným dielom,
c)zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d)vyhotovenie rozmnoženiny diela,
e)verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.vypožičaním,
3.nájmom,
f)uvedenie diela na verejnosti
1.verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,
2.verejným vykonaním diela,
3.verejným prenosom diela.
 
§ 20
(1)Majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú; autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.
(2)Majetkové práva sú neprevoditeľné, nemožno sa ich vzdať a nemožno ich postihnúť exekúciou; to neplatí pre pohľadávky vzniknuté z majetkových práv.
(3)Majetkové práva sú predmetom dedičstva. Ak spoluautor nemá dedičov alebo dedičia odmietnu dedičstvo prijať, jeho majetkové práva prechádzajú na ostatných spoluautorov.
 
§ 21Vyhotovenie rozmnoženiny diela
(1)Vyhotovenie rozmnoženiny diela je trvalé alebo dočasné hmotné, digitálne alebo iné zachytenie diela alebo jeho časti z originálu diela alebo z rozmnoženiny diela.
(2)Rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä tlačou, maľbou, kresbou, prepisom, fotograficky alebo iným podobným postupom, záznamom alebo prostredníctvom technického zariadenia alebo technologického postupu umožňujúceho digitálne zachytenie diela alebo stavbou, ak ide o architektonické dielo.
 
§ 22 Verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva
(1)Verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva je prevod vlastníckeho práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené alebo na ktorej je dielo zachytené ako jeho originál alebo jeho rozmnoženina.
(2)Právo autora udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela podľa odseku 1 zaniká pre územie členského štátu alebo zmluvného štátu prvým oprávneným prevodom vlastníckeho práva k originálu diela alebo rozmnoženine diela na území členského štátu alebo zmluvného štátu, a to pre originál diela alebo rozmnoženinu diela, ktorá bola predmetom tohto prevodu vlastníckeho práva.
(3)Ak ide o architektonické dielo vyjadrené stavbou a dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe, za prvý oprávnený prevod sa považuje oprávnené zhotovenie stavby alebo úžitkovej podoby diela úžitkového umenia.
 
§ 23 Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
(1)Autor má právo na odmenu za každý ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia, ak sa originál diela výtvarného umenia, ktorý jeho autor previedol do vlastníctva inej osoby, ďalej predáva a ak sa tohto predaja ako predávajúci, kupujúci alebo sprostredkovateľ zúčastňuje dražobník, organizátor predajných výstav, prevádzkovateľ výstavnej siene alebo iná osoba, ktorá podniká v obchode s výtvarným umením (ďalej len „obchodník“).
(2) Práva na odmenu podľa odseku 1 sa nemožno vzdať.
(3) Autorovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, vzniká právo podľa odseku 1, len ak je zaručená vzájomnosť na základe medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(4) Obchodník je povinný uhradiť autorovi odmenu podľa odseku 1 prostredníctvom organizácie kolektívnej správy oprávnenej na výkon kolektívnej správy práva na odmenu podľa odseku 1.
(5) Odmena podľa odseku 1 z kúpnej ceny nad 100 eur je
a) 5 % z časti kúpnej ceny do 3 000 eur,
b) 4 % z časti kúpnej ceny nad 3 000 eur do 50 000 eur,
c)3 % z časti kúpnej ceny nad 50 000 eur do 200 000 eur,
d)1 % z časti kúpnej ceny nad 200 000 eur do 350 000 eur,
e)0,5 % z časti kúpnej ceny nad 350 000 eur do 500 000 eur,
f)0,25 % z časti kúpnej ceny nad 500 000 eur.
(6)Odmena podľa odseku 1 vypočítaná podľa odseku 5 nesmie presiahnuť sumu 12 500 eur.
(7)Do základu pre výpočet odmeny podľa odseku 5 sa nezapočíta daň z pridanej hodnoty, ak je originál diela výtvarného umenia predaný za kúpnu cenu vrátane dane z pridanej hodnoty.
(8)Obchodník je povinný oznámiť organizácii kolektívnej správy podľa odseku 4 každý ním uskutočnený ďalší predaj a zaplatiť jej odmenu podľa odseku 1 najneskôr do konca januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa tento predaj uskutočnil. Organizácia kolektívnej správy alebo autor majú právo požadovať od obchodníka informácie potrebné na zabezpečenie vyplatenia odmeny podľa odseku 1. Obchodník je povinný umožniť organizácii kolektívnej správy riadny výkon kolektívnej správy práv a poskytnúť jej na vyžiadanie potrebné informácie. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená nahliadať do účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie obchodníka, ktorou možno preukázať včasné a riadne plnenie povinností podľa tohto odseku. Organizácia kolektívnej správy nesmie získané informácie využiť na iný účel ako na výkon kolektívnej správy práv a je povinná o nich zachovávať mlčanlivosť.
(9)Právo na odmenu podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na originál diela v podobe rukopisu literárneho diela a rukopisu hudobného diela zaznamenaného v písomnej forme.
(10)Ak je rozmnoženina diela vyhotovená v obmedzenom počte autorom alebo s jeho súhlasom a je riadne očíslovaná a podpísaná alebo inak označená autorom, považuje sa za originál diela.
(11)Právo na odmenu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na architektonické dielo vyjadrené stavbou a dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe.
 
§ 24 Nájom a vypožičanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
(1)Nájom originálu diela alebo rozmnoženiny diela je dočasné prenechanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela, alebo dočasné umožnenie prístupu k originálu diela alebo rozmnoženine diela uskutočnené na účely priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.
(2)Vypožičanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela je dočasné prenechanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela, alebo dočasné umožnenie prístupu k originálu diela alebo rozmnoženine diela prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Vypožičaním nie je dočasné prenechanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela, alebo dočasné umožnenie prístupu k originálu diela alebo rozmnoženine diela, ktoré je uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu medzi dvomi alebo viacerými zariadeniami alebo výhradne v priestoroch týchto zariadení.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na architektonické dielo vyjadrené stavbou a dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe.
 
§ 25Verejné vystavenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
(1)Verejné vystavenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela je umožnenie vnímania diela prostredníctvom umiestnenia originálu diela alebo rozmnoženiny diela na verejnosti.
(2)Verejné vystavenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela je aj umožnenie vnímania diela prostredníctvom technického zariadenia určeného na uvádzanie rozmnoženiny diela na verejnosti, umiestneného v priestoroch osoby, ktorá toto verejné vystavenie realizuje.
(3)Pri audiovizuálnom diele je verejným vystavením umiestnenie rozmnoženiny osobitne vyňatého obrazu audiovizuálneho diela bez akejkoľvek následnosti na verejnosti.
 
§ 26Verejné vykonanie diela
(1) Verejné vykonanie diela je živé predvedenie diela recitáciou, spevom, hrou, tancom alebo inak výkonným umelcom na verejnosti. Za verejné vykonanie diela sa považuje aj prenos živého predvedenia diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne určený verejnosti priamo prítomnej na mieste živého predvedenia diela; takýto prenos nie je verejným prenosom diela.
(2)Verejným vykonaním diela je aj technické predvedenie diela. Technické predvedenie diela je predvedenie diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne, určené verejnosti priamo prítomnej na mieste tohto predvedenia. Technické predvedenie diela sa nepovažuje za verejný prenos diela.
 
Verejný prenos diela
§ 27
(1)Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
(2)Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
 
§ 28 Vysielanie diela
 
Vysielanie diela je šírenie diela uskutočňované osobou v rámci jej programovej služby,10) ktoré môže byť prijímané verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete,11) a to aj vtedy, ak ho technicky zabezpečuje iná osoba na základe dohody s vysielateľom v jeho mene a na jeho účet, vrátane šírenia diela pomocou satelitu.
 
§ 29 Retransmisia diela
(1)Retransmisia diela je súčasné, nezmenené a úplné šírenie vysielaného diela uskutočnené inou osobou, ako je vysielateľ alebo ako osoba technicky zabezpečujúca vysielanie podľa § 28, ktoré môže byť prijímané verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.
(2)Káblová retransmisia diela je retransmisia, ktorá môže byť prijímaná verejnosťou prostredníctvom káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému.
 
§ 30 Sprístupňovanie diela verejnosti
Sprístupňovanie diela verejnosti je šírenie diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí.
 
§ 31 Právo autora na primeranú odmenu za nájom
(1)Ak autor nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela nájmom vo vzťahu k audiovizuálnemu dielu, k audiovizuálne použitému dielu alebo k dielu, ktoré bolo zaznamenané na zvukový záznam, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom.
(2) Práva na primeranú odmenu podľa odseku 1 sa nemožno vzdať.
 
§ 32 Trvanie majetkových práv
(1)Majetkové práva trvajú od okamihu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoluautorskom diele majetkové práva trvajú počas života posledného zo spoluautorov a 70 rokov po jeho smrti. Ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby spomedzi režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jej smrti.
(2)Práva k predtým nezverejnenému dielu podľa § 13 ods. 3 trvajú 25 rokov od zverejnenia tohto diela.
(3)Pri pseudonymnom diele a pri anonymnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho oprávnenom zverejnení. Ak dielo podľa prvej vety nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto doby zanikajú. Ak nie sú pochybnosti o totožnosti autora alebo ak sa autor takéhoto diela stane verejne známym počas doby podľa prvej vety, na trvanie majetkových práv sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.
(4)Ak bolo dielo, ktoré bolo vytvorené podľa § 90 alebo § 91, zverejnené bez uvedenia mena autora, majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho oprávnenom zverejnení. Ak dielo podľa prvej vety nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto doby zanikajú. Ak je dielo podľa prvej vety dodatočne označené menom autora, na trvanie majetkových práv sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.
(5)Pri spojení hudobného diela a slovesného diela, ktoré boli pôvodne vytvorené na použitie v tomto spojení, majetkové práva k týmto dielam trvajú počas života posledného z autorov týchto diel a 70 rokov po jeho smrti.
(6)Ak je dielo podľa odsekov 1 až 4 zverejnené po zväzkoch, po častiach, v pokračovaniach alebo v epizódach, majetkové práva trvajú ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.
(7)Trvanie majetkových práv podľa odsekov 1 až 6 sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.
(8)Ak bolo dielo zverejnené na území iného štátu, v ktorom je ustanovené kratšie trvanie majetkových práv, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva tohto štátu. Ak bolo dielo podľa prvej vety súčasne zverejnené na území viacerých štátov, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva toho z týchto štátov, v ktorom je ustanovené najkratšie trvanie majetkových práv. Súčasným zverejnením sa rozumie zverejnenie v inom štáte uskutočnené do 30 dní od zverejnenia v prvom takom štáte.
 
§ 33Vzťah autorského práva k vecným právam
(1)Nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo. Vlastnícke právo alebo iné vecné právo k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z odseku 5 nevyplýva iné.
(2)Vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, je povinný zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z § 90 a 91 nevyplýva iné.
(3)Vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať túto vec a predchádzať strate, poškodeniu alebo zničeniu tejto veci, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu nevyplýva iné.12)
(4)Autorské právo k dielu nezaniká zničením veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené.
(5)Autor má právo, aby mu vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené a ktorá je originálom diela, túto vec dočasne poskytol, ak o to autor požiada, je to nevyhnutné na uplatnenie práva autora použiť svoje dielo podľa tohto zákona a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka alebo iného užívateľa tejto veci.
(6)Autor má právo, aby mu vlastník alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené a ktorá je originálom diela, na náklady autora vyhotovil a odovzdal fotografiu alebo inú rozmnoženinu tohto diela, ak o to autor požiada a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka alebo iného užívateľa tejto veci.
(7)Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv.
(8)Zhotoviteľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, je povinný umožniť autorovi tohto diela dohľad nad zhotovením stavby, ak o to autor požiada a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby.
(9)Vlastník veci alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené a ktorá je originálom diela umiestneným na verejnom priestranstve, je povinný v primeranej lehote pred jej zničením alebo trvalým premiestnením informovať autora o zámere zničiť alebo trvalo premiestniť túto vec. Ak nie je autor známy, nemožno ho určiť alebo ho nemožno nájsť, vlastník veci alebo iný užívateľ veci informuje o tomto zámere príslušnú organizáciu kolektívnej správy.
 

ŠTVRTÁ HLAVA

VÝNIMKY A OBMEDZENIA MAJETKOVÝCH PRÁV

 
Prvý oddiel
 
Všeobecné ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv
 
§ 34   Výnimky a obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných prípadoch ustanovených v tejto hlave a nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.
 
§ 35
(1) Pri použití diela podľa § 37 a 39 sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom, obchodným menom alebo názvom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa uplatní pri použití diela podľa § 38 a § 40 až 57, ak je to podľa povahy diela a spôsobu použitia diela možné.
(3)Pôvod rozmnoženiny diela vyhotovenej bez súhlasu autora podľa § 42 a 43 nesmie porušovať práva autora.
 
§ 36
(1) Za použitie diela podľa § 37 až 41 a § 44 až 57 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
(2)Za použitie diela podľa § 42 a 43 vzniká povinnosť zaplatiť autorovi náhradu odmeny zo základu na jej výpočet a vo výške podľa prílohy č. 2.
(3)Náhradu odmeny podľa odseku 2 je povinný zaplatiť
a)výrobca, príjemca z členského štátu, dovozca z iného ako členského štátu (ďalej len „tretí štát“) alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike vrátane predaja cez internet technické zariadenie umožňujúce dočasne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela,
b)osoba, ktorá poskytuje reprografické služby za odplatu.
 
Druhý oddiel
Použitie diela na účely slobody prejavu a práva na informácie
 
§ 37 Citácia
(1)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije formou citácie zverejnené dielo alebo jeho časť najmä na účel recenzie alebo kritiky tohto diela.
(2)Použitie diela alebo časti diela podľa odseku 1 musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie.
 
§ 38 Karikatúra, paródia, pastiš
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo na účel karikatúry, paródie alebo pastiša, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny s pôvodným dielom.
§ 39Použitie diela na informačné účely
(1)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené slovesné dielo vo forme článku alebo vysielané dielo týkajúce sa aktuálnych hospodárskych, politických alebo náboženských tém vyhotovením rozmnoženiny alebo verejným prenosom prostredníctvom hromadného informačného prostriedku, ak takéto použitie nie je výslovne vyhradené.
(2)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva výlučne v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom na informácie.
(3)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo, ktoré je politickým prejavom alebo verejnou prednáškou, vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva v rozsahu odôvodnenom právom na informácie.
 
§ 40Záznam vysielania
Do autorského práva nezasahuje vysielateľ, ktorý bez súhlasu autora vyhotoví dočasný záznam diela prostredníctvom vlastného zariadenia a na účel vlastného vysielania. Vysielateľ je oprávnený záznam diela podľa prvej vety archivovať podľa osobitného predpisu,13) len ak má tento záznam audiovizuálnu hodnotu.14)
 
§ 41Použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve
(1)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve.
 
(2)Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vyhotovenie rozmnoženiny architektonického diela stavbou.
 
Tretí oddiel
Použitie diela na sociálne, vzdelávacie, vedecké, kultúrne, úradné a iné účely
 
§ 42Vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu
 
Do autorského práva nezasahuje fyzická osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo vyhotovením rozmnoženiny pre svoju súkromnú potrebu na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.
 
§ 43 Reprografia
(1)Do autorského práva nezasahuje právnická osoba konajúca pre svoju potrebu alebo fyzická osoba, ktorá bez súhlasu autora sama alebo prostredníctvom tretej osoby použije dielo vyhotovením rozmnoženiny tak, že ho prenesie na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia s podobným účinkom; takto vyhotovenú rozmnoženinu možno verejne rozširovať bezodplatným prevodom vlastníckeho práva.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na celé slovesné dielo ani na jeho podstatnú časť, na hudobné dielo zaznamenané v písomnej podobe a na grafické vyjadrenie architektonického diela.
 
§ 44 Použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume
 
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním alebo verejným prenosom na účel názornej ukážky pri výučbe alebo pri výskume, ak pri takomto použití nedochádza k priamemu alebo nepriamemu majetkovému prospechu.
 
§ 45 Použitie diela pri školských predstaveniach
(1) Do autorského práva nezasahuje škola,15) školské zariadenie,16) vysoká škola, vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania17) (ďalej len „škola“) a jej pedagogický zamestnanec,18) odborný zamestnanec,19) fyzická osoba zabezpečujúca ďalšie vzdelávanie alebo fyzická osoba, ktorá sa v nej zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom alebo vzdelávacom procese, ak bez súhlasu autora použije zverejnené dielo v rámci školského predstavenia usporiadaného výlučne školou alebo jej zriaďovateľom, ktorého účel nie je priamo ani nepriamo majetkový.
(2) Do autorského práva nezasahuje škola, ktorá bez súhlasu autora použije školské dielo pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy.
 
 
§ 46 Použitie diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím
(1) Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom, verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva alebo vypožičaním, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a účel tohto použitia nie je priamo ani nepriamo obchodný.
(2)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora doplní do audiovizuálneho diela slovné vyjadrenie obrazovej zložky tohto diela výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Na použitie takto doplneného audiovizuálneho diela sa vzťahuje odsek 1.
(3)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora vyrobí zvukový záznam slovesného diela výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Na použitie takéhoto zvukového záznamu sa vzťahuje odsek 1.
 
§ 47 Použitie diela v rámci náboženských a úradných obradov a sviatkov
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva, ak sa takéto použitie uskutočňuje počas
a)náboženského obradu alebo počas úradného obradu, alebo
b)podujatia organizovaného v zahraničí ústredným orgánom štátnej správy alebo jeho súčasťou pri oslave štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja, pamätného dňa20) alebo mimoriadneho výročia s celospoločenským významom.
 
§ 48Použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia
 
Do autorského práva nezasahuje knižnica, archív, múzeum alebo škola, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny alebo verejným prenosom pre potrebu fyzickej osoby prostredníctvom na to určeného koncového zariadenia umiestneného v priestoroch knižnice, archívu, múzea alebo školy dielo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo v škole, a to na účel vzdelávania, bádania alebo výskumu, ak to nie je v rozpore s podmienkami nadobudnutia alebo použitia takého diela knižnicou, archívom, múzeom alebo školou.
 
§ 49 Použitie diela na účel archivovania
 
Do autorského práva nezasahuje knižnica, archív, múzeum alebo škola, ktorá bez súhlasu autora použije dielo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo škole vyhotovením rozmnoženiny na účel nahradenia, archivovania alebo zabezpečenia originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia.
 
§ 50 Použitie diela verejným vystavením
(1) Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorej súčasťou obvyklých aktivít je verejné vystavovanie diel a ktorá bez súhlasu autora použije verejným vystavením fotografické dielo, iné dielo výtvarného umenia alebo originál slovesného diela, ku ktorému nadobudla
a) vlastnícke právo alebo
b)užívacie právo vypožičaním od oprávneného vlastníka originálu tohto diela alebo rozmnoženiny tohto diela.
(2)Do autorského práva nezasahuje vlastník originálu fotografického diela alebo rozmnoženiny fotografického diela alebo iného diela výtvarného umenia, ktorého súčasťou obvyklých aktivít nie je verejné vystavovanie diel a ktorý bez súhlasu autora použije toto dielo verejným vystavením bez dosahovania priameho alebo nepriameho obchodného prospechu, ak takéto použitie nie je výslovne nositeľom práv vylúčené.
 
§ 51 Použitie osirelého diela
(1) Osirelé dielo môže bez súhlasu autora použiť knižnica, archív, múzeum, škola alebo zákonný depozitár podľa osobitného predpisu21) len na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme
a) vyhotovením rozmnoženiny osirelého diela na účely digitalizácie, indexácie, katalogizovania, uchovávania, reštaurovania alebo na účely umožnenia prístupu verejnosti,
b) sprístupňovaním osirelého diela verejnosti.
(2) Osoba podľa odseku 1 nemôže použiť osirelé dielo na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu; môže požiadať len o úhradu účelne vynaložených nákladov.
(3)Na použitie osirelého diela podľa odseku 1 sa vo vzťahu k autorom, ktorí boli určení, primerane vzťahuje ustanovenie § 35.
(4) Za použitie osirelého diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 10 ods. 7.
(5) Osoba podľa odseku 1 je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte
a) výsledky dôsledného vyhľadávania, na základe ktorých dospela k záveru, že určité dielo sa považuje za osirelé dielo,
b) informáciu, ako osirelé dielo použila,
c) informácie o zmenách statusu osirelého diela podľa § 10 ods. 7, ktoré použila podľa odseku 1,
d) svoje kontaktné údaje.
(6) Slovenská národná knižnica informácie podľa odseku 5 postúpi bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu,22) ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú databázu osirelých diel.
 
§ 52Použitie architektonického diela
 
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním bezodplatným prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby, zobrazenia stavby alebo plánu stavby na účel obnovy stavby. Obnovou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo rekonštrukcia stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie.
 
§ 53Použitie diela na úradné účely
 
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom, technickým predvedením alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva dielo v rozsahu nevyhnutnom na účel zabezpečenia
a)verejnej bezpečnosti,
b)priebehu správneho konania, trestného konania alebo súdneho konania alebo
c)rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, zastupiteľstva obce alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku.
 
Štvrtý oddiel
Použitie diela s minimálnym hospodárskym významom
 
§ 54Dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela
(1)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora vyhotoví dočasnú rozmnoženinu zverejneného diela v rámci neoddeliteľnej a podstatnej časti technologického procesu, ktorá je náhodná alebo prechodná, na účel
a)umožnenia oprávneného použitia diela alebo
b)prenosu diela v elektronickej komunikačnej sieti medzi tretími osobami a sprostredkovateľom.
(2)Vyhotovenie rozmnoženiny podľa odseku 1 nesmie mať samostatný hospodársky význam.
 
§ 55 Náhodné použitie diela
 
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva dielo, ktoré bolo náhodne zaradené do iného obsahu; náhodne zaradené dielo možno použiť výlučne v spojení s týmto obsahom.
 
§ 56 Použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia
 
Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené dielo vyhotovením rozmnoženiny, technickým predvedením alebo verejným prenosom prostredníctvom technického zariadenia na účel opravy alebo ukážky funkčnosti a vlastností tohto zariadenia.
 
Piaty oddiel
Propagácia výstavy a dražby umeleckého diela
 
§ 57
(1)Do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo na účel propagácie verejnej výstavy umeleckého diela alebo propagácie predaja umeleckého diela, a to v rozsahu potrebnom na takúto propagáciu.
(2)Na použitie umeleckého diela po skončení jeho verejného vystavenia alebo po jeho predaji sa odsek 1 nevzťahuje.
 

PIATA HLAVA

OCHRANA AUTORSKÉHO PRÁVA

 
§ 58
(1)
Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä
a)určenia svojho autorstva,
b)zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené,
c)zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté,
d)poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane údajov o
1.vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi, prijímateľovi, odosielateľovi, vývozcovi alebo predajcovi rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi služieb,
2.vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo objednanom množstve alebo cene rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,
e)poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora vrátane údajov o
1.užívateľoch a poskytovateľoch elektronických komunikačných služieb a služieb poskytujúcich obsah,23)
2.rozsahu použitia diela,
3.priamom alebo nepriamom majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením,
f)odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to
1.zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo
2.zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 60 a 61 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
g)náhrady nemajetkovej ujmy,24)
h)
náhrady škody,25)
i)vydania bezdôvodného obohatenia.
(2)Informácie podľa odseku 1 písm. d) a e) je povinná poskytnúť aj osoba, ktorá
a)má v držbe rozmnoženinu diela alebo napodobeninu diela,
b)využíva služby porušujúce právo autora,
c)poskytuje alebo prevádzkuje služby využívané pri porušovaní práv autora,
d)bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii rozmnoženiny diela, napodobeniny diela, na poskytovaní alebo prevádzkovaní služieb porušujúcich právo autora alebo na sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora.
 
§ 59
(1)Autor alebo osoba podľa § 63 má právo na účel zistenia údajov rozhodujúcich na uplatnenie práv vyplývajúcich z tohto zákona požiadať colné orgány, finančné orgány a daňové orgány o informácie o obsahu a rozsahu dovozu, príjmu, výrobe alebo inom spôsobe umiestnenia tovaru na trh a Štatistický úrad Slovenskej republiky o informácie o dovoze, príjme, výrobe alebo inom spôsobe umiestnenia tovaru na trh, ktorý je
a)rozmnoženinou jeho diela alebo
b)technickým zariadením alebo nenahratým nosičom záznamu podľa § 36 ods. 3 písm. a).
(2)Autor alebo osoba podľa § 63 má právo nahliadať do colných dokladov, aby zistil, či dovoz, vývoz, príjem, odoslanie, výroba alebo iný spôsob umiestnenia tohto tovaru na trh v Slovenskej republike na jeho použitie na území Slovenskej republiky je oprávnený podľa tohto zákona, alebo aby zistil údaje rozhodujúce na uplatnenie práv vyplývajúcich z tohto zákona.
(3)Ustanovenia odseku 1 platia primerane aj pri vývoze a odoslaní.
 
§ 60
(1)Do autorského práva neoprávnene zasahuje ten, kto vedome obchádza účinné technologické opatrenia na ochranu práv podľa tohto zákona alebo obchádza nevyhnutnosť získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona.
(2)Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto za priamy alebo nepriamy majetkový prospech poskytuje služby alebo vyrába, dováža, rozširuje predajom alebo nájmom, propaguje takéto rozširovanie, alebo vlastní zariadenia, výrobky alebo súčiastky, ktoré
a)sú propagované alebo ponúknuté na predaj na účel obchádzania účinných technologických opatrení alebo obchádzania nevyhnutnosti získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona,
b)popri obchádzaní účinných technologických opatrení alebo obchádzaní nevyhnutnosti získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona majú len obmedzený obchodne významný účel alebo použitie, alebo
c)sú primárne určené, vyrobené, upravené alebo vykonané na účel umožniť alebo uľahčiť obchádzanie účinných technologických opatrení alebo obchádzanie nevyhnutnosti získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona.
(3)Technologické opatrenie na účely tohto zákona je akýkoľvek postup, výrobok alebo súčiastka, ktoré pri bežnom spôsobe ich použitia majú predchádzať, obmedziť alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do práv k dielam podľa tohto zákona. Za technologické opatrenie sa považuje aj šifrovanie, kódovanie alebo iná úprava diela alebo uplatnenie iného kontrolného mechanizmu použitia diela.
(4)Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní pri použití diela podľa § 40, § 42 až 44, § 46, 49 a 53 v rozsahu nevyhnutnom na využitie danej výnimky alebo obmedzenia.
 
§ 61
(1)Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto vedome a bez súhlasu autora spôsobuje, umožňuje, uľahčuje alebo zastiera porušovanie autorského práva tým, že
a)odstráni alebo zmení akúkoľvek elektronickú informáciu na správu práv,
b)rozširuje, dováža na účel rozširovania, vysiela alebo uvádza na verejnosť diela podľa tohto zákona, z ktorých bola elektronická informácia na správu práv neoprávnene odstránená alebo zmenená.
(2)Informáciou na správu práv na účely tohto zákona je akákoľvek informácia poskytnutá nositeľom práv, ktorá identifikuje dielo alebo autora alebo nositeľa práv, informácia o spôsoboch a podmienkach použitia diela a akékoľvek číslice alebo kódy, ktoré predstavujú takúto informáciu.
 
§ 62Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto pre svoje dielo použije názov alebo vonkajšie úpravy oprávnene použité už iným autorom pri diele rovnakého druhu, ak by tým mohlo vzniknúť nebezpečenstvo zámeny oboch diel, ak z povahy diela alebo z jeho určenia nevyplýva inak.
 
§ 63
(1)Nároku podľa § 58 ods. 1 písm. a) sa môže domáhať aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov.
(2)
Nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať
a)aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov,
b)namiesto autora nositeľ práv,
c)namiesto autora osoba, ktorá zverejnila anonymné dielo alebo pseudonymné dielo, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora; to neplatí, ak sa autor anonymného diela alebo pseudonymného diela, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora, stane verejne známym a uplatní svoje autorstvo k tomuto dielu alebo
d)vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
 
§ 64 Nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c), f) a ods. 2 pri porušení povinností podľa § 18 ods. 4 sa môže po smrti autora domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba,26) dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov.
 

ŠIESTA HLAVA

AUTORSKÉ ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO

 
Prvý oddiel
Licenčná zmluva
§ 65
(1)Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
(2)Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.
(3)Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.
(4)Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
§ 66

 

Spôsob použitia diela
(1)Ak licenčná zmluva neurčuje spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, platí, že licencia je udelená na spôsob použitia diela nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.
(2)Autor nemôže udeliť nadobúdateľovi licenciu na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy známy.
 
§ 67 Rozsah licencie
(1)Autor sa môže s nadobúdateľom v licenčnej zmluve dohodnúť, že udeľuje licenciu v neobmedzenom rozsahu alebo v územne alebo vecne obmedzenom rozsahu.
(2)Ak licenčná zmluva neurčuje rozsah licencie, platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy.
(3)Ak licenčná zmluva neurčuje rozsah licencie, ani z jej účelu nevyplýva inak, platí, že
a)územný rozsah licencie je obmedzený na územie Slovenskej republiky,
b)vecný rozsah licencie je obmedzený tak, ako je to obvyklé pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela.
 
§ 68Trvanie licencie
(1)Ak licenčná zmluva neurčuje čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, ani spôsob jeho určenia, platí, že licencia je udelená na čas nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.
(2)Ak licenčná zmluva neurčuje čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, ani spôsob jeho určenia, a ani z účelu zmluvy nevyplýva inak, platí, že licencia je udelená na čas obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela, najviac však na jeden rok od udelenia licencie.
 
§ 69 Odmena
(1)Dohodnutá odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66.
(2)Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny, ak nie je dohodnuté inak.
(3)Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
(4)Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela.
(5)Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
(6)Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
 
§ 70Výhradná licencia a nevýhradná licencia
(1)Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.
(3)Nadobúdateľ je povinný výhradnú licenciu využiť, ak nie je dohodnuté inak.
(4)Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
(5)Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak sa autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak.
(6)Licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený predtým výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
 
§ 71 Prechod licencie a zánik licencie
(1)Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.
(2) Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.
(3) Ak niet právneho nástupcu podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2, licencia zaniká.
 
§ 72 Nakladanie s licenciou
(1)Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.
(2)Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.
(3)Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.
 
§ 73 Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie
(1)Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, hoci je na to povinný, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy v tej časti, ktorej sa porušenie povinnosti využiť výhradnú licenciu týka; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora.
(2)Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím jedného roka od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím jedného roka od tohto dodania; najneskôr však uplynutím dvoch rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.
(3)Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije.
(4)Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.
(5)Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.
 
§ 74 Ak majetkové práva autora vykonáva iná osoba, na udelenie licencie sa primerane použijú ustanovenia § 65 až 73 a § 75 a 76.
 
§ 75 Licenčná zmluva na vydanie diela
(1)Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela.
(2)Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
(3)Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
(4)Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
(5)Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
(6)Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
(7)Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
 
§ 76 Verejná licencia
(1)Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám. Konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, je prijatím takejto ponuky.
(2)Autor môže udeliť nadobúdateľovi licenciu podľa odseku 1 výslovne aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 známy.
(3)Licenciu podľa odseku 1 možno udeliť len ako nevýhradnú a bezodplatnú a nemožno ju vypovedať.
(4)Ustanovenia § 19 ods. 1 a 4 a § 65 až 69 sa na licenciu udelenú podľa odseku 1 použijú primerane.
 
Druhý oddiel
Kolektívna licenčná zmluva
 
§ 77
(1)Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.
(2)Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.
(3)Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.
(4)Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.
 
Tretí oddiel
Hromadná licenčná zmluva
 
§ 78 Všeobecné ustanovenia
(1)Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
(2)Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
(3)Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
(4)Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
 
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
§ 79
(1)Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
a)zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
b)ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
(2)Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
(3)Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
(4)Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak
a)niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo
b)organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.
(5)Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4.
 
 
§ 80 Organizácia kolektívnej správy môže rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou poskytnúť nadobúdateľovi súhlas na
a)technické predvedenie diela alebo verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia, to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti,
b)použitie obchodne nedostupného diela vyhotovením rozmnoženiny, sprístupňovaním verejnosti alebo verejným rozširovaním jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,
c)živé predvedenie literárnych diel,
d)vysielanie diel vrátane vysielania prostredníctvom satelitu
e)nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela,
f)sprístupňovanie rozmnoženiny diela verejnosti,
g)retransmisiu diel okrem káblovej retransmisie.
 
§ 81 Multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel
(1) Multiteritoriálnou licenčnou zmluvou na on-line použitie hudobných diel udeľuje organizácia kolektívnej správy súhlas na použitie viacerých hudobných diel vzťahujúci sa na územie viac než jedného členského štátu alebo zmluvného štátu, a to vyhotovením rozmnoženiny hudobných diel on-line a verejným prenosom hudobných diel on-line.
(2)Na základe osobitného splnomocnenia podľa § 184 ods. 5 môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas podľa odseku 1 aj na použitie hudobných diel, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv iná organizácia kolektívnej správy.
(3)Nadobúdateľ licencie na základe zmluvy podľa odseku 1 (ďalej len „poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel“) je povinný informovať organizáciu kolektívnej správy o skutočnom použití hudobných diel, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Organizácia kolektívnej správy umožní poskytovateľovi služby na on-line použitie hudobných diel poskytovať tieto informácie prostredníctvom elektronických prostriedkov.
(4)Organizácia kolektívnej správy monitoruje použitie hudobných diel na základe zmluvy podľa odseku 1 a vedie o tomto použití záznamy.
(5) Zmluvu podľa odseku 1 nemožno uzatvoriť na použitie hudobných diel šírením v rámci programovej služby prostredníctvom internetu, ktoré je uskutočňované simultánne s vysielaním tejto programovej služby jej vysielateľom alebo sprístupňovaním záznamu vysielania prostredníctvom internetu jeho vysielateľom.
 

SIEDMA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH DIELACH

 
Prvý oddiel
Osobitné ustanovenia o audiovizuálnom diele
 
§ 82Audiovizuálne dielo a originál audiovizuálneho diela
(1)Audiovizuálne dielo je dielo vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.
(2)Originálom audiovizuálneho diela je prvý audiovizuálny záznam tohto diela.
 
§ 83Autorstvo audiovizuálneho diela
(1)Ak je audiovizuálne dielo zapísané v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel,27) za jeho autora sa považuje osoba zapísaná v tomto zozname, kým sa nepreukáže opak; to neplatí, ak je tento zápis v rozpore s odsekom 2 alebo s iným vyhlásením uvedeným v tomto zozname.
(2)Za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.
(3)Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15.
(4)Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú zachované.
 
§ 84 Výrobca originálu audiovizuálneho diela
Výrobca originálu audiovizuálneho diela je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého audiovizuálneho záznamu tohto diela.
 
§ 85 Audiovizuálne použité dielo
(1) Audiovizuálne použitým dielom je dielo, ktoré so súhlasom jeho autora je autorom audiovizuálneho diela
a)adaptované pre vytvorenie audiovizuálneho diela,
b)spracované alebo inak použité a vložené do audiovizuálneho diela ako jeho súčasť alebo
c)vložené do audiovizuálneho diela ako jeho súčasť.
(2)Vloženie audiovizuálne použitého diela do audiovizuálneho diela nie je spojením týchto diel.
 
§ 86 Výkon práv k audiovizuálnemu dielu
(1)Ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3.
(2)Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 1, platí, že
a)má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálneho diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,
b)je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálneho diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autorov audiovizuálneho diela, a
c)právo autorov audiovizuálneho diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.
(3)Zánikom právneho vzťahu podľa odseku 1 zostávajú práva a povinnosti podľa odseku 2 nedotknuté.
(4)Ak nie je dohodnuté inak, platí pre prípad, ak autor audiovizuálne použitého diela podľa § 85 ods. 1 písm. b) a c) udelil výrobcovi originálu audiovizuálneho diela písomný súhlas na vloženie audiovizuálne použitého diela do audiovizuálneho diela a dohodol sa s ním na odmene alebo spôsobe jej určenia za použitie audiovizuálne použitého diela, že výrobca originálu audiovizuálneho diela
a)má súhlas na spracovanie alebo inú zmenu audiovizuálne použitého diela pre vytvorenie audiovizuálneho diela a jeho zaznamenanie audiovizuálnym záznamom v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky,
b)má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálne použitého diela spolu s použitím audiovizuálneho diela, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,
c)je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálne použitého diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy, bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autora audiovizuálne použitého diela.
(5)Na dohodu o odmene za použitie audiovizuálne použitého diela podľa odseku 4 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 69.
(6)Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa primerane použijú aj na umelecký výkon, zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu odmeny podľa § 36 ods. 2 a na primeranú odmenu podľa § 99, 110 a 119 zostávajú zachované.
(7)Práva autorov audiovizuálne použitých diel na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.
 
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia o počítačovom programe
 
§ 87
(1)Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.
(2)Ak ustanovenia odseku 1 a § 88 a 89 neustanovujú inak, vzťahujú sa na počítačový program a jeho autora primerane ustanovenia tejto časti.
 
§ 88 Právo autora udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu prevodom užívacieho práva zaniká pre územie členského štátu alebo zmluvného štátu prvým oprávneným odplatným prevodom originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu na území členského štátu alebo zmluvného štátu, a to pre originál počítačového programu alebo rozmnoženinu počítačového programu, ktorá bola predmetom tohto prevodu.
 
§ 89 Výnimky a obmedzenia majetkových práv autora k počítačovému programu
(1)Osoba oprávnená užívať rozmnoženinu počítačového programu (ďalej len „oprávnený užívateľ“) nesmie používať počítačový program v rozpore s bežným využitím počítačového programu a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov autora počítačového programu.
(2)Do práva autora počítačového programu nezasahuje oprávnený užívateľ, ak bez súhlasu autora počítačového programu
a)použije počítačový program na účel riadneho využitia počítačového programu vrátane opravy jeho chýb, ak nie je dohodnuté inak,
b)vyhotoví záložnú rozmnoženinu počítačového programu na účel zabezpečenia riadneho využitia počítačového programu,
c)skúma, študuje alebo skúša funkčnosť počítačového programu na účel určenia myšlienky alebo princípov, ktoré sú základom akejkoľvek časti počítačového programu, a to počas nahrávania, zobrazovania, prenosu, overovania funkčnosti a ukladania počítačového programu do pamäte počítača.
(3)Do práva autora počítačového programu nezasahuje oprávnený užívateľ alebo nadobúdateľ licencie k počítačovému programu, ktorý vyhotoví bez súhlasu autora počítačového programu rozmnoženinu zdrojového kódu alebo strojového kódu počítačového programu alebo jeho časti alebo preloží formu zdrojového kódu alebo strojového kódu počítačového programu alebo jeho časti v rozsahu nevyhnutnom na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti počítačového programu s inými nezávisle vytvorenými počítačovými programami, ak táto informácia nebola predtým bežne dostupná. Informáciu získanú podľa prvej vety nemožno použiť na
a)dosiahnutie iného cieľa, ako je dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,
b)poskytnutie iným osobám s výnimkou, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,
c)zabezpečenie vývoja, výroby alebo obchodovanie s počítačovým programom, ktorý je podobný vo svojom vyjadrení, alebo na akúkoľvek inú činnosť, ktorou by sa porušilo právo autora počítačového programu.
(4)Za použitie podľa odsekov 2 a 3 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
(5)Ustanovenia § 37, 44, 54, 55 a § 60 ods. 4 sa použijú primerane vo vzťahu k autorovi počítačového programu, oprávnenému užívateľovi a nadobúdateľovi licencie.
 

ÔSMA HLAVA

OSOBITNÉ REŽIMY TVORBY

 
§ 90 Zamestnanecké dielo
(1)Dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.
(2)Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.
(3)Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce.28)Takýto zamestnávateľ sa považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.
(4)Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.
(5)Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak.
(6)Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas aj na
a)zverejnenie diela,
b)označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa,
c)dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.
(7)Smrťou alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu bez právneho nástupcu právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.
(8)Zánikom právnych vzťahov podľa odsekov 1 až 3 zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 4 až 6 nedotknuté.
(9)Ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, má autor právo požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. Zamestnávateľ nie je povinný licenciu podľa prvej vety udeliť, ak je to v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie udelenia takejto licencie.
 
§ 91 Dielo na objednávku
(1)Dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo.29) Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.
(3)Odseky 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.30)
(4)Na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele; objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa, ustanovenie § 90 ods. 9 sa nepoužije.
(5)Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na audiovizuálne dielo.
 
§ 92

 

Spoločné dielo
(1)Spoločné dielo je dielo, ktoré vytvorili dvaja alebo viacerí autori na podnet a pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela. Tvorivé vklady autorov zahrnuté do spoločného diela nie je možné samostatne použiť.
(2)Na výkon práv k spoločnému dielu sa primerane použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele.
(3)Ak tvorbu spoločného diela usmerňovali a zabezpečovali dve alebo viaceré osoby, nakladajú so spoločným dielom spoločne, ak nie je dohodnuté inak.
(4)Smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby podľa odseku 1 bez právneho nástupcu jej právo výkonu majetkových práv k spoločnému dielu zaniká a majetkové práva k spoločnému dielu vykonávajú autori; ustanovenia § 15 sa použijú primerane.
 
§ 93 Školské dielo
(1) Školské dielo je dielo vytvorené dieťaťom, žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k škole.
(2) Autor školského diela je na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu o použití školského diela spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, ak to možno od autora školského diela spravodlivo požadovať. Ak autor školského diela odmietne licenčnú zmluvu podľa prvej vety uzatvoriť, škola sa môže domáhať, aby obsah licenčnej zmluvy určil súd.
(3) Škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny za použitie školského diela nahradil náklady vynaložené na vytvorenie školského diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky.
 

TRETIA ČASŤ

PRÁVA SÚVISIACE S AUTORSKÝM PRÁVOM

PRVÁ HLAVA

PRÁVA VÝKONNÉHO UMELCA

 
§ 94 Umelecký výkon a výkonný umelec
(1)Umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.
(2)Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista.
 
§ 95 Obsah práva výkonného umelca
Právo výkonného umelca zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.
 
§ 96 Výhradné osobnostné práva výkonného umelca
Na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon sa primerane vzťahujú ustanovenia § 18.
Výhradné majetkové práva výkonného umelca
 
§ 97
(1)Výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a právo udeliť súhlas na použitie umeleckého výkonu.
(2)Umelecký výkon je možné použiť iba so súhlasom výkonného umelca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Použitím umeleckého výkonu, na ktoré udeľuje výkonný umelec súhlas podľa odseku 1, je
a)verejný prenos nezaznamenaného umeleckého výkonu okrem vysielania,
b)vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu,
c)vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu,
d)verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.nájmom alebo
3.vypožičaním,
e)sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.
(4)Ak nie je dohodnuté inak, pri nakladaní s právami k umeleckému výkonu vytvorenému kolektívne pri vykonaní toho istého umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry viacerými výkonnými umelcami, ktorými sú členovia orchestra, zboru, tanečného súboru alebo iného umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia, týchto výkonných umelcov v ich mene a na ich účet zastupuje spoločný zástupca; to sa nevzťahuje na výkon práv sólistu a dirigenta. Spoločným zástupcom je umelecký vedúci umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia, ak je takýto ustanovený. Ak väčšina členov umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia určí za spoločného zástupcu inú osobu ako umeleckého vedúceho, ktorej udelí písomné splnomocnenie, spoločným zástupcom je táto osoba.
(5)Na právo výkonného umelca udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.
 
§ 98
(1)Majetkové práva výkonného umelca nezanikajú udelením súhlasu podľa § 65, výkonný umelec je povinný strpieť použitie umeleckého výkonu inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.
(2)Majetkové práva výkonného umelca sú neprevoditeľné, nemožno sa ich vzdať a nemožno ich postihnúť exekúciou; to sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv výkonného umelca.
(3)Majetkové práva výkonného umelca sú predmetom dedičstva.
 
§ 99 Právo výkonného umelca na primeranú odmenu
(1)Ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom.
(2)Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie
a)zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,
b)zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a
c)nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
(3)Primeraná odmena musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia umeleckého výkonu.
(4)Práv podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno vzdať.
 
§ 100 Právo výkonného umelca na dodatočnú odmenu
(1)Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, vzniká výkonnému umelcovi právo na dodatočnú odmenu za použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu za každý celý rok bezprostredne nasledujúci po 50. roku
a)odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo
b)od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, ak k vydaniu nedošlo.
(2)Práva podľa odseku 1 sa výkonný umelec nemôže vzdať.
 
§ 101 Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu, výrobca zvukového záznamu nie je oprávnený po 50. roku
a)odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo
b)od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu zrážať z tejto odmeny žiadne sumy, ak k vydaniu nedošlo.
 
§ 102Trvanie majetkových práv výkonného umelca
(1) Majetkové práva výkonného umelca podľa § 97 až 101 trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu.
(2) Ak počas doby podľa odseku 1 došlo k vydaniu zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, majetkové práva výkonného umelca trvajú 70 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu audiovizuálneho záznamu alebo verejnému prenosu audiovizuálneho záznamu umeleckého výkonu, majetkové práva výkonného umelca trvajú 50 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.
(3) Trvanie majetkových práv výkonného umelca sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.
 
§ 103 Výnimky a obmedzenia majetkových práv výkonného umelca
(1) Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výkonného umelca sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.
(2) Do práva výkonného umelca nezasahuje ani osoba, ktorá bez súhlasu výkonného umelca vyhotoví záznam jeho umeleckého výkonu v prípadoch podľa § 39, 40 a § 42 až 51 za podmienok ustanovených v § 34 až 36.
 
§ 104 Na výkonného umelca sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.
 
§ 105 Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu dodatočného nevyužívania výhradnej licencie
(1) Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu podľa § 100 a po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, výrobca zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu verejne nerozširuje rozmnoženiny tohto zvukového záznamu odplatným prevodom vlastníckeho práva v dostatočnom množstve ani ich nesprístupňuje verejnosti, výkonný umelec môže od zmluvy podľa § 100 odstúpiť.
(2) Práva na odstúpenie od licenčnej zmluvy podľa odseku 1 sa výkonný umelec nemôže vzdať.
(3) Odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 nadobudne účinnosť po uplynutí lehoty jedného roka odo dňa doručenia odstúpenia výrobcovi zvukového záznamu, ak počas trvania tejto lehoty výrobca zvukového záznamu nepoužije zvukový záznam umeleckého výkonu oboma spôsobmi použitia zvukového záznamu umeleckého výkonu podľa odseku 1.
 
§ 106 Na výkonného umelca a jeho umelecký výkon sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 4, 6, 7, 9, 11, 13, 14, 16, § 20 ods. 1 a 2, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 90 až 93.
 

DRUHÁ HLAVA

PRÁVA VÝROBCU ZVUKOVÉHO ZÁZNAMU

 
§ 107Zvukový záznam a výrobca zvukového záznamu
(1)Zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje.
(2)Výrobca zvukového záznamu je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.
 
§ 108Obsah práva výrobcu zvukového záznamu
Právo výrobcu zvukového záznamu zahŕňa výhradné majetkové práva.Výhradné majetkové práva výrobcu zvukového záznamu
 
§ 109
(1)Výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový záznam a právo udeliť súhlas na použitie zvukového záznamu.
(2)Zvukový záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu zvukového záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Použitím zvukového záznamu, na ktoré udeľuje výrobca zvukového záznamu súhlas podľa odseku 1, je
a)vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu,
b)verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.nájmom alebo
3.vypožičaním,
c)vysielanie zvukového záznamu,
d)sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.
(4)Na právo výrobcu zvukového záznamu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.
(5)Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu sú prevoditeľné.
 
§ 110-Právo výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu
Výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu
a)technickým predvedením,
b)verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
 
§ 111Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu
(1) Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu zvukového záznamu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu, majetkové práva výrobcu zvukového záznamu trvajú 70 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.
(2) Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 105, majetkové práva výrobcu zvukového záznamu zanikajú.
(3) Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu sa skončí posledným dňom roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.
 
§ 112Osobitné povinnosti výrobcu zvukového záznamu vo vzťahu k vyplateniu dodatočnej odmeny pre výkonného umelca
(1)Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne zaplatiť výkonnému umelcovi prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy dodatočnú odmenu podľa § 100 vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie zvukového záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto zvukového záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto zvukového záznamu prevodom vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto zvukového záznamu verejnosti.
(2)Výrobca zvukového záznamu poskytne na požiadanie príslušnej organizácii kolektívnej správy informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania dodatočnej odmeny podľa § 100 ods. 1.
 
§ 113 Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výrobcu zvukového záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.
 
§ 114 Na výrobcu zvukového záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.
 
§ 115Na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9 až 11, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91 až 93.
 

TRETIA HLAVA

PRÁVA VÝROBCU AUDIOVIZUÁLNEHO ZÁZNAMU

 
§ 116 Audiovizuálny záznam a výrobca audiovizuálneho záznamu
(1) Audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.
(2)Audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.
(3)Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.
 
§ 117Obsah práva výrobcu audiovizuálneho záznamu
Právo výrobcu audiovizuálneho záznamu zahŕňa výhradné majetkové práva.
Výhradné majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu
 
§ 118
(1)Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo použiť svoj audiovizuálny záznam a právo udeliť súhlas na použitie audiovizuálneho záznamu.
(2)Audiovizuálny záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu audiovizuálneho záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Použitím audiovizuálneho záznamu, na ktoré udeľuje výrobca audiovizuálneho záznamu súhlas podľa odseku 1, je
a)vyhotovenie rozmnoženiny audiovizuálneho záznamu,
b)verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.nájmom alebo
3.vypožičaním,
c)technické predvedenie audiovizuálneho záznamu,
d)vysielanie audiovizuálneho záznamu,
e)sprístupňovanie audiovizuálneho záznamu verejnosti.
(4)Na právo výrobcu audiovizuálneho záznamu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.
(5)Majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu sú prevoditeľné.
 
§ 119 Právo výrobcu audiovizuálneho záznamu na primeranú odmenu
Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
 
§ 120 Trvanie majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu
(1)Majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú 50 rokov od vyhotovenia audiovizuálneho záznamu. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu audiovizuálneho záznamu alebo verejnému prenosu audiovizuálneho záznamu, majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú 50 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.
(2)Trvanie majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.
 
§ 121 Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.
 
§ 122 Na výrobcu audiovizuálneho záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.
 
§ 123 Na výrobcu audiovizuálneho záznamu a jeho audiovizuálny záznam sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6,7, 9, 13, 16,§ 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91 až 93.
 

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVA VYSIELATEĽA

 
§ 124 Obsah práva vysielateľa
 
Právo vysielateľa zahŕňa výhradné majetkové práva.
Výhradné majetkové práva vysielateľa
 
§ 125
(1)Vysielateľ má právo použiť svoje vysielanie a právo udeliť súhlas na použitie svojho vysielania.
(2)Vysielanie je možné použiť iba so súhlasom vysielateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Použitím vysielania, na ktoré udeľuje vysielateľ súhlas podľa odseku 1, je
a)verejný prenos vysielania, ak sa uskutočňuje na miestach, ktoré sú verejnosti prístupné za vstupný poplatok,
b)vyhotovenie záznamu vysielania,
c)vyhotovenie rozmnoženiny záznamu vysielania,
d)verejné rozširovanie záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,
e)retransmisia vysielania,
f)sprístupňovanie záznamu vysielania verejnosti.
(4)Na právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejné rozširovanie záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.
(5)Majetkové práva vysielateľa sú prevoditeľné.
 
§ 126 Trvanie majetkových práv vysielateľa
(1) Majetkové práva vysielateľa trvajú 50 rokov od vysielania.
(2) Trvanie majetkových práv vysielateľa sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.
 
§ 127
(1) Na výnimky a obmedzenia majetkových práv vysielateľa sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.
(2) Do práva vysielateľa nezasahuje ani osoba, ktorá bez súhlasu vysielateľa vyhotoví záznam jeho vysielania v prípadoch podľa § 39 a 40 a 42 až 45 za podmienok ustanovených v § 34 až 36.
 
§ 128 Na vysielateľa sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.
 
§ 129 Na vysielateľa a jeho vysielanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91.
 

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVA K DATABÁZE

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DATABÁZE

 
§ 130
(1) Databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.
(2)Práva nositeľov práv k jednotlivým súčastiam databázy zostávajú zachované.
(3)Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.
 

DRUHÁ HLAVA

AUTORSKÉ PRÁVO K DATABÁZE

 
§ 131 Ak je spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vzťahuje sa na túto databázu a jej autora primerane druhá časť tohto zákona, ak z § 132 až 140 nevyplýva inak; databázou je najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava.
 
§ 132 Ak sa na tvorbe databázy podieľali dvaja alebo viacerí autori, uplatnia sa primerane ustanovenia tohto zákona o spoluautorstve.
 
§ 133Výhradné majetkové práva k databáze
(1)Autor databázy má právo použiť svoju databázu a právo udeliť súhlas na použitie databázy.
(2)Databázu je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Použitím databázy, na ktoré udeľuje autor databázy súhlas podľa odseku 1, je
a)vyhotovenie rozmnoženiny databázy,
b)spracovanie databázy,
c)verejné rozširovanie originálu databázy alebo rozmnoženiny databázy
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.nájmom alebo
3.vypožičaním,
d)technické predvedenie databázy,
e)verejný prenos databázy; to nezahŕňa vysielanie a retransmisiu.
 
§ 134 Obmedzenie majetkového práva k databáze
(1)Do autorského práva k databáze nezasahuje osoba oprávnená užívať databázu, ktorá bez súhlasu autora databázy použije databázu na účel prístupu k jej obsahu alebo na účel jej bežného využitia.
(2)Ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach podľa § 34 až 57 sa použijú primerane okrem ustanovenia § 42, ktoré sa použije iba vo vzťahu k databáze, ktorá nie je vytvorená v elektronickej forme.
 

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ PRÁVO K DATABÁZE

 
§ 135
(1)Ak databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má zhotoviteľ databázy výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.
(2)Zhotoviteľ databázy je osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy.
(3)Extrakcia databázy je trvalé alebo dočasné vyhotovenie rozmnoženiny databázy prenesením celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom v akejkoľvek forme.
(4)Reutilizácia databázy je akýkoľvek spôsob uvedenia celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti vrátane rozširovania jej rozmnoženín prevodom vlastníckeho práva a nájmom. Na zánik práva udeliť súhlas na verejné rozširovanie rozmnoženiny databázy prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje § 22 ods. 2.
(5)Konanie, ktoré je opakovanou a systematickou extrakciou alebo reutilizáciou nepodstatných častí obsahu databázy a je v rozpore s bežným využitím databázy a ktoré neprimerane zasahuje do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy, je zakázané.
(6)Práva autora databázy nie sú dotknuté.
 
§ 136 Akákoľvek zmena obsahu databázy, ktorá je kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatná, alebo každý nový kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do databázy spočívajúci v doplnení, skrátení alebo v inom upravovaní, je zhotovením novej databázy.
 
§ 137 Práva zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. 1 sú prevoditeľné.
 
§ 138 Výnimky a obmedzenia osobitného práva k databáze
(1)Používateľ databázy, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, ju nesmie používať v rozpore s bežným využitím databázy a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy.
(2)Používateľ databázy, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, nesmie spôsobiť ujmu nositeľom práv k jednotlivým súčastiam databázy.
(3)Do osobitného práva k databáze nezasahuje používateľ databázy, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej časti jej obsahu, a to na akýkoľvek účel.
(4)Do osobitného práva k databáze, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, nezasahuje používateľ databázy, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu podstatnej časti obsahu databázy, ak ide o
a)extrakciu obsahu databázy, ktorá nie je zhotovená v elektronickej podobe, pre súkromnú potrebu,
b)extrakciu na účel názornej ukážky pri výučbe alebo pri výskume, pri ktorom nedochádza k dosiahnutiu priameho alebo nepriameho obchodného prospechu, a uvedie sa označenie zhotoviteľa databázy a prameň,
c)extrakciu alebo reutilizáciu v nevyhnutnom rozsahu na účel zabezpečenia
1.verejnej bezpečnosti,
2.priebehu správneho, trestného alebo súdneho konania alebo
3.rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, zastupiteľstva obce alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku.
 
§ 139 Trvanie osobitného práva k databáze
(1)Právo zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. 1 trvá 15 rokov odo dňa zhotovenia databázy alebo odo dňa, keď bol umožnený prístup verejnosti k databáze, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala neskôr.
(2)Trvanie práva zhotoviteľa databázy podľa odseku 1 sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania podľa odseku 1.
 
§ 140 Ustanovenia § 9, § 20 ods. 1 a 3, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64, § 65 až 82 a § 91 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy.
 

PIATA ČASŤ

SPRÁVA PRÁV

 
§ 141
(1)Správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len „predmet ochrany“).
(2)Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147ustanovené inak.
 
§ 142 Nezávislý subjekt správy
(1) Nezávislým subjektom správy je každá právnická osoba, ktorá je oprávnená na základe dohody s nositeľom práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný predmet svojej činnosti a ktorá
a) nie je vo vlastníctve ani pod kontrolou, či už priamo alebo nepriamo, úplne alebo čiastočne, nositeľov práv a
b) svoju činnosť vykonáva na účel dosahovania zisku.
(2) Na nezávislý subjekt správy sa vzťahujú povinnosti podľa ustanovení § 165 ods. 1 a 2, § 178, 180 a § 181 písm. a) až c) a f) až h). Dohľad nad plnením povinností podľa prvej vety vykonáva ministerstvo; ustanovenie § 155 sa použije primerane.
Kolektívna správa práv
 
§ 143
(1) Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
(2) Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
 
§ 144

 

Organizácia kolektívnej správy
(1) Právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,
b)kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a
c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie“).
(2) Právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku.
(3)Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.
(4)Kolektívnou správou práv nie je zastupovanie nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv pri sprostredkovaní alebo uskutočnení inej činnosti v súvislosti s použitím jeho predmetu ochrany na účel dosahovania zisku.
(5)Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať kolektívnu správu práv bez oprávnenia podľa § 151 ods. 6.
 
§ 145 Odbory kolektívnej správy práv
(1) Odbor kolektívnej správy práv zahŕňa vymedzenie predmetu ochrany, ak ide o diela, vymedzenie ich druhu, s vymedzením majetkových práv, ktoré majú byť kolektívne spravované.
(2) Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv:
a) použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny,
b) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,
c) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny
1. nájmom,
2. vypožičaním,
d) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením,
e) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme
1.živého predvedenia predmetu ochrany,
2. technického predvedenia predmetu ochrany,
f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti
1. vysielaním,
2. retransmisiou,
3. sprístupňovaním verejnosti alebo
4. iným spôsobom verejného prenosu,
g)výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,
h)výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany,
i)výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.
Povinne kolektívne spravované práva
 
§ 146
(1)Nositeľ práv nie je oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových práv v odboroch kolektívnej správy podľa odseku 2.
(2)Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv podľa odseku 1 v týchto odboroch kolektívnej správy:
a)výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu podľa § 42,
b)výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom reprografického zariadenia podľa § 43,
c)výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,
d)výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,
e)výber dodatočnej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu podľa § 100,
f)použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
 
§ 147
(1)Organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d) a f) sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.
(2)Ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
(3)Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1, patria týmto nositeľom práv rovnaké práva a povinnosti ako tým nositeľom práv, ktorí sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 ods. 1.
 
Oprávnenie
§ 148 Žiadosť o udelenie oprávnenia
(1)O udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“).
(2)Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje
a)názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,
b)označenie štatutárneho orgánu žiadateľa, meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi,
c)vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.
(3)Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je
a)doklad preukazujúci právnu subjektivitu žiadateľa nie starší ako tri mesiace spolu s dokladom preukazujúcim založenie žiadateľa,
b)štatút podľa § 149,
c)doklad preukazujúci skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a b), ak tieto skutočnosti nevyplývajú z prílohy podľa písmena a),
d)doklad, ktorým je
1.písomný záväzok najmenej desiatich zahraničných organizácií kolektívnej správy, ktoré sú podľa práva iného štátu oprávnené na jeho území vykonávať kolektívnu správu práv vo vzťahu k rovnakému odboru kolektívnej správy práv, že budú so žiadateľom vzájomne zastupovať nositeľov práv na území, na ktorom vykonávajú kolektívnu správu práv, ak bude žiadateľovi udelené oprávnenie, alebo
2.menný zoznam najmenej 1 000 nositeľov práv z iných štátov, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom s uvedením miesta trvalého pobytu a podpisu týchto nositeľov práv, alebo
3.zoznam najmenej 10 000 predmetov ochrany nositeľov práv z iných štátov, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv k týmto predmetom ochrany žiadateľom, so špecifikáciou týchto predmetov ochrany,
e)doklad, ktorým je menný zoznam nositeľov práv s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom s uvedením miesta trvalého pobytu a podpisu týchto nositeľov práv,
f)vzorový návrh dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolektívnej správy práv vylučujúci diskriminačné podmienky vo vzťahu k individuálnemu výkonu majetkových práv.
(4)Prílohy podľa odseku 3 písm. a) až c) žiadateľ priloží ako originál alebo ako osvedčenú rozmnoženinu. Žiadateľ, ktorý žiada o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv k vysielaniu, prílohu podľa odseku 3 písm. d) neprikladá.
(5)Prílohy podľa odseku 3 písm. a) až c), e) a f) žiadateľ priloží v štátnom jazyku. Ak je originál prílohy podľa odseku 3 písm. d) vyhotovený v inom ako štátnom jazyku nespĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, žiadateľ priloží aj jej úradný preklad do štátneho jazyka.
 
§ 149 Štatút
(1)Štatút je vnútorný dokument organizácie kolektívnej správy prijatý žiadateľom, ktorý určuje jej vnútornú organizáciu, vzájomné vzťahy a právomoci jej orgánov a ďalšie podrobnosti o jej činnosti.
(2)Štatút obsahuje
a)podmienky členstva v organizácii kolektívnej správy založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách vrátane podmienok výkonu práv člena organizácie kolektívnej správy,
b)vymedzenie orgánov organizácie kolektívnej správy a ich právomocí,
c)postupy na predchádzanie konfliktu záujmov vo vnútri organizácie kolektívnej správy vrátane postupov na zistenie, riadenie, monitorovanie a zverejnenie vzniknutého alebo možného konfliktu záujmov, ak takéto postupy nie sú obsiahnuté v osobitnom vnútornom predpise organizácie kolektívnej správy,
d)postupy výkonu kontroly orgánom kontroly, ak takéto postupy nie sú obsiahnuté v osobitnom vnútornom predpise organizácie kolektívnej správy,
e)ďalšie náležitosti podľa rozhodnutia organizácie kolektívnej správy.
 
§ 150 Žiadosť o zmenu oprávnenia
(1)O zmene oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti organizácie kolektívnej správy.
(2)Zmenou oprávnenia je akákoľvek zmena vo vymedzení odborov kolektívnej správy práv.
(3)Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje
a)názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,
b)označenie štatutárneho orgánu organizácie kolektívnej správy, meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi,
c)vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.
(4)Na prílohy žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 148 ods. 3 písm. c) až f) a ods. 4 a 5.
 
§ 151 Konanie o udelenie oprávnenia a konanie o zmenu oprávnenia
(1)Účastníkom konania o udelenie oprávnenia podľa § 148 je žiadateľ. Účastníkom konania o zmenu oprávnenia podľa § 150 je organizácia kolektívnej správy.
(2)O žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 148 alebo o žiadosti o zmenu oprávnenia podľa § 150 (ďalej len „žiadosť“) rozhoduje ministerstvo do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(3)Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa § 148 ods. 2 alebo § 150 ods. 3 alebo prílohy podľa § 148 ods. 3 alebo § 150 ods. 4, ministerstvo vyzve účastníka konania na doplnenie žiadosti v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
(4)Ak účastník konania žiadosť v lehote podľa odseku 3 nedoplní, ministerstvo konanie zastaví. O následku nedoplnenia žiadosti ministerstvo účastníka konania poučí vo výzve podľa odseku 3. Lehotu podľa odseku 3 nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.
(5)Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 148 ods. 2 alebo § 150 ods. 3 a obsahuje prílohy podľa § 148 ods. 3 alebo § 150 ods. 4, ministerstvo rozhodne o udelení oprávnenia alebo o zmene oprávnenia.
(6)Na základe rozhodnutia o udelení oprávnenia podľa odseku 5 ministerstvo vydá žiadateľovi bez zbytočného odkladu oprávnenie, ktoré obsahuje
a)číslo oprávnenia a dátum jeho vydania,
b)názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,
c)označenie rozhodnutia ministerstva o udelení oprávnenia,
d)vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.
(7)Na základe rozhodnutia o zmene oprávnenia podľa odseku 5 ministerstvo vydá organizácii kolektívnej správy úplné znenie vydaného oprávnenia, ktoré obsahuje náležitosti podľa odseku 6 v znení zmien, o ktorých rozhodlo.
(8)Ministerstvo udeľuje oprávnenie na dobu neurčitú.
 
§ 152
(1)Organizácia kolektívnej správy je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv podľa tohto zákona odo dňa doručenia oprávnenia.
(2)Organizácia kolektívnej správy je povinná spĺňať podmienky udelenia oprávnenia počas celého obdobia výkonu kolektívnej správy práv.
(3)Práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy vyplývajúce z vydaného oprávnenia nemôžu byť predmetom prevodu ani prechodu na inú osobu.
(4)Ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. Evidencia obsahuje
a)názov organizácie kolektívnej správy,
b)sídlo organizácie kolektívnej správy,
c)označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu,
d)vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a
e)informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 79 v danom kalendárnom roku.
(5)Organizácia kolektívnej správy poskytne ministerstvu na účely vedenia evidencie informácie podľa odseku 4 písm. a) až c) vždy bez zbytočného odkladu po zmene takejto informácie a zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky potrebný pre poskytnutie informácie podľa odseku 4 písm. e) najneskôr do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Za správnosť a pravdivosť údajov poskytnutých na účely vedenia evidencie podľa odseku 4 písm. a) až c) a e) zodpovedá organizácia kolektívnej správy.
 
§ 153 Konanie o odňatí oprávnenia
(1) Ministerstvo začne konanie o odňatí oprávnenia z vlastného podnetu na základe vykonaného dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv podľa § 155 ods. 1 (ďalej len „dohľad“) alebo na žiadosť organizácie kolektívnej správy o odňatie oprávnenia. Účastníkom konania o odňatí oprávnenia je organizácia kolektívnej správy.
(2)Ministerstvo rozhodne o odňatí oprávnenia, ak
a)dodatočne zistí, že bolo vydané na základe nepravdivých údajov,
b)organizácia kolektívnej správy prestala spĺňať podmienky na udelenie oprávnenia,
c)náklady na výkon kolektívnej správy v dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch presiahli príjmy z kolektívnej správy práv,
d)organizácia kolektívnej správy o to požiada.
(3)Ministerstvo môže rozhodnúť o odňatí oprávnenia, ak organizácia kolektívnej správy porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu.
(4)V rozhodnutí o odňatí oprávnenia ministerstvo určí lehotu, počas ktorej je organizácia kolektívnej správy, ktorej bolo oprávnenie odňaté, povinná vysporiadať svoje záväzky tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv a oprávnených záujmov ňou zastupovaných nositeľov práv a osôb podľa § 165 ods. 1, ktorí s ňou uzavreli zmluvy; lehota určená ministerstvom nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov a dlhšia ako jeden rok odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí oprávnenia.
(5)Ministerstvo zverejní rozhodnutie o odňatí oprávnenia v evidencii organizácií kolektívnej správy.
 
§ 154 Zánik oprávnenia
Oprávnenie zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí oprávnenia podľa tohto zákona alebo ku dňu zániku právnickej osoby, ktorej oprávnenie ministerstvo udelilo.
 
Dohľad
§ 155
(1)Ministerstvo vykonáva dohľad preverovaním plnenia povinností organizácie kolektívnej správy podľa § 152 ods. 2 a 3, § 163,§ 164 ods. 1 a 2, § 165 ods. 1 a 3, § 169 ods. 1, § 170 ods. 1, § 171, § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 174 až 185 z vlastného podnetu, ak § 157 ods. 2neustanovuje inak.
(2)Ministerstvo je pri výkone dohľadu oprávnené od organizácie kolektívnej správy vyžadovať informácie, doklady alebo iné podklady potrebné na riadny výkon dohľadu.
(3)Organizácia kolektívnej správy je povinná na svoje náklady poskytnúť ministerstvu pravdivé a úplné informácie alebo podklady a súčinnosť, a to v rozsahu potrebnom na výkon dohľadu a v primeranej lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní.
 
§ 156 Sankcie
(1) Ak organizácia kolektívnej správy nesplní povinnosť podľa § 155 ods. 3 a bez splnenia tejto povinnosti nie je možné pokračovať vo výkone dohľadu, ministerstvo jej uloží poriadkovú pokutu 500 eur, a to aj opakovane až do splnenia povinnosti podľa § 155 ods. 3. Konanie o uložení poriadkovej pokuty možno začať do troch mesiacov odo dňa nesplnenia povinnosti. Poriadkovú pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa nesplnenia povinnosti.
(2) Ak ministerstvo zistí, že organizácia kolektívnej správy alebo iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky porušila § 144 ods. 5, uloží jej pokutu 30 000 eur. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 144 ods. 5dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti podľa § 144 ods. 5 došlo.
(3) Ak ministerstvo zistí, že nezávislý subjekt správy porušil povinnosť podľa § 142 ods. 2, uloží mu sankciu, ktorou je upozornenie na porušenie tohto zákona. V upozornení na porušenie tohto zákona ministerstvo určí primeranú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Upozornenie na porušenie tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak nezávislý subjekt správy v lehote určenej v upozornení na porušenie tohto zákona nevykoná nápravu podľa rozhodnutia ministerstva alebo ak v tejto lehote poruší akúkoľvek povinnosť podľa § 142 ods. 2, uloží mu ministerstvo pokutu 50 000 eur. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 142 ods. 2 dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti podľa § 142 ods. 2 došlo.
(4) Pokuta uložená ministerstvom je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená, nadobudlo právoplatnosť. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5) Ak ministerstvo zistí, že organizácia kolektívnej správy porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, uloží organizácii kolektívnej správy sankciu, ktorou je upozornenie na porušenie tohto zákona. V upozornení na porušenie tohto zákona ministerstvo určí primeranú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Upozornenie na porušenie tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(6) Ak organizácia kolektívnej správy v lehote určenej v upozornení na porušenie tohto zákona nevykoná nápravu podľa rozhodnutia ministerstva alebo ak v tejto lehote poruší akúkoľvek povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, ministerstvo môže rozhodnúť o odňatí oprávnenia tejto organizácii kolektívnej správy.
(7) Ak organizácia kolektívnej správy opätovne porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, po vykonaní nápravy uloženej v upozornení na porušenie tohto zákona, a to v lehote dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým ministerstvo uložilo upozornenie na porušenie tohto zákona, môže ministerstvo rozhodnúť o odňatí oprávnenia tejto organizácii kolektívnej správy. Ak organizácia kolektívnej správy opätovne porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, po uplynutí lehoty dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým ministerstvo uložilo upozornenie na porušenie tohto zákona, ministerstvo uplatní postup podľa odseku 5.
(8)Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej bola táto sankcia uložená.
 
§ 157 Výmena informácií medzi ministerstvom a príslušnými orgánmi
(1) Ministerstvo môže požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu alebo zmluvného štátu (ďalej len „príslušný orgán“) o poskytnutie informácií súvisiacich s činnosťou organizácie kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone kolektívnej správy práv na území tohto členského štátu alebo zmluvného štátu.
(2) Ministerstvo na odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu poskytne bez zbytočného odkladu príslušnému orgánu informácie súvisiace s činnosťou organizácie kolektívnej správy so sídlom na území tohto členského štátu alebo zmluvného štátu pri výkone kolektívnej správy práv na území Slovenskej republiky.
(3) Ak sa ministerstvo domnieva, že organizácia kolektívnej správy so sídlom na území iného členského štátu alebo zmluvného štátu, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, porušuje právo upravujúce kolektívnu správu práv členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má táto organizácia kolektívnej správy sídlo, ministerstvo môže predložiť všetky relevantné informácie príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvného štátu, na území ktorého má táto organizácia kolektívnej správy sídlo. Ministerstvo môže spolu s predložením relevantných informácií požiadať príslušný orgán, aby prijal vhodné opatrenia v rámci jeho právomoci.
(4) Ministerstvo na žiadosť príslušného orgánu o poskytnutie relevantných informácií a prijatie vhodných opatrení v rámci svojej právomoci podľa tohto zákona vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, pri výkone kolektívnej správy práv na území členského štátu alebo zmluvného štátu príslušného orgánu, poskytne príslušnému orgánu primeranú odpoveď na jeho žiadosť v lehote troch mesiacov od doručenia tejto žiadosti.
 
Členstvo a štruktúra organizácií kolektívnej správy
§ 158 Členstvo v organizácií kolektívnej správy
(1) Členom organizácie kolektívnej správy môže byť nositeľ práv, právnická osoba združujúca nositeľov práv alebo iná organizácia kolektívnej správy.
(2) Organizácia kolektívnej správy určí objektívne, transparentné a nediskriminačné podmienky členstva a účasti členov organizácie kolektívnej správy na rozhodovacom procese organizácie kolektívnej správy. Ak organizácia kolektívnej správy odmietne prijať uchádzača o členstvo za člena, je povinná uviesť dôvody neprijatia.
(3)Ak organizácia kolektívnej správy zastupuje viac kategórií nositeľov práv v jednom odbore kolektívnej správy práv, môže si určiť kategórie členov.
(4)Organizácia kolektívnej správy je povinná umožniť svojim členom komunikáciu s ňou, vrátane výkonu členských práv, prostredníctvom elektronickej pošty alebo aj inými elektronickými prostriedkami.
 
§ 159 Štruktúra organizácie kolektívnej správy
Organizácia kolektívnej správy bez ohľadu na právnu formu má tieto orgány:
a)valné zhromaždenie,
b)orgán riadenia a
c)orgán kontroly.
 
§ 160 Valné zhromaždenie
(1)Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom organizácie kolektívnej správy a zasadá najmenej raz ročne.
(2)Valné zhromaždenie v súvislosti s výkonom kolektívnej správy práv
a)schvaľuje zmeny štatútu,
b)volí a odvoláva
1.orgán riadenia a rozhoduje o jeho odmeňovaní,
2.orgán kontroly a rozhoduje o jeho odmeňovaní,
c)schvaľuje zásady výberu, prerozdelenia a vyplatenia licenčných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a dodatočných odmien nositeľov práv vybraných organizáciou kolektívnej správy vrátane príjmov z vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody (ďalej len „príjem z výkonu kolektívnej správy práv“),
d)schvaľuje osobitné zásady použitia licenčných odmien, primeraných odmien a dodatočných odmien vybraných organizáciou kolektívnej správy, pri ktorých nie je možné určiť alebo nájsť nositeľa práv, ktorému prináležia (ďalej len „neidentifikované odmeny“) a náhrad odmien,
e)schvaľuje návrh na použitie neidentifikovaných odmien,
f)rozhoduje o vytvorení fondu na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb v prospech členov a nositeľov práv vrátane transparentných a nediskriminačných podmienok poskytovania finančných prostriedkov z tohto fondu,
g)schvaľuje zásady spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy práv vrátane zásad riadenia rizík zohľadňujúce zhodnocovanie výlučne v záujme nositeľov práv, s primeraným zabezpečením, likviditou a predchádzaním závislosti od jediného zdroja výnosov,
h)schvaľuje zásady uplatnenia účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv,
i)schvaľuje nadobudnutie alebo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku organizácie kolektívnej správy,
j)schvaľuje návrh na prijatie úveru alebo poskytnutie pôžičky alebo poskytnutie záruky na úver alebo pôžičku,
k)schvaľuje návrh na splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie organizácie kolektívnej správy,
l)schvaľuje návrh na založenie a zriadenie inej právnickej osoby alebo na majetkovú účasť organizácie kolektívnej správy v inej právnickej osobe,
m)na základe stanoviska orgánu kontroly schvaľuje výročnú správu a účtovnú závierku organizácie kolektívnej správy,
n)rozhoduje o dobrovoľnom skončení výkonu kolektívnej správy práv podľa tohto zákona,
o)berie na vedomie vyhlásenie podľa § 161 ods. 4 a § 162 ods. 4,
p)rozhoduje o ďalších záležitostiach ustanovených štatútom.
(3) Valné zhromaždenie môže poveriť orgán kontroly výkonom právomocí podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu a písm. i) až l).
(4)Členom valného zhromaždenia s hlasovacím právom je každý člen organizácie kolektívnej správy. Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. 1, ktorý nie je členom organizácie kolektívnej správy, má právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a právo vyjadrovať sa na ňom ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú kolektívnej správy práv.
(5)Podrobnosti o výkone hlasovacích práv člena valného zhromaždenia určí štatút. Štatút môže obmedziť výkon hlasovacích práv z hľadiska dĺžky trvania členstva v organizácii kolektívnej správy alebo výšky odmien prináležiacich členovi organizácie kolektívnej správy. Štatút nemôže zakázať výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení prostredníctvom splnomocneného zástupcu člena valného zhromaždenia. Splnomocnený zástupca môže zastupovať člena valného zhromaždenia vždy iba na jednom zasadnutí valného zhromaždenia.
(6)Pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia spolu s programom zasadnutia valného zhromaždenia je organizácia kolektívnej správy povinná zverejniť v primeranej lehote pred jeho konaním na svojom webovom sídle.
 
§ 161 Orgán riadenia
(1)Orgán riadenia je riadiacim orgánom organizácie kolektívnej správy a v súvislosti s výkonom kolektívnej správy práv môže vykonávať aj činnosti štatutárneho orgánu organizácie kolektívnej správy.
(2)Člen orgánu riadenia je povinný vykonávať činnosti spojené s riadením organizácie kolektívnej správy s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so štatútom a ďalšími vnútornými predpismi organizácie kolektívnej správy.
(3)Člen orgánu riadenia nesmie byť členom orgánu kontroly.
(4)Člen orgánu riadenia je povinný každoročne písomne deklarovať valnému zhromaždeniu svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člen alebo nositeľ práv vrátane všetkých odmien a iných peňažných plnení, ktoré mu boli organizáciou kolektívnej správy vyplatené v predchádzajúcom kalendárnom roku.
(5)Pri výkone svojej funkcie je člen orgánu riadenia povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by došlo k uprednostneniu osobného záujmu.
 
§ 162 Orgán kontroly
(1)Orgán kontroly vykonáva pravidelnú kontrolu riadenia a hospodárenia organizácie kolektívnej správy vrátane kontroly riadneho a včasného vyplácania odmien a ďalších peňažných plnení členom a nositeľom práv.
(2)Ak má organizácia kolektívnej správy určené kategórie členov, musia byť tieto kategórie členov zastúpené v orgáne kontroly pomerne.
(3)Člen orgánu kontroly nesmie byť členom orgánu riadenia.
(4)Člen orgánu kontroly je povinný každoročne písomne deklarovať valnému zhromaždeniu svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člen alebo nositeľ práv vrátane všetkých odmien a iných peňažných plnení, ktoré mu boli organizáciou kolektívnej správy vyplatené v predchádzajúcom kalendárnom roku.
(5)Pri výkone svojej funkcie je člen orgánu kontroly povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by došlo k uprednostneniu osobného záujmu.
(6)Členovia orgánu kontroly sú oprávnení nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy práv a hospodárením organizácie kolektívnej správy. Orgán riadenia je povinný takéto doklady poskytnúť bez zbytočného odkladu.
(7)Orgán kontroly najmenej raz za rok predloží valnému zhromaždeniu správu o svojej činnosti.
Výkon kolektívnej správy práv
 
§ 163  Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu s náležitou odbornou starostlivosťou a ak jej bolo udelené oprávnenie podľa § 151, v rozsahu udeleného oprávnenia.
 
§ 164 Zastupovanie nositeľov práv
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
(2)Organizácia kolektívnej správy je povinná za rovnakých podmienok zastupovať aj každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv podľa § 147 v súlade s vydaným oprávnením.
(3)Predpokladom zastupovania nositeľa práv podľa odseku 1 nemôže byť skutočné použitie predmetu ochrany pred prevzatím zastupovania organizáciou kolektívnej správy.
(4)Organizácia kolektívnej správy nesmie obmedziť individuálny výkon majetkových práv nositeľom práv zastupovaným podľa odseku 1 na nekomerčné účely. Organizácia kolektívnej správy môže určiť podrobnosti výkonu práva podľa prvej vety, najmä povinnosť informovať organizáciu kolektívnej správy o individuálnom výkone majetkových práv.
(5)Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.
(6)Nositeľ práv má právo kedykoľvek vypovedať dohodu podľa odseku 1 vcelku alebo sčasti a bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je šesť mesiacov od doručenia prejavu vôle nositeľa práv organizácii kolektívnej správy, ak nie je v podmienkach zastupovania určené inak. Organizácia kolektívnej správy môže v podmienkach zastupovania určiť, že výpovedná doba uplynie do konca kalendárneho roka, v ktorom bola výpoveď doručená.
 
Vzťahy s používateľmi
§ 165
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len „používateľ“) rokovania o uzavretí
a)licenčnej zmluvy,
b)hromadnej licenčnej zmluvy,
c)kolektívnej licenčnej zmluvy,
d)zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo
e)zmluvy o náhrade odmeny.
(2)Organizácia kolektívnej správy a používateľ si navzájom poskytnú na účely uzatvárania zmlúv podľa odseku 1 všetky potrebné a úplné informácie.
(3)Organizácia kolektívnej správy umožní používateľom komunikovať s ňou prostredníctvom elektronických prostriedkov.
(4)Organizácia kolektívnej správy na žiadosť, ktorá obsahuje pravdivé a úplné informácie potrebné na uzatvorenie zmluvy, predloží používateľovi návrh zmluvy podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu od doručenia tejto žiadosti.
(5)Ak organizácia kolektívnej správy nie je oprávnená zmluvu podľa odseku 1 uzavrieť, informuje o tejto skutočnosti používateľa bez zbytočného odkladu.
(6)Používateľ je povinný poskytnúť organizácii kolektívnej správy pravdivé a úplné informácie o použití predmetov ochrany, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Podrobnosti o spôsobe, rozsahu a čase poskytnutia týchto informácií ustanoví zmluva podľa odseku 1, inak sa primerane použije § 166. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená pri výkone kontroly riadneho použitia predmetov ochrany vyhotovovať zvukové záznamy alebo audiovizuálne záznamy takéhoto použitia aj bez súhlasu používateľa alebo osôb prítomných na mieste výkonu takejto kontroly. Takto získané záznamy môže organizácia kolektívnej správy použiť výhradne na účely výkonu kolektívnej správy práv.
(7)Ak je používateľ na základe zmluvy podľa odseku 1 povinný zaplatiť organizácii kolektívnej správy peňažné plnenie, organizácia kolektívnej správy vystaví používateľovi daňový doklad, ktorý obsahuje určenie jednotlivých predmetov ochrany alebo ich druhové vymedzenie, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Ak bol zmluvou podľa odseku 1 udelený aj súhlas na použitie predmetu ochrany, daňový doklad obsahuje pri určení predmetov ochrany aj vymedzenie spôsobov použitia týchto predmetov ochrany.
(8)Ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne na uzavretí zmluvy podľa odseku 1 alebo ak nepredloží používateľovi návrh zmluvy podľa odseku 4, môže používateľ požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd.31) Súd pri určení obsahu zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) prihliada na druh predmetu ochrany, spôsob, rozsah, účel jeho použitia a na čas, v ktorom sa predmet ochrany bude používať.
(9)Používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) odo dňa podania návrhu na začatie konania podľa odseku 8, ak
a)sa dohodne s organizáciou kolektívnej správy na ukladaní peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy podľa § 169 ods. 6 alebo
b)preukáže organizácii kolektívnej správy
1.záručnou listinou vznik bankovej záruky32) za splnenie záväzku na zaplatenie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany,
2.notárskou zápisnicou uloženie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany do notárskej úschovy,33)
3.uznesením súdu prijatie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany do úschovy súdu34) alebo
4.zmluvou o vinkulácii peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky vznik vinkulácie na splnenie záväzku na zaplatenie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany.35)
(10)Používateľ je povinný splniť podmienky podľa odseku 9 písm. a) alebo písm. b) vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej zmluvy podľa odseku 1 a ak taká nie je, najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy.
(11)Organizácia kolektívnej správy nie je oprávnená s peňažnými prostriedkami podľa odseku 9 písm. a) nakladať až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu podľa odseku 8.
(12)Oprávnenie použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 9 zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu o návrhu podľa odseku 8. Nárok organizácie kolektívnej správy na zaplatenie odmeny za použitie predmetov ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) používateľom počas obdobia používania podľa odseku 9, zostáva zachovaný.
 
§ 166
(1)Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 je povinná organizácii kolektívnej správy poskytnúť informácie potrebné na riadny výkon kolektívnej správy práv.
(2)Osoba podľa odseku 1 je povinná umožniť organizácii kolektívnej správy kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie náhrady odmeny.
(3)Organizácia kolektívnej správy nesmie informácie získané pri výkone kolektívnej správy práv využiť na iný účel ako na výkon kolektívnej správy práv. Ak osoba podľa odseku 1 poskytne organizácii kolektívnej správy informácie označené ako dôverné, nesmie organizácia kolektívnej správy tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý jej boli poskytnuté.
(4)Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na používateľa predmetu ochrany, ktorý je povinný zaplatiť primeranú odmenu, a na osobu, ktorá predáva alebo sprostredkúva predaj vstupeniek na verejné kultúrne podujatie.
 
§ 167
(1)Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy informácie o druhu, počte a dovoznej cene alebo predajnej cene dovezených, prijatých, predaných alebo inak umiestnených nosičov, prístrojov alebo zariadení na účely predaja prvýkrát na trhu v Slovenskej republike vrátane predaja cez internet, alebo údaje o celkových príjmoch za rozmnožovacie služby, a to štvrťročne do desiateho dňa prvého mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka; pri nesplnení tejto povinnosti ani v dodatočnej lehote určenej príslušnou organizáciou kolektívnej správy sa sadzba náhrady odmeny zvyšuje na dvojnásobok. Sadzba náhrady odmeny sa zvyšuje na dvojnásobok aj v prípade, že bude zistený záporný rozdiel medzi výškou náhrad odmien podľa predložených informácií a správnou výškou náhrad odmien.
(2)Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 zaplatí náhradu odmeny podľa § 36 ods. 2 príslušnej organizácii kolektívnej správy štvrťročne, a to do konca prvého mesiaca bezprostredne nasledujúceho kalendárneho štvrťroka.
(3)Náhrada odmeny sa neuhrádza za technické zariadenie alebo nenahratý nosič záznamu podľa § 36 ods. 3 písm. a), ktoré boli vyvezené do tretieho štátu alebo odoslané do členského štátu. Náhrada odmeny sa neuhrádza ani za technické zariadenie alebo nenahratý nosič záznamu podľa § 36 ods. 3 písm. a), ktoré sa použijú preukázateľne výlučne pre vlastnú potrebu dovozcu alebo príjemcu.
(4)Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 predloží príslušnej organizácii kolektívnej správy informácie o sídle odberateľa, druhu, počte, dovoznej cene, vývoznej cene alebo predajnej cene technických zariadení alebo nenahratých nosičov záznamu podľa § 36 ods. 3 písm. a), ktoré na účely ďalšieho predaja vyvážajú do tretieho štátu alebo odosielajú do členského štátu, a to štvrťročne do konca prvého mesiaca bezprostredne nasledujúceho kalendárneho štvrťroka.
(5)Ak predajca, odosielateľ alebo dopravca technických zariadení alebo nenahratých nosičov záznamu podľa § 36 ods. 3 písm. a) neoznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na jej písomnú výzvu údaje potrebné na určenie osoby povinnej zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3, je povinný zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 2 namiesto tejto osoby.
 
§ 168 Osobitné povinnosti používateľa pri živom predvedení diel
(1)Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia, v rámci ktorého majú byť živo predvedené chránené hudobné diela, predloží najmenej päť dní pred uskutočnením tohto podujatia predbežný zoznam týchto diel s uvedením názvu diela a údaja o autorstve príslušnej organizácii kolektívnej správy na splnenie povinnosti podľa § 165 ods. 2 pred uzavretím zmluvy podľa § 165 ods. 1 na účel uzavretia tejto zmluvy.
(2)Ak usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia predbežný zoznam podľa odseku 1 nepredloží, má sa za to, že budú verejne vykonané hudobné diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje príslušná organizácia kolektívnej správy, ak do 15 dní od uskutočnenia verejného kultúrneho podujatia usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia nepreukáže opak.
(3)Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je povinný do 15 dní po uskutočnení podujatia podľa odseku 1 predložiť príslušnej organizácii kolektívnej správy úplný zoznam všetkých skutočne živo predvedených chránených hudobných diel s uvedením ich názvu a údaja o autorstve pre potreby vystavenia daňového dokladu.
(4)Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia sa na účely ustanovení odsekov 1 až 3 považuje za používateľa hudobného diela.
(5)Ak prevádzkovateľ prevádzkarne alebo iného priestoru poskytne svoju prevádzkareň alebo iný priestor usporiadateľovi verejného kultúrneho podujatia na usporiadanie verejného kultúrneho podujatia, v rámci ktorého sú verejne vykonané hudobné diela, považuje sa za usporiadateľa tohto verejného kultúrneho podujatia, ak organizácii kolektívnej správy na písomnú výzvu neoznámi údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného kultúrneho podujatia.
(6)Výkonný umelec, ktorý naživo predvádza diela v rámci verejného kultúrneho podujatia podľa odseku 1, je na základe písomnej výzvy usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia podľa odseku 1 povinný predložiť mu predbežný zoznam podľa odseku 1 a úplný zoznam podľa odseku 3 tak, aby si usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia podľa odseku 1 mohol splniť povinnosti vyplývajúce z odsekov 1 a 3.
(7)Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 sa použijú primerane aj na podujatie, ktorého súčasťou má byť živé predvedenie chráneného slovesného diela, pokiaľ sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov, a na usporiadateľa tohto podujatia.
Výber, správa a vyplatenie príjmov z výkonu kolektívnej správy práv
 
§ 169
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná viesť sadzobník odmien, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv. Sadzobník odmien obsahuje odmeny za obvyklé použitie predmetu ochrany alebo spôsob výpočtu výšky tejto odmeny vrátane kritérií použitých pri výpočte odmeny, zaručujúci primerané a nediskriminačné podmienky.
(2)Pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1 organizácia kolektívnej správy zohľadní rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy.
(3)Organizácia kolektívnej správy pred uzavretím zmluvy podľa § 165 ods. 1 informuje používateľov o kritériách, na základe ktorých boli odmeny určené.
(4)Organizácia kolektívnej správy je povinná
a)vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a
b)domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
(5)Organizácia kolektívnej správy vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.36) Organizácia kolektívnej správy účtuje samostatne
a)príjmy z výkonu kolektívnej správy práv,
b)príjmy z inej činnosti vrátane členských poplatkov,
c)výdavky na výkon kolektívnej správy práv,
d)odmeny a iné peňažné plnenia vyplatené nositeľom práv.
(6)Organizácia kolektívnej správy zriadi osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky na účely ukladania peňažných prostriedkov podľa § 165 ods. 9 písm. a).
 
§ 170
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná viesť vyúčtovací poriadok, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv. Vyúčtovací poriadok obsahuje princípy prerozdelenia a vyplatenia vybratých odmien nositeľom práv, vylučujúci diskriminačné podmienky.
(2)Organizácia kolektívnej správy je povinná prerozdeliť príjem z výkonu kolektívnej správy práv vrátane príjmu z jeho zhodnotenia nositeľom práv na základe vyúčtovacieho poriadku podľa odseku 1.
(3)Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať od nositeľov práv zaplatenie účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv v súlade so zásadami uplatnenia účelne vynaložených nákladov na výkon kolektívnej správy práv a zásadami spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy práv.
(4)Ak organizácia kolektívnej správy vytvorila fond na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb v prospech členov a nositeľov práv, môže organizácia kolektívnej správy zraziť z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv príspevok do tohto fondu.
 
§ 171
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná v súlade so zásadami výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmu z výkonu kolektívnej správy práv pravidelne, dôsledne a presne vyplatiť príjem z výkonu kolektívnej správy práv vrátane príjmu z jeho zhodnotenia nositeľom práv a umožniť im na požiadanie overenie správnosti vyplateného príjmu.
(2)Organizácia kolektívnej správy vyplatí príjem z výkonu kolektívnej správy práv nositeľom práv najneskôr do konca deviateho mesiaca kalendárneho roka bezprostredne nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tento príjem vybrala. Ak prerozdeleniu a vyplateniu príjmu z výkonu kolektívnej správy práv v lehote podľa prvej vety bráni prekážka na strane používateľa alebo nositeľa práv, organizácia kolektívnej správy vyplatí tento príjem do šiestich mesiacov od odpadnutia tejto prekážky.
 
§ 172 Správa, prerozdelenie a vyplatenie neidentifikovaných odmien
(1)Organizácia kolektívnej správy účtuje príjmy z neidentifikovaných odmien oddelene.
(2)Organizácia kolektívnej správy pri správe vybratých neidentifikovaných odmien prijme potrebné opatrenia na určenie a vyhľadanie nositeľov práv. Organizácia kolektívnej správy najneskôr do troch mesiacov po uplynutí lehoty ustanovenej v § 171 ods. 2 poskytne nositeľom práv, ktorých zastupuje podľa § 164, a organizáciám kolektívnej správy, s ktorými uzavrela dohody o zastúpení, informácie, ktoré má k dispozícii, najmä
a)názov diela alebo iného predmetu ochrany, vo vzťahu ku ktorému bola neidentifikovaná odmena vybratá,
b)meno nositeľa práv, ktorého vie určiť, ale nevie nájsť,
c)identifikáciu osoby, ktorá predmet ochrany, vo vzťahu ku ktorému bola neidentifikovaná odmena vybratá, použila.
(3)Ak organizácia kolektívnej správy ani po uplynutí jedného kalendárneho roka po poskytnutí informácií podľa odseku 2 neurčila ani nenašla nositeľa práva, ktorému prináleží neidentifikovaná odmena, sprístupní informácie podľa odseku 2 verejnosti prostredníctvom svojho webového sídla.
(4)Ak uplynuli tri roky od skončenia kalendárneho roka, v ktorom boli neidentifikované odmeny vybraté, a napriek opatreniam podľa odsekov 2 a 3 organizácia kolektívnej správy neurčila ani nenašla nositeľa práv, rozhodne organizácia kolektívnej správy o ich použití v súlade so zásadami použitia neidentifikovaných odmien.
(5)Právo nositeľa práv uplatniť si nárok na vyplatenie neidentifikovaných odmien zostáva zachované do skončenia lehoty podľa odseku 4.
 
§ 173
(1)Ustanovenia § 169 až 172 sa primerane vzťahujú aj na výber, správu a vyplatenie príjmov z výkonu kolektívnej správy práv nositeľom práv, ktorých zastupuje na základe dohôd o zastúpení uzatvorených s inými organizáciami kolektívnej správy.
(2)Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať od nositeľov práv, ktorých zastupuje na základe dohôd podľa odseku 1, zaplatenie účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv. Iné peňažné plnenia od nositeľov práv podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy oprávnená požadovať iba s výslovným súhlasom organizácie kolektívnej správy, ktorá je zmluvnou stranou dohody podľa odseku 1.
 
Dohoda o spoločnej správe
§ 174
(1)Organizácia kolektívnej správy sa môže dohodnúť s inou organizáciou kolektívnej správy na spoločnom výkone kolektívnej správy práv v odboroch kolektívnej správy práv podľa oprávnení týchto organizácií kolektívnej správy a v rozsahu všetkých predmetov ochrany, ku ktorým tieto organizácie vykonávajú kolektívnu správu práv (ďalej len „dohoda o spoločnej správe“), ak § 175 neustanovuje inak.
(2)Dohoda o spoločnej správe obsahuje
a)poverenie jednej organizácie kolektívnej správy na konanie v mene ostatných účastníkov tejto dohody, ak nie je dohodnuté inak,
b)výšku alebo spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov spoločného výkonu kolektívnej správy práv, ktorá nesmie presiahnuť výšku nákladov, ktoré by vynaložila organizácia kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy práv v rozsahu predmetov ochrany podľa odseku 1, ak by tento výkon realizovala samostatne,
c)metódu a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv medzi účastníkov dohody o spoločnej správe,
d)pravidlá pristúpenia ďalšej organizácie kolektívnej správy k dohode o spoločnej správe,
e)ďalšie dohodnuté náležitosti.
(3)Dohoda o spoločnej správe musí mať písomnú formu.
 
§ 175
(1)Organizácie kolektívnej správy vykonávajúce kolektívnu správu práv v príslušných odboroch kolektívnej správy práv uzatvoria dohodu o spoločnej správe, ak dochádza k použitiu predmetov ochrany
a)technickým predvedením predmetu ochrany alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia; to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti alebo
b)vyhotovením rozmnoženiny podľa § 42 a 43.
(2)Ak je dohoda podľa odseku 1 uzatvorená najmenej medzi dvoma tretinami organizácií kolektívnej správy vykonávajúcich kolektívnu správu práv v príslušných odboroch kolektívnej správy práv podľa odseku 1, je záväzná aj pre ostatné takéto organizácie kolektívnej správy
 
Sťažnosti a riešenie sporov
§ 176
(1)Organizáci kolektívnej správy koná pri vybavovaní sťažností podľa postupov vybavovania sťažností a riešenia sporov. Sťažnosť na činnosť organizácie kolektívnej správy pri výkone kolektívnej správy práv môže organizácii kolektívnej správy podať nositeľ práv alebo organizácia kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Organizácia kolektívnej správy je povinná písomne informovať sťažovateľa o vybavení jeho sťažnosti s uvedením dôvodov spôsobu vybavenia sťažnosti.
(2)Organizácia kolektívnej správy môže využiť na riešenie sporov s inou organizáciou kolektívnej správy, nositeľom práv alebo používateľom postupy podľa osobitných predpisov.37)
(3)Ak ide o riešenie sporu s nositeľom práv alebo používateľom, organizácia kolektívnej správy je povinná vždy sa pokúsiť o riešenie tohto sporu predovšetkým dohodou.
 
Poskytovanie informácií
§ 177
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná poskytovať informácie nositeľom práv, iným organizáciám kolektívnej správy, používateľom a verejnosti najmenej v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(2)Organizácia kolektívnej správy zodpovedá za pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť informácií poskytnutých podľa § 178 až 182.
 
§ 178 Informácie poskytované nositeľom práv
 
Organizácia kolektívnej správy sprístupní raz ročne každému nositeľovi práv, ktorému prerozdelila alebo vyplatila odmeny alebo iné peňažné plnenia v predchádzajúcom roku
a)všetky údaje, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na jeho určenie a vyhľadanie,
b)výšku prerozdelených odmien a iných peňažných plnení,
c)vyplatené sumy odmien a iných peňažných plnení podľa odborov kolektívnej správy práv,
d)výšku ostatných prerozdelených odmien a iných peňažných plnení, ktoré neboli vyplatené,
e)obdobie, počas ktorého došlo k použitiu predmetov ochrany, za ktoré boli nositeľovi práv prerozdelené a vyplatené odmeny a iné peňažné plnenia,
f)výšku účelne vynaložených nákladov podľa § 170 ods. 3, ak sa zaplatenie týchto nákladov realizovalo formou zrážky z odmien a iných peňažných plnení,
g)výšku príspevku podľa § 170 ods. 4.
 
§ 179 Informácie poskytované iným organizáciám kolektívnej správy
 
Organizácia kolektívnej správy sprístupní raz ročne elektronickými prostriedkami organizácii kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení,
a)výšku prerozdelených a vyplatených odmien a iných peňažných plnení za použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva na základe dohody o zastúpení v členení podľa odborov kolektívnej správy práv,
b)výšku ostatných prerozdelených odmien a iných peňažných plnení za použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva na základe dohody o zastúpení, ktoré neboli vyplatené,
c)vyúčtovanie účelne vynaložených nákladov podľa § 173 ods. 2, ak sa zaplatenie týchto nákladov realizovalo formou zrážky z odmien a iných peňažných plnení,
d)vyúčtovanie iných peňažných plnení podľa § 173 ods. 2,
e)počet poskytnutých licencií týkajúcich sa predmetov ochrany, ku ktorým práva spravuje na základe dohody o zastúpení vrátane počtu zamietnutí poskytnutia takýchto licencií,
f)rozhodnutia valného zhromaždenia, ak majú tieto rozhodnutia vplyv na správu práv na základe dohody o zastúpení.
 
§ 180 Informácie poskytované na požiadanie
(1)Organizácia kolektívnej správy na základe odôvodnenej žiadosti sprístupní bez zbytočného odkladu elektronickými prostriedkami organizácii kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení, nositeľovi práv alebo používateľovi
a)zoznam predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva; ak vzhľadom na povahu správy práv organizácia kolektívnej správy nevie tieto predmety ochrany individuálne určiť, sprístupní najmenej druhy predmetov ochrany, práva ku ktorým spravuje,
b)zoznam majetkových práv k predmetom podľa písmena a) vrátane územného rozsahu ich uplatnenia.
(2)Organizácia kolektívnej správy je oprávnená za poskytnutie informácií podľa odseku 1 požadovať náhradu s tým bezprostredne súvisiacich nákladov.
(3)Organizácia kolektívnej správy môže prijať vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám primerané opatrenia na ochranu úplnosti informácií a opravy týchto informácií, na kontrolu ich opakovaného použitia a na ochranu dôverných obchodných informácií.
 
§ 181 Poskytovanie informácií verejnosti
Organizácia kolektívnej správy zverejní na svojom webovom sídle najmenej
a)štatút,
b)vzorové zmluvy podľa § 165 ods. 1,
c)sadzobník odmien,
d)zoznam členov orgánu riadenia s uvedením mena a priezviska,
e)zoznam členov orgánu kontroly s uvedením mena a priezviska,
f)zásady výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmu z výkonu kolektívnej správy práv,
g)zásady uplatnenia účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv,
h)zásady spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy práv vrátane zásad riadenia rizík,
i)zoznam dohôd o zastúpení a názov organizácie kolektívnej správy, ktorou organizácia kolektívnej správy uzavrela dohodu o zastúpení,
j)osobitné zásady použitia neidentifikovaných odmien,
k)postupy vybavovania sťažností a riešenia sporov podľa § 176,
l)výročnú správu,
m)zoznam nositeľov práv zastupovaných podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a ich počet,
n)zoznam organizácií kolektívnej správy, s ktorými organizácia kolektívnej správy uzavrela dohodu o spoločnej správe.
 
§ 182 Výročná správa
(1)Organizácia kolektívnej správy je povinná každoročne vyhotoviť výročnú správu za predchádzajúci rok, ktorá obsahuje aj účtovnú závierku overenú audítorom.
(2)Výročná správa obsahuje
a)údaje o právnej forme a organizačnej štruktúre organizácie kolektívnej správy; ak má organizácia kolektívnej správy právnu formu obchodnej spoločnosti, aj uvedenie vlastníckej štruktúry,
b)správu o činnosti,
c)finančné výkazy obsahujúce súvahu alebo výkaz o aktívach a pasívach a účet príjmov a výdavkov a výkaz o peňažnom toku,
d)informácie o zamietnutí poskytnutia licencií,
e)informácie o všetkých subjektoch, ktoré organizácia kolektívnej správy priamo alebo nepriamo vlastní alebo úplne, alebo čiastočne kontroluje,
f)informácie o celkovej výške peňažných plnení vyplatených členom orgánu riadenia a členom orgánu kontroly za výkon funkcie v týchto orgánoch,
g)informácie o celkovej výške príjmu z výkonu kolektívnej správy práv vrátane rozdelenia tohto príjmu podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy,
h)informácie o zhodnotení príjmu z výkonu kolektívnej správy práv a o použití takéhoto výnosu,
i)náklady za poskytnutie služby kolektívnej správy práv s podrobným rozpisom týchto položiek:
1.všetky prevádzkové a finančné náklady s prerozdelením príjmov z kolektívnej správy práv podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy a ak tieto náklady sú nepriame a nemožno ich priradiť k jednému odboru alebo viacerým odborom kolektívnej správy, s vysvetlením metódy použitej na priradenie takýchto nepriamych nákladov,
2.prevádzkové a finančné náklady týkajúce sa iných služieb ako je správa práv,
3.prevádzkové a finančné náklady na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb vrátane výšky príspevku z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv na tieto potreby s rozdelením podľa účelu použitia príspevku a pre každý takýto účel s rozdelením podľa odboru kolektívnej správy,
4.vysvetlenie účelu použitia fondu na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb vrátane nákladov na správu tohto fondu,
5.zdroje použité na krytie nákladov podľa prvého až tretieho bodu,
6.percentuálny podiel nákladov na správu práv a iné služby, ktoré organizácia kolektívnej správy poskytuje nositeľom práv k príjmom z výkonu kolektívnej správy práv v príslušnom roku, podľa odboru kolektívnej správy a v prípade, že tieto náklady sú nepriame a nemožno ich priradiť k jednému odboru alebo viacerým odborom kolektívnej správy, s vysvetlením metódy použitej na priradenie takýchto nepriamych nákladov,
j)sumy odmien a iných peňažných plnení prerozdelených nositeľom práv podľa odboru kolektívnej správy,
k)sumy odmien a iných peňažných plnení vyplatených nositeľom práv podľa odboru kolektívnej správy vrátane informácie o periodicite vyplácania,
l)dôvody omeškania prerozdelenia alebo vyplatenia príjmu z výkonu kolektívnej správy práv podľa § 171 ods. 2,
m)výšku neidentifikovaných odmien spolu s informáciou o ich použití,
n)informácie o vzťahoch s inými organizáciami kolektívnej správy, okrem dohôd o spoločnej správe, obsahujúce
1.sumy prijaté od iných organizácií kolektívnej správy a sumy vyplatené iným organizáciám kolektívnej správy s rozdelením podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy a podľa jednotlivých organizácií kolektívnej správy,
2.náklady za poskytnutie služby kolektívnej správy práv a iné zrážky z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv náležiacich iným organizáciám kolektívnej správy s rozdelením podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy a podľa jednotlivých organizácií kolektívnej správy,
3.náklady za poskytnutie služby kolektívnej správy práv a iné zrážky z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv náležiace organizácii kolektívnej správy od iných organizácií kolektívnej správy s rozdelením podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy a podľa jednotlivých organizácií kolektívnej správy,
4.sumy prerozdelené a vyplatené nositeľom práv pochádzajúce od iných organizácií kolektívnej správy s rozdelením podľa jednotlivých odborov kolektívnej správy a podľa jednotlivých organizácií kolektívnej správy.
(3)Organizácia kolektívnej správy je povinná zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle do konca ôsmeho mesiaca kalendárneho roka, v ktorom bola vyhotovená, a ponechať ju zverejnenú po dobu najmenej päť rokov od zverejnenia.
(4)Organizácia kolektívnej správy je povinná uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok podľa osobitného predpisu.38)
Poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel
 
§ 183 Organizácia kolektívnej správy je oprávnená uzatvárať zmluvy podľa § 81, ak
a)má oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v príslušnom odbore kolektívnej správy práv,
b)je schopná úplne alebo čiastočne určiť všetky hudobné diela, ktoré sú predmetom zmluvy podľa § 81,
c)je schopná úplne alebo čiastočne určiť príslušných nositeľov práv pre každé hudobné dielo podľa písmena b) vo vzťahu ku každému príslušnému územiu vrátane práv patriacich týmto nositeľom práv,
d)používa jednoznačný identifikačný znak na určenie nositeľov práv a hudobných diel,
e)má vnútorné postupy na včasné a účinné určenie a riešenie nezrovnalostí v údajoch, ktoré majú k dispozícii iné organizácie kolektívnej správy vo vzťahu k výkonu kolektívnej správy práv podľa zmlúv uzavretých podľa § 81 vrátane postupov riešenia nezrovnalostí týkajúcich sa obsahu daňového dokladu podľa § 186 ods. 1.
 
§ 184 Zastupovanie organizácie kolektívnej správy
(1)Organizácia kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 183, môže požiadať inú organizáciu kolektívnej správy o uzavretie dohody o zastupovaní pri uzatváraní zmluvy podľa § 81.
(2)Ak organizácii kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá spĺňa podmienky podľa § 183 a uzatvorila dohodu podľa odseku 1 alebo ponúka uzatvorenie takejto dohody (ďalej len „požiadaná organizácia kolektívnej správy“), bola doručená žiadosť od inej organizácie kolektívnej správy o uzavretie dohody o zastupovaní podľa odseku 1 (ďalej len „žiadajúca organizácia kolektívnej správy“), je požiadaná organizácia kolektívnej správy povinná takejto žiadosti vyhovieť.
(3)Požiadaná organizácia kolektívnej správy odpovie na žiadosť žiadajúcej organizácie kolektívnej správy písomne a bez zbytočného odkladu, oboznámi ju s podmienkami, za ktorých uzatvára zmluvy podľa § 183, a predloží jej návrh dohody podľa odseku 1.
(4)Žiadajúca organizácia kolektívnej správy pred uzavretím dohody podľa odseku 1 poskytne požiadanej organizácii kolektívnej správy informácie o hudobných dielach, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv, potrebné na uzatvorenie zmluvy podľa § 81. Ak žiadajúca organizácia kolektívnej správy neposkytne informácie podľa prvej vety riadne a v dostatočnom rozsahu a požiadaná organizácia kolektívnej správy v dôsledku toho nemôže preukázať splnenie podmienok podľa § 183 písm. b) a c) vo vzťahu k hudobným dielam, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv žiadajúca organizácia kolektívnej správy, má požiadaná organizácia kolektívnej správy právo na úhradu nákladov skutočne vzniknutých pri preukazovaní splnenia týchto podmienok alebo môže odmietnuť uzavretie dohody podľa odseku 1.
(5)Uzavretím dohody podľa odseku 1 žiadajúca organizácia kolektívnej správy splnomocní požiadanú organizáciu kolektívnej správy, aby predkladala ponuky na uzatvorenie zmluvy podľa § 81 aj k hudobným dielam, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv žiadajúca organizácia kolektívnej správy spolu s hudobnými dielami, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv požiadaná organizácia kolektívnej správy. Požiadaná organizácia kolektívnej správy je povinná predkladať ponuky podľa prvej vety.
(6)Ponuky podľa odseku 5 je požiadaná organizácia kolektívnej správy povinná poskytovať za rovnakých podmienok, aké uplatňuje na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv.
(7)Účelne vynaložené náklady podľa § 170 ods. 3 požiadanej organizácie kolektívnej správy môžu primerane zohľadňovať náklady, ktoré jej vzniknú v súvislosti so zahrnutím hudobných diel, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv žiadajúca organizácia kolektívnej správy, do ponúk predkladaných poskytovateľom služieb na on-line použitie hudobných diel.
(8)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, informuje nositeľov práv, ktorých zastupuje podľa § 164, o podmienkach dohody podľa odseku 1 vrátane doby jej trvania a nákladov podľa odseku 7.
(9)Dohoda o zastupovaní podľa odseku 1 musí mať písomnú formu a nesmie obmedziť žiadajúcu organizáciu kolektívnej správy pri výkone kolektívnej správy práv k hudobným dielam, ktoré sú súčasťou ponuky na uzatvorenie zmluvy podľa § 81, na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom je usadená.
 
§ 185 Poskytovanie informácií
(1)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, je povinná na základe odôvodnenej žiadosti poskytovateľa služby na on-line použitie hudobných diel, inej organizácie kolektívnej správy alebo nositeľa práv, ktorého zastupuje podľa § 164, pri výkone kolektívnej správy práv k jeho hudobným dielam sprístupniť elektronickými prostriedkami informácie umožňujúce identifikáciu predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv vrátane informácie o
a)hudobných dielach, ktoré sú súčasťou ponuky na uzatvorenie zmluvy podľa § 81,
b)spravovaných právach pre každé hudobné dielo podľa písmena a) vo vzťahu ku každému príslušnému územiu.
(2)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, môže prijať vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám podľa § 81 primerané opatrenia na ochranu úplnosti informácií a opravy týchto informácií, na kontrolu ich opakovaného použitia a na ochranu dôverných obchodných informácií.
(3)Poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel, iná organizácia kolektívnej správy alebo nositeľ práv, ktorého zastupuje podľa § 164, pri výkone kolektívnej správy práv k jeho hudobným dielam môže žiadať organizáciu kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, o opravu informácií podľa odseku 1, ak preukáže, že tieto informácie sú nepresné. Organizácia kolektívnej správy zabezpečí opravu týchto informácií bez zbytočného odkladu.
(4)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, umožní nositeľom práv, aby jej predkladali informácie podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami.
 
§ 186
(1)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, vystaví elektronickými prostriedkami poskytovateľovi služby na on-line použitie hudobných diel daňový doklad za licenciu na on-line použitie hudobných diel podľa zmluvy uzatvorenej podľa § 81, ktorý musí obsahovať aj
a)zoznam hudobných diel, ktoré sú predmetom zmluvy podľa § 81, na základe údajov podľa § 183 písm. b) až d),
b)informácie o skutočnom použití hudobných diel, ktoré sú predmetom zmluvy podľa § 81, vo formáte a rozsahu, v akom ich poskytol poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel podľa § 81 ods. 3, ak je to z charakteru formátu a rozsahu takejto informácie poskytnutej poskytovateľom služby na on-line použitie hudobných diel možné.
(2)Organizácia kolektívnej správy vystaví daňový doklad podľa odseku 1 bezodkladne po oznámení skutočného použitia hudobných diel poskytovateľom služby na on-line použitie hudobných diel okrem prípadu, ak jej v tom bránili dôvody na strane poskytovateľa služby na on-line použitie hudobných diel.
 
§ 187 Vyplácanie odmien nositeľom práv
(1)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, prerozdelí a vyplatí nositeľom práv odmenu zo zmluvy podľa § 81 v primeranej lehote po zaplatení odmeny podľa § 165 ods. 7 poskytovateľom služby na on-line použitie hudobných diel s výnimkou prípadu, ak jej v tom zabránili dôvody na strane poskytovateľa služby na on-line použitie hudobných diel.
(2)Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára zmluvy podľa § 81, poskytne nositeľovi práv spolu s vyplatenou odmenou podľa odseku 1, osobitne vo vzťahu ku každej uzavretej zmluve podľa § 81, najmenej tieto informácie:
a)obdobie, počas ktorého došlo k použitiu hudobných diel, ktoré boli predmetom zmluvy podľa § 81 a za ktoré nositeľovi práv prináleží odmena vrátane príslušného územia, kde došlo k použitiu týchto diel,
b)výšku odmeny zaplatenej na základe daňového dokladu podľa § 186 vo vzťahu k jeho hudobným dielam,
c)výšku účelne vynaložených nákladov podľa § 170 ods. 3 vo vzťahu k výkonu kolektívnej správy práv k dielam podľa písmena b).
(3)Organizácia kolektívnej správy splnomocnená podľa § 184 ods. 5 vyplatí organizácii kolektívnej správy zastupovanej podľa § 184 bez zbytočného odkladu odmeny za on-line použitie hudobných diel zaplatené na základe daňového dokladu podľa zmluvy uzatvorenej podľa § 81 a poskytuje jej informácie podľa odseku 2. Zodpovednosť za prerozdelenie a vyplatenie odmien podľa prvej vety nositeľom práv a zodpovednosť za poskytnutie informácií podľa odseku 2 nositeľom práv nesie organizácia kolektívnej správy zastupovaná podľa § 184, ak nie je dohodnuté inak.
 
 
§ 188 Ustanovenia § 165 ods. 4 a 5, § 165 ods. 8 až 12 a § 176 sa primerane vzťahujú aj na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel organizáciou kolektívnej správy podľa zmluvy uzatvorenej podľa § 81.
 

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 189 Spoločné ustanovenia
(1)Na konanie o udelenie oprávnenia, na konanie o zmenu oprávnenia, na konanie o odňatie oprávnenia a na konanie o uložení sankcie podľa piatej časti tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.39)
(2)Na doručovanie písomností a počítanie lehôt pri výkone dohľadu podľa piatej časti tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.39)
(3)Ak tento zákon upravuje povinnosti organizácie kolektívnej správy vo vzťahu k účtovnému obdobiu, ktoré je odlišné od kalendárneho roka, platí účtovné obdobie, v ktorom organizácia kolektívnej správy účtuje.
 
§ 190 Prechodné ustanovenia
(1)Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
(2)Podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 sa posudzuje aj obsah, rozsah a spôsob výkonu práv nadobudnutých z licenčných zmlúv a iných zmlúv, ktoré boli uzatvorené
a)pred 1. januárom 2016 alebo
b)po 31. decembri 2015, ak bol návrh na uzavretie takejto zmluvy doručený osobe, ktorej je určený, pred 1. januárom 2016.
(3)Povinnosť využiť výhradnú licenciu podľa § 70 ods. 3 tohto zákona nadobúdateľ nemá vo vzťahu k licenčným zmluvám, ktoré boli uzatvorené pred 1. januárom 2016 alebo aj po 31. decembri 2015, pokiaľ bol pred 1. januárom 2016 doručený návrh na uzavretie takejto zmluvy osobe, ktorej je určený, ibaže sa k tejto povinnosti výslovne zaviazal takou zmluvou.
(4)Vo vzťahu k licenčným zmluvám, ktoré boli uzatvorené pred 1. januárom 2016 alebo aj po 31. decembri 2015, ak bol pred 1. januárom 2016 doručený návrh na uzavretie takejto zmluvy osobe, ktorej je určený, vznikne právo autora odstúpiť od zmluvy podľa § 73 tohto zákona, len ak sa na ňom zmluvné strany výslovne dohodnú.
(5)Správne konania, ktoré neboli právoplatne skončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
(6)Ustanovenia § 150 o zmene oprávnenia sa použijú iba na oprávnenia vydané podľa tohto zákona.
(7)Ak organizácia kolektívnej správy nepožiada o udelenie oprávnenia podľa § 148 do 10. apríla 2016, ministerstvo rozhodne o odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv udeleného tejto organizácii kolektívnej správy podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
(8)Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv udelené ministerstvom podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 sa považuje za oprávnenie podľa tohto zákona do 10. apríla 2016, najneskôr však do právoplatnosti rozhodnutia ministerstva podľa odseku 7.
(9)Organizácia kolektívnej správy poskytne nositeľom práv zastupovaným podľa § 164 informácie o ich právach podľa § 158 a 164, ako aj informáciu, či poskytuje alebo bude poskytovať multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel podľa § 183 až 188 najneskôr do 10. októbra 2016.
(10)
Ustanovenia § 182 sa prvýkrát použijú na výročnú správu a účtovnú závierku zostavenú ku dňu nasledujúcemu po 1. januári 2016.
(11)Účastníkom dohody o spoločnej správe podľa § 174 a 175 môže byť iba organizácia kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie podľa tohto zákona.
(12)Na výkon práv k audiovizuálnemu dielu, zamestnaneckému dielu, spoločnému dielu a školskému dielu, ktoré boli vytvorené pred 1. januárom 2016, sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2015.
(13)Zvukovo-obrazový záznam podľa doterajších predpisov sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za audiovizuálny záznam podľa tohto zákona.
(14)Trvanie majetkových práv k predmetom ochrany podľa tohto zákona sa spravuje týmto zákonom aj vtedy, ak sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neuplynulo pred 1. januárom 2016.
 
§ 191 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
 
§ 192 Zrušuje sa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 453/2008 Z. z., zákona č. 349/2012 Z. z., zákona č. 289/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 283/2014 Z. z.
 
§ 193 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Andrej Kiska v. r.



Peter Pellegrini v. r.



Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 185/2015 Z. z.
ZOZNAM INFORMAČNÝCH ZDROJOV NA DÔSLEDNÉ VYHĽADÁVANIE
 
Zdroje informácií pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania zahŕňajú,
1.
ak ide o knihy,
a)povinné výtlačky, katalógy knižníc a úradné záznamy vedené knižnicami a inými inštitúciami,
b)asociácie vydavateľov a autorov v príslušnej krajine,
c)existujúce databázy a registre, register autorov slovesných diel, výkonných umelcov a nositeľov ich práv WATCH, medzinárodné štandardné číslo knihy ISBN a databázy kníh vydaných tlačou,
d)databázy príslušných organizácií kolektívnej správy, najmä organizácií spravujúcich práva na rozmnožovanie,
e)zdroje zahŕňajúce databázy a registre vrátane projektu virtuálny medzinárodný súbor autorít VIAF a prístupný register informácií o autorských právach a osirelých dielach ARROW;
2.ak ide o noviny, časopisy, odborné časopisy a periodiká,
a)medzinárodné štandardné číslo sériových publikácií pre periodické publikácie ISSN,
b)indexy a katalógy z knižničných fondov,
c)povinné výtlačky,
d)združenia vydavateľov a združenia autorov a novinárov v príslušnej krajine,
e)databázy príslušných organizácií kolektívnej správy vrátane organizácií spravujúcich práva na rozmnožovanie;
3.ak ide o fotografické diela, iné diela výtvarného umenia a architektonické diela, ktoré sa nachádzajú v knihách, odborných časopisoch, novinách a zábavných časopisoch, alebo iné diela,
a)zdroje uvedené v prvom bode a druhom bode,
b)databázy príslušných organizácií kolektívnej správy predovšetkým pre diela výtvarného umenia, fotografické diela a architektonické diela vrátane organizácií spravujúcich práva na rozmnožovanie,
c)databázy obrazových agentúr;
4.ak ide o audiovizuálne diela a zvukové záznamy,
a)povinnú rozmnoženinu,
b)združenia producentov v príslušnej krajine,
c)databázy inštitúcií zaoberajúcich sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom a databázy národných knižníc,
d)databázy s príslušnými normami a identifikátormi, ako je napríklad medzinárodné štandardné číslo audiovizuálnych záznamov ISAN, medzinárodný štandardný kód pre hudobné diela ISWC a medzinárodný štandardný kód zvukových záznamov ISRC,
e)databázy príslušných organizácií kolektívnej správy najmä pre autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov audiovizuálnych diel,
f)titulky a ostatné informácie uvedené na obale diela,
g)databázy ostatných relevantných asociácií reprezentujúcich konkrétnu kategóriu autorov.
 
Príloha č. 2 k zákonu č. 185/2015 Z. z.
ZÁKLAD NA VÝPOČET NÁHRADY ODMENY PODĽA § 36 ODS. 2 A JEJ VÝŠKA
1.Osoba podľa § 36 ods. 3 zaplatí náhradu odmeny za použitie diela podľa § 42 za
a)nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, ktorým je CD nosič, DVD nosič, Blu-ray nosič, minidisk, magnetická páska alebo iný obdobný optický, magnetický alebo elektronický nosič, alebo USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk, ktorý nie je zabudovaný v technickom zariadení, vo výške 6 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto nosiča,
b)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela na pevný disk, USB kľúč, pamäťovú kartu alebo na nosič podľa písmena a) alebo iné technické zariadenie s takýmto účinkom alebo funkciou, ktorým je audio alebo audio-video rekordér, set-top box umožňujúci vyhotovenie alebo uloženie rozmnoženiny diela na iné nezávislé technické zariadenie alebo nosič záznamu, herná konzola, smart TV, mp3 alebo mp4 nahrávač alebo iné technické zariadenie s takýmto účinkom, okrem technických zariadení podľa písmen c) až g) a okrem technických zariadení uvedených v druhom bode písm. a), vo výške 3 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
c)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je mobilný telefón, vo výške 0,7 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
d)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je tablet, vo výške 0,6 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
e)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je počítač, vo výške 0,85 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
f)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je kamera, vo výške 1 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
g)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je fotoaparát, vo výške 0,35 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia.
2.Osoba podľa § 36 ods. 3 zaplatí náhradu odmeny za použitie diela podľa § 43 za
a)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je tlačiareň, skener, fax, viacfunkčné zariadenie s funkciou tlačiarne, skeneru alebo faxu, kopírovacie zariadenie, elektronická čítačka kníh alebo iné technické zariadenie s takýmto účinkom, ak nie je pevne zabudovanou súčasťou technického zariadenia podľa prvého bodu písm. b) až g) okrem technických zariadení uvedených v prvom bode písm. b) a c) a technických zariadení uvedených v písmenách b) až e) vo výške 3 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
b)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je tablet, vo výške 0,1 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
c)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je počítač, vo výške 0,15 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
d)technické zariadenie umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny diela, ktorým je fotoaparát, vo výške 0,65 % z dovoznej ceny alebo z predajnej ceny takéhoto technického zariadenia,
e)reprografické služby vo výške 3 % z celkových príjmov za tieto služby.
 
Príloha č. 3 k zákonu č. 185/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1; Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993).
2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15; Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996).
3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 17/zv. 1; Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001).
4.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1; Ú. v. ES L 272, 13. 10. 2001).
5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).
6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).
7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 372, 27. 12. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011 (Ú. v. EÚ L 265, 11. 10. 2011).
8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009).
9.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012).
10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20. 3. 2014).
1)§ 2 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 600/2008 Z. z.
2)§ 5 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)§ 8 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
4)§ 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)§ 6 zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
7)§ 2 ods. 1 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
8)§ 2 ods. 5 a 6 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9)§ 1 a § 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
10)§ 3 ods. 1 až 6 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 489/2009 Z. z.
11)§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
12)Napríklad § 86 až 97 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 28 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 208/2009 Z. z.
13)§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
14)§ 34 ods. 4 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)§ 27 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17)Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18)§ 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)§ 1 až 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva, vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 129, 16. 5. 2012).
23)§ 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení zákona č. 498/2009 Z. z.
24)§ 442a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z. z.
25)§ 442 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
29)§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
30)Napríklad § 847 až 849 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 103 až 108 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33)§ 70 až 73 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 526/2002 Z. z.
34)§ 185a až 185h Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 263/1992 Zb.
36)§ 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
37)Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)§ 23 zákona č. 431/2002 Z. z.
39)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Peniaze

Zákon o rodine 36/2005 Z. z.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Zákon o rodine

Čl. I
 

Základné zásady

 
Čl. 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Čl. 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Čl. 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Čl. 4 Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
 
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
 
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
 
Čl. 5 Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a)úroveň starostlivosti o dieťa,
b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
 

PRVÁ ČASŤ

MANŽELSTVO

PRVÁ HLAVA

VZNIK MANŽELSTVA

 
§ 1
(1)Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3)Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
 
§ 2 Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
 
§ 3Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným.
 
§ 4 Uzavretie manželstva pred matričným úradom
(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.
(2)Matričný úrad určený podľa odseku 1 môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.
(3)Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. Povolenie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.
 
§ 5 Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi
(1)  Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) ako príslušným orgánom.
(2) Manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.
(3) Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
(4) Orgán cirkvi, pred ktorým bolo manželstvo uzavreté, je povinný do troch pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných predpisov2)matričnému úradu, v ktorého obvode bolo manželstvo uzavreté.3)
 
§ 6
(1)Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady.4)
(2)Snúbenci pri uzavieraní manželstva súhlasne vyhlásia, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav.
(3)Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi aj súhlasne vyhlásia, či
a)priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,
b)si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo
c)priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko; snúbenec, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvisk bude uvedené ako druhé priezvisko v poradí po uzavretí manželstva.
(4)Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie priezviská podľa odseku 3 písm. b), súhlasne vyhlásia, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak snúbenci urobia vyhlásenie podľa odseku 3 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.
(5)Kto chce uzavrieť druhé a ďalšie manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie manželstvo zaniklo alebo že súd rozhodol o tom, že manželstvo je neplatné.
(6)Snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán podľa § 3 o upustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov podľa odseku 1, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná snúbencom a podrobne odôvodnená. Matričný úrad predkladá žiadosť s podrobným stanoviskom do piatich dní od jej doručenia na rozhodnutie okresnému úradu, ktorý do piatich dní po jej doručení o nej rozhodne; matričný úrad je týmto rozhodnutím viazaný. Príslušný orgán podľa § 3 predkladá žiadosť s podrobným stanoviskom na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré do piatich dní od doručenia žiadosti o nej rozhodne; príslušný orgán podľa § 3 je týmto rozhodnutím viazaný.
 
§ 7 Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.
 
§ 8
(1)Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Žiadosť musí byť odôvodnená. Plnomocenstvo musí mať písomnú formu a podpis splnomocniteľa na ňom musí byť úradne osvedčený, inak manželstvo nevznikne.
(2)Písomné plnomocenstvo obsahuje
a)meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt snúbenca a zástupcu,
b)vyhlásenie o priezvisku snúbencov a ich spoločných detí v mužskom aj ženskom tvare,
c)vyhlásenie, že splnomocniteľovi nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že snúbenci navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
(3)Odvolanie plnomocenstva je účinné len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie pred tým, ako vyhlásil, že vstupuje do manželstva.
(4)Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Zástupca má byť rovnakého pohlavia ako splnomocniteľ.
 

DRUHÁ HLAVA

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA

§ 9

(1)Manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom alebo s vydatou ženou; v takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
(2)Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak skoršie manželstvo zaniklo alebo ak súd rozhodol o tom, že skoršie manželstvo je neplatné.
 
§ 10 Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
 
§ 11
(1)Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
(2)Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak manžel alebo manželka (ďalej len „manžel“), ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý starší ako 16 rokov, už dovŕšil 18 rok alebo ak manželka otehotnela.
 
§ 12
(1)Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
(2)Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.
(3)Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takej osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva.
(4)Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj bez návrhu.
(5)Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným s účelom manželstva.
 
§ 13
(1)Ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo s vydatou ženou, medzi predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.
 
§ 14
(1)Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.5)
(2)O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela.
(3)Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.
 
§ 15
(1)Ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh niektorého z manželov už začalo, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj po smrti druhého manžela.
(2)Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia.
 
§ 16
(1)Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné, považuje sa za neuzavreté.
(2)O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva platia rovnako ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
 
§ 17Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva
a)bolo vynútené násilím,
b)urobila maloletá osoba mladšia ako 16 rokov,
c)bolo urobené pred nepríslušným matričným úradom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 a 3 alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred nepríslušným starostom alebo primátorom, alebo poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva,
d)bolo urobené pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná podľa osobitného predpisu,1) alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
e)bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený, alebo
f)urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo ak došlo k odvolaniu plnomocenstva podľa tohto zákona.
 

TRETIA HLAVA

VZŤAHY MEDZI MANŽELMI

 
§ 18 Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
 
§ 19
(1)O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2)O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3)Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
 
§ 20
(1)Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.
 

ŠTVRTÁ HLAVA

ZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU ALEBO VYHLÁSENÍM JEDNÉHO Z MANŽELOV ZA MŔTVEHO

 
§ 21
(1)Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.
(2)Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým nové manželstvo.
 

PIATA HLAVA

ROZVOD MANŽELSTVA

 
§ 22 K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
 
§ 23
(1)Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2)Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3)Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
 
§ 24
(1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2)Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3)Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4)Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5)Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
 
§ 25
(1)Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2)Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
(4)Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
 
§ 26Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
 
§ 27
(1)Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2)Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
 

DRUHÁ ČASŤ

VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

PRVÁ HLAVA

RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI

 
§ 28
(1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c)správa majetku maloletého dieťaťa.
(2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
 
§ 29
(1)Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.
(2)Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník“).
 
§ 30
(1)Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
(2)Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
(3)Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
 
§ 31 Zastupovanie maloletého dieťaťa
(1)Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7)
(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
(3) Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(4)Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
 
§ 32 Správa majetku maloletého dieťaťa
(1)Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
(2)Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
(3)Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
(4)Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
(5)Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.
 
Majetkový opatrovník
§ 33
(1)Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
(2)Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(3)Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(4)V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.
(5)Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis.9)
(6)Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
(7)Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
 
§ 34
(1)Funkcia majetkového opatrovníka podľa § 33 zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou alebo zánikom majetkového opatrovníka,
d)právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bol majetkový opatrovník ustanovený,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie alebo o jeho odvolaní.
(2)Súd pozbaví majetkového opatrovníka funkcie na jeho návrh.
(3)Súd odvolá majetkového opatrovníka, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti alebo ak zneužíva svoje práva vyplývajúce z majetkového opatrovníctva.
(4)V rozhodnutí o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie alebo v rozhodnutí o jeho odvolaní súd zároveň rozhodne, ak je to potrebné, o ustanovení nového majetkového opatrovníka.
 
§ 35 Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov
 
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
 
§ 36 Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch
(1)Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(2)Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
 
§ 37 Výchovné opatrenia
(1)Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
(2)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a)vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b)určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c)uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d)uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
(3)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a)zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov,
b)zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c)zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
(4)Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a)povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b)inú povinnosť.
(5)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
(6)Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
(7)Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
(8)Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
 
Zásahy do rodičovských práv a povinností
 
§ 38
(1)Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
(2)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a)žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b)svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c)nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3)V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4)Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
 
§ 39
(1)Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
(2)Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
(3)Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.
(4)Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
 

DRUHÁ HLAVA

ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV A DETÍ A VZŤAHY V RODINE

 

§ 40
(1)Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
(2)Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
(3)Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
 
§ 41
(1)Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.
(2)Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.
(3)
Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
 
§ 42 Priezvisko dieťaťa nemožno podľa predchádzajúcich ustanovení zmeniť, len čo dieťa nadobudne plnoletosť.
 
§ 43
(1)Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
(2)Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(3)Dieťa je ďalej povinné
a)spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b)plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c)vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
 

TRETIA HLAVA

NÁHRADNÁ STAROSTLIVOSŤ

 
Základné ustanovenie
§ 44
(1)Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
(2)Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
(3)Náhradnou starostlivosťou je
a)zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b)pestúnska starostlivosť a
c)ústavná starostlivosť.
(4)Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
 
Náhradná osobná starostlivosť
§ 45
(1)Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
(2)Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
(3)V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4)Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5)Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6)Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7)Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8)Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
(9)Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
 
§ 46
(1)Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
(2)Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
(3)Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
 
§ 47
(1)Náhradná osobná starostlivosť zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d)právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f)rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
(2)Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
(3)Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
(4)Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
(5)
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
 
Pestúnska starostlivosť
§ 48
(1)Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
(2)Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu10) a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do pestúnskej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
(3)Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
(4)V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
 
§ 50
(1)Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(2)Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(3)Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane.
(4)Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
(5)Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
(6)Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon pestúnskej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v pestúnskej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
 
§ 51 Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
 
§ 52
(1)Pestúnska starostlivosť zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou pestúna,
d)umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
f)rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
(2)Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
(3)Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
(4)Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.
(5)Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
(6)Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.11)
 
§ 53 Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.12)
 
Ústavná starostlivosť
§ 54
(1)Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
(2)Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b)rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c)uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d)rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
(3)Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
(4)Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(5)Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
 
§ 55
(1)Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
(2)Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
(3)Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

ŠTVRTÁ HLAVA

PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO

 

Poručníctvo
§ 56
(1)Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
(2)Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.
(3)Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
 
§ 57
(1)Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ktorých výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú osobu.
(2)Za poručníka maloletého dieťaťa možno ustanoviť aj manželov.
(3)Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka obec a v prípadoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu.
(4)Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník ustanovený podľa § 60.
 
§ 58
(1)V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis.9)
(2)Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a o osobitných potrebách.
(3)Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.
(4)Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie poručníka hodnotí.
(5)Za porušenie povinností pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa zodpovedá poručník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(6)Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.
(7)Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.
 
§ 59 Zánik poručníctva
(1)Poručníctvo zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou poručníka,
d)zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
e)dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 3, § 29),
f)právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.
(2)Súd zbaví poručníka výkonu funkcie na jeho návrh.
(3)Súd odvolá poručníka z funkcie, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti alebo zneužíva svoje práva vyplývajúce z poručníctva.
(4)Ak boli do funkcie poručníkov ustanovení manželia, poručníctvo zaniká okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj rozvodom ich manželstva. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže na návrh niektorého z bývalých manželov rozhodnúť o tom, že funkciu poručníka bude naďalej vykonávať jeden z nich. Ak jeden z manželov, ktorí boli ustanovení do funkcie poručníkov, zomrie, stáva sa poručníkom pozostalý manžel.
(5)Ak poručníctvo zanikne smrťou poručníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní a ak je to naďalej v záujme maloletého dieťaťa potrebné, súd rozhodne o ustanovení nového poručníka.
 
Opatrovníctvo
§ 60
(1)Okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.
(2)Súd môže podľa odseku 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec.
 
§ 61
(1)Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
(2)Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
 

TRETIA ČASŤ

VÝŽIVNÉ

PRVÁ HLAVA

DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ A ROZSAH VÝŽIVNÉHO

 
Prvý oddiel
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
§ 62
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6)Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
 
§ 63
(1)Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)
(2)U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
 
§ 64 Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
 
§ 65
(1)Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2)Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3)Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
 
Druhý oddiel
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
 
§ 66 Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
 
§ 67
(1)Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
(2)Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
 
Tretí oddiel
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
 
§ 68
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.
 
§ 69
(1)Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
(2)V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenie § 63 sa použije primerane.
 
§ 70 Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.
 
Štvrtý oddiel
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
§ 71
(1)Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
(2)Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
 
Piaty oddiel
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
§ 72
(1)Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2)Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3)Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
 
§ 73 Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
 
Šiesty oddiel
Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
 
§ 74
(1)Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
(2)Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.15)
(3)Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
 

DRUHÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

 
§ 75
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2)Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
 
§ 76
(1)Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2)Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3)V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
 
§ 77
(1)Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2)Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
 
§ 78
(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2)Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
 
§ 79
(1)Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
(2)Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.17)
§ 80 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.17a)
 
§ 81
(1)Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
(2)Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
 

ŠTVRTÁ ČASŤ

URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE

PRVÁ HLAVA

URČENIE RODIČOVSTVA

 
Prvý oddiel
Určenie materstva
§ 82
(1)Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.
(2)Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné.
§ 83
(1)Ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa súd.
(2)Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo otec dieťaťa, alebo ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem.
 
Druhý oddiel
 
Určenie a zapretie otcovstva
§ 84 Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
 
Otcovstvo manžela matky
§ 85
(1)Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
(2)Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
(3)Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.
 
§ 86
(1)Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
(2)Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.
 
§ 87
(1)Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
(2)Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
(3) Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.
 
§ 88
(1)Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
(2)Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
 
§ 89 Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.
 
Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov
§ 90 Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
 
§ 91
(1)Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(2)Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
(3)Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom.
(4)Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
 
§ 92 Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
 
§ 93
(1)Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
(2)Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(3)Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
Určenie otcovstva rozhodnutím súdu
 
§ 94
(1)Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2)Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
 
§ 95
(1)Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
(2)Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.
Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa
 
§ 96
(1)Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
(2)Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
(3)Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.
 

DRUHÁ HLAVA

OSVOJENIE

 
§ 97
(1)Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
(2)O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
 
§ 98 Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
 
§ 99
(1)Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
(2)Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
 
§ 100
(1)Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
(2)Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
(3)Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
§ 101
(1)Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
(2)Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
(3)Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.
(4)Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
(5)Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
 
§ 102
(1)Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a)počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b)počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c)je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu17b) a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo
d)dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(2)Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
(3)Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
(4)O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
 
§ 103
(1)Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
(2)O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa použijú primerane. Ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote osemnástich mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd môže zrušiť predosvojiteľskú starostlivosť.
(3)Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.
(4)V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(5)Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
 
§ 104
Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
 
§ 105
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
 
§ 106
(1)Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
(2)Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
(3)Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
 
§ 107
(1)Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
(2)Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
 
§ 108 Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
 
§ 109 Po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.
 

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

 
Spoločné ustanovenia
 
§ 110 Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
 
§ 110a Na konanie podľa § 4 ods. 2, § 6 ods. 6 a § 8 ods. 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.17b)
 
§ 111Dohody a súdne rozhodnutia, ktorými bola pred účinnosťou tohto zákona určená vyživovacia povinnosť rozvedených manželov voči sebe navzájom, môže na návrh jedného z manželov súd zmeniť alebo zrušiť, ak sú v rozpore s týmto zákonom.
 
§ 112 Manželstvá uzavreté československými občanmi v období od 1. januára 1950 do 1. júla 1992 cirkevnou formou v zahraničí podľa práva platného v mieste uzavretia manželstva sú platné podľa slovenského práva.
 
§ 113 Hmotnú podporu rodičov a pomoc pri výkone rodičovských práv a povinností upravujú osobitné predpisy.18)
 
Prechodné ustanovenia
§ 114 Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
 
§ 115 Konanie o rozvod manželstva, o ktorom súd právoplatne nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
 
§ 116 Opatrovník ustanovený podľa § 78 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine sa považuje od 1. apríla 2005 za poručníka s právami a povinnosťami podľa tohto zákona.
 
§ 117 Na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.
 
§ 118 Konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.
 
§ 119
(1)Ak bolo maloleté dieťa osvojené podľa § 73 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine, môže osvojenec alebo osvojiteľ podať návrh na zrušenie osvojenia v lehote šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak návrh nebude podaný, osvojenie sa bude považovať za nezrušiteľné.
(2)Rovnako musí postupovať aj osvojenec, ktorý je plnoletý, ak chce zrušiť osvojenie dohodou s osvojiteľom.
 
§ 119a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. júna 2013
Omeškanie s plnením výživného, ktoré vzniklo pred 15. júnom 2013, sa riadi podľa doterajších predpisov účinných do 14. júna 2013.
 
§ 119b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)Ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom tohto dieťaťa do 31. decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016.
(2)Konanie o zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa predpisu účinného od 1. januára 2016.
(3)Konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
(4)Ak súd rozhodol o zmene výšky výživného po 1. januári 2016 spätne aj za obdobie do 31. decembra 2015 a uložil povinnému povinnosť, aby výživné poukazoval úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa predpisu účinného od 1. januára 2016, na plnenie povinnosti povinného poukazovať výživné za obdobie do 31. decembra 2015 osobe, ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, sa vzťahuje § 45 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2015; úrad práce sociálnych vecí a rodiny plní úlohy miesta podľa § 45 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 len vo vzťahu k výživnému, ktoré má byť poukazované odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd uložil povinnému povinnosť, aby výživné poukazoval úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
(5)Súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe, ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.
(6)Ak bolo dieťa zverené do predosvojiteľskej starostlivosti podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015, lehota podľa § 103 ods. 2 druhej vety začína plynúť 1. januára 2016.
 
§ 120 Zrušovacie ustanovenie
 
Zrušujú sa:
1.zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení zákona č. 132/1982 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 72/2002 Z. z., zákona č. 127/2002 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z., zákona č. 245/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z.,
2.§ 2 až 10 zákona č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z. a zákona č. 613/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 9 sa vypúšťa odsek 3.
2.V poznámke pod čiarou k odkazu 33a sa vypúšťajú slová „§ 62 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.“.
3.V § 35 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
4.§ 36b sa vypúšťa.
5.V § 80 písm. a) sa slovo „otcovstva“ nahrádza slovom „rodičovstva“.
6.V § 88 ods. 1 písm. c) sa za slová „starostlivosti o maloletých“ vkladá čiarka a slová „konanie o osvojiteľnosti“.
7.V § 108 sa vypúšťa slovo „nezrušiteľnému“ a za slovo „dieťaťa“ sa vkladajú slová „podľa osobitného predpisu33ac).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33ac znie:
„33ac)
§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
8.V § 120 ods. 2 sa slovo „otcovstva“ nahrádza slovom „rodičovstva“ a pred slová „o osvojenie“ sa vkladajú slová „o osvojiteľnosti,“.
9.V § 142 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
10.§ 163 odsek 2 znie:
„(2)Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.“.
11.V § 175 ods. 1 sa slová „predseda senátu krajského súdu činného v obchodných veciach nahrádzajú slovom „súd“ a v poslednej vete sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.
12.V § 175 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
13.V § 175 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.
14.V § 175 ods. 4 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
15.§ 176 znie:
㤠176
„(1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.
(2)O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3)Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
(4)Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.“.
16.V § 178 ods. 1 sa za slovo „rodičov,“ vkladá slovo „poručníkov,“.
17.V § 178 ods. 2 sa slová „orgánu starostlivosti o deti“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí“.
18.§ 180 znie:
㤠180
(1)Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa osobitného predpisu.
(3)Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
(4)Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.34fa).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34fa znie:
„34fa) § 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 34fa sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 34fac.
19.Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠180a

 

Konanie o osvojiteľnosti
(1)Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,34faa) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
(2)Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3)Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(4)Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(5)Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie § 182 ods. 1 platí obdobne.
(6)O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.“.
 
Poznámka pod čiarou k odkazu 34faa znie:
„34faa)
§ 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
20.
§ 181 znie:
„§ 181 (1)Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3)Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu;34fab) to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4)Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
(5)O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.“.
 
Poznámka pod čiarou k odkazu 34fab znie:
„34fab)
§ 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
21.§ 185 znie:
„§ 185 Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.“.
22.V § 238 odsek 4 znie:
„(4)Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.“.
23.V § 243f ods. 2 písmeno a) znie:
„a)vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,“.
 
Čl. III
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z. a zákona č. 382/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.Slovo „otcovstvo“ sa vo všetkých gramatických tvaroch v celom texte zákona nahrádza slovom „rodičovstvo“ v príslušnom gramatickom tvare.
2.Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie:
„§ 20aManželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“.
3.
§ 24 znie:
㤠24
(1)Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
(2)Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
(3)Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
(4)Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.“.
4.Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý znie:
„§ 26a Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.“.
5. Nadpis nad § 28 znie: „Poručníctvo a opatrovníctvo“.
6. V § 28 sa za slovo „zániku“ vkladajú slová „poručníctva a“ a v druhej vete sa slovo „Opatrovnícka“ nahrádza slovami „Poručnícka a opatrovnícka“.
7. § 29 znie:
„§ 29 Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.“.
8. V § 30 sa pred slovo opatrovníkom vkladajú slová „poručníkom, prípadne“ a pred slovo „opatrovnícky“ sa vkladajú slová „poručnícky, prípadne“.
9. § 31 znie:
„§ 31 Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.“.
10. V § 39 ods. 3 na konci sa pripája táto veta: „Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.
11. § 42 vrátane nadpisu znie:
„§ 42 Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva
(1)Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.
12. V § 62 písmeno a) znie:
„a)krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,“.
13.V § 66 ods. 1 a 2 sa slovo „výchovy“ nahrádza slovami „osobnej starostlivosti“.
14.V § 67 ods. 2 sa slovo „výchovy“ nahrádza slovom „osobnej starostlivosti“.
15.Nadpis nad § 68a znie: „Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia“.
16.V § 68a písm. b) sa slovo „výchovy“ nahrádza slovom „osobnej starostlivosti“.
 
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
 
V § 6 sa vypúšťa slovo „nezrušiteľne“ a za slovo „osvojené“ sa dopĺňajú slová „podľa osobitného predpisu3)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„3)§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
 
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 2 ods. 2 sa slovo „otcovstva“ nahrádza slovom „rodičovstva“.
2.§ 13 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)Zápis dieťaťa, ktoré matka zanechala po pôrode v zdravotníckom zariadení a súčasne písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,7a) do knihy narodení sa vykoná na základe správy lekára, ktorý pôsobil pri pôrode; správa sa posiela najneskôr v deň prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia a musí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaj o pohlaví dieťaťa.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a)§ 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.V § 16 písm. a) sa vypúšťa slovo „nezrušiteľné“ a za slovo „osvojenie“ sa vkladajú slová „podľa osobitného predpisu9a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:
„9a)§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
4.Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
„14)§ 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
5.V § 24 sa nad slovo „skutočnostiach“ umiestňuje odkaz 14a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
„14a)§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
 
Čl. VI
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. sa mení takto:
 
V § 15 odsek 1 znie:
„(1)Za podmienok ustanovených osobitným zákonom generálny prokurátor vymenúva a odvoláva jedného člena a jeho náhradníka do komisie, ktorá rozhoduje o ochrane ohrozeného svedka, chráneného svedka a ich blízkych osôb.“.
 
Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.§ 1 znie:
㤠1
(1)Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.1)
(2)Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa (odsek 1) sa určuje vyhlásením jedného z rodičov.
(3)Do času, kým nie je určené otcovstvo, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením matky dieťaťa.
(4)Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
(5)Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,1a) neurčila jeho meno.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
„1)§ 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a)§ 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.V § 4 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a § 4 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
„(4)Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
(5)Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd1) na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.
(6)Ustanovenie odseku 5 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.1a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
„2)§ 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.
3.Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
„3a)§ 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z.“.
 
 
1)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.
2)
§ 27 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.
3)
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.
4)
§ 27 a 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
7)
§ 9 Občianskeho zákonníka.
8)
§ 420 a § 451 až 459 Občianskeho zákonníka.
9)
§ 28 Občianskeho zákonníka.
10)
§ 33 ods. 9 písm. e) a § 39 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 137 až 142 Civilného mimosporového poriadku.
12)
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
13)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.
14)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 Z. z.
15)
Zákonník práce.
17)
§ 101 Občianskeho zákonníka.
17a)
Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.
17b)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18)
Napríklad zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.
Peniaze

Zákon o účtovníctve

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákon o účtovníctve

431/2002 Z. z.

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
 

§ 1 Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb,1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb,2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov,3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu4) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,4a)
b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky,
c) register účtovných závierok (ďalej len „register“).
(2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.
 

§ 2  Všeobecné ustanovenia

(1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9).
(2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,
(ďalej len „účtovné prípady“).
(3) Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva.
(4) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,
b) záväzkom existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,
c) výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
d) ekonomickým úžitkom možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov,
e) nákladom zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
f) príjmom prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
g) výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
h) výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období,
i) aktívami ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva,
j) iným aktívom časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach,
k) pasívami zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov,
l) iným pasívom povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach.
(5) Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba podľa osobitného predpisu4b) a pozemkové spoločenstvo,4c) triedia do veľkostných skupín takto:
a) mikro účtovná jednotka,
b) malá účtovná jednotka alebo
c) veľká účtovná jednotka.
(6) Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.
(7) Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,
b) čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.“.
(8) Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
b) čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.
(9) Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3.
(10) Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za príslušné účtovné obdobie, pričom účtovná jednotka posudzuje splnenie podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5.
(11) Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12.
(12) Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka.
(13) Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu.
(14) Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie29db) a účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2.
(15) Na účely tohto zákona sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.
 

§ 3

(1)Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
(2)Účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.
(3)Účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.
(5)K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky, pričom pri vzniku účtovnej jednotky začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku účtovnej jednotky a pri zániku účtovnej jednotky končí posledné účtovné obdobie dňom zániku účtovnej jednotky.
(6)Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu
a)do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky alebo
b)najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia účtovnej jednotky.47a)
(7)Ak oznámenie podľa odseku 6 nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje účtovná jednotka aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.
(8)Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou je subjekt verejnej správy5) (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“), a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode.
 

§ 4

(1)Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.
(2)Podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch postupoch, a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky8) a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.
(3)Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený podľa osobitného predpisu,7a) ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.7b) Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom7c) (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“). Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia účinkov splynutia alebo rozdelenia7b) zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.7b)
(4)Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.9)
(5)Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.
(6)Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy“). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(7)Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov,10) cenných papierov,11)derivátov,11) cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách,12) ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.
(8)Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku.13)Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5.
 

§ 5

(1)Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
(2)Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.
 

§ 6

(1)Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
(2)Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
(3)Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a 30.
(4)Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17 a 18 alebo podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok“), ako konsolidovanú účtovnú závierku.
(5)Účtovná jednotka zostavuje
a)riadnu účtovnú závierku,
b)mimoriadnu účtovnú závierku,
c)priebežnú účtovnú závierku (§ 18), ak tak ustanovuje osobitný predpis.14)
 

§ 7

(1)Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
(2)Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
(3)Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady; ak účtovná jednotka zmení doterajšie účtovné zásady a účtovné metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. O zmene účtovných zásad a účtovných metód je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Ak účtovná jednotka zistí, že účtovné zásady a účtovné metódy použité v účtovnom období sú nezlučiteľné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutočností, je povinná zostaviť účtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutočností. O tom je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach.
(4)Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach.
(5)Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov.15)
 

§ 8

(1)Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
(2)Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.
(3)Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.
(4)Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
(5)Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).
(6)Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.
 
DRUHÁ ČASŤ
ÚČTOVNÉ SÚSTAVY, ÚČTOVNÉ DOKLADY, ÚČTOVNÉ ZÁPISY A ÚČTOVNÉ KNIHY
 

§ 9 Účtovné sústavy

(1)Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.
(2)V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať
a)podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný predpis,16)
b)fyzická osoba [§ 1 ods. 1 písm. a) bod 3],
c)občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur,
d)cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.
(3)Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.
 

§ 10 Účtovný doklad

 
(1)Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať
a)slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b)obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c)peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d)dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e)dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f)podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g)označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
(2)Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.
 

§ 11 Účtovný zápis

(1)Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách.
(2)Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne.
(3)Účtovný zápis nemôžu účtovné jednotky vykonať mimo účtovných kníh.
 

§ 12 Účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva

 
(1)Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
a)v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,
b)v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.
(2)Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä tieto údaje:
a)stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,
b)súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac,
c)zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
(3)Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch.
(4)V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku.
(5)Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách podľa odseku 1, sa vykonáva na podsúvahových účtoch.
(6)Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh.
 

§ 13 Rámcová účtová osnova a účtový rozvrh

 
(1)Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov a ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty; toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky.
(2)V súlade s rámcovou účtovou osnovou podľa odseku 1 je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty, analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.
 

§ 14

(1)Peňažné sumy analytických účtov musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám začiatočných stavov, obratov strany Má dať a strany Dal, konečných zostatkov a konečných stavov syntetických účtov, ku ktorým sa analytické účty vedú.
(2)Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Ak to povaha majetku vyžaduje, vedie sa analytická evidencia aj v jednotkách množstva a obsahuje aj iné údaje pre potreby účtovnej jednotky.
(3)Účtovná jednotka je povinná viesť zoznam účtovných kníh a zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.
 

§ 15 Účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva

 
(1)Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
a)v peňažnom denníku,
b)v knihe pohľadávok,
c)v knihe záväzkov,
d)v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.
(2)Peňažný denník obsahuje najmä údaje o
a)stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,
b)príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
c)výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
d)priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa písmen b) a c).
(3)Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o
a)dlžníkoch,
b)pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,
c)poskytnutých preddavkoch,
d)poskytnutých úveroch,
e)pohľadávkach dane z príjmov,
f)pohľadávkach nepriamych daní,
g)pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni,17) a príslušnej zdravotnej poisťovni.19)
(4)Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o
a)veriteľoch,
b)výške záväzku v peňažnom vyjadrení,
c)prijatých preddavkoch,
d)prijatých úveroch,
e)záväzkoch dane z príjmov,
f)záväzkoch nepriamych daní,
g)záväzkoch voči Sociálnej poisťovni,17) a príslušnej zdravotnej poisťovni.19)
 

§ 16 Otvorenie a uzavretie účtovných kníh

(1)Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy
a)ku dňu svojho vzniku, s výnimkou podľa odseku 2,
b)k prvému dňu účtovného obdobia,
c)k rozhodnému dňu,
(2)K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.
(3)Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy
a)ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
b)k prvému dňu účtovného obdobia.
(4)Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy
a)ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis,20)
b)k poslednému dňu účtovného obdobia,
c)ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,
d)ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,
(5)Pri zmene právnej formy obchodnej spoločnosti21) sa neuzavrú účtovné knihy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy
a)k poslednému dňu účtovného obdobia,
b)ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
c)ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.
(7)Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie.
(8)Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.
(9)Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10)Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7).
(11)Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
(12)V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov.
(13)V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa rovnajú začiatočným stavom majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
 
TRETIA ČASŤ
ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
 

§ 17

(1)Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len „používatelia“). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.
(2)Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:
a)obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania,
b)identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,
c)deň, ku ktorému sa zostavuje,
d)deň jej zostavenia,
e)obdobie, za ktoré sa zostavuje,
f)iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,
g)podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu.
(3)Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:
a)súvahu,
b)výkaz ziskov a strát,
c)poznámky.
(4)Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:
a)výkaz o príjmoch a výdavkoch,
b)výkaz o majetku a záväzkoch.
(5)Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisových záznamov k požadovaným údajom podľa odseku 2 a k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky.
(6)Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.
(7)Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu
a)ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,
b)ku dňu vstupu do likvidácie,
c)ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,
d)k rozhodnému dňu.
(8)Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky.
(9)Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.
(10)Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.22)
 

§ 17a

(1)Individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov22a) zostavuje účtovná jednotka, ktorou je
a)banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne,19) zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom,22aaa)
b)pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne.
(2)Podľa odseku 1 postupuje aj účtovná jednotka neuvedená v odseku 1, ak je obchodnou spoločnosťou, ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a)celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
b)čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,
c)priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.
(3)Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitného predpisu,22a) ak
a)v účtovnom období emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,22aa) alebo
b)je platobnou inštitúciou,22ad) inštitúciou elektronických peňazí, obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi a nie je súčasne bankou, pobočkou zahraničnej banky, správcovskou spoločnosťou alebo pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, alebo
c)je nástupníckou účtovnou jednotkou a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom7a) zostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa osobitného predpisu,22a) alebo
d)je novovzniknutou dcérskou účtovnou jednotkou a ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa podmienky podľa odseku 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.22a)
(4)Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3 zostaví na účely osobitného predpisu22ab) aj individuálnu účtovnú závierku,22a) v ktorej sa cenné papiere a podiely vykážu podľa osobitného predpisu.22ac)
(5)Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3, ktorá začne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,22a) zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3.
(6)Na účtovné jednotky podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy22a)neustanovujú inak; to platí aj pre účtovné jednotky podľa odseku 3, ak sa rozhodnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.22a)
(7)Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 6 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
 

§ 17b

(1)Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov.22b)
(2)Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.22b)
(3)Na účtovnú jednotku, ktorou je Národná banka Slovenska, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy22b) alebo medzinárodné účtovné štandardy, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne neustanovujú inak.
 

§ 18

(1)Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis.14) Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3; ustanovenia tohto zákona upravujúce účtovnú závierku platia rovnako aj na priebežnú účtovnú závierku. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, na účely tohto zákona sa táto účtovná závierka považuje za priebežnú účtovnú závierku, pričom taká účtovná závierka musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.
(2)Priebežnú účtovnú závierku zostavuje účtovná jednotka v úplnej štruktúre alebo v skrátenej štruktúre. Priebežná účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre.
(3)V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
(4)Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia, a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a k tomu porovnateľné informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia, a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sa vykazujú len informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia.
(5)V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.
(6)V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči audítorovi alebo audítorskej spoločnosti22c)(ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za
a)overenie účtovnej závierky,
b)uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,
c)súvisiace audítorské služby,
d)daňové poradenstvo,
e)ostatné neaudítorské služby.
(7)Priebežná individuálna účtovná závierka podľa osobitného predpisu22ca) sa doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania.
 

§ 19 Overovanie účtovnej závierky audítorom

 
(1)Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,
a)ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
1.celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2.čistý obrat presiahol 2 000 000 eur,
3.priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30,
b)obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,
c)ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,24)
d)ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a.
(2)Audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis.24aa) Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov24a) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.
(3)Účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.25)
(4)Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise,26) ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.26aa)
(5)Individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.
 

§ 19a Výbor pre audit

(1)Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinné zriadiť výbor pre audit s výnimkou účtovnej jednotky podľa odseku 4.
(2)Výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Ak účtovná jednotka nemá valné zhromaždenie, menovanie členov výboru pre audit ustanoví osobitný predpis24aa); v takom prípade účtovná jednotka zverejní zloženie výboru pre audit vo výročnej správe. Minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Nezávislým členom je fyzická osoba, ktorá nie je majetkovo alebo osobne prepojená s účtovnou jednotkou alebo jej dcérskou účtovnou jednotkou, jej akcionármi, členmi štatutárnych orgánov a audítorom účtovnej jednotky, a ani im nie je blízkou osobou a nemá žiadny príjem od účtovnej jednotky alebo jej dcérskej účtovnej jednotky okrem odmeny za prácu v dozornej rade alebo vo výbore pre audit.
(3)Výbor pre audit
a)sleduje zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov,22a)
b)sleduje efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík v účtovnej jednotke,
c)sleduje audit individuálnej účtovnej závierky a audit konsolidovanej účtovnej závierky,
d)preveruje a sleduje nezávislosť audítora, predovšetkým služieb poskytovaných audítorom podľa osobitného predpisu,26a)
e)odporúča na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku,
f)určuje termín audítorovi na predloženie čestného vyhlásenia o jeho nezávislosti.
(4)Účtovná jednotka podľa odseku 1 nemusí mať zriadený výbor pre audit, ak
a)je dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka má zriadený výbor pre audit a tento výbor vykonáva činnosti podľa odseku 3 aj pre dcérsku účtovnú jednotku,
b)má sídlo v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „štát Európskeho hospodárskeho priestoru“), a má vytvorený orgán vykonávajúci činnosti ako výbor pre audit, ktorý je založený a vykonáva svoje činnosti podľa právnych predpisov platných v tomto členskom štáte alebo štáte Európskeho hospodárskeho priestoru; v takom prípade účtovná jednotka zverejní vo výročnej správe, ktorý orgán tieto činnosti vykonáva a aké je jeho zloženie,
c)jej dozorná rada vykonáva činnosti výboru pre audit; činnosti výboru pre audit nemôže vykonávať predseda dozornej rady,
d)je Národnou bankou Slovenska,
e)je ministerstvom.
 

§ 20 Výročná správa

(1)Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu.27) Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o
a)vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke,
b)udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,
c)predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,
d)nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,
e)nadobúdaní vlastných akcií,27a) dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22,
f)návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,
g)údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,
h)tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.
(2)Obsah výročnej správy inak ako v odseku 1 môže určiť osobitný predpis.28)
(3)Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a súlad výročnej správy s účtovnou závierkou účtovnej jednotky musí byť overený audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.
(4)K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný predpis.28a)
(5)Ak je to pre posúdenie aktív, pasív a finančnej situácie účtovnej jednotky, ktorá používa nástroje podľa osobitného predpisu11) významné, účtovná jednotka je povinná uviesť vo výročnej správe tiež informácie o
a)cieľoch a metódach riadenia rizík v účtovnej jednotke vrátane jej politiky pre zabezpečenie hlavných typov plánovaných obchodov, pri ktorých sa použijú zabezpečovacie deriváty,
b)cenových rizikách, úverových rizikách, rizikách likvidity a rizikách súvisiacich s tokom hotovosti, ktorým je účtovná jednotka vystavená.
(6)Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktoré obsahuje
a)odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý sa na ňu vzťahuje alebo ktorý sa rozhodla dodržiavať pri riadení, a údaj o tom, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný,
b)všetky významné informácie o metódach riadenia a údaj o tom, kde sú informácie o metódach riadenia zverejnené,
c)informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti 28c) a dôvody týchto odchýlok alebo informáciu o neuplatňovaní žiadneho kódexu riadenia spoločnosti a dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla,
d)opis systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík,
e)informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,
f)informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov,
g)informácie podľa odseku 7.
(7)Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe zverejniť aj údaje o
a)štruktúre základného imania vrátane údajov o cenných papieroch, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v žiadnom členskom štáte alebo štáte Európskeho hospodárskeho priestoru s uvedením druhov akcií, opisu práv a povinností s nimi spojených pre každý druh akcií a ich percentuálny podiel na celkovom základnom imaní,
b)obmedzeniach prevoditeľnosti cenných papierov,
c)kvalifikovanej účasti na základnom imaní podľa osobitného predpisu,28aa)
d)majiteľoch cenných papierov s osobitnými právami kontroly s uvedením opisu týchto práv,
e)obmedzeniach hlasovacích práv,
f)dohodách medzi majiteľmi cenných papierov, ktoré sú jej známe a ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti cenných papierov a obmedzeniam hlasovacích práv,
g)pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov,
h)právomociach jej štatutárneho orgánu, najmä ich právomoci rozhodnúť o vydaní akcií alebo spätnom odkúpení akcií,
i)všetkých významných dohodách, ktorých je zmluvnou stranou a ktoré nadobúdajú účinnosť, menia sa alebo ktorých platnosť sa skončí v dôsledku zmeny jej kontrolných pomerov, ku ktorej došlo v súvislosti s ponukou na prevzatie, a o jej účinkoch s výnimkou prípadu, ak by ju ich zverejnenie vážne poškodilo; táto výnimka sa neuplatní, ak je povinná zverejniť tieto údaje v rámci plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,
j)všetkých dohodách uzatvorených medzi ňou a členmi jej orgánov alebo zamestnancami, na ktorých základe sa im má poskytnúť náhrada, ak sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí vzdaním sa funkcie, výpoveďou zo strany zamestnanca, ich odvolaním, výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu alebo sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí v dôsledku ponuky na prevzatie.
(8)Členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odsekov 6 a 7.

§ 22 Konsolidovaná účtovná závierka

(1)Konsolidovanou účtovnou závierkou sa rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku podľa § 6 ods. 4. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi.22a)
(2)Konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu zostavuje materská účtovná jednotka.
(3)Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy, ktorá v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou,
a)má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo
b)má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo
c)má právo ovládať účtovnú jednotku, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo
d)je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou, alebo
e)je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.
(4)Účtovná jednotka, v ktorej materská účtovná jednotka má práva podľa odseku 3, je dcérska účtovná jednotka.
(5)Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa k hlasovacím právam a právam na vymenovanie alebo odvolanie členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu pripočítajú
a)práva inej jej dcérskej účtovnej jednotky,
b)fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet materskej účtovnej jednotky alebo inej jej dcérskej účtovnej jednotky.
(6)Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa od hlasovacích práv odpočítajú tie hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré
a)sú držané na účet inej účtovnej jednotky ako je materská účtovná jednotka alebo dcérska účtovná jednotka alebo
b)sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla.
(7)Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), d) a e) sa od celkového počtu hlasovacích práv spoločníkov alebo akcionárov dcérskej účtovnej jednotky odpočítajú tie, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané touto dcérskou účtovnou jednotkou, niektorou z jej dcérskych účtovných jednotiek alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto účtovných jednotiek.
(8)Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, sa nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu (ďalej len „oslobodenie“), ak jej materská účtovná jednotka má
a)všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo
b)najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením.
(9)Oslobodenie podľa odseku 8 možno uplatniť, len ak
a)dcérska účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky zostavenej podľa právnych predpisov Európskej únie,
b)konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a súlad konsolidovanej výročnej správy materskej účtovnej jednotky s účtovnou závierkou sa overuje audítorom podľa právnych predpisov Európskej únie,
c)konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky sa zverejňuje podľa právnych predpisov Európskej únie,
d)dcérska účtovná jednotka uvádza v poznámkach k individuálnej účtovnej závierke názov a sídlo materskej účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku uvedenú v písmene a) a poukáže na to, že bola od povinnosti oslobodená.
(10)Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie na základe jej individuálnych účtovných závierok a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek neboli splnené aspoň dve z nasledujúcich podmienok:
a)celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 17 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
b)čistý obrat materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 34 000 000 eur,
c)priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250.
(11)Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku má materská účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru; ustanovenie odseku 10 sa v takomto prípade pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky nepoužije. Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, sa odsek 8 nevzťahuje.
(12)Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu nemá materská účtovná jednotka, ak zostavením len individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky sa významne neovplyvní úsudok o finančnej situácii, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia za konsolidovaný celok; ustanovenia odsekov 10 a 11 sa v takomto prípade nepoužijú.
(13)Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom.
(14)Materská účtovná jednotka je povinná včas oznámiť dcérskym účtovným jednotkám a ostatným účtovným jednotkám zahrnovaným do konsolidovanej účtovnej závierky informáciu, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.
(15)Dcérske účtovné jednotky a ostatné účtovné jednotky zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky sú povinné včas poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a požadované informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotke.
(16)Na konsolidovanú výročnú správu sa § 20 vzťahuje primerane. Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, možno údaje z individuálnej výročnej správy a údaje z konsolidovanej výročnej správy spojiť do jednej výročnej správy.
(17)Na zostavenie mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierky a priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky sa odseky 1 až 16 vzťahujú rovnako.
(18)Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 17 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
 

§ 22a

Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy

(1)Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok za nimi zriadené rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo dcérske účtovné jednotky podľa § 22 ods. 4 na základe ich individuálnych účtovných závierok.
(2)Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.
(3)Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok obcí, konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy,5) ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, a účtovných závierok právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov.29b)
(4)Konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavujú podľa metód a zásad konsolidácie ustanovených podľa § 4 ods. 2.
(5)Konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.
(6)Účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 má povinnosť zostaviť konsolidovanú výročnú správu. Ak má účtovná jednotka podľa odseku 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nezostavovať ako samostatný dokument.
(7)Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a súhrnnej účtovnej závierky v termíne a v štruktúre stanovenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku a súhrnnú účtovnú závierku, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.29c)
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
REGISTER

§ 23

(1)Register je informačným systémom verejnej správy,29d) správcom ktorého je ministerstvo. „Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).
(2)Do registra sa ukladajú
a)riadne individuálne účtovné závierky,
b)mimoriadne individuálne účtovné závierky,
c)riadne konsolidované účtovné závierky,
d)mimoriadne konsolidované účtovné závierky,
e)súhrnné účtovné závierky verejnej správy,
f)výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,
g)správy audítorov,
h)individuálne výročné správy,
i)konsolidované výročné správy,
j)ročné finančné správy podľa osobitného predpisu.29da)
k)oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.
(3)Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu,29da) ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej osobitným predpisom.29da)
(4)Prevádzkovateľ registra
a)vytvára, udržiava a prevádzkuje register,
b)zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok,
c)zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ,
d)poskytuje a sprístupňuje dokumenty podľa odseku 2 v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám.
(5)Dokumenty podľa odseku 2 sa uchovávajú v súlade s § 35. Dokumenty podľa odseku 2 musia byť vyhotovené a uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku.
(6)Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť registra tvoria dokumenty podľa odseku 2 len
a)účtovnej jednotky, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a a 22 okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie,29db)
b)obchodnej spoločnosti,
c)družstva,
d)štátneho podniku,
e)subjektu verejnej správy,
f)inej účtovnej jednotky, ak osobitný predpis29e) ustanovuje, že dokumenty podľa odseku 2 týchto osôb majú byť verejne prístupné.
g)Exportno-importná banka Slovenskej republiky.
(7)Prevádzkovateľ registra vedie zoznam účtovných jednotiek a aktualizuje ho.
 

§ 23a

(1)Dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa ukladajú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.
(2)V elektronickej podobe sa povinne ukladajú dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. c) až j) a dokumenty, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla uložiť v cudzom jazyku. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a), b) a k) v elektronickej podobe povinne ukladá účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 1 a 3, Garančný fond investícií, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Fond ochrany vkladov, zdravotná poisťovňa a osoby podľa osobitného predpisu.29f) Ostatné účtovné jednotky môžu uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a) a b) v elektronickej podobe alebo listinnej podobe. Povinnosť uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa osobitného predpisu29g) alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného predpisu,29h) alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis.29ha)
(3)Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.29i) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.
(4)Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa odseku 3, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote podľa odseku 3, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.
(6)Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia. Ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.
(7)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.
(8)Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.
(9)V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 4.
 

§ 23b

(1)Ak odsek 2 neustanovuje inak, účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu. Daňový úrad účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g) a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4. Ak účtovná jednotka nevyplnila všeobecné náležitosti správne alebo doručené podanie bolo neúplné a chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Dokumenty prevedené do elektronickej podoby postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov.
(2)Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek verejnej správy sa doručujú prevádzkovateľovi registra prostredníctvom systému štátnej pokladnice.29j)
(3)Dokumenty podľa § 23 ods. 2 vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne prevádzkovanej podľa osobitného predpisu.29k) Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.29k) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra; ak účtovná jednotka nevyplnila správne všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) alebo nevyplnila všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), postupuje daňový úrad podľa odseku 1.
(4)Prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument podľa § 23 ods. 2, tak ako ho účtovná jednotka uložila, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo neverejnej časti registra. Zverejnené dokumenty podľa § 23 ods. 2, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín obchodného registra,29ka) zasiela prevádzkovateľ registra priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe. Ročnú finančnú správu uloženú podľa § 23 ods. 2 písm. j) súčasne zasiela prevádzkovateľ registra spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulovaných informácií.29kb) Rovnako postupuje prevádzkovateľ registra pri dodatočnom doručení oznámenia podľa § 23a ods. 4 a dodatočnom doručení správy audítora podľa § 23a ods. 5.
(5)Doručením dokumentov podľa § 23 ods. 2 daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne podľa odseku 3 alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má za to, že účtovná jednotka si splnila povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov. Ak účtovná závierka neobsahuje správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), neobsahuje vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g), ak je uložená v listinnej podobe alebo vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), ak je uložená v elektronickej podobe a neobsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a nedostatky neboli odstránené ani na výzvu daňového úradu, považuje sa za nedoručenú.
(6)Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.
(7)Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ registra na svojom webovom sídle.
 

§ 23c

(1)Prevádzkovateľ registra sprístupní dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek podľa § 23 ods. 6 vo verejnej časti registra všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku.
(2)Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľovi registra. Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom registra. Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ registra, ak tak ustanovuje osobitný predpis.29l) Poskytovanie informácií podľa osobitného predpisu29m) sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch podľa § 23 ods. 2 uložených v neverejnej časti registra.
(3)Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje
a)identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,
b)zoznam dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,
c)preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov alebo časti dokumentov.
(4)Dokumenty podľa odseku 2 sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29n)
(5)Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časť dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedkami29d) podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Kópiu dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.29o) Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.
 

§ 23d

(1)Individuálna účtovná závierka sa zverejňuje uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento zákon, sa zverejňuje uložením do registra. Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.
(2)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neustanovuje inak.29ha) Správa audítora sa ukladá do registra podľa § 23 až 23c.
(3)Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do registra. Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa ukladajú do registra spôsobom a v termínoch podľa § 23 až 23c.
(4)Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy.
(5)Účtovná jednotka uvedená v § 17a, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení individuálnej účtovnej závierky v registri; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú individuálnu účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v registri.
(6)Účtovná jednotka, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby podľa osobitného predpisu29a) a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do piatich dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca ôsmeho mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; taká účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa.
(7)
Ustaovenie odseku 6 sa vzťahuje na účtovnú jednotku, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na účtovnej jednotke, alebo akcie účtovnej jednotky, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach.
 
PIATA ČASŤ
SPÔSOBY OCEŇOVANIA
 

§ 24

(1)Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to
a)ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,
b)ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,
c)k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.33)
(2)Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska33a) (ďalej len „referenčný kurz“)
a)v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,34)
b)v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
c)v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.
(3)Na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
(4)Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.
(5)Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom
a)cenné papiere znejúce na cudziu menu,
b)nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,11)
c)finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,11)
d)podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov,
e)pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmen a) až d), ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.
(6)Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.
(7)Účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.
(8)Ustanovenie tohto zákona o oceňovaní majetku a záväzkov sa použije primerane aj na oceňovanie iných aktív a iných pasív.
(9)Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
 

§ 25

 
(1)Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje
a)obstarávacou cenou
1.hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
2.zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,
3.podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,
4.pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom35) do základného imania,
5.nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
6.záväzky pri ich prevzatí,
b)vlastnými nákladmi
1.hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
2.zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,
3.nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
4.príchovky a prírastky zvierat,
c)menovitou hodnotou
1.peňažné prostriedky a ceniny,
2.pohľadávky pri ich vzniku,
3.záväzky pri ich vzniku,
d)reprodukčnou obstarávacou cenou
1.majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
2.nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,
3.príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady,
4.majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
5.nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,
6.majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,35aa)
e)reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2
1.majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,
2.majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva,
3.cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to
3a.cenné papiere určené na obchodovanie,
3b.cenné papiere v majetku fondu,35a) ak osobitný predpis neustanovuje inak,35ab)
3c.cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,
3d.deriváty v majetku fondu,35a)
3e.deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,
3f.podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu,35a)
4.komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (ďalej len „komodity“),
5.drahé kovy v majetku fondu.9)
f)reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie,
g)reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 písm. d) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu;35aa) takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania.
(2)Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.
(3)Pohľadávky fondu35a) obstarané ako investičné nástroje okrem vkladov v bankách a záväzky fondu35a) obstarané na financovanie fondu sa oceňujú súčasnou hodnotou.
(4)Súčasná hodnota budúcich peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných príjmov a príslušných diskontných faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov.

(5)Ak je to v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1, pri majetku, ktorým je rovnaký druh zásob vedený na sklade a rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia podľa odseku 1 považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku. Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu.

(6)Na účely tohto zákona sa rozumie
a)obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním,
b)reprodukčnou obstarávacou cenou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje,
c)vlastnými nákladmi
1.pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,
2.pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,
d)menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.
(7)Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, neoceňuje majetok a záväzky podľa odseku 1 písm. e) tretieho bodu.
 

§ 26

(1)Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom.
(2)Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení a pri dlhodobých záväzkoch fondu35a) sa prehodnotí diskontný faktor.
(3)Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
(4)Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
(5)Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.
(6)Na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.
(7)Odseky 1 až 4 nepoužije účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva s výnimkou odpisovania majetku a tvorby rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.35b) Ustanovenia odsekov 1 až 4 nie je povinná použiť účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem odpisovania majetku, pri ktorom môže použiť odpisovanie podľa osobitného predpisu.35c)
 

§ 27

(1)Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku a záväzkov oceňujú takto:
a)cenné papiere a podiely na základnom imaní trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom s výnimkou cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, ktorým sa rozumie najmenej dvadsaťpercentný podiel na jej hlasovacích právach okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu37a) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,37b)
b)deriváty trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom,
c)nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv posudkom znalca a technické rezervy kvalifikovaným odhadom v účtovných jednotkách, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami podľa osobitných predpisov,12)
d)v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie38) trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca alebo v iných prípadoch podľa osobitného predpisu,39)
e)ak sú zabezpečené derivátmi, trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom,
f)nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu,19) reálnou hodnotou,
g)komodity trhovou cenou,
h)drahé kovy v majetku fondu9) trhovou cenou.
(2)Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou rozumie
a)trhová cena,
b)ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,
c)ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu,39) ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b),
d)hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).
(3)Trhová cena je
a)záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, pričom ak v tento deň záverečná cena nebola vyhlásená, môže účtovná jednotka neuvedená v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu záverečnú cenu vyhlásenú najskôr desiaty deň pred týmto dňom alebo
b)najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a), pričom ak v tento deň cena ponuky na trhu nebola zverejnená, môže účtovná jednotka neuvedená v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu cenu ponuky zverejnenú najskôr desiaty deň pred týmto dňom.
(4)Aktívny trh podľa odseku 3 je trh, na ktorom
a)sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,
b)sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať, a
c)informácia o cenách na ňom je dostupná verejnosti.
(5)Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien, vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.
(6)Ak trhovú cenu nemožno spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom, ktorý vychádza spravidla zo súčasnej hodnoty budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok; diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia.
(7)V prípadoch neuvedených v odseku 6 sa pod kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad.
(8)Účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou postupuje primerane podľa § 26 ods. 3.
(9)Ak nie je možné ku dňu ocenenia spoľahlivo určiť reálnu hodnotu, považuje sa za reálnu hodnotu ocenenie spôsobmi podľa § 25. Pri cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti postupne zvyšuje o úrokové výnosy. Podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môže byť ocenený metódou vlastného imania. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takýchto podielov. Pri cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania emisie do dňa splatnosti postupne zvyšuje o úrokové náklady na emitované cenné papiere.
(10)Podielový list v majetku fondu35a) sa oceňuje jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde.
(11)Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. d) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 9.
 

§ 28

(1)Účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o zmluvu o výpožičke41) počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva42) alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci,43) ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.
(2)Pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi44) sa neodpisujú.
(3)Účtovná jednotka uvedená v odseku 1 je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpisu,35c) ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa tohto zákona.
(4)Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.
 
ŠIESTA ČASŤ
INVENTARIZÁCIA
 

§ 29

 
(1)Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.
(2)Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3. Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov45) nie sú týmto dotknuté.
(3)Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
 

§ 30

(1)Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.
(2)Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4). Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:
a)obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b)deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,
c)stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
d)miesto uloženia majetku,
e)meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
f)zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
g)zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h)odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i)meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j)poznámky.
(3)Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať
a)obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b)výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
c)výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,
d)meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.
(4)Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.
(5)Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to
a)manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,
b)prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.
(6)Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.
(7)Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
 
SIEDMA ČASŤ
ÚČTOVNÁ DOKUMENTÁCIA
 

§ 31 Účtovný záznam

(1)Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5.
(2)Na účely tohto zákona sa považuje za
a)písomnú formu účtovný záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami, alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu čitateľný,
b)technickú formu účtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom neuvedeným v písmene a), ktorý umožňuje jeho prevedenie do písomnej formy; prevedenie do písomnej formy sa nevyžaduje pri podpisovom zázname podľa § 32 ods. 3.
(3)Účtovná jednotka môže vykonať prevod účtovného záznamu z jednej formy do druhej formy. V tomto prípade je povinná zabezpečiť, aby obsah účtovného záznamu v novej forme bol zhodný s obsahom účtovného záznamu v pôvodnej forme. Táto povinnosť sa považuje za splnenú, ak účtovná jednotka predloží účtovný záznam v pôvodnej aj novej forme a ich obsah je zhodný alebo to preukáže iným spôsobom, ktorý nespochybní žiadna z osôb, ktoré s prevedeným záznamom pracujú. Účtovná jednotka je povinná mať k dispozícii účtovné záznamy, ktorými dokladuje formu vedenia účtovníctva.
(4)Všetky formy účtovného záznamu sú rovnocenné; obsah všetkých účtovných záznamov má rovnaké dôsledky, ak sú vykonané vo forme podľa odseku 2.
(5)Ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, je povinná disponovať takými prostriedkami, nosičmi a vybavením, ktoré umožňujú vykonať prevod účtovných záznamov do formy, v ktorej je ich obsah pre fyzickú osobu čitateľný. Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), jej zverejňovania (§ 23d) a pre potreby orgánov podľa § 38 je účtovná jednotka povinná na požiadanie umožniť oprávneným osobám zoznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov v písomnej forme a v technickej forme, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme. Túto povinnosť má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy.
(6)Účtovná jednotka je povinná na žiadosť audítora poskytnúť účtovné záznamy vo forme požadovanej audítorom, ak účtovné záznamy v takejto požadovanej forme vedie.
 

§ 32

Preukázateľnosť účtovného záznamu

(1)Na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam,
a)ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,
b)ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov,
c)prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b).
(2)Ak účtovná jednotka prenáša účtovný záznam mimo účtovnej jednotky prostredníctvom informačného systému, považuje sa účtovný záznam za preukázateľný, ak sa prenášal spôsobom podľa § 33. Účtovný záznam určený na prenášanie musí byť zabezpečený podpisovým záznamom, ktorým môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť zabezpečený najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos.
(3)Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis.
(4)K jednému účtovnému záznamu môže byť pripojených viac podpisových záznamov.
 

§ 33 Prenos účtovného záznamu

Prenos účtovného záznamu musí účtovná jednotka zabezpečiť pred jeho zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi doň a neoprávneným prístupom k nemu.
 

§ 34 Oprava účtovného záznamu

(1)Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2.
(2)Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.
(3)Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad.
(4)Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov.
(5)Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.
 

§ 35 Uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie

 
(1)Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.
(2)Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.
(3)Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:
a)účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
b)účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
c)účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva (§ 31 ods. 2) počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,
d)ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovanie audítorom týka.
(5)Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov.
 

§ 36 Ostatné ustanovenia o účtovnej dokumentácii

 
(1)Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu47a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.45a)
(2)Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva účtovná jednotka počas doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva.
(3)Účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní, uchováva účtovná jednotka počas doby, počas ktorej záručné lehoty alebo reklamačné konania trvajú; účtovné záznamy, ktoré sa týkajú nezinkasovaných pohľadávok alebo nezaplatených záväzkov, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom došlo k ich inkasu alebo zaplateniu.
(4)Knihy analytickej evidencie pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, a účtovnú závierku vzťahujúcu sa na prevod majetku na iné právnické osoby alebo fyzické osoby, vykonaný podľa osobitného predpisu,46) uchováva účtovná jednotka do doby, kým ministerstvo z vlastného podnetu alebo na žiadosť účtovnej jednotky nedá súhlas na vyradenie tejto dokumentácie.
 

§ 37

(1)Podrobnosti o inom obsahovom vymedzení položiek majetku a jeho vykázanie v účtovnej závierke môže ministerstvo ustanoviť z dôvodov osobitného charakteru majetku pre
a)ozbrojené sily Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,
b)ozbrojené bezpečnostné zbory v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,
c)Zbor väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
d)Slovenskú informačnú službu,
e)Správu štátnych hmotných rezerv.
(2)Opatrenie podľa § 4 ods. 2, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre banky,47) pobočky zahraničných bánk,47) Národnú banku Slovenska a Fond ochrany vkladov, vydá ministerstvo po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska.
 
ÔSMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA NA ÚČELY PRECHODU ZO SLOVENSKEJ MENY NA EURO
 

§ 37a

(1)Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia meny euro v Slovenskej republike47aa) (ďalej len „zavedenie eura“), účtovné knihy uzavrú a priebežnú účtovnú závierku v úplnej štruktúre v rozsahu riadnej účtovnej závierky zostavia účtovné jednotky
a)s účtovným obdobím, ktoré je hospodárskym rokom,
b)s účtovným obdobím kratším ako 12 kalendárnych mesiacov z dôvodu zmeny účtovného obdobia,
c)v konkurze,
d)v likvidácii.
(2)Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa nevzťahuje povinnosť mať overenú túto účtovnú závierku audítorom podľa § 19 vrátane jej zverejňovania a povinnosť vyhotovenia priebežnej správy podľa § 20 ods. 4.
(3)V priebežnej účtovnej závierke podľa odseku 1 sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú, ak súčasne nejde o účtovnú závierku, ktorej zostavenie sa vyžaduje podľa osobitného predpisu.14)
(4)Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, prepočíta na slovenskú menu
a)majetok a záväzky vyjadrené v mene euro s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov konverzným kurzom,47ab)
b)majetok a záväzky vyjadrené v inej cudzej mene ako v eure s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu zavedenia eura.
(5)Na výkon inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa ustanovenie § 29 ods. 2 druhej vety nepoužije.
(6)Ak účtovná jednotka nevykonala inventarizáciu v inej lehote podľa § 29 ods. 3, možno fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, vykonať v priebehu posledných troch mesiacov pred dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Fyzickú inventúru zásob možno vykonávať v období od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura.
 

§ 37b

 
(1)Účtovná jednotka otvorí ku dňu zavedenia eura účtovné knihy a podsúvahové účty v mene euro a informatívne aj v slovenských korunách.
(2)Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky aktív a pasív zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom s výnimkou podľa odsekov 3 až 5. Účtovná jednotka podľa § 37a ods. 1 prepočíta ku dňu zavedenia eura konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá aj konečné stavy nákladov, konečné stavy výnosov, súhrnné stavy príjmov a súhrnné stavy výdavkov.
(3)Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách na hodnotu jednotlivých zložiek prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov v eurách v čase prijatia preddavku a poskytnutia preddavku.
(4)Ku dňu zavedenia eura sa na prepočet jednotlivých zložiek účtov časového rozlíšenia, ktoré vznikli ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v eurách, odsek 3 vzťahuje primerane.
(5)Účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, prepočíta ku dňu zavedenia eura základné imanie vyjadrené v eurách na hodnotu základného imania zapísaného do obchodného registra v eurách.
(6)Účtovná jednotka postupuje ku dňu zavedenia eura pri zaokrúhľovaní prepočítaných peňažných súm v súlade s osobitným predpisom.47ac)
 

§ 37c

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a, sa ustanovenia § 37a a 37b vzťahujú, ak osobitné predpisy22a) neustanovujú inak.
 

§ 37d

Na ocenenie prírastku a úbytku majetku, ktorým sú peňažné prostriedky v slovenských korunách v pokladnici účtovnej jednotky, sa v období duálneho hotovostného peňažného obehu47ad) použije konverzný kurz.
 
DEVIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
 

§ 38

 
(1)Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak
a)nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,
b)neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,
c)neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,
d)nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom a tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a,
e)nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2,
f)nemala zriadený výbor pre audit podľa § 19a,
g)neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,
h)neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke,
i)porušila ustanovenia § 9,
j)porušila ustanovenia § 17,
k)nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,
l)porušila ustanovenia § 31,
m)porušila ustanovenia § 34,
n)porušila ustanovenia § 35.
(2)Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt
a)podľa odseku 1 písm. a) do 1 000 000 eur,
b)podľa odseku 1 písm. b) až g) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1.v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,
2.vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur,
c)podľa odseku 1 písm. i) až n) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1.v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur,
2.vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur,
d)
podľa odseku 1 písm. h) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1.v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 1 000 eur,
2.vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000 eur.
(3)Porušením povinností ustanovených týmto zákonom nie je účtovanie a vykazovanie, ktoré je v súlade s osobitným predpisom,22a) v účtovných jednotkách, ktorým táto povinnosť vyplýva z § 17a.
(4)Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok.
(5)Pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu48)písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období.
(6)Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.
(7)Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
 

§ 38a

Ak daňový úrad zistí porušenie predpisov v oblasti účtovníctva platných do 1. januára 2003, môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eura, ak toto porušenie malo za následok neúplnosť, nepreukázateľnosť alebo nesprávnosť účtovníctva.
 

§ 39

Lehota na uchovávanie účtovných písomností a záznamov, ktorá sa ku dňu účinnosti tohto zákona neskončila, plynie podľa doterajšieho predpisu.
 

§ 39b

 
(1)Podľa tohto zákona sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2005.
(2)Podľa § 17a sa individuálna účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2006; do tohto obdobia sa na účtovné jednotky nevzťahuje § 38 ods. 3.
(3)Podľa § 17b ods. 2 zostavuje Národná banka Slovenska účtovnú závierku prvýkrát za prvé účtovné obdobie, v ktorom Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu.
(4)Na konania začaté pred 1. januárom 2005 sa vzťahuje doterajší predpis.
 

§ 39c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
 

§ 39d

 
(1)Vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti uvádza účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ako osobitnú časť výročnej správy podľa § 20 ods. 6 až 8 prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2007 a neskôr.
(2)Konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy sa zostavujú prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2009.
(3)Súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavuje prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2010.
(4)Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2008 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.
 

§ 39e

eUstanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1. decmbra 2008 sa použije pri zostavovaní účtovnej uzávierky, ktorá sa zostavuje po dni účinnosti tohto zákona.
 
§ 39f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009
(1)Fyzická osoba, ktorá bola do 28. februára 2009 účtovnou jednotkou a po 1. marci 2009 sa rozhodla viesť daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,4a) uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009; účtovná závierka sa nezostavuje. Informácie z účtovných kníh prevedie táto fyzická osoba do daňovej evidencie v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa osobitného predpisu.4a)
(2)Ustanovenia § 9, 19, 22 a 28 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr.
 

§ 39g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.
(2)Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.
 
§ 39h  Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2010
 
Ustanovenie § 22 ods. 12 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použije pri posudzovaní povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2010 a neskôr.
 
§ 39iPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012
 
(1)Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.
(2)Ustanovenie § 22 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa prvýkrát použije pri posudzovaní podmienok na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy za účtovné obdobie začínajúce sa 1. januára 2012 a neskôr.
(3)Ustanovenie § 23a sa prvýkrát použije na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2013 a neskôr.
(4)Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011. Na pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2012, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.
 
§ 39jPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
 
(1)Ustanovenia § 2 ods. 5 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.
(2)Ustanovenia § 17a ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.
(3)Ustanovenia § 17a ods. 3 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.
(4)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o sumu ročného podielu prijatej dane, ktorá bola prijatá do 31. decembra 2013.
(5)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.
(6)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.
(7)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.
(8)Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.
(9)Ustanovenia § 23 ods. 2 písm. h) a i) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú na uloženie výročných správ, ktoré sa vyhotovujú za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr.
(10)Ustanovenia § 25 ods. 7 a § 27 ods. 11 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr. Zmena metódy oceňovania sa vykáže v účtovnej závierke za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.
 
§ 39k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
 
(1)Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014.
(2)Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.
(3)Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.
(4)Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.
 
1)§ 18 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
2)§ 21 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
3)Napríklad zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
4)Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
4a)§ 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4b)§ 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
4c)Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
5)§ 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7a)Napríklad § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.
7b)§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
7c)§ 69 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
8)§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
9)Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
11)Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
12)Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov.
14)Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 14 zákona č. 595/2003 Z. z.
15)Napríklad § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)§ 37 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 600/1992 Zb.
17)Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
19)Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20)Napríklad § 12 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.
21)§ 69b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
22)Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
22a)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9. 4. 2008).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.
22aa)§ 5 písm. j) zákona č. 594/2003 Z. z.
22aaa)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22ab)Napríklad § 17 ods.1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z., Obchodný zákonník.
22ac)Medzinárodný účtovný štandard 27 bod 38, Medzinárodné účtovné štandardy 28 a 31, nariadenie (ES) č. 1126/2008 v platnom znení.
22ad)Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22b)Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
22c)§ 2 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
22ca)§ 14 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 688/2006 Z z.
24)Napríklad § 40 zákona č. 483/2001 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z.
24a)§ 18 zákona č. 540/2007 Z. z.
24aa)Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
25)Napríklad § 40 zákona č. 483/2001 Z. z., § 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z. z.
26)§ 50 zákona č. 595/2003 Z. z.
26a)§ 2 ods. 1 a § 21 ods. 4 zákona č. 540/2007 Z. z.
26aa)Napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
27)Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z.
27a)§161d ods. 2 Obchodného zákonníka.
28)Napríklad § 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z.
28a)Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28aa)§ 8 písm. f ) zákona č. 566/2001 Z. z.
28b)§ 23 zákona č. 540/2007 Z. z.
28c)Napríklad § 18 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
29a)Sekcia C prílohy vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.
29b)Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29c)§ 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29d) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29da)§ 34 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29db)§ 6 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 46/2011 Z. z.
29e)Napríklad § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
29f)§ 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29g)§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 548/2010 Z. z., § 15 zákona č. 563/2009 Z. z.
29h)Napríklad § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29ha)Napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
29i)Napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z., zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29j)§ 2 ods. 2 písm. h) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29k)§ 13, 14, 30 až 33 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29ka)§ 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29kb)§ 48 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29l)Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29m)Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
29n)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
29o)§ 66b ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
30)Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31)Zákon č. 483/2001 Z. z.Zákon č. 95/2002 Z. z.
32)Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.
33)Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33a)Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). 
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
34)Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z., zákon č. 566/2001 Z. z.
35)§ 59 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
35a)Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
35aa)§ 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.35ab)§ 88b zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z.
35b)§ 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35c)§ 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)§ 20 zákona č. 595/2003 Z. z.
37)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 381/2001 Z. z.
37a)§ 73a až 73j zákona č. 594/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2006 Z. z.
37b)§ 119 zákona č. 203/2011 Z. z.
38)Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
39)§ 95 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41)§ 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
42)§ 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
43)§ 133 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
44)Napríklad zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
45)§ 184 Zákonníka práce.
45a)Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
46)Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
47)§ 2 ods. 1 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
47a)Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
47aa)§ 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47ab)§ 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 659/2007 Z. z.
47ac)Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely.
47ad)§ 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 659/2007 Z. z.
48)§ 46 zákona č. 563/2009 Z. z.
Peniaze

Odpisy hmotného a nehmotného majetku. Odpisová skupina 1, 2, 3, 4, 5, 6

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Odpisy hmotného a nehmotného majetku. Odpisová skupina 1, 2, 3, 4, 5, 6

Zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín na stiahnutie v pdf formáte:  odpisové skupiny

595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov

§ 22 Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

 
(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.
(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú
a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
b) budovy a iné stavby106) okrem
1. prevádzkových banských diel,
2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)
c) pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1,
e) iný majetok podľa odseku 6.
(3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
(4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú
a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,
c) chmeľnice a vinice.
(6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú
a) otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b) technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c) technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,
e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur,
f) úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.
(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.
(8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.
(9) Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,
a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní,
b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad107) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.
(10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.
(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.
(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.
(14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.
(15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.
 

§ 23 Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

 
(1) Z odpisovania sú vylúčené
a) pozemky,
b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c) ochranné hrádze,
d) umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113)
f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.114)
(2) Z odpisovania je ďalej vylúčený
a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)
b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
c) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,
d) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,90) ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [(§ 19 ods. 3 písm. c)].
 

§ 24

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o
a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke116) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,
b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,
c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,
d) hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,
e) hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.116a)
(2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.
(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.
(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).
(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.
(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.
(8)
Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).
 

§ 25

(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a) obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
b) suma vo výške vlastných nákladov,118)
c) všeobecná cena118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,
d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,
e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,
g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,
h) pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15
1. obstarávacia cena,118)
2. cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode,
i) reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
(2) Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.
(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.
(4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(5) Súčasťou vstupnej ceny je aj
a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo
c) časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu.6)
(6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.
(7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.
(8) Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.
 

§ 25a

 
Vstupnou cenou finančného majetku1) je
a) obstarávacia cena,118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d),
b) cena zistená podľa osobitného predpisu,29) ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,
c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka,37a) ak ide o
1. finančný majetok,1) ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b,
2. individuálne vložený finančný majetok,1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b,
d) reálna hodnota,119a) ak ide o finančný majetok1)
1. nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,
2. nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b,
3. nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c,
4. ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,119a)
e) pôvodná cena, ak ide o finančný majetok,1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e; finančný majetok,1) ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,
f) hodnota splateného peňažného vkladu [§ 2 písm. ac)],
g) reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
 

§ 26 Postup pri odpisovaní hmotného majetku

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb120) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania
 
 
Odpisová skupinaDoba odpisovania
14 roky
26 rokov
38 rokov
412 rokov
520 rokov
640 rokov.
 
 
(2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.106) Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.
(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.
(4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.
(5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.
(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.
(9) Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.
(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu128) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.
(12) Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.
§ 27 Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku
 
(1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:
 
Odpisová skupinaRočný odpis
11/4
21/6
31/8
41/12
51/20
61/40.
 
(2) V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1
a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,
b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5.
(3) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.
 

§ 28 Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3

 
(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
 
Odpisová skupinav prvom roku odpisovaniav ďalších rokoch odpisovaniapre zvýšenú zostatkovú cenu
2676
3898.
 
(2) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:
a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,
b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov
1. v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,
2. v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.
(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:
a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,
b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4) Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1
a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,
b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.
(5) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
Peniaze

Čo je to rámcová účtovná (účtová) osnova pre podvojne účtovníctvo? Syntetické účty.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Čo je to rámcová účtovná (účtová) osnova pre podvojne účtovníctvo? Syntetické účty.

podrobné info na stiahnutie tu

Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok

01 – Dlhodobý nehmotný majetok

účet 012 – Aktivované náklady na vývoj
účet 013 – Softvér
účet 014 – Oceniteľné práva
účet 015 – Goodwill
účet 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný

účet 021 – Stavby
účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
účet 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov
účet 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá
účet 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok

03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný

účet 031 – Pozemky
účet 032 – Umelecké diela a zbierky

04 – Obstaranie dlhodobého majetku

účet 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
účet 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku

05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

účet 051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok
účet 052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
účet 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok

06 – Dlhodobý finančný majetok

účet 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke
účet 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti alebo družstve s podielovou účasťou
účet 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely
účet 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti
účet 066 – Pôžičky prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti
účet 067 – Ostatné pôžičky
účet 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku

účet 072 – Oprávky k aktivovaným nákladom na vývoj
účet 073 – Oprávky k softvéru
účet 074 – Oprávky k oceniteľným právam
účet 075- Oprávky ku goodwillu
účet 079 – Oprávky k ostatnému dlhodobému nehmotnému majetku

08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

účet 081 – Oprávky k stavbám
účet 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí
účet 085 – Oprávky k pestovateľským celkom trvalých porastov
účet 086 – Oprávky k základnému stádu a ťažným zvieratám
účet 089 – Oprávky k ostatnému dlhodobému hmotnému majetku

09 – Opravné položky k dlhodobému majetku

účet 091 – Opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku
účet 092 – Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku
účet 093 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému nehmotnému majetku
účet 094 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku
účet 095 – Opravné položky k poskytnutým preddavkom na dlhodobý majetok
účet 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku
účet 097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku
účet 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

Účtová trieda 1 – Zásoby

11 – Materiál

účet 111 – Obstaranie materiálu
účet 112 – Materiál na sklade
účet 119 – Materiál na ceste

12 – Zásoby vlastnej výroby

účet 121 – Nedokončená výroba
účet 122 – Polotovary vlastnej výroby
účet 123 – Výrobky
účet 124 – Zvieratá

13 – Tovar

účet 131 – Obstaranie tovaru
účet 132 – Tovar na sklade a v predajniach
účet 133 – Nehnuteľnosť na predaj
účet 139 – Tovar na ceste

19 – Opravné položky k zásobám

účet 191 – Opravné položky k materiálu
účet 192 – Opravné položky k nedokončenej výrobe
účet 193 – Opravné položky k polotovarom vlastnej výroby
účet 194 – Opravné položky k výrobkom
účet 195 – Opravné položky k zvieratám
účet 196 – Opravné položky k tovaru

Účtová trieda 2 – Finančné účty

21 – Peniaze

účet 211 – Pokladnica
účet 213 – Ceniny

22 – Účty v bankách

účet 221 – Bankové účty

23 – Bežné bankové úvery

účet 231 – Krátkodobé bankové úvery
účet 232 – Eskontné úvery

24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci

účet 241 – Vydané krátkodobé dlhopisy
účet 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci

25 – Krátkodobý finančný majetok

účet 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie
účet 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely
účet 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie
účet 255 – Vlastné dlhopisy
účet 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti
účet 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere
účet 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku

26 – Prevody medzi finančnými účtami

účet 261 – Peniaze na ceste

29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku

účet 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku

Účtová trieda 3 – Zúčtovacie vzťahy

31 – Pohľadávky

účet 311 – Odberatelia
účet 312 – Zmenky na inkaso
účet 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere
účet 314 – Poskytnuté preddavky
účet 315 – Ostatné pohľadávky
účet 316 – Čistá hodnota zákazky

32 – Záväzky

účet 321 – Dodávatelia
účet 322 – Zmenky na úhradu
účet 323 – Krátkodobé rezervy
účet 324 – Prijaté preddavky
účet 325 – Ostatné záväzky
účet 326 – Nevyfakturované dodávky

33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

účet 331 – Zamestnanci
účet 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom
účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom
účet 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

34 – Zúčtovanie daní a dotácií

účet 341 – Daň z príjmov
účet 342 – Ostatné priame dane
účet 343 – Daň z pridanej hodnoty
účet 345 – Ostatné dane a poplatky
účet 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu
účet 347 – Ostatné dotácie

35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu

účet 351 – Pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti
účet 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie
účet 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty
účet 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom
účet 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia

36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu

účet 361 – Záväzky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti
účet 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku
účet 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom
účet 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti
účet 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov
účet 368 – Záväzky voči účastníkom združenia

37 – Iné pohľadávky a iné záväzky

účet 371 – Pohľadávky z predaja podniku
účet 372 – Záväzky z kúpy podniku
účet 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií
účet 374 – Pohľadávky z nájmu
účet 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov
účet 376 – Nakúpené opcie
účet 377 – Predané opcie
účet 378 – Iné pohľadávky
účet 379 – Iné záväzky

38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

účet 381 – Náklady budúcich období
účet 382 – Komplexné náklady budúcich období
účet 383 – Výdavky budúcich období
účet 384 – Výnosy budúcich období
účet 385 – Príjmy budúcich období

39 – Opravná položka k zúčtovacím vzťahom a vnútorné zúčtovanie

účet 391 – Opravné položky k pohľadávkam
účet 395 – Vnútorné zúčtovanie
účet 398 – Spojovací účet pri združení

Účtová trieda 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky

41 – Základné imanie a kapitálové fondy

účet 411 – Základné imanie
účet 412 – Emisné ážio
účet 413 – Ostatné kapitálové fondy
účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov
účet 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín
účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení
účet 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov
účet 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov
účet 419 – Zmeny základného imania

42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia

účet 421 – Zákonný rezervný fond
účet 422 – Nedeliteľný fond
účet 423 – Štatutárne fondy
účet 427 – Ostatné fondy
účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov
účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov

43 – Výsledok hospodárenia

účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní

45 – Rezervy

účet 451 – Rezervy zákonné
účet 459 – Ostatné rezervy

46 – Bankové úvery

účet 461 – Bankové úvery

47 – Dlhodobé záväzky

účet 471 – Dlhodobé záväzky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti
účet 472 – Záväzky zo sociálneho fondu
účet 473 – Vydané dlhopisy
účet 474 – Záväzky z nájmu
účet 475 – Dlhodobé prijaté preddavky
účet 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky
účet 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu
účet 479 – Ostatné dlhodobé záväzky

48 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka

účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka

49 – Fyzická osoba – podnikateľ

účet 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa

Účtová trieda 5 – NÁKLADY

50 – Spotrebované nákupy

účet 501 – Spotreba materiálu
účet 502 – Spotreba energie
účet 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok
účet 504 – Predaný tovar
účet 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám
účet 507 – Predaná nehnuteľnosť

51 – Služby

účet 511 – Opravy a udržiavanie
účet 512 – Cestovné
účet 513 – Náklady na reprezentáciu
účet 518 – Ostatné služby

52 – Osobné náklady

účet 521 – Mzdové náklady
účet 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti
účet 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva
účet 524 – Zákonné sociálne poistenie
účet 525 – Ostatné sociálne poistenie
účet 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa
účet 527 – Zákonné sociálne náklady
účet 528 – Ostatné sociálne náklady

53 – Dane a poplatky

účet 531 – Daň z motorových vozidiel
účet 532 – Daň z nehnuteľnosti
účet 538 – Ostatné dane a poplatky

54 – Iné náklady na hospodársku činnosť

účet 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku
účet 542 – Predaný materiál
účet 543 – Dary
účet 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania
účet 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania
účet 546 – Odpis pohľadávky
účet 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam
účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť
účet 549 – Manká a škody

55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku

účet 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku
účet 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku
účet 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období
účet 557 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

56 – Finančné náklady

účet 561 – Predané cenné papiere a podiely
účet 562 – Úroky
účet 563 – Kurzové straty
účet 564 – Náklady na precenenie cenných papierov
účet 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku
účet 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok
účet 567 – Náklady na derivátové operácie
účet 568 – Ostatné finančné náklady
účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku

59 – Dane z príjmov a prevodové účty

účet 591 – Splatná daň z príjmov
účet 592 – Odložená daň z príjmov
účet 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov
účet 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom

Účtová trieda 6 – Výnosy

60 – Tržby za vlastné výkony a tovar

účet 601 – Tržby za vlastné výrobky
účet 602 – Tržby z predaja služieb
účet 604 – Tržby za tovar
účet 606 – Výnosy zo zákazky
účet 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj

61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

účet 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
účet 612 – Zmena stavu polotovarov
účet 613 – Zmena stavu výrobkov
účet 614 – Zmena stavu zvierat

62 – Aktivácia

účet 621 – Aktivácia materiálu a tovaru
účet 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb
účet 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku
účet 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku

64 – Iné výnosy z hospodárskej činnosti

účet 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku
účet 642 – Tržby z predaja materiálu
účet 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania
účet 645 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania
účet 646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok
účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti

65 – Zúčtovanie niektorých položiek z hospodárskej činnosti

účet 655 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období
účet 657 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

66 – Finančné výnosy

účet 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov
účet 662 – Úroky
účet 663 – Kurzové zisky
účet 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov
účet 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku
účet 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku
účet 667 – Výnosy z derivátových operácií
účet 668 – Ostatné finančné výnosy

Účtová trieda 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty

70 – Súvahové uzávierkové účty

účet 701 – Začiatočný účet súvahový
účet 702 – Konečný účet súvahový

71 – Výsledkový uzávierkový účet

účet 710 – Účet ziskov a strát
účet 711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov

75 až 79 – Podsúvahové účty

Účtové triedy 8 a 9

Sú pre vnútroorganizačné účtovníctvo

Peniaze

Pravidlá jednorázový príspevok pri narodení dieťaťa od obce a tlačivo na žiadosť

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pravidlá jednorázový príspevok pri narodení dieťaťa od obce a tlačivo na žiadosť

Tlačivo žiadosti pre príspevok pri narodení  dieťaťa

Tlačivo žiadosti nájdete na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu respektíve si ho môžete vytlačiť tu pre jedno dieťa a pre tri a viac detí, alebo elektronicky.

K žiadosti je treba pripojiť vyhlásenie o bydlisku k žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa, tlačivo stiahnete tu.

Tlačivo žiadosti pre príspevok na viac súčasne narodených detí

Pre tri a viac detí, alebo elektronicky.

Poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa a poskytovanie príspevku na viac súčasne narodených detí.

Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

Príspevok na viac súčasne narodených detí je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva raz za rok na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s riadnou starostlivosťou o

a) súčasne narodené tri deti alebo súčasne narodených viac detí, alebo

b) v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dve deti súčasne, alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodených viac detí súčasne.

Kto je oprávnená osoba pre vyplácanie príspevku?

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je

a) matka dieťaťa

b) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie, alebo dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca na základe rozhodnutia súdu.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí je

a) rodič detí alebo

b) fyzická osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Kto má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa?

Oprávnená osoba má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo. Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa na to isté dieťa vzniká len raz. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa.

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe ak

a) pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,

b) pred uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa súhlasila s osvojením dieťaťa,

c) dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

d) najmenej jedno z detí oprávnenej osoby narodených pred narodením dieťaťa, na ktoré si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

e) dieťa sa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a príslušná inštitúcia štátu, v ktorom sa dieťa narodilo, vyplatila oprávnenej osobe príspevok pri narodení dieťaťa alebo inú dávku toho istého druhu alebo

f) je maloletá a nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa.

g) od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu sa nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine; za účasť tejto oprávnenej osoby na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto oprávnenej osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosť.

i) Po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Aká je výška príspevku pri narodení dieťaťa?

a) 829,86 eura, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní,

b)151,37 eura, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho pôrodu alebo ak ide o dieťa z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa nedožilo 28 dní.

c) Ak sa súčasne narodili dve deti alebo sa súčasne narodilo viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní, suma príspevku pri narodení dieťaťa sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní.

Výplata príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí

Úrad vyplatí príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí oprávnenej osobe najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba podala žiadosť o ich priznanie a preukázala splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí.

Ak oprávnená osoba je poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo je fyzická osoba, ktorá sa spoločne posudzuje s osobou, ktorej sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, spôsob výplaty príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí určí úrad.

Úrad vyplatí príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí oprávnenej osobe v hotovosti na adresu určenú oprávnenou osobou na území Slovenskej republiky alebo na žiadosť oprávnenej osoby poukáže na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Ak úrad vyplatil príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí v nižšej sume, ako mala oprávnená osoba nárok, doplatí rozdiel príspevku pri narodení dieťaťa do sumy ustanovenej zákonom.

Nárok na výplatu podľa prvej vety zaniká uplynutím jedného roka odo dňa výplaty príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí v nižšej sume.

Ak oprávnená osoba spôsobila, že úrad vyplatil príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí neprávom, úrad rozhodne, že je povinná vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok pre viac súčasne narodených detí alebo ich časť. Nárok na vrátenie príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí alebo ich časti vyplatených neprávom zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa neoprávnenej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku pre viac súčasne narodených detí.

Zánik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa zaniká uplynutím šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa.

Nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí zaniká uplynutím šiestich mesiacov od vzniku nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí.

Povinnosti oprávnenej osoby

Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, a oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí, sú povinné preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a splnenie podmienok nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí; to neplatí na preukazovanie skutočností, ktoré sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu alebo ktoré môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

 

Peniaze

Vysokoškolský zákon o VŠ – úplné znenie

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Vysokoškolský zákon o VŠ – úplné znenie

131/2002 Z. z.

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

131
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
 
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§ 1
(1) Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.
(2) Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.
(3) Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
(4) Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
a) výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou,
b) výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti,
c) výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d) rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e) poskytovaním ďalšieho vzdelávania a kontinuálneho vzdelávania,1)
f) prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov základných škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl, spoluprácou pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných škôl a stredných škôl,
g) prispievaním k prevencii a liečbe ochorení,
h) zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti,
i) vytváraním teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre potreby štátnych orgánov, obce a vyššieho územného celku,
j) spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
k) rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.
§ 2
(1) Vysoké školy sú právnické osoby.
(2) Vysoké školy sú
a) verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
b) štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
c) súkromné vysoké školy podľa § 47 a
d) zahraničné vysoké školy podľa § 49a so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“).
(3) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania sa podieľajú aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy podľa § 35 a v doktorandských študijných programoch podľa § 54 aj externá vzdelávacia inštitúcia. Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.1)
(5) Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov; rozsah oprávnenia na ich vytváranie, úpravu a uskutočňovanie je uvedený v registri študijných odborov.
(6) Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa.
(7) Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy.
(8) Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.
(9) Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické obrady.
(10) Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru vysokej školy podľa § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia. Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na šesť rokov.
(11) Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.3)
(12) Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
(13) Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi.
§ 2a
(1) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) uloží pokutu
a) od 16 600 eur do 500 000 eur právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky a nie je vysokou školou alebo nie je externou vzdelávacou inštitúciou,
b) od 5 000 eur do 20 000 eur vysokej škole, ktorá
1. príjme alebo zapíše uchádzača o štúdium na neakreditovaný študijný program alebo
2. nezastaví po nariadení zrušenia študijného programu výučbu predmetov v tomto študijnom programe.
(2) Pokuta podľa odseku 1 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(3) Pokutu možno uložiť aj opakovane. Vo výške pokuty sa zohľadní závažnosť, trvanie a následky vykonávania činností podľa odseku 1.
(4) Právnická osoba uvedená v odseku 1 je povinná do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty ukončiť činnosti, na ktoré podľa tohto zákona má výhradné právo vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia.
(5) Ministerstvo školstva môže uložiť pokutu podľa odseku 1 do jedného roka odo dňa, keď zistilo porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do piatich rokov odo dňa jeho porušenia.
(6) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
 
§ 3 Akademická obec vysokej školy
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.
 
§ 4 Akademické slobody a akademické práva
(1) Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,
d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
(2) Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
(3) Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(4) Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.
 
DRUHÁ ČASŤ
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§ 5 Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
(2) O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).
(3) Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak3a); rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.
(4) Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru. Ak boli zrušené všetky študijné programy vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrh zákona, ktorým má byť verejná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(5) Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku 1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).
§ 6 Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1) Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a) vnútorná organizácia,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d) organizácia štúdia,
e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,
h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ a „profesor“ (§ 76),
i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými,
j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len „školné“) a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2) Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].
(3) Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4) Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23.
 
§ 7 Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a) akademický senát verejnej vysokej školy,
b) rektor,
c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy“),
d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy“).
§ 8 Akademický senát verejnej vysokej školy
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.
(2) Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.
(3) Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4) Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
(5) Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda akademického senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy rektor.
(6) Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká
a) skončením funkčného obdobia člena,
b) vymenovaním člena do niektorej z funkcií podľa odseku 3,
c) skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce vysokej školy alebo skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce príslušnej fakulty, ak ide o člena zvoleného ako zástupcu fakulty,
d) prerušením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
e) skončením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy, ak nepožiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej školy podľa odseku 8,
f) nezapísaním sa na štúdium najneskôr v posledný deň určený na zápis prijatých uchádzačov o štúdium v príslušnom akademickom roku, ak ide o člena s pozastaveným členstvom; ak ide o člena s pozastaveným členstvom, ktorý bol zvolený za súčasť verejnej vysokej školy, nezapísaním sa na štúdium na tejto súčasti verejnej vysokej školy,
g) uplynutím šiestich mesiacov odo dňa pozastavenia členstva; to neplatí, ak k obnoveniu členstva došlo v tejto lehote,
h) vzdaním sa funkcie člena,
i) odvolaním člena z funkcie príslušnou časťou akademickej obce verejnej vysokej školy; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. g),
j) smrťou člena,
k) zrušením alebo zlúčením súčastí verejnej vysokej školy, ktorej akademická obec člena zvolila.
(7) Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až j), zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo alebo, ak to upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy, nastupuje na jeho miesto zvolený náhradník.
(8) Člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorý nie je študentom doktorandského študijného programu, môže pred riadnym skončením štúdia písomne požiadať verejnú vysokú školu o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Členstvo sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni riadneho skončenia jeho štúdia. Členstvo sa obnoví dňom, keď sa opäť stane členom študentskej časti akademickej obce verejnej vysokej školy alebo členom akademickej obce súčasti verejnej vysokej školy, za ktorú bol zvolený. Vnútorný predpis verejnej vysokej školy ustanoví, či na čas pozastaveného členstva sa stáva členom akademického senátu verejnej vysokej školy zvolený náhradník a spôsob jeho voľby, alebo či sa člen, ktorý má pozastavené členstvo, považuje za neprítomného na rokovaní akademického senátu verejnej vysokej školy.
(9) Verejná vysoká škola upraví vnútorným predpisom podľa § 15 ods. 1 písm. g) dodatočné zvolenie členov akademického senátu verejnej vysokej školy, ak v priebehu funkčného obdobia členov akademického senátu vznikne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia členov akademického senátu zostáva viac ako šesť mesiacov. Funkčné obdobie členov akademického senátu zvolených dodatočne za novozriadenú fakultu trvá do konca príslušného funkčného obdobia členov akademického senátu.
§ 9 Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy
a) schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy,
b) schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a), c) až f) a j) až l) a ak tak ustanovuje štatút verejnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 15 ods. 1 písm. m), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. g) a h) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1,
c) volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie,
d) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
e) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy,
f) schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie kolektívne vyjednávať,
g) vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi školstva,
h) schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi školstva dvoch členov správnej rady podľa § 40 ods. 2,
i) schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov akademického senátu verejnej vysokej školy,
j) schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2 ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,
k) schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú rektorom,
l) vyjadruje sa na návrh rektora k vnútornému predpisu podľa § 15 ods. 1 písm. b) pred jeho predložením vedeckej rade verejnej vysokej školy,
m) schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
n) vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
o) vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa § 41 ods. 7,
p) volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
q) – jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4),
r) raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle verejnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
s) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy.
(2) Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
(3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), i), k) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa odseku 1 písm. s)
a) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútom príslušnej fakulty,
b) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa § 28 ods. 3,
c) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.
§ 10 Rektor
(1) Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky4) (ďalej len „prezident republiky“). Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva [§ 102 ods. 3 písm. a)], ktorému ho predkladá akademický senát verejnej vysokej školy do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak rektor požiada o uvoľnenie z funkcie.
(3) Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora po skončení funkcie predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy.
(4) Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
(5) Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.
(6) Rektor predkladá správnej rade verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy.
(7) Rektor udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady verejnej vysokej školy podľa § 12 ods. 1 písm. f) alebo na základe rozhodnutia vedeckej rady fakulty podľa § 30 ods. 1 písm. f) vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“. Ak o návrhu na udelenie príslušného titulu rozhoduje vedecká rada fakulty a rektor má dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu docent“) alebo v priebehu habilitačného konania došlo k procesným pochybeniam, môže rektor vrátiť návrh vedeckej rade fakulty na nové konanie s uvedením dôvodov, ktoré ho k takému postupu viedli.
(8) Rektor predkladá ministrovi školstva návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade verejnej vysokej školy. Ak návrh pred rokovaním vedeckej rady verejnej vysokej školy prerokúva vedecká rada fakulty a rektor má dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu profesor“) alebo v priebehu konania na vymenovanie profesora (ďalej len „inauguračné konanie“) došlo k procesným pochybeniam, môže rektor pred rokovaním vedeckej rady verejnej vysokej školy vrátiť návrh vedeckej rade fakulty na nové konanie s uvedením dôvodov, ktoré ho k takému postupu viedli.
(9) Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty.
(10) Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(11) Rektor určuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú súčasťou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)].
(12) Ak verejná vysoká škola nemá rektora, predseda akademického senátu verejnej vysokej školy poverí do vymenovania nového rektora, najviac na šesť mesiacov, výkonom funkcie rektora osobu, s ktorej poverením súhlasí nadpolovičná väčšina členov akademického senátu verejnej vysokej školy a túto skutočnosť oznámi bezodkladne ministrovi školstva. Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže do vymenovania nového rektora so súhlasom nadpolovičnej väčšiny členov akademického senátu verejnej vysokej školy poverenie podľa prvej vety zrušiť a poveriť výkonom funkcie rektora inú osobu a túto skutočnosť oznámi bezodkladne ministrovi školstva. Ak sa poverená osoba poverenia vzdá, postupuje sa podľa prvej vety.
§ 11 Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1) Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
(2) Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.
(3) Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.
 
§ 12 Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1) Vedecká rada verejnej vysokej školy
a) prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b) schvaľuje na návrh rektora vnútorný predpis podľa § 15 ods. 1 písm. b) po jeho prerokovaní akademickým senátom verejnej vysokej školy,
c) pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
d) schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole [§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e) schvaľuje kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f) prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku v študijných odboroch, v ktorých študijné programy uskutočňuje vysoká škola,
g) prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v študijnom odbore, v ktorom študijné programy uskutočňuje fakulta, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty. Ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade fakulty,
h) schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
i) schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkcií profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
j) schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
k) udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum“ (v skratke „DrSc.“),5)
l) udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa“ (v skratke „Dr.h.c.“),
m) navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul „profesor emeritus“,
n) schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
o) plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2) Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
§ 13 Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1) Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
(2) Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3) Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
§ 14 Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1) Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním. Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. d).
(2) Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený priamo rektorovi.
§ 15 Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a) štatút verejnej vysokej školy,
b) vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania5aa) (ďalej len „vnútorný systém“), ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými vnútornými predpismi,
c) študijný poriadok verejnej vysokej školy,
d) zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov,
e) pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
f) organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
g) zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
h) rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy,
i) rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
j) štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
k) disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
l) rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,
m) ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2) Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a) názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval,
b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest,
c) ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy vrátane podmienok, za ktorých je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty, najmä ak akademický senát fakulty koná v rozpore so zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty, ak akademický senát fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty, alebo ak zloženie akademického senátu fakulty nie je možné z objektívnych dôvodov zosúladiť so zákonom alebo s vnútornými predpismi fakulty,
d) spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie,
e) základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou,
f) rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
g) rámcové podmienky štúdia cudzincov,
h) rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92),
i) rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou,
j) podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov,
k) pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov,
l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach,
m) vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
(3) Štatút verejnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
 
§ 16 Rozpočet verejnej vysokej školy
(1) Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti si verejná vysoká škola zostavuje rozpočet pozostávajúci z výnosov a nákladov (ďalej len „rozpočet verejnej vysokej školy“) na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
(2) Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendárneho roka vyúčtovanie svojho hospodárenia a zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom ministerstva školstva a predloží ich ministerstvu školstva v termíne určenom ministerstvom školstva.
(3) Výnosmi verejnej vysokej školy sú
a) dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 89 (ďalej len „dotácia“),
b) školné podľa § 92 ods. 4, 5, 6, 8 a 11 a § 113a ods. 10,
c) poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 12 až 15 (ďalej len „poplatky spojené so štúdiom“),
d) výnosy z ďalšieho vzdelávania,1)
e) výnosy z majetku verejnej vysokej školy,
f) výnosy z duševného vlastníctva,
g) výnosy z vlastných finančných fondov,
h) výnosy z darov,
i) iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(4) Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.
(5) Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti a rozvoja.
(6) Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy používať ako zdroj financovania aj úvery od bánk5a) na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov.
(7) Verejná vysoká škola môže prijať úver, len ak
a) celková suma dlhu verejnej vysokej školy neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89 a
b) suma ročných splátok úverov vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
(8) Celkovou sumou dlhu verejnej vysokej školy sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín úverov ku koncu rozpočtového roka.
(9) Na splátky úverov vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
 
§ 16a Finančné fondy verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto finančné fondy:
a) rezervný fond,
b) fond reprodukcie,
c) štipendijný fond,
d) fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
e) fondy podľa osobitných predpisov.6)
(2) Finančné fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného celkového hospodárskeho výsledku verejnej vysokej školy (ďalej len „zisk verejnej vysokej školy“), z darov, z dedičstva a z výnosov z nich, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Celkový hospodársky výsledok verejnej vysokej školy je súčet jej hospodárskeho výsledku v hlavnej činnosti a hospodárskeho výsledku v podnikateľskej činnosti (§ 18) po zdanení.
(3) Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Rezervný fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Verejná vysoká škola môže na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov použiť iba prostriedky rezervného fondu. Ak verejná vysoká škola nevykazuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka a neuhradenú stratu z minulých rokov, môže prostriedky rezervného fondu použiť prostredníctvom svojho rozpočtu [§ 16 ods. 3 písm. g)] a na doplnenie ostatných finančných fondov verejnej vysokej školy.
(4) Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára
a) z odpisov dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa odpisového plánu7) okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
b) zo zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku pri jeho fyzickej likvidácii okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
c)  zo zostatkovej ceny predaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
d) z rozdielu výnosov z predaja dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a zo súčtu zostatkovej ceny a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom v prípade predaja za cenu vyššiu, ako je súčet zostatkovej ceny predaného majetku a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom, a
e) z prostriedkov od iných subjektov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku.
(5) Fond reprodukcie sa používa na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia podľa § 17 ods. 3, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a na splátky úverov použitých na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku alebo jeho technického zhodnotenia.
(6) Štipendijný fond sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z časti výnosov zo školného podľa § 92 ods. 20 a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 7) určenú na sociálne štipendiá a motivačné štipendiá (§ 96). Štipendijný fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.
(7) Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára aj z časti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov podľa § 89 ods. 4 určenej metodikou podľa § 89 ods. 8. Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami možno použiť na finančné zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so špecifickými potrebami vzhľadom na ich špecifické potreby.
(8) Ak sa finančné prostriedky fondu vedú na samostatnom účte podľa osobitných predpisov,9) stav fondu sa zvyšuje o kreditné úroky a kurzové zisky a znižuje sa o výdavky súvisiace s vedením účtu a kurzové straty.
(9) Rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. k)] a správnou radou verejnej vysokej školy, a to najneskôr do konca bežného kalendárneho roka.
 
§ 17 Majetok verejnej vysokej školy
(1) Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje osobitný predpis,10) ak tento zákon neustanovuje inak. Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy podľa osobitného predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).
(2) Majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, využíva na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok podľa § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).
(3) Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16a ods. 1 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.
(4) Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,8) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 6 638,50 eura, možno vložiť len so súhlasom správnej rady.
(5) Verejná vysoká škola je oprávnená dohodnúť v nájomnej zmluve11) nižšie nájomné ako nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť, alebo uzavrieť zmluvu o výpožičke,12) ak svoj majetok prenecháva do nájmu alebo výpožičky právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, na účely výskumu a vývoja vykonávanom v inkubátore verejnej vysokej školy, a to najviac na tri roky. Prenechanie majetku do nájmu alebo výpožičky za týchto podmienok nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.13)
(6) Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky (§ 101 ods. 3).
(7) Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
 
§ 18 Podnikateľská činnosť
(1) Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.
(2) Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.
(3) Verejná vysoká škola vedie vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou činnosťou. Verejná vysoká škola vedie príjmy a výdavky spojené s podnikateľskou činnosťou na samostatnom bežnom účte alebo na samostatných bežných účtoch. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti nie sú súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).
§ 19 Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.16)
(2) Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch podľa osobitných predpisov.9)
(3) Ročná účtovná závierka verejnej vysokej školy musí byť overená audítorom18) najmenej raz za tri roky.
(4) Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo školstva. Na výkon tejto kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.19)
(5) Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.
(6) Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnúť.
(7) Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi školstva rektor.
 
§ 20 Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola je povinná
a) poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať tieto údaje,
b) každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva; verejná vysoká škola je zároveň povinná každoročne predkladať ministerstvu školstva návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok,
c) uložiť výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d) vypracovať, prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva,
e) bezplatne poskytovať Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,20a)
f) vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia o možnostiach štúdia“); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva,
g) vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
h) pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu školstva a Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti jeho čerpania a splácania a písomne informovať aj o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere,
i) zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov verejnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt.
(2) Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a) prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b) výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c) zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3) Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a) ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b) výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c) analýzu výnosov a nákladov s vyčlenením výnosov a nákladov z podnikateľskej činnosti,
d) vývoj a konečný stav fondov,
e) stav a pohyb majetku,
f) analýzu finančných tokov,
g) rekapituláciu zúčtovania so štátnym rozpočtom,
h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
i) ďalšie údaje, ktoré určí správna rada verejnej vysokej školy.
 
DRUHÁ HLAVA
SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 21 Členenie verejnej vysokej školy
(1) Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a) fakulty,
b) iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,
c) účelové zariadenia.
(2) Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.21)
(3) Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.
 
Prvý oddiel
Fakulta
§ 22 Fakulta
(1) Fakulta
a) prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
b) uskutočňuje študijný program alebo viac študijných programov vo vymedzenom študijnom odbore alebo vo vymedzených študijných odboroch,
c) vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť.
(2) Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.
(3) Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy.
(4) Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Obdobne sa ustanovuje názov a sídlo fakulty.
(5) Novozriadená fakulta je povinná ustanoviť svoje orgány akademickej samosprávy (§ 24) do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia. Do ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnosť osoby poverené rektorom.
§ 23 Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
(1) Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6):
a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. h)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6),
b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte,
c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72),
d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
e) vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)],
f) spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy.
(2) Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí
a) vnútorná organizácia fakulty,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],
c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,
d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).
 
§ 24 Orgány akademickej samosprávy fakulty
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
a) akademický senát fakulty,
b) dekan,
c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty“),
d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia fakulty“).
 
§ 25 Akademická obec fakulty
(1) Akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).
(2) Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).
 
§ 26 Akademický senát fakulty
(1) Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
(2) Akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty.
(3) Funkcia člena akademického senátu fakulty je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4) Funkčné obdobie členov akademického senátu fakulty je najviac štvorročné.
(5) Zasadnutia akademického senátu fakulty sú verejné. Dekan alebo v jeho zastúpení prodekan alebo tajomník fakulty a rektor majú právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu, kedykoľvek o to požiadajú. Na žiadosť dekana alebo rektora je predseda akademického senátu fakulty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní, zvolať zasadnutie akademického senátu fakulty. Ak tak predseda akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy dekan.
(6) Členstvo v akademickom senáte fakulty zaniká
a) skončením funkčného obdobia člena,
b) vymenovaním člena do niektorej z funkcií uvedených v odseku 3,
c) skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty,
d) prerušením štúdia člena študentskej časti akademického senátu fakulty,
e) skončením štúdia člena študentskej časti akademického senátu fakulty, ak nepožiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte fakulty podľa odseku 8,
f) nezapísaním sa na štúdium na fakulte, za ktorú bol zvolený, najneskôr v posledný deň určený na zápis prijatých uchádzačov o štúdium v príslušnom akademickom roku, ak ide o člena s pozastaveným členstvom,
g) uplynutím šiestich mesiacov odo dňa pozastavenia členstva; to neplatí, ak k obnoveniu členstva došlo v tejto lehote,
h) vzdaním sa funkcie člena,
i) odvolaním člena z funkcie akademickou obcou; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis fakulty [§ 33 ods. 2 písm. c)],
j) smrťou člena.
(7) Ak zaniklo členovi akademického senátu fakulty členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až j), zvolí zodpovedajúca časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu fakulty, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo predčasne zaniklo, alebo, ak to upravuje vnútorný predpis fakulty, nastupuje na jeho miesto zvolený náhradník.
(8) Člen študentskej časti akademického senátu fakulty, ktorý nie je študentom doktorandského študijného programu, môže pred riadnym skončením štúdia písomne požiadať o pozastavenie členstva v akademickom senáte fakulty. Členstvo sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni riadneho skončenia jeho štúdia. Členstvo sa obnoví dňom, keď sa opäť stane členom študentskej časti akademickej obce príslušnej fakulty, ak z iných dôvodov dovtedy nezaniklo. Vnútorný predpis fakulty ustanoví, či sa na čas pozastaveného členstva stáva členom akademického senátu fakulty zvolený náhradník a spôsob jeho voľby, alebo či sa člen, ktorý má pozastavené členstvo, považuje za neprítomného na rokovaní akademického senátu fakulty.
 
§ 27 Pôsobnosť akademického senátu fakulty
(1) Akademický senát fakulty
a) schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),
b) volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana, najviac na šesť mesiacov,
c) schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov,
d) schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady fakulty,
e) schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami fakulty,
f) schvaľuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ďalšej tvorivej činnosti fakulty (ďalej len „dlhodobý zámer fakulty“) vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy, predložený dekanom po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty a jeho aktualizáciu,
g) schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení fakulty predloženú dekanom,
h) schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium študijných programov uskutočňovaných fakultou predložené dekanom [§ 15 ods. 2 písm. f)],
i) vyjadruje sa o návrhu dekana na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie pracovísk fakulty,
j) vyjadruje sa na návrh dekana k vnútorným predpisom podľa § 33 ods. 2 písm. f) pred ich predložením vedeckej rade fakulty,
k) volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
l) raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle vysokej školy najmenej na štyri roky,
m) vyjadruje sa k návrhom rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 písm. a) až c) týkajúcich sa prevodu majetku alebo zriadenia vecného bremena, alebo predkupného práva na majetok, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty pred ich predložením na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy,
n) plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(2) Akademický senát fakulty sa v otázkach uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a k) uznáša tajným hlasovaním a v ostatných otázkach uvedených v odseku 1 rozhoduje tajným hlasovaním, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
 
§ 28 Dekan
(1)
Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom. Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak dekan požiada o uvoľnenie z funkcie.
(3)
Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan
a)
závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
b)
hrubo alebo opakovane porušil zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo
c)
vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(4)
Ak akademický senát fakulty verejnej vysokej školy opakovane nesúhlasí s návrhom rektora na odvolanie dekana alebo sa k návrhu nevyjadrí do 30 dní odo dňa, keď o to rektor požiadal, môže rektor odvolať dekana so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy, ak bola naplnená najmenej jedna z podmienok podľa odseku 3; štatút vysokej školy môže upraviť dlhšiu lehotu, ak rektor požiada akademický senát fakulty o vyjadrenie od 15. júna do 15. augusta.
(5)
Predseda akademického senátu fakulty môže na tejto fakulte kandidovať na funkciu dekana po skončení funkcie predsedu akademického senátu fakulty.
(6)
Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu funkcie dekana vykonáva do vymenovania nového dekana funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh akademického senátu fakulty.
(7)
Dekan predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie návrh rozpočtu fakulty.
(8)
Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom fakulty dekan. Funkčné obdobie prodekanov je štvorročné. Na tej istej fakulte verejnej vysokej školy môže tá istá osoba vykonávať funkciu prodekana fakulty verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9)
Dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].
§ 29
Vedecká rada fakulty
(1)
Členov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvoláva so súhlasom akademického senátu fakulty dekan. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady fakulty sú významní odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou.
(3)
Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
§ 30
Pôsobnosť vedeckej rady fakulty
(1)
Vedecká rada fakulty
a)
prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy podľa § 33 ods. 2 písm. f) po prerokovaní akademickým senátom fakulty,
c)
hodnotí najmenej raz za rok úroveň fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f)
prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku,
g)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy na vymenovanie profesorov,
h)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte,
i)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte,
j)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy dekana na obsadenie funkcií hosťujúcich profesorov (§ 79),
k)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady fakulty rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
l)
plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(2)
Vedecká rada fakulty rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady fakulty.
§ 31
Disciplinárna komisia fakulty
(1)
Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie fakulty sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty.
§ 32
Vedúci zamestnanci fakulty
(1)
Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty určí pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo pracovný poriadok verejnej vysokej školy, ak sa ním fakulta riadi.
(2)
Tajomník fakulty zabezpečuje hospodársky a administratívny chod fakulty. Je podriadený priamo dekanovi.
§ 33
Vnútorné predpisy fakulty
(1)
Vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.
(2)
Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút fakulty,
b)
organizačný poriadok fakulty,
c)
zásady volieb do akademického senátu fakulty,
d)
rokovací poriadok akademického senátu fakulty,
e)
rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
f)
predpisy, ktoré upravujú vnútorný systém vysokej školy v podmienkach fakulty, ak to vyžaduje vnútorný systém vysokej školy,
g)
ďalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
(3)
Fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy:
a)
študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy,
b)
pracovný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
c)
štipendijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
d)
disciplinárny poriadok fakulty pre študentov, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy,
e)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
(4)
Na obsah štatútu fakulty sa vzťahuje primerane § 15 ods. 2.
(5)
Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu akademickým senátom verejnej vysokej školy. Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok nadobúdajú platnosť dňom schválenia v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Ostatné vnútorné predpisy okrem rokovacieho poriadku vedeckej rady fakulty [odsek 2 písm. e)] nadobúdajú platnosť ich schválením v akademickom senáte fakulty. Rokovací poriadok vedeckej rady fakulty nadobúda platnosť jeho schválením vo vedeckej rade fakulty.
§ 34
Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy
(1)
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej a vnútorné predpisy konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu vysokej školy s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti. Vnútorné predpisy súčasti verejnej vysokej školy bohosloveckej, vnútorné predpisy súčasti konfesijnej verejnej vysokej školy a vnútorné predpisy bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu fakulty alebo príslušnému orgánu inej súčasti vysokej školy s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti.
(2)
Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy sa ustanovenia § 4 až 6, 8 až 10, § 16, 17 a 19, § 21 ods. 3, § 23, 25 až 28, 30, § 40 ods. 2 a 4, § 58 ods. 9, § 66, 67, 70 až 72, § 75 ods. 2 až 4 a ods. 6 až 8 a § 102 ods. 3 písm. b) vzťahujú primerane v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti.
Druhý oddiel
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§ 35
Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy je
a)
súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty,
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo
c)
samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
(2)
Špecializovaným výučbovým zariadením podľa odseku 1 môže byť najmä
a)
zdravotnícke zariadenie,22)
b)
cvičná škola a cvičné školské zariadenie,
c)
vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský podnik,
d)
kňazský seminár.
(3)
Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa osobitného predpisu,22a) ak slúži na účel praktickej výučby.
§ 37
Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
Praktická výučba v učiteľských študijných programoch sa uskutočňuje najmä v cvičných školách a v cvičných školských zariadeniach.
(2)
Cvičná škola alebo cvičné školské zariadenie je inštitúcia, s ktorou verejná vysoká škola uzatvára zmluvu o spolupráci.
(3)
Cvičnou školou alebo cvičným školským zariadením môže byť materská škola, základná škola, stredná škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, školské zariadenie a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení určenej ministerstvom školstva;23) cvičnou školou môže byť aj stredná zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“). Pedagogickú prax študentov vysokej školy v cvičnej škole vedie cvičný učiteľ cvičnej školy alebo cvičného zariadenia.
§ 38
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské podniky
(1)
Vysokoškolský podnik zriaďuje verejná vysoká škola ako svoju súčasť alebo ako samostatnú právnickú osobu.
(2)
Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je súčasťou verejnej vysokej školy, je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor.
(3)
Vysokoškolský poľnohospodársky alebo vysokoškolský lesnícky podnik je špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutočňuje praktická výučba študentov študijných programov v oblasti poľnohospodárstva, veterinárskeho lekárstva a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na tieto študijné programy sa v ňom vykonáva výskumná alebo vývojová činnosť.
(4)
Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný majetok štátu na základe udelenia výnimky zo správy lesného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
§ 39
Kňazský seminár
(1)
Kňazský seminár je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej fakulty, v ktorom sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie a výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi.
(2)
Kňazský seminár môže byť aj samostatná právnická osoba, s ktorou má vysoká škola uzatvorenú zmluvu. V tom prípade sa v kňazskom seminári uskutočňuje len výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi; vysokoškolské vzdelávanie uskutočňuje vysoká škola alebo bohoslovecká fakulta.
Tretí oddiel
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská
§ 39a
(1)
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská (ďalej len „špecializované pracovisko“) slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techniky a umenia do hospodárskej praxe a spoločenskej praxe, ktorého cieľom je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou. Špecializované pracovisko je
a)
súčasťou verejnej vysokej školy alebo
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne s inými právnickými osobami.
(2)
Špecializovaným pracoviskom môže byť najmä
a)
výskumné centrum verejnej vysokej školy,
b)
inkubátor verejnej vysokej školy,
c)
technologické centrum verejnej vysokej školy alebo
d)
umelecké centrum verejnej vysokej školy.
(3)
Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy, ktoré vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.
(4)
Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do troch rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok na fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, kedy sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.
(5)
Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum“) je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií, výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch.
(6)
Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok na racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných prostriedkov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 40
Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister školstva. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister školstva po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi školstva ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister školstva tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého zamestnaneckou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je štvorročné, funkčné obdobie člena navrhnutého študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je dvojročné.
(4)
Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister školstva. Ak správna rada nemá predsedu, vykonáva jeho funkciu do zvolenia nového predsedu podpredseda, ak nemá ani podpredsedu, poverí minister školstva niektorého člena správnej rady výkonom funkcie predsedu správnej rady do zvolenia nového predsedu správnej rady.
(5)
Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.
§ 41
Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
a)
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok,
b)
nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,
c)
zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy,
d)
založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb (§ 19 ods. 5),
e)
uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru (§ 16 ods. 6); správna rada súhlas neudelí, ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej ohrozí zabezpečenie hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k
a)
dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ďalším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister školstva, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy,
b)
výročnej správe o činnosti.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)].
(4)
Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.
(5)
Správna rada verejnej vysokej školy na návrh predsedu správnej rady verejnej vysokej školy určuje plat rektora verejnej vysokej školy v súlade s osobitným predpisom.2) Kvestor verejnej vysokej školy písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady výšku a zloženie funkčného platu.
(6)
Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.
(7)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje. Najmenej raz ročne vypracúva a zverejňuje na webovom sídle verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach správnej rady k činnosti verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí.
(8)
Činnosť členov správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Týmto osobám poskytuje verejná vysoká škola náhrady podľa osobitného predpisu.28)
TRETIA ČASŤ
ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§ 42
Štátne vysoké školy
(1)
Štátne vysoké školy sú:
a)
vojenské vysoké školy,
b)
policajné vysoké školy,
c)
zdravotnícke vysoké školy.
(2)
Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.
§ 43
Vojenské vysoké školy
(1)
Vojenské vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sa nepripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov29a) (ďalej len „štátna služba profesionálnych vojakov“), nie sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov30) alebo nie sú študentmi vojenských vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky; na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním týchto študentov prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).
(2)
Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Názov vojenskej vysokej školy obsahuje slovo „vojenská“ alebo slovné spojenie „ozbrojené sily“ v príslušnom tvare.
(4)
Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí sa pripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.28aa)
(5)
Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“)
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
b)
po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora vojenskej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu vojenskej vysokej školy a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy vojenskej vysokej školy,
c)
predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
d)
vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
e)
poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy.
(6)
Ministerstvo obrany
a)
schvaľuje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl podľa § 15 ods. 1 písm. a) až d),
b)
vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských vysokých škôl predkladaných agentúre,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách,
d)
určuje počty prijímaných študentov na vojenské vysoké školy; návrh počtov študentov, ktorí budú pripravovaní na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, predkladá náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,28a)
e)
určuje počet a štruktúru profesionálnych vojakov vykonávajúcich štátnu službu vo vojenských vysokých školách a zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, výcvikové, hospodárske, špecializované a informačné pracoviská vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
g)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany vojenským vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
j)
vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,
k)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
l)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané na vojenských vysokých školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
m)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
n)
združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,
o)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
p)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl prijať na časť štúdia podľa § 58a aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
q)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o vojenských vysokých školách.
(7)
Ak boli zrušené všetky študijné programy vojenskej vysokej školy, ministerstvo obrany predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť vojenská vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(8)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.
(9)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.
(10)
Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú prípravnú štátnu službu,29) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy29a) neustanovujú inak.
(11)
Študentom vojenských vysokých škôl sa dňom skončenia prípravnej štátnej služby29) alebo dňom skončenia štátnej služby29aa) skončí aj štúdium na vojenskej vysokej škole.
(12)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)
(13)
Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.
(14)
Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.
(15)
Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy, alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.
(16)
Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 102 ods. 3, § 103.
(17)
Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 72, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 104.
§ 44
Policajné vysoké školy
(1)
Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
(2)
Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],
c)
rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy,
d)
vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
f)
vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
g)
určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,
h)
poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
i)
poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty.
(4)
Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,
b)
určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
d)
schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,
e)
schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
g)
prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,
j)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
k)
plní úlohy ministerstva školstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,
l)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
m)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,
n)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,
o)
združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,
p)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o policajných vysokých školách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy policajnej vysokej školy, ministerstvo vnútra predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť policajná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.
(7)
Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
(8)
Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
(9)
Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.
(10)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)
(11)
Na policajné vysoké školy a ich fakulty
a)
sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g) až i) a o), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2, 3 a 6, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, 105 a 112,
b)
sa vzťahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. f), l) a m), § 10 ods. 10, § 18, 20, § 23 ods. 1 písm. a) a e), ods. 2 písm. b) a h), § 39a, § 55, 57, 58, 66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3 a § 104.
§ 45
Zdravotnícke vysoké školy
(1)
Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé zdravotnícke povolania.33)
(2)
Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)
(3)
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy; ak sa akademický senát zdravotníckej vysokej školy nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti ministra zdravotníctva o vyjadrenie, má sa za to, že vyjadrenie dal,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,
d)
poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora osobu, ktorá vykonáva funkciu rektora do vymenovania nového rektora.
(4)
Ministerstvo zdravotníctva má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,
b)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva zdravotníctva zdravotníckym vysokým školám,
c)
zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt a mení ich názvy alebo dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie takého pracoviska alebo zmenu jeho názvu,
d)
dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie a zrušenie jej súčastí a na zmenu ich názvov,
e)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,
f)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
g)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
h)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu,
i)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o zdravotníckych vysokých školách,
j)
schvaľuje počty prijímaných uchádzačov o štúdium na zdravotníckych vysokých školách a ich fakultách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy zdravotníckej vysokej školy, ministerstvo zdravotníctva predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť zdravotnícka vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(7)
Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.
(8)
Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 16a, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 až 101 sa na ne vzťahujú primerane.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY A ZAHRANIČNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§ 47
Súkromné vysoké školy
(1)
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas“) podľa osobitného predpisu.20a)
(2)
Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3)
Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
(4)
Vláda môže na návrh ministerstva školstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať. Ak boli zrušené všetky študijné programy súkromnej vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na odňatie štátneho súhlasu, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(5)
Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.
(6)
Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu školstva.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 8 až 10, § 48 a 49 sa vzťahujú aj na pobočky vysokých škôl so sídlom v zahraničí, ktoré nepôsobia na území Slovenskej republiky podľa § 49a.
(8)
Zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda na návrh ministerstva školstva. Ministerstvo školstva predloží vláde návrh do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti súkromnej vysokej školy o zmenu názvu.
(9)
Názov súkromnej vysokej školy môže obsahovať slovo „univerzita“ alebo z neho odvodené tvary slov, ak súkromná vysoká škola má oprávnenie vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy tretieho stupňa najmenej v piatich študijných odboroch a má ku dňu podania žiadosti o zmenu názvu zapísaných na štúdium najmenej 2 000 študentov. Ak súkromná vysoká škola spĺňa podmienky podľa prvej vety, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na súhlas so zmenou názvu, inak predloží vláde návrh na nesúhlas so zmenou názvu.
(10)
Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.
§ 47a
(1)
Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.
(2)
Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát súkromnej vysokej školy,
b)
rektor súkromnej vysokej školy,
c)
vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada súkromnej vysokej školy“),
d)
disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.
(3)
Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.
§ 47b
(1)
Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.
(2)
Akademický senát súkromnej vysokej školy
a)
vyjadruje sa k návrhom na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla fakulty súkromnej vysokej školy,
b)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. b), c), j), k) a l) predložených rektorom súkromnej vysokej školy a schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 48 ods. 1 písm. g) a h),
c)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 písm. a), d) až f) a k návrhu vnútorných predpisov fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a),
d)
navrhuje kandidáta na rektora správnej rade súkromnej vysokej školy a navrhuje odvolanie rektora z funkcie správnej rade súkromnej vysokej školy. Správna rada súkromnej vysokej školy do 15 dní návrh kandidáta na rektora potvrdí a predloží ho ministrovi školstva alebo návrh kandidáta zamietne,
e)
vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
f)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
g)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu súkromnej vysokej školy, ktorý predložil štatutárny orgán súkromnej vysokej školy,
h)
schvaľuje dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy [§ 49 ods. 1 písm. c)] predložený štatutárnym orgánom po prerokovaní vo vedeckej rade súkromnej vysokej školy a jeho aktualizácii,
i)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení,
j)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
k)
vyjadruje sa k návrhu vnútorného systému súkromnej vysokej školy na návrh rektora súkromnej vysokej školy pred jeho predložením vedeckej rade súkromnej vysokej školy,
l)
vyjadruje sa k návrhu štatutárneho orgánu na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí súkromnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
m)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
n)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4); tohto zástupcu volí len jeho študentská časť,
o)
raz za rok podáva akademickej obci súkromnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle súkromnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
p)
za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom súkromnej vysokej školy vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty,
q)
plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§ 47c
(1)
Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy. Rektora súkromnej vysokej školy vymenúva a odvoláva na návrh správnej rady súkromnej vysokej školy prezident republiky. Návrh správnej rady súkromnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva na základe návrhu správnej rady súkromnej vysokej školy; správna rada súkromnej vysokej školy návrh predloží do 15 dní od prijatia rozhodnutia, ktorým návrh kandidáta na rektora potvrdila.
(2)
Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.
(3)
Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7 až 10.
(4)
Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.
(5)
Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.
(6)
Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.
§ 47d
 
Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.
§ 48
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút súkromnej vysokej školy,
b)
vnútorný systém súkromnej vysokej školy, ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými vnútornými predpismi,
c)
študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
d)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,
e)
pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
f)
organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,
g)
zásady volieb do akademického senátu súkromnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok akademického senátu súkromnej vysokej školy,
i)
rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
j)
štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,
k)
disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre študentov,
l)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej vysokej školy,
m)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.
(3)
Štatút súkromnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
§ 49
Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d)
prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať agentúre a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,20a)
f)
oznámiť ministerstvu školstva, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,33c)
g)
oznámiť ministerstvu školstva zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola,
h)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
i)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok,
j)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
§ 49a
Pôsobenie zahraničných vysokých škôl
(1)
Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo školstva o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie“).
(2)
Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží
a)
doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie v členskom štáte jej sídla ako štátom uznanej vysokej školy,
b)
údaje o jej štatutárnych orgánoch,
c)
doklady preukazujúce personálne, priestorové a materiálne zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania, ktoré chce poskytovať na území Slovenskej republiky,
d)
informácie o štúdiu, ktoré chce poskytovať, najmä o jeho obsahu, uplatniteľnosti absolventov, organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule, rozsahu štúdia, právach a povinnostiach študentov, priebehu štúdia.
(3)
Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.
(4)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo školstva vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.
(5)
Ministerstvo školstva pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo školstva preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo školstva konanie o žiadosti preruší.
(6)
Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo školstva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(7)
Ministerstvo školstva oprávnenie neudelí, ak
a)
zistí, že skutočnosti uvedené zahraničnou vysokou školou v žiadosti sú nepravdivé alebo neúplné,
b)
doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia v Slovenskej republike by neboli rovnocenné s dokladmi o vzdelaní získanými absolvovaním príslušného štúdia v členskom štáte sídla zahraničnej vysokej školy,
c)
absolventi štúdia v Slovenskej republike by nemali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní, ak ho nevydáva zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla vysokej školy, alebo
d)
pôsobenie zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky by bolo podľa informácie príslušného orgánu členského štátu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
e)
má štúdium pripravovať na výkon zdravotníckeho povolania a podľa stanoviska ministerstva zdravotníctva by jeho absolventi nespĺňali podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(8)
Ministerstvo školstva rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.
(9)
Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.
(10)
Ministerstvo školstva preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.
(11)
Ak ministerstvo školstva zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.
(12)
Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 4, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.
(13)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.
(14)
Oprávnenie udelené ministerstvom školstva nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.
§ 49b
Povinnosti zahraničných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej republike
(1)
Zahraničná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registra študijných programov o študijných programoch uskutočňovaných na území Slovenskej republiky a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky (ďalej len „výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy“) v termíne a formou, ktorú určí ministerstvo školstva,
c)
vypracovať a predložiť ministerstvu školstva dlhodobý zámer pôsobenia na území Slovenskej republiky v termíne určenom ministerstvom školstva,
d)
bezplatne poskytovať ministerstvu školstva na jeho žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na jeho činnosť podľa tohto zákona,
e)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej republike,
f)
poskytovať a aktualizovať údaje do centrálneho registra študentov o študentoch študujúcich na území Slovenskej republiky (§ 73),
g)
poskytovať a aktualizovať údaje do registra zamestnancov o zamestnancoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky,
h)
oznámiť ministerstvu školstva zrušenie zahraničnej vysokej školy a
i)
informovať ministerstvo školstva o skončení poskytovania vysokoškolského vzdelávania na základe oprávnenia.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo školstva.
(4)
Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
PIATA ČASŤ
ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§ 50
Študijný odbor
(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov“). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.
(4)
Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len „návrh na zmenu sústavy študijných odborov“) sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.
(5)
Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje, a štandardnú dĺžku študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia,
c)
obsah študijného odboru,
d)
zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru,
e)
príklady podobných študijných odborov v zahraničí,
f)
vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi.
(6)
Ministerstvo je povinné do 15 dní od doručenia návrhu podľa odseku 4 zverejniť informáciu o jeho podaní na webovom sídle ministerstva najmenej na 30 dní. Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie. Pri študijných odboroch z oblasti teológie sa pri ich zaradení alebo zmene vyžaduje aj súhlas kompetentnej cirkevnej vrchnosti. Ministerstvo predložené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní.
§ 51
Študijný program a študijný plán
(1)
Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.
(2)
Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.
(3)
Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. Podmienkou pripustenia k obhajobe záverečnej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) študenta so zverejnením a sprístupnením záverečnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Študijný program bližšie určujú:
a)
názov študijného programu,
b)
študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,
c)
stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
d)
forma štúdia,
e)
profil absolventa,
f)
charakteristika predmetov, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,
g)
pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
h)
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,
i)
požadované schopnosti a predpoklady uchádzača o štúdium študijného programu,
j)
rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované predmety,
k)
počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
l)
ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
m)
osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 6, 7 a 9 alebo § 54 ods. 16,
n)
udeľovaný akademický titul,
o)
pri spoločných študijných programoch (§ 54a) spolupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré študijné povinnosti plní študent na ktorej vysokej škole,
p)
jazyk alebo jazyky, v ktorých sa študijný program uskutočňuje, ktorými sa rozumejú jazyk alebo jazyky, v ktorých sú vyučované predmety študijného programu.
(5)
Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.
(6)
Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.
(7)
Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký“, „umenie“ alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.
(8)
Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť predmetov a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy alebo so študijným poriadkom fakulty študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).
(9)
Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.
(10)
Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.
§ 51a
(1)
Ak ide o študijný program uskutočňovaný v študijnom odbore, v ktorom sa vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatniteľnosti absolventov študijného programu v praxi, vysoká škola môže začať jeho uskutočňovanie alebo vykonávať jeho úpravu len s predchádzajúcim písomným súhlasným stanoviskom príslušnej právnickej osoby; kritériá používané pri vydávaní tohto stanoviska schvaľuje príslušná právnická osoba.
(2)
Vysoká škola môže zrušiť akreditovaný študijný program, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom programe uskutočňovanom v rovnakom študijnom odbore na príslušnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole.
(3)
Ak vysoká škola zruší všetky študijné programy v niektorom študijnom odbore a stupni, dňom zrušenia posledného z nich vysoká škola
a)
stráca právo vytvárať študijné programy v tomto študijnom odbore a stupni a
b)
nesmie vytvárať študijné programy uskutočňované v kombinácii študijných odborov, z ktorých jeden má byť príslušný študijný odbor.
§ 52
Bakalársky študijný program
(1)
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa.
(2)
Absolventi bakalárskeho študijného programu získajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(3)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre bakalársky študijný program
a)
v dennej forme štúdia je tri akademické roky alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre bakalársky študijný program v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
tri akademické roky je 180 kreditov,
2.
štyri akademické roky je 240 kreditov,
b)
v externej forme štúdia je štyri akademické roky alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre bakalársky študijný program v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
2.
päť akademických rokov je 240 kreditov.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium“) je bakalárska práca.
(5)
Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke „Bc.“).
(6)
Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.
§ 52a
Interdisciplinárne štúdiá
(1)
Bakalársky študijný program je uskutočňovaný ako interdisciplinárne štúdiá, ak sa uskutočňuje vo viac ako dvoch študijných odboroch, a študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa získava vysokoškolské vzdelanie, sa určí podľa absolvovaných predmetov.
(2)
Pravidlá študijného programu vyžadujú, aby si študent počas druhého roka štúdia zvolil jeden študijný odbor alebo dva študijné odbory, v ktorých chce riadne skončiť štúdium.
(3)
Vysokoškolské vzdelanie je možné získať len v tom študijnom odbore, v ktorom má vysoká škola právo uskutočňovať študijné programy prvého stupňa.
(4)
Na diplome sa uvádza študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých boli splnené podmienky na získanie vysokoškolského vzdelania.
§ 53
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.
(2)
Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(3)
Ministerstvo môže po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Absolvent takéhoto študijného programu získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre tento študijný program je najmenej 300 kreditov.
(4)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre študijný program
a)
druhého stupňa v dennej forme štúdia je jeden, dva alebo tri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
jeden akademický rok je 60 kreditov,
2.
dva akademické roky je 120 kreditov,
3.
tri akademické roky je 180 kreditov,
b)
druhého stupňa v externej forme štúdia je dva, tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
dva akademické roky je 60 kreditov,
2.
tri akademické roky je 120 kreditov,
3.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
c)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia je päť alebo šesť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
päť akademických rokov je 300 kreditov,
2.
šesť akademických rokov je 360 kreditov,
d)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia je sedem alebo osem akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
sedem akademických rokov je 300 kreditov,
2.
osem akademických rokov je 360 kreditov.
(5)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium“) sa udeľuje akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul „inžinier architekt“ (v skratke „Ing. arch.“).
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“)
(8)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium“) sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“).
(9)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister“ alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Podmienkou pripustenia k obhajobe rigoróznej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) absolventa študijného programu so zverejnením a sprístupnením rigoróznej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (v skratke „RNDr.“),
b)
vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (v skratke „PharmDr.“),
c)
v spoločenskovedných, umenovedných a zdravotníckych študijných programoch „doktor filozofie“ (v skratke „PhDr.“),
d)
v právnických študijných programoch „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“),
e)
v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (v skratke „PaedDr.“),
f)
v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor teológie“ (v skratke „ThDr.“).
(10)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
(11)
Rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce je oprávnená uskutočňovať len vysoká škola, ktorá má v príslušnom študijnom odbore akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje akademický titul „magister“.
§ 53a
Učiteľský kombinačný študijný program a prekladateľský kombinačný študijný program
(1)
Učiteľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore, ktorý má v názve slovo „učiteľstvo“, alebo v kombinácii takých študijných odborov a vzťahuje sa na dva vyučovacie predmety.
(2)
Prekladateľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo a vzťahuje sa na dva jazyky.
(3)
Súbor predmetov a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na jeden vyučovací predmet alebo na jeden jazyk, sa označuje ako aprobácia.
(4)
Akreditovaným študijným programom sa stáva vytvorená kombinácia z aprobácií vrátane predmetov
a)
pedagogicko-psychologického základu, sociálno-vedného základu a didaktiky vyučovacích predmetov, ak ide o učiteľský kombinačný študijný program,
b)
translatologického základu, ak ide o prekladateľský kombinačný študijný program.
(5)
Vysoká škola o každej aprobácii zapisuje do registra študijných programov rovnaké údaje, ako o študijnom programe.
§ 54
Doktorandský študijný program
(1)
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program
a)
v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
tri akademické roky je 180 kreditov,
2.
štyri akademické roky je 240 kreditov,
b)
v externej forme štúdia je štyri alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
2.
päť akademických rokov je 240 kreditov.
(3)
Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium“) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).
(4)
Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané externou vzdelávacou inštitúciou môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov.
(5)
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
(6)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.
(7)
Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
(8)
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).
(9)
Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.
(10)
Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand“), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.
(11)
Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.
(12)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.
(13)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.
(14)
Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.
(15)
Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia“ („artis doctor“, v skratke „ArtD.“; skratka „ArtD.“ sa uvádza za menom).
(16)
Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie“ (v skratke „ThLic.“); o jeho udelení vydá vysoká škola osvedčenie. Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom).
(17)
Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.
(18)
Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, nárok na štipendium
a)
do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 6. platovej triedy a prvého platového stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov podľa osobitného predpisu2) a
b)
po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 7. platovej triedy a prvého platového stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov podľa osobitného predpisu.2)
(19)
Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.
(20)
Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.
(21)
Vysoká škola je oprávnená v oznámení o čase a mieste konania obhajoby dizertačnej práce zverejniť
a)
meno a priezvisko autora dizertačnej práce,
b)
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly alebo vedecké hodnosti autora dizertačnej práce,
c)
názov dizertačnej práce,
d)
názov študijného programu, na ktorého štúdium je autor dizertačnej práce zapísaný,
e)
názov študijného odboru, v ktorom sa uskutočňuje študijný program podľa písmena d),
f)
dátum, čas a miesto konania obhajoby dizertačnej práce.
(22)
Externou vzdelávacou inštitúciou je právnická osoba, ktorej ministerstvo školstva vydalo osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj35ab) a s ktorou vysoká škola uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je podieľanie sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu.
§ 54a
Spoločné študijné programy
(1)
Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len „spoločný študijný program“) absolvujú na jednotlivých vysokých školách jednotlivé časti štúdia podľa § 61 ods. 2. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.
(2)
Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.
§ 54b
Register študijných odborov a register študijných programov
(1)
Register študijných odborov a register študijných programov sú verejné informačné systémy verejnej správy, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva. V registri študijných odborov a registri študijných programov sa zaznamenávajú údaje o akreditovaných činnostiach vysokých škôl a ak ide o zahraničné vysoké školy, údaje o rozsahu oprávnenia na pôsobenie na území Slovenskej republiky.
(2)
Register študijných odborov slúži najmä na štatistické účely, rozpočtové účely, vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy, a evidenciu akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania a ich platnosti.
(3)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných odborov údaje o jednotlivých študijných odboroch.
(4)
Agentúra zapisuje do registra študijných odborov
a)
údaje o akreditáciách habilitačného konania a inauguračného konania, obsahové vymedzenie odboru habilitačného konania a inauguračného konania zo žiadosti o udelenie príslušnej akreditácie; ak má viac vysokých škôl udelenú akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania v rovnakom odbore habilitačného konania a inauguračného konania, uvádza sa obsahové vymedzenie tohto odboru z každej žiadosti o udelenie akreditácie a
b)
vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy a obmedzenia týchto oprávnení.
(5)
Register študijných programov slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely, evidenciu akreditovaných študijných programov a ich aktuálneho stavu a monitorovanie podmienok, za ktorých sa uskutočňujú akreditované študijné programy.
(6)
V registri študijných programov sa zaznamenajú aj údaje o vyučujúcich jednotlivých predmetov študijných programov formou odkazu na údaje v registri zamestnancov; to sa nevzťahuje na vyučujúcich, ktorí sú zamestnancami špecializovaných výučbových zariadení, vedú záverečné práce študentov alebo na členov skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok. Údaje v rozsahu meno a priezvisko a akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul a vedecká hodnosť sa zverejňujú bez obmedzenia.
(7)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných programov údaje o študijných programoch zahraničnej vysokej školy podľa § 49a ods. 9, na ktoré má zahraničná vysoká škola udelené oprávnenie.
(8)
Agentúra zapisuje do registra študijných programov údaje o rozhodnutiach o akreditáciách študijných programov.
(9)
Vysoká škola zapisuje do registra študijných programov údaje o vytvorených študijných programoch, ich úpravách, predmetoch a o ich zrušení. Zápisom do registra študijných programov v súlade s rozsahom oprávnení vysokej školy podľa odseku 2 sa študijný program stáva akreditovaným študijným programom.
(10)
Ministerstvo školstva určuje podmienky a spôsob aizovaného prenosu údajov z
a)
informačného systému vysokej školy do registra študijných programov a naopak,
b)
informačného systému agentúry do registra študijných programov a naopak a
c)
informačného systému agentúry do registra študijných odborov a naopak.
(11)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra študijných odborov a registra študijných programov, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a ich aktualizáciu.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§ 55
Základné ustanovenia
(1)
Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4)
Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5)
Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6)
Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v registri študijných programov.
(7)
Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.
(8)
Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
(9)
Vysoká škola je povinná uložiť dokumentáciu prijímacieho konania, dokumentáciu o zápise na štúdium a zápisoch do ďalšej časti štúdia, výpis výsledkov štúdia, kópie dokladov o absolvovaní štúdia a dokumentáciu rozhodovania o akademických právach a povinnostiach študenta najmenej na 25 rokov odo dňa skončenia štúdia.
§ 56
Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2)
Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom súčet počtu získaných kreditov za predchádzajúce vysokoškolské štúdium, ktorým bolo získané vysokoškolské vzdelanie, a počtu kreditov potrebných na riadne skončenie študijného programu druhého stupňa, na ktorý sa uchádzač hlási, musí byť najmenej 300 kreditov.
(3)
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
§ 57
Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.
(2)
Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.37)
(3)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.
(4)
Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so špecifickými potrebami sa na jeho žiadosť na základe vyhodnotenia jeho špecifických potrieb [§ 100 ods. 9 písm. b)] určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby.
(5)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
(6)
Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore.
§ 58
Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.
(2)
Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.
(3)
V prihláške uvedie uchádzač údaje
a)
podľa § 73 ods. 3,
b)
o predchádzajúcom zamestnaní, prípadne o súčasnom zamestnaní,
c)
o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a o výsledkoch v záujmovej činnosti súvisiacej so študijným programom, na ktorý sa uchádzač hlási.
(4)
Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.
(5)
K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu40) uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 7 a § 73a ods. 12. Vysoká škola je oprávnená využívať údaje z prihlášky na štúdium o prijatom uchádzačovi o štúdium, ktorý oznámil vysokej škole, že sa zapíše na štúdium podľa odseku 9, v nevyhnutnom rozsahu na účel zápisu údajov do registra študentov a na účel vydania preukazu študenta.
(6)
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.
(7)
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(8)
Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
(9)
Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
(10)
Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.
(11)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
§ 58a
Akademická mobilita
(1)
Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej republiky bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(2)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(3)
Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.
(4)
Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole.
(5)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa § 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.
(6)
Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré predmety v príslušnej časti akademického roka a ostatné predmety v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.
§ 59
Zápis na štúdium
(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie. Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie základných podmienok na prijatie.
(4)
Vysoká škola môže povoliť za podmienok určených v jej študijnom poriadku zápis študentovi, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore na inej vysokej škole, ak o to písomne požiada.
(5)
Vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do 30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom vysokej školy.
(6)
Dňom zápisu podľa odseku 4 sa študent stáva študentom vysokej školy, na ktorú sa zapísal, a jeho predchádzajúce štúdium sa považuje za zanechané dňom, ktorý predchádza dňu zápisu. Vysoká škola, ktorá umožnila študentovi zápis, oznámi vysokej škole, na ktorej študent zanechal štúdium, do troch pracovných dní od uskutočnenia zápisu, ktorému študentovi a v akom študijnom programe umožnila zápis a dátum zápisu.
§ 60
Formy a metódy štúdia
(1)
Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2)
Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(3)
Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(4)
Vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať
a)
prezenčnou metódou,
b)
dištančnou metódou alebo
c)
kombinovanou metódou.
(5)
Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6)
Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(7)
Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
§ 61
Akademický rok a jeho organizácia
(1)
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
(2)
Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.
(3)
Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.
§ 62
Kreditový systém
(1)
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním predmetov v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
(2)
Kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania.
(3)
Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v dennej forme štúdia je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v externej forme štúdia je vyjadrená počtom najviac 48 kreditov, v závislosti od štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a počtu kreditov potrebných na jeho riadne skončenie.
(4)
Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 62a
Osobitné požiadavky na záverečnú prácu, rigoróznu prácu a habilitačnú prácu
(1)
Záverečná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami alebo osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvo tretej osoby.
(2)
Ak je pre priebeh obhajoby nevyhnutné oboznámiť vedúceho záverečnej práce, školiteľa, oponenta alebo skúšobnú komisiu s údajmi, ktorých zverejnenie je v záverečnej práci vylúčené najmä preto, že ide o obchodné tajomstvo tretej osoby, utajovanú skutočnosť alebo osobný údaj, môže študent pri dodržaní podmienok podľa osobitných predpisov tieto údaje uviesť v osobitnej neverejnej dokumentácii, ktorá nie je súčasťou záverečnej práce a ktorá je určená výlučne vedúcemu záverečnej práce, školiteľovi, oponentovi a skúšobnej komisii.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa obdobne vzťahujú na rigoróznu prácu.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa obdobne vzťahuje na habilitačnú prácu. Ustanovenie odseku 2 sa na habilitačnú prácu vzťahuje primerane.
§ 63
Štátne skúšky, rigorózne skúšky a sprístupňovanie záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác verejnosti
(1)
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2)
Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 9).
(3)
Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.
(4)
Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta.
(5)
Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre magisterské študijné programy uskutočňované na fakulte dekan a pre magisterské študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.
(6)
Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.
(7)
Ministerstvo školstva spravuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác. Pred pripustením osoby k obhajobe záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vysoká škola zašle túto prácu v elektronickej forme do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác a na základe informácie z centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác overí mieru originality zaslanej práce. Ak je predmetom záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vytvorenie umeleckého diela v inej ako literárnej forme alebo podanie umeleckého výkonu, do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác sa namiesto tejto práce alebo jej časti zasiela písomná informácia o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone, ktorého miera originality sa neoveruje; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zverejnenia záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce alebo jej sprístupňovania verejnosti sa v takomto prípade primerane vzťahujú na písomnú informáciu o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone. Zaslaná práca sa v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác uchováva spolu s menom a priezviskom autora a názvom vysokej školy, ktorá záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu zaslala, po dobu 70 rokov odo dňa registrácie. Spolu so záverečnou prácou, rigoróznou prácou alebo habilitačnou prácou sa zasielajú v elektronickej forme aj príslušné posudky oponentov, školiteľov, vedúcich záverečných prác alebo rigoróznych prác, recenzentov alebo iných osôb a tieto posudky sa uchovávajú v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác spolu s príslušnou prácou po dobu jej uchovávania; na sprístupnenie týchto posudkov verejnosti alebo iné ich uverejnenie sa vyžaduje licenčná zmluva s nositeľom autorských práv k tomuto posudku.
(8)
Centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, spracúva právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).
(9)
Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu,38b) a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa obhajoby príslušnej práce. Vysoká škola bezodkladne po obhajobe príslušnej práce doručí prevádzkovateľovi registra úplnú informáciu o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy a o dni obhajoby; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva školstva ju ministerstvu školstva riadne a včas doručiť. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje súhlas35aa) autora udelený podľa osobitného predpisu38c) ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu, a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení príslušnou vysokou školou; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitného predpisu38d) súvisiace s následným použitím diela.
(10)
Záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená podľa odseku 9 sa zverejňuje spolu s informáciou o správe práv38e) a je sprístupnená verejnosti s použitím takých technologických opatrení,38f) ktoré zabránia verejnosti prácu trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť, pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení. Autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa obhajoby príslušnej práce, počas ktorej nie je účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej zmluvy, najviac však o ďalších 24 mesiacov.
(11)
Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa nevzťahujú na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ak bola pred zaslaním do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác vydaná v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodická publikácia; ak bola takto vydaná len časť práce, ustanovenia odsekov 9 a 10 sa uplatnia primerane na nevydanú časť práce. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením názvu periodickej publikácie, jej vydavateľa, príslušného medzinárodného štandardného čísla seriálu (ISSN) a identifikácie konkrétneho čísla seriálu, v rámci ktorého došlo k vydaniu práce, alebo ak ide o neperiodickú publikáciu, s uvedením vydavateľa neperiodickej publikácie, roku jej vydania, nákladu vydania a príslušného medzinárodného štandardného čísla knihy (ISBN).
(12)
Na žiadosť autora je prevádzkovateľ registra povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zastaviť verejné sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ktorá bola vydaná v rámci periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie po jej sprístupnení verejnosti, v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác; ak bola takto vydaná len časť práce, zastaví prevádzkovateľ registra verejné sprístupňovanie len tejto časti. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením údajov podľa odseku 11. Na žiadosť ministerstva školstva alebo autora je prevádzkovateľ registra povinný bezodkladne zastaviť sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, prípadne jej časti verejnosti, a to dočasne, ak existuje odôvodnené podozrenie, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, alebo natrvalo, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a; ak je záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, zodpovednosť za škodu spôsobenú sprístupnením takejto práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác nesie výlučne autor, pričom Slovenská republika, ministerstvo školstva, prevádzkovateľ registra ani príslušná vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takým zverejnením alebo sprístupnením verejnosti.
(13)
Podrobnosti o procese doručovania údajov, informácií, licenčných zmlúv a iných dokumentov vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých možno nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom školstva ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku 7, vzory súhlasov podľa § 51 ods. 3, § 53 ods. 9 a § 76 ods. 3 a 4, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.
§ 64
Prerušenie štúdia
(1)
Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.
(2)
Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.
(3)
Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.
§ 65
Riadne skončenie štúdia
(1)
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(2)
Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.
(3)
Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
§ 66
Iné skončenie štúdia
(1)
Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
a)
zanechaním štúdia,
b)
neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,
c)
vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,
d)
vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),
e)
zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
f)
smrťou študenta.
(2)
Dňom skončenia štúdia je
a)
podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,
b)
podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,
c)
podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
d)
podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.
(3)
Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.
(4)
Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.
§ 67
Doklady o štúdiu
(1)
Doklady o štúdiu sú:
a)
preukaz študenta,
b)
výkaz o štúdiu (index),
c)
výpis výsledkov štúdia,
d)
záznamník klinickej praxe.
(2)
Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. j); na preukaze študenta je vyobrazená aj podobizeň jeho držiteľa. Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.
(3)
Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä predmety (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.
(4)
Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.
(5)
Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo školstva; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v anglickom jazyku. Doklad patrí
a)
osobe, ktorá skončila štúdium študijného programu podľa § 66 ods. 1,
b)
študentovi na základe jeho žiadosti,
c)
absolventovi štúdia študijného programu na základe jeho žiadosti.
(6)
Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu práce študenta študijného programu v zdravotníckom študijnom odbore, ktorú vykonal pod dohľadom počas klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súčasť štúdia. Do záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí určený vysokoškolský učiteľ. Vysoká škola môže v prípade pochybností požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vykazovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou vedenou zdravotníckym zariadením.
(7)
Študentovi spoločného študijného programu (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.
§ 68
Doklady o absolvovaní štúdia
(1)
Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:
a)
vysokoškolský diplom,
b)
vysvedčenie o štátnej skúške,
c)
dodatok k diplomu.
(2)
Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade. Vysoká škola je oprávnená v rámci tohto akademického obradu verejne vyhlásiť údaje o absolventovi v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto narodenia, názov fakulty, na ktorej sa uskutočňoval absolvovaný študijný program, názov absolvovaného študijného programu, názov študijného odboru, v ktorom získal vysokoškolské vzdelanie, a udelený akademický titul.
(3)
Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.
(4)
Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.
(5)
Vysoká škola vydá študentovi po riadnom skončení štúdia na základe jeho žiadosti vysokoškolský diplom v štátnom jazyku a v jazyku požadovanom študentom, ak vysoká škola takéto vydanie diplomu zabezpečuje. Vysoká škola zabezpečuje vydávanie vysokoškolského diplomu najmenej v kombinácii štátneho jazyka s anglickým jazykom. Ak je vysokoškolský diplom vydaný v dvoch jazykoch, v týchto jazykoch sa vydáva aj dodatok k diplomu, a to buď ako jeden doklad v dvoch jazykoch, alebo ako dva doklady v jednotlivých jazykoch.
(6)
Vysoká škola môže vydať študentovi alebo absolventovi po absolvovaní ucelenej časti štúdia, ktorou sa získava čiastočná kvalifikácia alebo úplná kvalifikácia, osobitný doklad o jej získaní.
(7)
Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.
(8)
Doklady o absolvovaní štúdia sa vydávajú do 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem prípadov, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov.
(9)
Na doklady o absolvovaní štúdia absolventov spoločných študijných programov sa ustanovenia odseku 2 vzťahujú primerane. Absolventom spoločných študijných programov podľa dohody spolupracujúcich vysokých škôl
a)
vydajú spolupracujúce vysoké školy spoločné doklady o absolvovaní štúdia,
b)
vydá každá zo spolupracujúcich vysokých škôl samostatné doklady o absolvovaní štúdia alebo
c)
vydá doklady o absolvovaní štúdia za všetky spolupracujúce vysoké školy len jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.
(10)
Ak sa na vydaní dokladov o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 podieľa vysoká škola so sídlom v Slovenskej republike, uvedie sa aj študijný odbor podľa sústavy študijných odborov, v ktorom absolvent získal vysokoškolské vzdelanie a stupeň dosiahnutého vzdelania podľa tohto zákona.
(11)
Ak sa spoločný študijný program uskutočňuje v kombinácií dvoch študijných odborov a niektorá zo spolupracujúcich vysokých škôl nie je oprávnená na poskytovanie vysokoškolského vzdelania príslušného stupňa v oboch študijných odboroch, spolupracujúce vysoké školy vydajú absolventovi spoločné doklady o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 písm. a).
(12)
Vysoká škola vydá na žiadosť fyzickej osoby, u ktorej došlo k zmene mena alebo k zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia, náhradný doklad o absolvovaní štúdia so zmeneným menom, priezviskom a rodným priezviskom, ak ho vysoká škola na doklade o absolvovaní štúdia uvádza, najneskôr do 30 dní od podania žiadosti; tento náhradný doklad sa okrem pôvodných osobných údajov vydáva v rovnakej podobe, v akej príslušná vysoká škola vydáva odpis z dokladu o absolvovaní štúdia.
(13)
Žiadosť podľa odseku 12 obsahuje
a)
meno a priezvisko žiadateľa,
b)
dátum a miesto narodenia žiadateľa,
c)
miesto trvalého pobytu žiadateľa,
d)
meno, priezvisko a rodné priezvisko žiadateľa pred zmenou pohlavia,
e)
rodné číslo žiadateľa pred zmenou pohlavia,
f)
výpis z matriky alebo potvrdenie o vykonaní zápisu v matrike o zmene mena alebo o zmene priezviska,38g) alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska z dôvodu zmeny pohlavia.
SIEDMA ČASŤ
ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 69
Základné ustanovenia
(1)
Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
(2)
Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší.
(3)
Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.
§ 70
Práva študenta
(1)
Študent má právo najmä
a)
študovať študijný program, na ktorý bol prijatý; ak vysoká škola vykonala v študijnom programe úpravy, študent v štúdiu tohto študijného programu pokračuje podľa predmetov a pravidiel po úprave, ak pravidlá študijného programu neurčujú inak,
b)
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],
c)
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
d)
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
e)
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f)
zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
g)
zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h)
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
i)
slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
j)
na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,
k)
ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,
l)
za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru alebo príbuzného študijného odboru.
(2)
Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.39)
§ 71
Povinnosti študenta
(1)
Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.
(2)
Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
(3)
Študent je ďalej povinný najmä
a)
chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,
b)
uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,
c)
oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,
d)
osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami,
e)
písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, rozhodnutie podľa § 70 ods. 1 písm. k) do 30. septembra príslušného akademického roka.
§ 72
Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.
(2)
Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
pokarhanie,
b)
podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,
c)
vylúčenie zo štúdia.
(3)
Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok. Premlčacia doba neplynie počas konania o disciplinárnom priestupku ani počas prerušenia štúdia.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.
(5)
Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.
(6)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.
§ 73
Register študentov
(1)
Vysoká škola vedie register študentov. Register študentov je neverejný informačný systém vysokej školy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je vysoká škola.
(2)
Register študentov slúži na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj na účely prideľovania ubytovania, v elektronických preukazoch študentov a na účely overovania právneho postavenia študenta aj v iných informačných systémoch vysokej školy. Vysoká škola eviduje v registri študentov aj údaje o študentoch inej vysokej školy, ktorým poskytla ubytovanie v študentskom domove podľa § 98 v rozsahu podľa odseku 3 a odseku 4 písm. e).
(3)
Do registra študentov sa zaznamenáva meno, priezvisko, rodné priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, podobizeň a štátne občianstvo študenta; do registra študentov sa zaznamenáva aj telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, ak ich študent poskytne. U cudzinca sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.
(4)
V registri študentov sa okrem údajov podľa odseku 3 zaznamenávajú o jednotlivých študentoch aj údaje o
a)
zápise na štúdium,
b)
predchádzajúcom vzdelaní,
c)
študijnom programe,
d)
zápise do ďalšej časti štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. j),
e)
pridelení ubytovania,
f)
poskytovaní štipendia podľa § 54 ods. 18 a § 95,
g)
absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
h)
prerušení štúdia,
i)
skončení štúdia,
j)
vysokoškolskom diplome,
k)
štúdiu na inej vysokej škole,
l)
štúdiu spoločného študijného programu na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku,
m)
povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách,
n)
počte kreditov, ktoré študent získal za doterajšie štúdium študijného programu, v ktorom je zapísaný,
o)
školiteľovi, v rozsahu meno, priezvisko, ak ide o študenta doktorandského štúdia a ak ide o zamestnanca vysokej školy, odkaz na register zamestnancov,
p)
špecifickej potrebe podľa § 100,
q)
jazyku, v ktorom študent študuje príslušný študijný program.
(5)
Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d)
formu štúdia,
e)
informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia.
(6)
Ak je to potrebné v súvislosti s plnením študijných povinností študenta alebo v súvislosti s jeho členstvom v orgáne vysokej školy alebo v orgáne fakulty, vysoká škola je oprávnená členom akademickej obce vysokej školy sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť údaje študenta v rozsahu
a)
meno a priezvisko,
b)
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti,
c)
rok štúdia,
d)
názov študijného programu, na ktorého štúdium je študent zapísaný,
e)
názov fakulty, ak sa príslušný študijný program uskutočňuje na fakulte.
(7)
Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracúvať38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy, ktorí sú povinní pri práci s registrom študentov dodržiavať právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(8)
Vysoká škola zaznamená údaje v registri študentov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť alebo v ktorom sa o zmene údajov dozvedela.
(9)
Na uchovávanie údajov z registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.
(10)
Na účely súvisiace s poskytovaním knižnično-informačných služieb podľa osobitného predpisu21) je vysoká škola oprávnená v informačnom systéme akademickej knižnice využívať údaje z registra študentov v rozsahu meno, priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a názov fakulty, ak je študent zapísaný na štúdium študijného programu, ktorý zabezpečuje fakulta. Na účely podľa prvej vety je vysoká škola v informačnom systéme akademickej knižnice oprávnená spracúvať aj číslo občianskeho preukazu študenta alebo číslo preukazu študenta; tieto údaje možno v informačnom systéme akademickej knižnice spracúvať po dobu registrácie príjemcu knižnično-informačných služieb akademickej knižnice.
(11)
Na účely prezentácie absolventov vysokej školy a možnosti overenia riadneho skončenia ich štúdia je vysoká škola oprávnená prostredníctvom svojho webového sídla sprístupniť alebo zverejniť údaje o svojich absolventoch v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, názov študijného programu, ak ide o absolventa, ktorý riadne skončil štúdium študijného programu, názov študijného odboru a rok absolvovania štúdia.
§ 73a
Centrálny register študentov
(1)
Centrálny register študentov je neverejný informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
(2)
Centrálny register študentov slúži na centrálnu evidenciu študentov a absolvovaného štúdia na vysokých školách, štatistické účely a rozpočtové účely.
(3)
Centrálny register študentov je zdrojom platných údajov o študentoch pre potreby vysokých škôl, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy alebo právnických osôb podľa osobitného predpisu.40b) Ministerstvo školstva na základe dohody s príslušným orgánom poskytne osobné údaje formou aizovaného prístupu k údajom v centrálnom registri študentov, ak informácia o štúdiu na vysokej škole je rozhodujúca pre ich rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu40c) a sú oprávnení na spracúvanie osobných údajov o študentovi.
(4)
Vysoká škola poskytuje údaje z registra študentov do centrálneho registra študentov raz mesačne v rozsahu podľa § 73 ods. 3 a 4 okrem študentov vojenskej vysokej školy, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov; podobizeň študenta a jeho telefónne číslo sa do centrálneho registra študentov neposkytuje. V centrálnom registri študentov sa spracúvajú aj údaje o rodinnom stave študenta.
(5)
Štruktúru, formát a spôsob poskytovania údajov z registra študentov do centrálneho registra študentov a z centrálneho registra študentov do registra študentov určí ministerstvo školstva.
(6)
Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov a študentov, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove; ak ide o študentov inej vysokej školy, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove, údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu podľa § 73 ods. 4 písm. a), d), e), h), i) a p).
(7)
Ministerstvo obrany môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(8)
Ministerstvo vnútra môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch policajných vysokých škôl v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(9)
Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch zdravotníckych študijných odborov v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(10)
Ministerstvo školstva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov v plnom rozsahu na účely podľa tohto zákona a Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže využívať tieto údaje v plnom rozsahu na účely zostavenia, vyhodnocovania a prognózovania rozpočtu verejnej správy.
(11)
Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
rodné číslo a ak ide o cudzinca, ktorému nebolo pridelené rodné číslo ministerstvom vnútra, dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d)
názov študijného programu,
e)
forma štúdia,
f)
informácia o začiatku, prerušení alebo skončení štúdia.
(12)
Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva školstva alebo v rozsahu podľa odsekov 7 až 9 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, alebo osobitne poverení zamestnanci príslušného ministerstva, ktorí sú povinní pri práci s centrálnym registrom študentov dodržiavať právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(13)
Na uchovávanie údajov z centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa § 73 ods. 3 je možné v centrálnom registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.
(14)
Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene údajov v centrálnom registri študentov spracúvať podľa tohto zákona aj údaje vedené v centrálnom registri študentov pred touto zmenou po dobu podľa odseku 13.
(15)
Ministerstvo školstva získava údaje z registra fyzických osôb40d) v rozsahu podľa odseku 4 a poskytuje ich vysokej škole na účely integrácie informačných systémov. Ak sa zistí rozpor medzi údajmi v centrálnom registri študentov a údajmi v registri fyzických osôb, ministerstvo školstva zabezpečí opravu údajov v centrálnom registri študentov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety ministerstvo vnútra poskytne ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim aizovaný prístup k týmto údajom a aizované porovnanie s údajmi v centrálnom registri študentov.
(16)
Ministerstvo školstva je oprávnené spracúvať v centrálnom registri študentov referenčné údaje z informačného systému služieb zamestnanosti.
ÔSMA ČASŤ
ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 74
Zamestnanci vysokých škôl
(1)
Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
(2)
Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Ak na skončenie pracovného pomeru zamestnanca vysokej školy bezprostredne nadväzuje vznik nového pracovného pomeru k tej istej vysokej škole, na účely tohto zákona ide o jeden pracovný pomer.
(4)
Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom čase.40e)
(5)
Na účely spracovania a vyhodnotenia anonymného dotazníka podľa § 70 ods. 1 písm. h) je vysoká škola oprávnená spracúvať údaje o vysokoškolskom učiteľovi, anonymizované názory študentov na pedagogickú činnosť vysokoškolského učiteľa a reakcie vysokoškolského učiteľa na názory študentov uvedené v dotazníku. Údaje podľa prvej vety je vysoká škola oprávnená sprístupniť študentom príslušnej vysokej školy na účely transparentnosti vyhodnocovania dotazníkov a motivácie študentov k ich vyplneniu. Údaje o vysokoškolskom učiteľovi na účely podľa prvej vety sa spracúvajú v rozsahu
a)
meno a priezvisko,
b)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
c)
súčasť vysokej školy alebo súčasť fakulty, na ktorej je zaradený, a
d)
predmety, na ktorých zabezpečovaní sa podieľa.
§ 75
Vysokoškolskí učitelia
(1)
Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.
(2)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(3)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta prispieva v spolupráci s profesorom vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(4)
Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie profesora je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu profesor príslušnej vysokej školy v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.41) Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie docenta je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu docent v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.41)
(5)
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“ a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy; ak taký titul nemá, je mimoriadnym profesorom. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“, stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.
(6)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.
(7)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(8)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(9)
Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.
§ 76
Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly „docent“ a „profesor“
(1)
Vysoká škola, ktorá má priznané zodpovedajúce práva v danom študijnom odbore, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (v skratke „doc.“; skratka „doc.“ sa uvádza pred akademickým titulom) alebo „profesor“ (v skratke „prof.“; skratka „prof.“ sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole (ďalej len „uchádzač“) a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent alebo profesor.
(2)
Vedecko-pedagogický titul „docent“, umelecko-pedagogický titul „docent“, vedecko-pedagogický titul „profesor“ a umelecko-pedagogický titul „profesor“ sa udeľujú len v študijných odboroch, ktoré možno študovať v druhom stupni alebo v treťom stupni vysokoškolského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia podľa § 53 ods. 3.
(3)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ je
a)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),
b)
vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania; podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent“ je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania. Podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(5)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.
(6)
Vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ v študijnom odbore udelí vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej škole,
b)
svojimi vedeckými prácami vytvoril v danom študijnom odbore ucelené vedecké dielo alebo svojimi umeleckými dielami a umeleckými výkonmi vytvoril v danom študijnom odbore ucelené umelecké dielo,
c)
je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou osobnosťou v odborných kruhoch alebo uznávanou umeleckou osobnosťou v umeleckých kruhoch.
(7)
Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ schváli vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej škole,
b)
ovplyvnil vývin daného študijného odboru vytvorením vedeckej školy alebo umeleckej školy alebo originálnej všeobecne uznávanej skupiny, ktorá nadväzuje na jeho publikované vedecké práce, objavy, vynálezy alebo umeleckú tvorbu,
c)
je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou alebo umeleckou osobnosťou, jeho vedecké práce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiahli aj medzinárodné uznanie.
(8)
Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor schválených podľa § 12 ods. 1 písm. e).
(9)
Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.
(10)
Vysoká škola zverejňuje v lehotách ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 11 na dobu piatich rokov odo dňa skončenia habilitačného konania alebo konania na vymenovanie profesora na webovom sídle určenom ministerstvom školstva
a)
údaje z profesijného životopisu uchádzača habilitačného konania alebo uchádzača konania na vymenovanie profesora v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné priezvisko,
2.
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly, vedecké hodnosti,
3.
rok narodenia,
4.
údaje o vysokoškolskom vzdelaní, ďalšom akademickom raste a absolvovanom ďalšom vzdelávaní,
5.
údaje o priebehu zamestnaní a priebehu pedagogickej činnosti,
6.
údaje o odbornom alebo o umeleckom zameraní,
7.
údaje o publikačnej činnosti,
8.
ohlasy na vedeckú alebo umeleckú prácu,
9.
počet doktorandov, ktorým je alebo bol školiteľom s určením, koľkí z nich štúdium ku dňu vyhotovenia životopisu riadne skončili,
b)
názov študijného odboru, v ktorom sa konanie uskutočňuje,
c)
tému habilitačnej práce alebo inauguračnej prednášky,
d)
údaje o oponentoch, najmä ich meno a priezvisko, akademický titul a vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul,
e)
oponentské posudky,
f)
zloženie vedeckej rady, ktorá prerokovala návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo návrh na vymenovanie profesora, a to v rozsahu meno a priezvisko člena vedeckej rady, jeho akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti; ak člen vedeckej rady vysokej školy nie je členom akademickej obce tejto vysokej školy alebo ak člen vedeckej rady fakulty nie je členom akademickej obce vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou, uvádza sa aj názov zamestnávateľa tohto člena,
g)
rozhodnutie vedeckej rady po skončení habilitačného konania alebo konania na vymenúvanie profesora,
h)
ďalšie údaje o priebehu habilitačného konania alebo konania na vymenovanie profesora.
(11)
Podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“, štruktúre a obsahu profesijného životopisu, o ďalších údajoch zverejňovaných o priebehu habilitačných konaní alebo inauguračného konania, o spôsobe a forme ich zverejňovania a lehoty ich zverejňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 77
Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1)
Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. d). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom školstva a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte. Požiadavky na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa v oblasti pedagogickej činnosti a v oblasti tvorivej činnosti vysoká škola uvedie v oznámení o vypísaní výberového konania, v rámci ktorého overuje aj ich splnenie.
(2)
Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov. Funkciu docenta a funkciu profesora možno bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ obsadiť na dobu určitú spolu najdlhšie na tri roky, v ktorej sa zohľadňujú pracovné pomery na všetkých verejných vysokých školách, štátnych vysokých školách a súkromných vysokých školách; súbežné pracovné pomery sa zohľadňujú každý samostatne. Pracovná zmluva na obsadenie funkcie docenta alebo funkcie profesora uzatvorená s osobou bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ po uplynutí doby podľa druhej vety je od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej uplynutí neplatná.
(3)
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.
(4)
Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profesor“, a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.
(5)
Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.2)
(6)
Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.42) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.
(7)
Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 70 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.
(8)
Bez výberového konania na miesto vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan najviac na jeden rok
a)
prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas alebo
b)
uzatvoriť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
§ 78
Profesor emeritus
 
Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 70 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus“ (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.
§ 79
Hosťujúci profesor
 
Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.
§ 80
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci
(1)
Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.
(2)
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.
§ 80a
Ochrana osobných údajov zamestnancov
(1)
Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ďalšie účely súvisiace s jej činnosťou elektronický informačný systém, má právo na tento účel uchovávať a spracúvať osobné údaje zamestnancov a využívať ich na uvedené účely aj v elektronických preukazoch zamestnancov. Na uchovávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov sa vzťahuje osobitný zákon.40)
(2)
Vysoká škola môže poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými má uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu zamestnanca, tieto údaje o zamestnancovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a názov jej súčasti, na ktorej je zamestnanec zaradený,
d)
dátum skončenia pracovného pomeru s vysokou školou.
(3)
Na informačné účely a na účely prezentácie vedúcich zamestnancov je vysoká škola oprávnená sprístupniť alebo zverejniť podobizne rektora, prorektorov, dekanov, prodekanov, vedúcich zamestnancov vysokej školy a vedúcich zamestnancov fakulty.
§ 80b
Register zamestnancov vysokých škôl
(1)
Ministerstvo školstva spravuje register zamestnancov vysokých škôl (ďalej len „register zamestnancov“), v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vysoké školy sú povinné poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom školstva.
(2)
Register zamestnancov slúži na evidenciu zamestnancov vysokých škôl, štatistické účely, rozpočtové účely, kontrolné účely a potreby agentúry pri plnení jej úloh. Ministerstvo školstva využíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov týkajúce sa jej zamestnancov a vzťahujúce sa na obdobie trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, ministerstvo vnútra môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch policajných vysokých škôl a ministerstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo školstva poskytne právnickej osobe podľa osobitného predpisu40b) na základe dohody osobné údaje formou aizovaného prístupu k údajom v registri zamestnancov, ak informácia z tohto registra je rozhodujúca pre jej rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu.40b)
(3)
Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, štátne občianstvo, údaje o pracovnom pomere, najmä jeho vznik a skončenie, týždenný pracovný čas alebo týždenný rozsah pracovnej činnosti, ak ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kategória zamestnanca podľa § 74 ods. 1, súčasť vysokej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21 ods. 1), v prípade vysokoškolských učiteľov funkcia, v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3. U cudzincov sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.
(4)
Vysoká škola, ktorá má elektronický informačný systém podľa § 80a, ak je to technicky možné, môže v plnom rozsahu poskytovať údaje do registra zamestnancov z tohto elektronického informačného systému.
(5)
Údaje v registri zamestnancov môžu spracúvať38a) len osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva.
(6)
Údaje v registri zamestnancov v rozsahu meno, priezvisko, tituly, údaje o pracovnom pomere alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa odseku 3 a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu.38b)
(7)
Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri zamestnancov spracovávať najdlhšie do desiatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu dotknutej osoby.
(8)
Ak nastala zmena údajov v registri zamestnancov, ministerstvo školstva je oprávnené spracovávať v registri zamestnancov údaje aj pred touto zmenou po dobu podľa odseku 7.
(9)
Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie údajov zaznamenaných do registra zamestnancov podľa odseku 3 s údajmi vedenými v registri fyzických osôb,40d) a ak ide o rozpor medzi údajmi v registri zamestnancov a údajmi v registri fyzických osôb, zabezpečí opravu údajov v registri zamestnancov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim aizovaný prístup k týmto údajom a aizované porovnanie s údajmi v registri zamestnancov. Podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.
DESIATA ČASŤ
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 88
Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vysokých škôl
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú
a)
verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev,
b)
vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany,
c)
policajným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra,
d)
zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpočtu súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva (§ 91).
§ 88a
Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy
(1)
Vysoká škola sa môže na základe výzvy vyhlásenej ministerstvom školstva podrobiť periodickému hodnoteniu výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v jednotlivých oblastiach výskumu raz za šesť rokov spravidla na účely identifikácie medzinárodne porovnateľnej činnosti výskumných tímov a jednotlivcov, na účely udelenia oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“ a na účely posúdenia kvality úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pri štandardoch pre študijný program a štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie.
(2)
Vo výzve podľa odseku 1 ministerstvo školstva vymedzí podklady, ktoré má vysoká škola ministerstvu školstva podať, lehotu na ich podanie a zoznam oblastí výskumu, v ktorých sa vykoná periodické hodnotenie.
(3)
Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl sa uskutočňuje na základe kritérií a metodiky na ich vyhodnotenie, ktoré vydáva ministerstvo školstva po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl.
(4)
V periodickom hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl sa hodnotí činnosť výskumných tímov alebo činnosť jednotlivcov navrhnutých ministerstvu školstva vysokou školou spomedzi vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, ktorí uskutočňujú výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť na medzinárodnej úrovni, podieľajú sa na uskutočňovaní študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa a spĺňajú ďalšie podmienky určené vo výzve podľa odseku 1.
(5)
Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl zabezpečuje ministerstvo školstva prostredníctvom výskumnej hodnotiteľskej komisie na základe posúdenia úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v jednotlivých oblastiach výskumu výskumnými hodnotiteľmi. Výskumná hodnotiteľská komisia je odborným poradným orgánom ministerstva školstva, ktoré vydáva jej štatút; jej členmi sú spravidla zahraniční odborníci.
(6)
Počas uskutočňovania periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti má vysoká škola právo podávať ministerstvu školstva vyjadrenia k návrhom a zisteniam výskumnej hodnotiteľskej komisie. Výskumná hodnotiteľská komisia vyjadrenie vysokej školy podľa prvej vety vyhodnotí.
(7)
Výsledkom periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy je vyjadrenie výskumnej hodnotiteľskej komisie ku každej oblasti výskumu, pre ktorú vysoká škola navrhla výskumný tím alebo jednotlivca, a návrh na udelenie oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“ s platnosťou na šesť rokov alebo návrh na jeho neudelenie. Ministerstvo školstva písomne oznamuje vyjadrenie výskumnej hodnotiteľskej komisie a návrh podľa prvej vety vysokej škole a agentúre a zverejní ho na svojom webovom sídle; toto vyjadrenie nie je možné namietať. Oprávnenie na používanie označenia „výskumná univerzita“ udeľuje minister školstva.
§ 89
Financovanie verejných vysokých škôl
(1)
Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.20) Na pokrytie výdavkov potrebných na svoju činnosť verejná vysoká škola využíva aj ďalšie zdroje (§ 16).
(2)
Ministerstvo školstva poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.
(3)
Ministerstvo školstva poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ministerstvom školstva a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä
a)
účel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia,
b)
objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých častí,
c)
čas a spôsob poskytnutia dotácií,
d)
dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.
(4)
Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V počte študentov a absolventov sa nezohľadňujú študenti uhrádzajúci školné. Do výšky ročného školného sa započítava aj výška peňažných darov prijatých vysokou školou od študentov alebo tretích osôb v súvislosti s poskytovaním, organizovaním alebo zabezpečovaním vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky.
(5)
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja44) a účelovej formy podpory výskumu a vývoja poskytnutej na základe súťaže podľa osobitného predpisu.45) Pri poskytovaní inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja sa zohľadňuje výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita verejnej vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy podľa § 88a a riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva.
(6)
Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu školstva projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva školstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
(7)
Dotácia na sociálnu podporu študentov vychádza z nárokov študentov podľa § 96 a 96a a pri nenárokových položkách sociálnej podpory z možností štátneho rozpočtu. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 a 96a má vysoká škola právny nárok.
(8)
Určenie dotácií jednotlivým verejným vysokým školám podľa odsekov 4 až 7 sa uskutočňuje na základe metodiky, ktorú vypracúva a každoročne aktualizuje po predchádzajúcom vyjadrení reprezentácie vysokých škôl ministerstvo školstva.
(9)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.
(10)
Zostatok dotácií podľa odseku 2 nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcich kalendárnych rokoch, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii, ak nie je v zmluve o dotácii uvedené inak. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok.
(11)
Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.
§ 90
Financovanie štátnych vysokých škôl
 
Štátne vysoké školy (§ 42) sú financované podľa osobitných predpisov.20)
§ 91
Financovanie súkromných vysokých škôl
(1)
Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Ministerstvo školstva môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov a na rozvoj vysokej školy. Ministerstvo školstva môže formou dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť poskytnúť súkromnej vysokej škole finančné prostriedky na riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva.
(3)
Ministerstvo školstva poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má súkromná vysoká škola právny nárok.
(4)
Na poskytovanie dotácií podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenia § 89 ods. 3 až 11 vzťahujú rovnako.
DRUHÁ HLAVA
ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM
§ 92
Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
(1)
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom školstva verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Základ sa zaokrúhľuje na celých päť eur nadol.
(2)
Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.
(3)
Rektor verejnej vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť súčin sumy maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo školstva opatrením, a koeficientu, ktorý je vyjadrený ako podiel počtu kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia príslušného študijného programu, a súčinu štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a čísla 60. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov (§ 89 ods. 4). Obmedzenie výšky školného sa nevzťahuje na školné podľa odseku 8.
(4)
Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne povinnosť uhradiť ročné školné podľa odseku 5, 6 alebo odseku 8. Študent verejnej vysokej školy v externej forme štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štúdia.
(5)
Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení (§ 69 ods. 1), je povinný uhradiť verejnej vysokej škole pomernú časť z ročného školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do konca príslušného akademického roka po jeho opätovnom zapísaní.
(6)
Študent, ktorý študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania; ak bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu v príslušnom akademickom roku, sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(7)
V celkovej dobe štúdia podľa odseku 6 sa nezohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal školné.
(8)
Študent študijného programu v dennej forme štúdia je povinný v každom akademickom roku uhrádzať ročné školné, ak sa študijný program podľa § 51 ods. 4 písm. p) uskutočňuje výlučne v inom ako štátnom jazyku. Povinnosť uhradiť školné vznikne, len ak niektorá verejná vysoká škola v akademickom roku, v ktorom začal študovať tento študijný program, prijímala na štúdium v tom istom študijnom odbore a stupni v študijnom programe, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku; to neplatí, ak ide o študenta, ktorý nie je občanom členského štátu, ani nemá trvalý pobyt v členskom štáte.
(9)
Povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 8 nevznikne, ak
a)
študijný program v dennej forme štúdia sa uskutočňuje aj v jazyku národnostnej menšiny45a) a
b)
súčasťou poslania verejnej vysokej školy podľa § 2 ods. 10 alebo jej fakulty podľa § 27 ods. 1 písm. f), na ktorej sa študijný program uskutočňuje, je v čase prijatia študenta na štúdium výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine.
(10)
Na účely tohto paragrafu sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za študijné programy prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 za štúdium v študijnom programe druhého stupňa tak, že štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 sa považuje za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky primerane.
(11)
Ak ide o študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami týchto zmlúv. Študent, ktorému bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitného predpisu,45b) sa na účely tohto paragrafu považuje za občana Slovenskej republiky.
(12)
Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.
(13)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.
(14)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.
(15)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 67), za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia (§ 68), ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi.
(16)
Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto paragrafu na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 4 na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok.
(17)
Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.
(18)
Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
(19)
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy.
(20)
Najmenej 20 % výnosov zo školného podľa odsekov 5 a 6 je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť výnosov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh verejnej vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
(21)
Na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.47)
(22)
Povinnosť uhradiť školné a poplatky spojené so štúdiom môže na seba prevziať iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(23)
Tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy.
§ 93
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
(1)
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.
TRETIA HLAVA
SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
§ 94
Systém sociálnej podpory študentov
(1)
Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
(2)
Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
(3)
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:
a)
stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,
b)
finančná podpora a organizačná podpora športových činností, kultúrnych činností a iných záujmových činností študentov.
(4)
Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom.48)
(5)
Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.
(6)
Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72).
§ 95
Štipendiá
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá
a)
z prostriedkov poskytnutých na tento účel zo štátneho rozpočtu,
b)
z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného fondu [§ 16 ods. 7 písm. c)].
§ 96
Sociálne štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
(2)
Na sociálne štipendium nemá nárok študent,
a)
ktorý študuje študijný program prvého stupňa, ak už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b)
ktorý už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
c)
ktorému bolo poskytované sociálne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania; na účely tohto odseku sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za štúdium v študijnom programe prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia za štúdium v študijnom programe druhého stupňa, pričom štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 je na účely tohto odseku považovaný za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky štúdia primerane; doba, počas ktorej študent poberal v príslušnom roku štúdia sociálne štipendium, sa zaokrúhľuje na celé roky smerom nahor,
d)
ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia alebo
e)
ktorý študuje externou formou štúdia.
(3)
Študentovi so špecifickými potrebami sa môže priznať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia, ak je toto prekročenie spôsobené jeho zdravotným postihnutím.
(4)
Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.49)
(5)
Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, jeho výšku a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(6)
O nároku na priznanie sociálneho štipendia rozhoduje rektor vysokej školy, ktorej je študent študentom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpečuje príslušný študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy. V prípade, že študent nesplní podmienky na priznanie sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipendium neprizná.
(7)
Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na sociálne štipendium, ochrany a domáhania sa práv študenta a vysokej školy sú vysoká škola, ministerstvo školstva a príslušné ministerstvo, ak ide o štátnu vysokú školu, oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní sociálneho štipendia. Vysoká škola, ministerstvo školstva a príslušné ministerstvo, ak ide o štátnu vysokú školu, sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
(8)
Vysoká škola poskytuje sociálne štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študent v žiadosti o priznanie sociálneho štipendia.
§ 96a
Motivačné štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Vysoká škola priznáva študentom z prostriedkov štátneho rozpočtu motivačné štipendium
a)
v študijných odboroch určovaných v metodike podľa § 89 ods. 8 na základe analýz a prognóz vývoja trhu práce,49ab) so zohľadnením študijných výsledkov z predchádzajúceho štúdia; ak ide o študenta študijného programu prvého stupňa, v prvom roku štúdia sa zohľadnia študijné výsledky z posledného roku štúdia na strednej škole,
b)
za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
(2)
Vysoká škola rozhodne o priznaní motivačného štipendia. V rozhodnutí uvedie výšku motivačného štipendia a odôvodnenie priznania.
(3)
Štipendium podľa odseku 1 písm. a) sa priznáva najviac päťdesiatim percentám študentov určeného študijného odboru príslušnej vysokej školy. Štipendium podľa odseku 1 písm. b) sa priznáva najviac desiatim percentám študentov príslušnej vysokej školy.
(4)
Vysoká škola upraví postup priznávania a poskytovania motivačného štipendia v štipendijnom poriadku vysokej školy alebo v štipendijnom poriadku fakulty, ak o jeho priznávaní rozhoduje fakulta.
§ 97
Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy
(1)
Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom a absolventom, u ktorých od riadneho skončenia štúdia neuplynulo viac ako 90 dní, štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu.
(2)
Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených v odseku 1 určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.
§ 98
Zabezpečenie možností stravovania a ubytovania
(1)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené so stravovaním.
(2)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. Kňazský seminár je zariadením, ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom teologických študijných programov bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy.
(3)
Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami.
(4)
Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
§ 99
Podpora športových činností, kultúrnych činností a iných záujmových činností
 
Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7). Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje aj iné záujmové činnosti študentov, najmä aktivity študentských organizácií a študentských spolkov, ktoré pôsobia pri vysokej škole a ich činnosť je v záujme študentov.
§ 100
Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami
(1)
Vysoká škola vytvára všeobecne prístupné akademické prostredie aj vytváraním zodpovedajúcich podmienok štúdia pre študentov so špecifickými potrebami bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
(2)
Za študenta so špecifickými potrebami sa považuje študent
a)
so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím,
b)
s chronickým ochorením,
c)
so zdravotným oslabením,
d)
s psychickým ochorením,
e)
s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
f)
s poruchami učenia.
(3)
Študent predkladá na účely vyhodnocovania jeho špecifických potrieb a rozsahu podporných služieb najmä
a)
lekárske vysvedčenie nie staršie ako tri mesiace, ktorým je najmä lekársky nález, správa o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie, alebo
b)
vyjadrenie psychológa, logopéda, školského psychológa, školského logopéda alebo špeciálneho pedagóga.49aa)
(4)
Študent podľa odseku 2, ktorý súhlasí s vyhodnotením svojich špecifických potrieb, má podľa rozsahu a druhu špecifickej potreby nárok na podporné služby, najmä na
a)
zabezpečenie možnosti využívať špecifické vzdelávacie prostriedky,
b)
individuálne vzdelávacie prístupy, najmä individuálnu výučbu vybraných predmetov pre študentov so zmyslovým postihnutím,
c)
osobitné podmienky na vykonávanie študijných povinností bez znižovania požiadaviek na študijný výkon,
d)
individuálny prístup vysokoškolských učiteľov,
e)
odpustenie školného v odôvodniteľných prípadoch, ak ide o štúdium dlhšie, ako je štandardná dĺžka príslušného študijného programu.
(5)
Podrobnosti o minimálnych nárokoch študenta podľa odseku 2 na podporné služby podľa druhu špecifickej potreby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(6)
Špecifické potreby študenta podľa odseku 2, ktorému sú poskytované podporné služby, môžu byť prehodnocované, a to aj na žiadosť študenta.
(7)
Na vysokých školách pôsobia
a)
špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
b)
koordinátori pre študentov so špecifickými potrebami (ďalej len „koordinátor“). Koordinátorom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak je koordinátorom fyzická osoba, výkonom činnosti ho poveruje rektor; ak na vysokej škole pôsobí aj koordinátor pre fakultu, výkonom činnosti ho poveruje dekan. Ak je koordinátorom fyzická osoba, ide spravidla o vysokoškolského učiteľa. Ak je koordinátorom právnická osoba, zmluvu o výkone činnosti s ním uzatvára rektor. Právnická osoba môže zabezpečovať činnosť koordinátora aj pre viac vysokých škôl. Činnosť koordinátora je zabezpečovaná z prostriedkov fondu na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím.
(8)
Špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami plnia úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier a sú zriadené na
a)
Univerzite Komenského v Bratislave,
b)
Technickej univerzite v Košiciach.
(9)
Koordinátor najmä
a)
aktívne sa podieľa na identifikovaní uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami,
b)
vyhodnocuje špecifické potreby uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami, rozsah zodpovedajúcich podporných služieb a podieľa sa na ich zabezpečovaní,
c)
zabezpečuje spoluprácu s pracoviskami a účelovými zariadeniami vysokej školy alebo fakulty a so zamestnancami vysokej školy, najmä im poskytuje informácie a poradenstvo v súvislosti so špecifickými potrebami študentov,
d)
vykonáva poradenstvo pre študentov podľa odseku 2 pri zabezpečovaní podporných služieb a tieto služby pre nich koordinuje,
e)
každoročne podáva návrh na použitie finančných prostriedkov na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami, najmä na zabezpečenie materiálno-technických pomôcok a vybavenia; koordinátor fakulty predkladá návrh koordinátorovi vysokej školy,
f)
každoročne predkladá vysokej škole správu o podmienkach využívania podporných služieb za vysokú školu; koordinátor fakulty spolupracuje s koordinátorom vysokej školy pri príprave správy.
(10)
Podrobnosti o pôsobnosti koordinátora ustanovuje vnútorný predpis vysokej školy.
(11)
Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje vysoké školy pri poskytovaní podpory podľa tohto paragrafu.
§ 101
Študentské pôžičky
(1)
Študentom sa poskytujú pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania podľa osobitných predpisov.48)
(2)
Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžičiek študentom s dotovaným úrokom a odloženým splácaním.
(3)
Vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy.
(4)
Účelom študentských pôžičiek je prispievať na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojovanie sociálnych potrieb.
JEDENÁSTA ČASŤ
ŠTÁTNA SPRÁVA
§ 102
Pôsobnosť vlády a ministerstva školstva
(1)
Vláda
a)
na návrh ministerstva školstva udeľuje a odníma štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47, § 105),
b)
prerokúva najmä materiály ministerstva školstva uvedené v odseku 2 písm. b), c) a informáciu ministerstva školstva o podmienkach rozvoja vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania [odsek 2 písm. a)],
c)
schvaľuje na návrh ministerstva školstva zmenu názvu súkromnej vysokej školy.
(2)
Ministerstvo školstva
a)
utvára podmienky na rozvoj vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania; zodpovedá za aktualizáciu a rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva,
b)
vypracúva, každoročne aktualizuje a zverejňuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl (ďalej len „dlhodobý zámer ministerstva školstva“); dlhodobý zámer ministerstva školstva sa vypracúva na päť až desať rokov,
c)
každoročne vypracúva a zverejňuje výročnú správu o stave vysokého školstva; určuje termín a formu predkladania výročnej správy o činnosti a výročnej správy o hospodárení vysokej školy,
d)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery verejných vysokých škôl a dlhodobé zámery súkromných vysokých škôl a ich aktualizáciu; určuje termín a formu predkladania týchto dlhodobých zámerov,
e)
vypracúva a aktualizuje metodiku na určovanie dotácií zo štátneho rozpočtu20) z kapitoly ministerstva školstva vysokým školám a na jej základe určuje tieto dotácie po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
f)
rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl o obmedzení medziročného nárastu počtu novoprijatých študentov v dennej forme štúdia v príslušnom študijnom odbore, ktorých zohľadní pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov na nasledujúci kalendárny rok; percentuálne vyjadrené obmedzenie sa vzťahuje na každú verejnú vysokú školu uskutočňujúcu študijné programy v príslušnom študijnom odbore a ministerstvo školstva toto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle najneskôr 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje,
g)
registruje štatút verejnej vysokej školy a štatút súkromnej vysokej školy,
h)
kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva,49a)
i)
kontroluje hospodárenie verejných vysokých škôl podľa § 19 ods. 4; kontroluje hospodárenie súkromných vysokých škôl s prostriedkami štátneho rozpočtu (§ 91 ods. 2 a 3),
j)
navrhuje vláde udelenie alebo neudelenie štátneho súhlasu podľa § 47 ods. 1 a zmenu názvu súkromnej vysokej školy,
k)
spravuje register vysokých škôl, register študijných odborov, register študijných programov, centrálny register študentov, register zamestnancov, centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, centrálny register evidencie publikačnej činnosti a centrálny register evidencie umeleckej činnosti zhromažďuje a využíva údaje z týchto registrov,
l)
aktualizuje údaje v spravovaných registroch, metodicky usmerňuje osoby zodpovedné za ich aktualizáciu a sprístupňuje tieto údaje podľa osobitných predpisov,49b)
m)
poskytuje údaje o všetkých cudzincoch uvedené v § 73 ods. 3 štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, na základe jeho písomnej žiadosti,
n)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
o)
prijíma opatrenia podľa § 104 a 105,
p)
materiálne a finančne zabezpečuje činnosť orgánov reprezentácie vysokých škôl,
q)
poskytuje vysokým školám uskutočňujúcim učiteľské študijné programy na základe ich objednávky za náklady s tým spojené učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené podľa osobitného predpisu49ba) vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem ich prepisov,
r)
udeľuje oprávnenie na pôsobenie zahraničných vysokých škôl podľa § 49b,
s)
na žiadosť vysokej školy vydáva stanovisko k žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou alebo vysokou školou z tretieho štátu na akademické účely,
t)
poskytuje dotácie podľa § 106,
u)
oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitného predpisu49c) na účely vykonania ročného zúčtovania poistného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou údaje o študentoch v rozsahu rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, údaj, či ide o zahraničného študenta, forma štúdia, stupeň štúdia, štandardná dĺžka štúdia, dátum začiatku štúdia, dátum ukončenia štúdia, dátum začiatku prerušenia štúdia, dátum ukončenia prerušenia štúdia, dôvod prerušenia štúdia, ukončené predchádzajúce vysokoškolské štúdium,
v)
zverejňuje na svojom webovom sídle žiadosti o udelenie štátneho súhlasu; osobné údaje sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko, rok narodenia, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti.
(3)
Minister školstva
a)
predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a na odvolanie rektorov, ak návrh podala verejná vysoká škola alebo súkromná vysoká škola,
b)
po vzniku verejnej vysokej školy poveruje osobu, ktorá do vymenovania rektora verejnej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy (§ 5 ods. 5) a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a jej fakúlt,
c)
predkladá orgánom reprezentácie vysokých škôl (§ 107) návrhy a opatrenia podľa § 107 ods. 2.
§ 102a
Register vysokých škôl
(1)
Register vysokých škôl je verejným informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
(2)
Register vysokých škôl slúži na zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o vysokej škole a jej súčastiach, samosprávnych orgánoch vysokej školy, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, samosprávnych orgánoch fakúlt, osobách poverených výkonom funkcie rektora, prorektoroch, vedúcich zamestnancoch vysokej školy, prodekanoch, vedúcich zamestnancoch súčastí vysokej školy a štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy, na rozpočtové účely, na účely štatistického zisťovania a na potreby činnosti agentúry.
(3)
O fyzických osobách podľa odseku 2 sa v registri vysokých škôl spracúvajú údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, funkcia, začiatok a koniec funkčného obdobia.
(4)
Ak ide o člena akademického senátu, uvádza sa aj súčasť vysokej školy a časť akademickej obce, ktorú zastupuje.
(5)
Ak ide o člena vedeckej rady vysokej školy alebo vedeckej rady fakulty, uvádza sa aj oblasť odbornej pôsobnosti člena a či ide o člena akademickej obce vysokej školy.
(6)
Ak ide o člena správnej rady verejnej vysokej školy, uvádza sa aj informácia, či člena správnej rady navrhol rektor, akademický senát alebo minister školstva.
(7)
Z údajov podľa odseku 3 register vysokých škôl zverejňuje bez obmedzenia údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, informácie o zastávanej funkcii a o funkčnom období. Dátum narodenia a adresa trvalého pobytu sú sprístupnené len povereným zamestnancom ministerstva školstva. Údaje podľa odsekov 4 až 6 sa sprístupňujú bez obmedzenia.
(8)
Do registra vysokých škôl zapisuje
a)
ministerstvo školstva názov a sídlo vysokej školy, údaje o rektorovi verejnej vysokej školy, rektorovi súkromnej vysokej školy, osobe poverenej podľa § 5 ods. 5, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a právnu formu žiadateľa o udelenie štátneho súhlasu, ktorému bol štátny súhlas udelený, a meno a priezvisko jeho štatutárneho orgánu a údaje o zahraničnej vysokej škole uvedené v oprávnení podľa § 49a,
b)
príslušné ministerstvo údaje podľa odseku 2 a písmena a) týkajúce sa štátnych vysokých škôl a ich orgánov, ktoré sú v rozhodovacej pôsobnosti príslušného ministra,
c)
príslušná vysoká škola ostatné údaje.
(9)
Za zápis údajov do registra vysokých škôl a za ich aktualizáciu zodpovedá právnická osoba, ktorá údaj do registra vysokých škôl zapisuje.
(10)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra vysokých škôl, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a aktualizáciu.
§ 103
Registrácia štatútu
(1)
Žiadosť o registráciu štatútu podáva na ministerstvo školstva rektor alebo iný štatutárny orgán vysokej školy. O tejto žiadosti ministerstvo školstva rozhodne do 60 dní odo dňa jej doručenia.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 prikladá vysoká škola dve listinné vyhotovenia štatútu, ktoré zasiela aj elektronicky ministerstvu školstva, a listiny preukazujúce schválenie návrhu štatútu predloženého na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzťahuje primerane.
(3)
Ak štatút podľa ministerstva školstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.
(4)
Ak má štatút formálne nedostatky, ministerstvo školstva ho vráti vysokej škole na dopracovanie a konanie preruší.
(5)
Vysoká škola môže do 15 dní od doručenia zamietnutia žiadosti podľa odseku 1 požiadať ministra školstva o preskúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister školstva po preskúmaní postupu ministerstva školstva požiadavku vysokej školy zamietne alebo predloží žiadosť podľa odseku 1 na nové konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú nedostatky odstránené, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.
(6)
Štatút nadobúda platnosť odo dňa registrácie a je účinný najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho registrácii. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa vysokej škole doručuje aj jedno vyhotovenie štatútu vysokej školy s odtlačkom pečiatky ministerstva školstva na rube poslednej strany štatútu, s menom a podpisom zamestnanca ministerstva školstva, ktorý štatút vysokej školy zaregistroval.
(7)
Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na zmeny štatútu a primerane sa vzťahujú aj na registráciu ďalších vnútorných predpisov policajnej vysokej školy podľa § 44 ods. 4 písm. a).
§ 104
Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy
(1)
Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.
(2)
Minister školstva môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom najmenej dvoch z nich obmedziť pôsobnosť orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, poprípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte túto pôsobnosť odňať, ak verejná vysoká škola alebo jej fakulta
a)
neustanovila niektorý zo svojich orgánov akademickej samosprávy,
b)
má pozastavené alebo odňaté práva udeľovať akademický titul pre všetky študijné programy,
c)
vykazuje vo svojom hospodárení nedostatky ohrozujúce plnenie jej úloh,
d)
jej orgány akademickej samosprávy konajú v rozpore s týmto zákonom.
(3)
Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva školstva je jej zdôvodnenie.
(4)
Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo školstva poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.
(5)
Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra školstva najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.
(6)
Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo školstva prijaté opatrenie bezodkladne zruší.
§ 105
Pôsobnosť vlády a ministerstva školstva vo vzťahu k súkromným vysokým školám
(1)
Vláda na návrh ministerstva školstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy a schvaľuje zmenu jej názvu.
(2)
Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.
(3)
Vláda môže na návrh ministerstva školstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom. Súhlas orgánov reprezentácie vysokých škôl sa nevyžaduje, ak ide o návrh podľa § 47 ods. 4.
(4)
Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie.
(5)
Vláda na návrh ministerstva školstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.
(6)
Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Zároveň sa zrušujú všetky študijné programy súkromnej vysokej školy a akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania. Ministerstvo školstva v registri študijných programov vyznačí zrušenie študijných programov, v registri študijných odborov vyznačí zrušenie oprávnenia vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy a zrušenie akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania.
(7)
Je povinnosťou ministerstva školstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo školstva primeranú lehotu.
§ 106
Poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu okrem § 89 a 91 aj na podporu
a)
prevádzky a ďalšieho rozširovania infraštruktúry, ktorú používajú vysoké školy pri napĺňaní svojho poslania,
b)
prevádzky a ďalšieho rozširovania infraštruktúry národnej akademickej dátovej siete pre vedu a vzdelávanie, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho sektora a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh,
c)
vzdelávacích projektov zameraných na študentov a zamestnancov vysokých škôl,
d)
projektov, ktorých cieľom je zlepšenie spolupráce vysokých škôl a praxe alebo zlepšenie uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl na trhu práce alebo
e)
akademickej mobility.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 nemožno poskytnúť ani použiť na
a)
úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov,
b)
refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch,
c)
úhradu výdavkov, ktoré nie sú v súlade s účelom vymedzeným v zmluve o poskytnutí dotácie.
§ 106a
Výzva na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
Ministerstvo školstva zverejní na svojom webovom sídle výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie podľa § 106 (ďalej len „výzva“).
(2)
Výzva obsahuje najmä
a)
oblasti aktivít, v rámci ktorých možno podávať žiadosti o poskytnutie dotácie podľa § 106 (ďalej len „žiadosť o dotáciu“),
b)
dátum ukončenia podávania žiadostí o dotáciu, ktorý je najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy,
c)
výšku finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie,
d)
výberové kritériá a poradie ich dôležitosti,
e)
okruh oprávnených žiadateľov,
f)
výšku finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu,
g)
najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie podľa § 106 pre jedného žiadateľa,
h)
časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí o dotáciu a
i)
formulár žiadosti o dotáciu v elektronickej podobe a návrh zmluvy o poskytnutí dotácie podľa § 106.
(3)
Žiadosť o dotáciu obsahuje okrem identifikácie žiadateľa aj
a)
vymedzenie a odôvodnenie konkrétnych aktivít, na ktoré sa dotácia podľa § 106 požaduje, vrátane označenia oblasti podľa odseku 2 písm. a) a časový harmonogram ich uskutočnenia,
b)
rozpočet príjmov a výdavkov súvisiaci s finančným zabezpečením činností, na ktoré žiadateľ žiada o poskytnutie dotácie podľa § 106, z toho osobitne rozpis na mzdové náklady a ostatné osobné náklady,
c)
výšku požadovanej dotácie podľa § 106,
d)
údaje podľa osobitného predpisu49d) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo k stavbe alebo doklad preukazujúci nájomný vzťah k pozemku alebo k stavbe, ak je predmetom žiadosti o dotáciu dotácia na uskutočnenie stavby alebo dotácia na zmenu stavby,
e)
ciele, ktoré plánuje žiadateľ dosiahnuť, a merateľné ukazovatele s cieľovými hodnotami, podľa ktorých je možné posúdiť úspešnosť naplnenia cieľov,
f)
informáciu o ďalších výzvach, grantových schémach a dotačných schémach, v ktorých sa žiadateľ uchádza alebo uchádzal o získanie dotácie podľa § 106 alebo o získanie dotácie z verejných prostriedkov,
g)
súhlas žiadateľa so zverejnením poskytnutých údajov,
h)
ďalšie údaje podľa výzvy.
(4)
Prílohami k žiadosti o dotáciu sú okrem náležitostí podľa osobitného predpisu49e) aj
a)
popis hlavného predmetu činnosti žiadateľa a informácie o najvýznamnejších dosiahnutých výsledkoch za tri kalendárne roky predchádzajúce kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o dotáciu,
b)
čestné vyhlásenie žiadateľa, že všetky ním poskytnuté údaje sú úplné a pravdivé,
c)
potvrdenie o zabezpečení spolufinancovania zo zdrojov žiadateľa, ak je spolufinancovanie požadované, a
d)
potvrdenie vysokých škôl podľa odseku 7 o podpore poskytnutia dotácie podľa § 106, ak je ich podpora požadovaná.
(5)
Ak žiadateľ doručí dve a viac žiadostí o dotáciu na základe jednej výzvy, jeho žiadosti o dotáciu ministerstvo školstva zamietne.
(6)
Ak ministerstvo školstva zistí formálne nedostatky v žiadosti o dotáciu alebo v jej prílohách, informuje o tom žiadateľa. Žiadateľ do desiatich pracovných dní od odoslania informácie o zistení formálnych nedostatkov v jeho žiadosti o dotáciu vykoná nápravu, inak ministerstvo školstva žiadosť o dotáciu zamietne.
(7)
Ministerstvo školstva môže podmieniť poskytnutie dotácie podľa § 106 žiadateľovi získaním súhlasného vyjadrenia vysokých škôl s podanou žiadosťou o dotáciu. Ak sa na poskytnutie dotácie podľa § 106 vyžaduje súhlasné vyjadrenie vysokých škôl, ministerstvo školstva vo výzve oznámi ich počet alebo aj ich názvy.
(8)
Ministerstvo školstva môže zrušiť vyhlásenú výzvu. O zrušení výzvy ministerstvo školstva písomne informuje žiadateľov.
§ 106b
Postup pri poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo školstva.
(2)
Komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jeden člen je navrhnutý orgánom reprezentácie vysokých škôl. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť
a)
žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi,
b)
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,
c)
v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi.
(3)
Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí o dotáciu nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve.
(4)
Na žiadosti o dotáciu vyhodnocované len na základe kritérií, pri ktorých možno priradiť bodové hodnotenie len jedným spôsobom na základe objektívne overiteľných údajov, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.
(5)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje
a)
zoznam žiadateľov, ktorým poskytlo dotáciu podľa § 106, a jej výšku,
b)
zoznam žiadateľov, ktorým neposkytlo dotáciu podľa § 106, s uvedením dôvodu jej neposkytnutia,
c)
vyhodnotenie výsledkov dosiahnutých už poskytnutými dotáciami, ak nimi ministerstvo školstva disponuje,
d)
informáciu o tom, kedy ministerstvo školstva rozhodlo o poskytnutí dotácie alebo neposkytnutí dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená na vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu, a zdôvodnenie tohto rozhodnutia,
e)
zloženie komisie zriadenej na vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu.
(6)
Dotáciu podľa § 106 nemožno poskytnúť, ak žiadosť o dotáciu nespĺňa náležitosti podľa § 106a, je podaná oneskorene alebo nie je podaná v súlade s výzvou.
(7)
Na poskytnutie dotácie podľa § 106 nie je právny nárok.
(8)
Ministerstvo školstva oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o dotáciu písomne. V rozhodnutí o neposkytnutí dotácie podľa § 106 ministerstvo školstva uvedie aj odôvodnenie.
(9)
Dotácia podľa § 106 sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a žiadateľom, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
bankové spojenie a číslo bankového účtu žiadateľa,
c)
výšku schválenej dotácie podľa § 106,
d)
účel, na ktorý sa dotácia podľa § 106 poskytuje,
e)
podmienky a termín použitia dotácie podľa § 106, najmä požiadavku na spolufinancovanie, ciele a merateľné ukazovatele,
f)
termín zúčtovania dotácie podľa § 106,
g)
termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo bankového účtu ministerstva školstva, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
h)
termín poukázania výnosov a číslo účtu ministerstva školstva v Štátnej pokladnici, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
i)
podmienky poskytnutia dotácie podľa § 106, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov,
j)
spôsob kontroly použitia poskytnutej dotácie podľa § 106,
k)
výšku a spôsob preukazovania použitia finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak sa na uskutočnenie účelu dotácie podľa § 106 spolufinancovanie vyžaduje,
l)
dôvod a spôsob odstúpenia od zmluvy,
m)
vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára,
n)
ďalšie údaje, ak to vyplýva z právnych predpisov alebo ak sa tak zmluvné strany dohodnú.
(10)
Príjemca dotácie podľa § 106 je povinný v lehote troch mesiacov od skončenia čerpania dotácie podľa § 106 doručiť ministerstvu školstva správu, ktorá preukáže účel použitia poskytnutej dotácie podľa § 106 a súlad jej použitia so schválenou žiadosťou o dotáciu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.49f)
(11)
Ak príjemca dotácie podľa § 106 poruší finančnú disciplínu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.20)
DVANÁSTA ČASŤ
REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 107
Reprezentácia vysokých škôl
(1)
Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:
a)
Rada vysokých škôl,
b)
Študentská rada vysokých škôl,
c)
Slovenská rektorská konferencia.
(2)
Minister školstva predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone (§ 88a ods. 3, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3). Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.
(3)
Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.
(4)
Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy. Študentskú radu vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí:
a)
jeden zástupca zvolený študentskou časťou akademického senátu vysokej školy,
b)
ďalší zástupcovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy zvolení študentskou časťou akademickej obce vysokej školy, a to z každých i započatých 2000 zapísaných študentov jeden zvolený zástupca.
(5)
Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky.
(6)
Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.
(7)
Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.28) Ministerstvo školstva finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
§ 108
(1)
Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) okrem
a)
rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a,
b)
rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a,
c)
rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96.
(2)
Dotáciu podľa tohto zákona, ktorá je štátnou pomocou,50a) možno poskytnúť len v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblasti štátnej pomoci.13)
(3)
Na účely § 54a, 68 a 102 sa súkromná vysoká škola so sídlom mimo územia Slovenskej republiky považuje za vysokú školu so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4)
Verejné vysoké školy sú oprávnené používať štátny znak spôsobom ustanoveným osobitným predpisom50b) rovnako ako štátne vysoké školy.
(5)
Verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy
a)
sú oprávnené používať na dokladoch o absolvovaní štúdia štátny znak a okrúhlu pečiatku so štátnym znakom a
b)
používajú na rozhodnutiach vydávaných podľa všeobecného predpisu o správnom konaní okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.
(6)
Na účely zabezpečovania úloh vysokej školy, najmä rozhodovania v prijímacom konaní, rozhodovania vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, vydávania dokladov o štúdiu a vydávania dokladov o absolvovaní štúdia je vysoká škola oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
(7)
Vysoká škola je na účely prideľovania ubytovania študentovi so špecifickými potrebami oprávnená spracúvať aj údaje o osobnom asistentovi študenta so špecifickými potrebami v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, pohlavie, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty; tieto údaje poskytuje vysokej škole študent alebo jeho osobný asistent.
(8)
Vysoká škola je oprávnená zo vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely. Vysoká škola môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos prednášky.
(9)
Na účely prezentácie vysokej školy alebo fakulty je vysoká škola a fakulta oprávnená v časopise, ktorý vydáva, publikovať články, rozhovory, prezentačné fotografie a údaje dotknutých zamestnancov a študentov v rozsahu meno, priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, názov študijného programu, na štúdium ktorého je študent zapísaný, názov fakulty, ktorá tento študijný program uskutočňuje, a názov študijného odboru, v ktorom sa tento študijný program uskutočňuje, názov pracoviska zamestnanca, jeho pracovné zaradenie alebo funkciu.
(10)
Na účely ochrany bezpečnosti osôb a majetku je vysoká škola oprávnená pri riadení prístupu do svojich objektov a miestností spracúvať meno a priezvisko študenta, údaj o tom, či ide o študenta príslušnej vysokej školy a fakulty, číslo preukazu študenta, čas príchodu a čas odchodu; tieto údaje možno na účel podľa prvej vety spracúvať najviac po dobu šiestich mesiacov.
(11)
Na účely prevádzkovania registrov, ktorých správcom je ministerstvo školstva, môže prevádzkovateľ príslušného registra využívať príslušné údaje z registra zamestnancov a centrálneho registra študentov.
§ 108a
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti
(1)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo školstva. V centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti sa zaznamenávajú údaje o výstupoch publikačnej činnosti zamestnancov a študentov študijného programu tretieho stupňa verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl a publikované ohlasy na tieto výstupy publikačnej činnosti.
(2)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely a prezentáciu výskumnej, vývojovej a odbornej aktivity vysokej školy.
(3)
V centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti sa zaznamenávajú údaje, ktoré jednoznačne identifikujú autorov, výstupy publikačnej činnosti zaradené v kategóriách evidencie a ohlasy na tieto výstupy publikačnej činnosti. Meno, priezvisko a rodné priezvisko autora sa zverejňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup.38b) O autorovi, ktorý je zamestnancom príslušnej vysokej školy alebo študentom príslušnej vysokej školy, sa na účel jednoznačnej identifikácie autora a na účel overenia správnosti zaznamenania výstupu publikačnej činnosti okrem mena, priezviska a rodného priezviska spracúvajú aj
a)
rok narodenia,
b)
pseudonym,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
d)
súčasť vysokej školy, na ktorej je autor zaradený; ak ide o zamestnanca, ktorý je zaradený na fakulte, aj súčasť fakulty,
e)
týždenný pracovný čas, ak ide o zamestnanca,
f)
dátum vzniku pracovného pomeru a dátum skončenia pracovného pomeru, ak ide o zamestnanca,
g)
forma štúdia, ak ide o študenta,
h)
identifikačné číslo v knižnično-informačnom systéme vysokej školy,
i)
identifikačné číslo v medzinárodných knižnično-informačných databázach,
j)
identifikačné číslo z registra zamestnancov a z centrálneho registra študentov.
(4)
Vysoká škola zodpovedá za zaznamenávanie údajov do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti, za ich ročnú aktualizáciu a správnosť.
(5)
Vysoká škola zaznamenáva údaje do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Vysoká škola k zaznamenávaným údajom o druhoch výstupov publikačnej činnosti vymedzených v metodike podľa odseku 8 pripája aj výstup publikačnej činnosti v elektronickej podobe; ak ho vysoká škola nepripojí v lehote podľa prvej vety, príslušný záznam nebude overený podľa § 108c ods. 1 a vysoká škola túto skutočnosť vyznačí v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti.
(6)
Údaje v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a správnosť zaradenia výstupu publikačnej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa odseku 8, do kategórie evidencie sú overované prevádzkovateľom tohto registra a odborným hodnotiteľským orgánom prevádzkovateľa, ktorého členov vymenúva a odvoláva prevádzkovateľ tohto registra.
(7)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register publikačnej činnosti, spracúva a overuje právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti.
(8)
Na účely evidencie a kategorizácie výstupov publikačnej činnosti ministerstvo školstva vedie a každoročne na návrh prevádzkovateľa centrálneho registra publikačnej činnosti aktualizuje
a)
zoznam zahraničných vydavateľstiev vedeckej literatúry, ktoré uskutočňujú recenzné konanie, a
b)
metodiku evidencie publikačnej činnosti.
(9)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o kategóriách evidencie publikačnej činnosti a ohlasov publikačnej činnosti, o dokumentácii predkladanej autorom výstupu publikačnej činnosti vysokej škole k jeho zaradeniu do príslušnej kategórie, o povinných údajoch, ktoré sa zapisujú do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania, lehote na zápis, aktualizáciu, overenie a hodnotenie.
§ 108b
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti
(1)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo školstva. V centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti sa zaznamenávajú údaje o zverejnených umeleckých dielach a umeleckých výkonoch a publikované ohlasy na umelecké diela a umelecké výkony
a)
zamestnancov verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl, ktorí zabezpečujú výučbu predmetu, ktorý obsahuje umeleckú činnosť, a
b)
študentov verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl zapísaných na študijný program tretieho stupňa, ktorý obsahuje umeleckú činnosť.
(2)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely a prezentáciu umeleckej aktivity vysokej školy.
(3)
V centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti sa zaznamenávajú údaje, ktoré jednoznačne identifikujú autorov, vytvorené umelecké diela a umelecké výstupy zaradené v kategóriách evidencie a ohlasy na tieto umelecké diela a umelecké výstupy. Meno, priezvisko a rodné priezvisko autora sa zverejňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup.38b) O autorovi, ktorý je zamestnancom príslušnej vysokej školy alebo študentom príslušnej vysokej školy, sa na účel jednoznačnej identifikácie autora a na účel overenia správnosti zaznamenania umeleckého diela a umeleckého výstupu okrem mena, priezviska a rodného priezviska spracúvajú aj
a)
rok narodenia,
b)
pseudonym,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
d)
súčasť vysokej školy, na ktorej je autor zaradený; ak ide o zamestnanca, ktorý je zaradený na fakulte, aj súčasť fakulty,
e)
týždenný pracovný čas, ak ide o zamestnanca,
f)
dátum vzniku pracovného pomeru a dátum skončenia pracovného pomeru, ak ide o zamestnanca,
g)
forma štúdia, ak ide o študenta,
h)
zameranie umeleckej činnosti,
i)
názov študijného programu, v ktorom autor zabezpečuje výučbu, ak ide o zamestnanca vysokej školy, alebo na štúdium ktorého je autor zapísaný, ak ide o študenta,
j)
identifikačné číslo z registra zamestnancov a identifikačné číslo z centrálneho registra študentov.
(4)
Vysoká škola zodpovedá za zaznamenávanie údajov do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti, za ich ročnú aktualizáciu a správnosť.
(5)
Vysoká škola zaznamenáva údaje do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Vysoká škola k zaznamenávaným údajom o druhoch výstupov umeleckej činnosti vymedzených v metodike podľa odseku 8 pripája aj dokumentáciu o príslušných umeleckých dielach a umeleckých výkonoch v elektronickej podobe; ak ju vysoká škola nepripojí v lehote podľa prvej vety, prevádzkovateľ centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti príslušný výstup umeleckej činnosti z centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti vyradí.
(6)
Údaje v centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti a správnosť zaradenia výstupu umeleckej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa odseku 8, do kategórie evidencie sú overované prevádzkovateľom tohto registra a odborným hodnotiteľským orgánom prevádzkovateľa, ktorého členov vymenúva a odvoláva prevádzkovateľ tohto registra.
(7)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register umeleckej činnosti, spracúva a overuje právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti.
(8)
Na účely evidencie a kategorizácie výstupov umeleckej činnosti ministerstvo školstva vedie a každoročne na návrh prevádzkovateľa centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti aktualizuje
a)
zoznam podujatí a inštitúcií za každú umeleckú oblasť, ktoré sa na tieto účely považujú za renomované, a
b)
metodiku evidencie umeleckej činnosti.
(9)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o kategóriách evidencie umeleckej činnosti, kategóriách ohlasov umeleckej činnosti, o dokumentácii predkladanej autorom výstupu umeleckej činnosti vysokej škole k jeho zaradeniu do príslušnej kategórie, o povinných údajoch, ktoré sa zapisujú do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania, lehote na zápis, aktualizáciu, overenie a hodnotenie.
§ 108c
(1)
Prevádzkovateľ príslušného registra overuje z formálneho hľadiska a obsahového hľadiska správnosť kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa § 108a ods. 8, alebo kategórie evidencie výstupu umeleckej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa § 108b ods. 8, zaznamenaného do príslušného registra vysokou školou; správnosť kategórie evidencie z obsahového hľadiska overuje prostredníctvom hodnotiteľského orgánu.
(2)
Ak výstup publikačnej činnosti alebo výstup umeleckej činnosti nie je zaradený v správnej kategórii evidencie z formálneho hľadiska, prevádzkovateľ príslušného registra vykoná zmenu kategórie evidencie; vykonanie takej zmeny nie je možné namietať. O zmene kategórie evidencie prevádzkovateľ príslušného registra informuje vysokú školu a zmenu zdôvodní.
(3)
Ak výstup publikačnej činnosti alebo výstup umeleckej činnosti nie je na základe vyjadrenia hodnotiteľského orgánu zaradený v správnej kategórii evidencie z obsahového hľadiska, prevádzkovateľ príslušného registra navrhne vysokej škole zmenu kategórie evidencie. V odôvodnení návrhu na zmenu kategórie evidencie prevádzkovateľ uvedie najmä, aké skutočnosti boli podkladom pre návrh na zmenu kategórie evidencie. Návrh na zmenu kategórie evidencie oznamuje prevádzkovateľ príslušného registra vysokej škole.
(4)
Vysoká škola má právo prostredníctvom svojej akademickej knižnice podať prevádzkovateľovi príslušného registra námietky k návrhu na zmenu kategórie evidencie podľa odseku 3 do 20 pracovných dní odo dňa jeho doručenia; tieto námietky prevádzkovateľ príslušného registra postúpi na vyjadrenie hodnotiteľskému orgánu. Hodnotiteľský orgán sa k námietke podľa prvej vety vyjadrí do 60 pracovných dní od jej doručenia; ak sa hodnotiteľský orgán v tejto lehote nevyjadrí, zaradenie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti zostáva v kategórii evidencie navrhnutej a zaznamenanej vysokou školou do príslušného registra. Ak hodnotiteľský orgán vyhovie námietkam vysokej školy, odôvodnenie vyjadrenia nie je potrebné, inak v odôvodnení uvedie najmä, aké skutočnosti boli podkladom pre vyjadrenie a ako sa vysporiadal s námietkami.
(5)
Proti vyjadreniu hodnotiteľského orgánu k námietkam podľa odseku 4 nie je možné podať opravný prostriedok.
(6)
Prevádzkovateľ príslušného registra vykoná zmenu kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti v príslušnom registri, ak
a)
vysoká škola nedoručí prevádzkovateľovi príslušného registra námietky k návrhu na zmenu kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti v lehote podľa odseku 4 alebo
b)
hodnotiteľský orgán nevyhovie námietkam vysokej školy podľa odseku 4.
§ 108d
(1)
Na účely hodnotenia výskumných projektov a umeleckých projektov v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva, na administratívne účely a štatistické účely súvisiace s týmto hodnotením a na účely súvisiace s poskytovaním dotácie podľa § 89 ods. 5 a § 91 ods. 2 ministerstvo školstva spracúva o osobách uvedených v príslušnom projekte, osobách, ktoré posudzujú výskumné projekty a umelecké projekty, a osobách administrujúcich výskumné projekty a umelecké projekty najmä
a)
meno,
b)
priezvisko,
c)
rodné priezvisko,
d)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedeckú hodnosť a rok ich udelenia,
e)
pohlavie,
f)
dátum narodenia,
g)
názov odboru vedy a techniky a jeho číselný kód,50c) v ktorom uskutočňuje výskum a vývoj,
h)
telefónne číslo a adresu elektronickej pošty,
i)
názov a adresu pracoviska,
j)
pracovné zaradenie alebo funkciu.
(2)
Na účely súvisiace s hodnotením výskumných projektov a umeleckých projektov v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva môže ministerstvo školstva využívať údaje z registra zamestnancov, centrálneho registra študentov, centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti a centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti v plnom rozsahu.
(3)
Údaje podľa odseku 1 písm. a), b), c), d), g), i) a j) sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu.38b)
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 109
Transformácia študijných odborov
(1)
Vysoké školy môžu od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.
(2)
Ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v ktorom nemá priznané právo konať štátne skúšky, požiada do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyhovie, je vysoká škola povinná ponúknuť do začiatku akademického roku 2003/2004 študentom príslušného študijného odboru možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom odbore, ktorý je čo najbližší pôvodnému a v ktorom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje rovnako aj na študentov doktorandského štúdia.
(3)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(4)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(5)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch doktorského štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2012, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(6)
Práva konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(7)
Od 1. januára 2005 zaniká právo vysokých škôl a fakúlt uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa doterajších predpisov. Habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov, ktoré začali pred týmto dňom, sa ukončia v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. decembra 2005. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu skončené, sa zastavujú.
(8)
§ 83 ods. 11 sa vzťahuje aj na práva uvedené v odsekoch 3 až 6.
§ 109a
(1)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské doktorské vzdelávanie v študijnom odbore stomatológia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné prijímať študentov na toto štúdium podľa doterajšieho študijného programu len do akademického roka 2003/2004.
(2)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské magisterské vzdelávanie v študijnom odbore farmácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(3)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo a v študijnom odbore ošetrovateľstvo-rehabilitácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aby bolo možné získať vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo len oddelene od získania vysokoškolského vzdelania v akomkoľvek inom študijnom odbore.
(4)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore pôrodná asistencia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(5)
Povinnosť prispôsobiť študijné programy podľa odsekov 1 až 4 sa vzťahuje na všetky formy štúdia s tým, že inú ako dennú formu štúdia určeného na prípravu študentov na výkon zdravotníckeho povolania možno uskutočňovať len po priznaní práva uskutočňovať príslušný študijný program ministerstvom (§ 83 ods. 1). Ministerstvo môže priznať právo len po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva zdravotníctva.
§ 110
Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
(1)
Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol podľa doterajších predpisov priznaný titul „bakalár“ sú oprávnení používať akademický titul „bakalár“ podľa § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa § 52 ods. 1.
(2)
Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1.
(3)
Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola podľa predchádzajúcich predpisov51) udelená vedecká hodnosť „kandidát vied“ alebo ktorým bol podľa doterajších predpisov51) priznaný akademicko-vedecký titul „doktor“ a vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor“, sú oprávnení používať akademický titul „doktor“ podľa § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpirantúry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantúre podľa neskorších predpisov52) alebo ktorým bol priznaný podľa doterajších predpisov akademicko-umelecký titul „doktor“ a umelecko-akademická hodnosť „artis doctor“, sú oprávnení používať akademický titul „doktor umenia“ podľa § 54 ods. 15. Vzdelanie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa podľa § 54 ods. 1.
(4)
Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa predchádzajúcich predpisov zostávajú nedotknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied“ (v skratke „CSc.“) a „doktor vied“ (v skratke „DrSc.“) zostávajú nedotknuté.
(5)
Akademické tituly „magister“ (v skratke „Mgr.“), „magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“), „inžinier“ (v skratke „Ing.“), „inžinier architekt“ (v skratke „Ing. arch.“), „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“) a „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“) sú oprávnení používať absolventi vysokých škôl, ktorí skončili štúdium podľa doterajších predpisov a nebol im priznaný akademický titul. Ustanovenie sa nevzťahuje na absolventov Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
§ 111
Transformácia existujúcich vysokých škôl
(1)
Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými školami vysoké školy uvedené v prílohe č. 1, štátnymi vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vysoké školy uvedené v prílohe č. 2 a súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená v prílohe č. 3. Všetky vysoké školy uvedené v prílohách č. 1 až 3 okrem Vysokej školy manažmentu v Trenčíne sa stávajú univerzitnými vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou.
(2)
Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do 1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona.
(3)
Platnosť vymenovania alebo voľby akademických funkcionárov a akademických orgánov a ich funkčné obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté.
(4)
Funkčné obdobia rektorov a dekanov ustanovených podľa doterajších predpisov sa na účely tohto zákona započítavajú ako funkčné obdobia v príslušnej akademickej funkcii.
(5)
Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe č. 1, prechádzajú na príslušnú vysokú školu.
(6)
Študenti študujúci na vysokých školách uvedených v prílohách č. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi podľa tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykonať ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.
(7)
Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vysokých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom týchto vysokých škôl, ich fakúlt a súčastí.
(8)
V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole, môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funkcie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu výberové konanie.
(9)
V období do nadobudnutia účinnosti nového štatútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach podľa § 23 ods. 1 písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:
a)
uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002; rozšíriť tento rozsah možno len so súhlasom rektora,
b)
vykonávať podnikateľskú činnosť (§ 18); v tomto období môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti novú zmluvu len do celkového objemu 33 194,00 eur; zmluvu presahujúcu objem 33 194,00 eur môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti len so súhlasom rektora,
c)
spolupracovať s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí; dohody o spolupráci so zahraničnými subjektami uzavreté v tomto období dáva fakulta na vedomie rektorovi,
d)
určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium,
e)
určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002.
§ 112
Prechod majetku
(1)
Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola spravovať majetok štátu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis.53)
(2)
Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu.
§ 113
Ostatné prechodné ustanovenia
(1)
Vymenovanie členov, predsedu a podpredsedu Akreditačnej komisie podľa § 81 sa uskutoční do 31. mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie členovia Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov. Jednu tretinu členov Akreditačnej komisie navrhne minister z členov Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov.
(2)
Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexných akreditácií vysokých škôl podľa § 84 ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné akreditácie činností vysokých škôl podľa § 84 v nadväznosti na termíny na predkladanie podkladov podľa § 84 ods. 2 začne Akreditačná komisia uskutočňovať po 1. januári 2004.
(3)
Platnosť ustanovenia osobitného predpisu54) o vedení účtu osobitného financovania vysokej školy sa predlžuje až do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zostatok na účte osobitného financovania ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v roku 2002.
(4)
Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na občanov členských štátov Európskej únie tento zákon vzťahovať rovnako ako na občanov Slovenskej republiky.
§ 113a
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy zosúladia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a predložia vnútorné predpisy podliehajúce registrácii ministerstvom do 31. marca 2008.
(2)
Súkromné vysoké školy ustanovia orgány akademickej samosprávy podľa § 47a do 31. augusta 2008. Do ustanovenia orgánov akademickej samosprávy súkromná vysoká škola postupuje v súlade s registrovaným znením vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Konanie o udelení štátneho súhlasu podľa § 47, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2007, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(4)
Akreditačná komisia požiada o stanovisko ministerstvo zdravotníctva podľa § 83 ods. 13 pred vyjadrením podľa § 82 ods. 2 písm. a) aj k žiadostiam, ktoré jej boli doručené pred 1. septembrom 2007 a ku ktorým sa zatiaľ nevyjadrila.
(5)
Vysoké školy zosúladia poskytovanie študijných programov v dennej forme štúdia s § 60 ods. 2 najneskôr do vykonania ich najbližšej komplexnej akreditácie, ktorá sa uskutoční po 1. septembri 2008.
(6)
Pracovnoprávne vzťahy uzatvorené na funkciu hosťujúceho docenta pred 1. septembrom 2007 zostávajú v platnosti, najdlhšie do doby skončenia ich platnosti.
(7)
Ak občan študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobe štúdia na účely odsekov 10 až 13 a § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v niektorom zo študijných programov len časť akademického roka, na účely odsekov 10 až 13 a § 92 sa táto doba zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(8)
Na účely tohto zákona sa bakalársky druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov považuje za štúdium študijného programu prvého stupňa, magisterský druh štúdia, inžiniersky druh štúdia a doktorský druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov za štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3. Ak študent pokračoval v inžinierskom druhu štúdia alebo v magisterskom druhu štúdia po predchádzajúcom absolvovaní bakalárskeho štúdia podľa predchádzajúcich predpisov, považuje sa toto jeho nadväzujúce štúdium za štúdium študijného programu druhého stupňa. Ustanovená dĺžka štúdia podľa predchádzajúcich predpisov sa považuje za štandardnú dĺžku štúdia podľa tohto zákona.
(9)
Ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne.
(10)
Študent podľa odseku 9 je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa. Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne. Ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch prvého stupňa. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 presahujúca tri roky sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch druhého stupňa. Ak ide o študentov študijných programov podľa § 53 ods. 3, v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj doba, počas ktorej boli zapísaní na štúdium študijných programov prvého stupňa a študijných programov druhého stupňa.
(11)
Ak povinnosť uhradiť školné vznikne študentovi podľa odseku 9 počas akademického roka, uhradí adekvátnu časť určeného školného podľa počtu mesiacov zostávajúcich do skončenia príslušného akademického roka.
(12)
Ustanovenia odseku 10 sa nevzťahujú na študentov doktorandských študijných programov v dennej forme štúdia, ktorým nevzniká povinnosť uhradiť školné ani v prípade prekročenia štandardnej dĺžky štúdia.
(13)
O žiadostiach štátnych vysokých škôl podľa § 83, ktoré boli Akreditačnej komisii doručené pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne príslušné ministerstvo alebo minister podľa doterajších predpisov.
(14)
Ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva doručia ministerstvu do 31. decembra 2007 ich potvrdené kópie rozhodnutí o akreditácii jednotlivých činností štátnych vysokých škôl, ktoré vydali podľa doterajších predpisov.
(15)
Začlenenie vysokých škôl podľa tohto zákona sa vykoná na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy na jej začlenenie podľa § 84 do 1. septembra 2009. Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexnej akreditácie činností vysokej školy (§ 84 ods. 3) na jej začlenenie podľa tohto zákona do 31. decembra 2007.
§ 113aa
 
Požiadavka jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe podľa § 57 ods. 7 sa nevzťahuje na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch v externej forme štúdia pred 1. septembrom 2008, a na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo v dennej forme štúdia pred 1. septembrom 2008.
§ 113ab
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2010
(1)
Vysoké školy doručia Akreditačnej komisii hodnotiacu správu podľa § 87a ods. 2 najneskôr do 31. augusta 2012.
(2)
Majetok štátu v správe ministerstva uvedený v prílohe č. 5 časti A prechádza od 1. januára 2010 do majetku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
(3)
Majetok štátu v správe Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice uvedený v prílohe č. 5 časti B prechádza od 1. januára 2010 do majetku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
§ 113ac
Prechodné ustanovenie účinné od 1. októbra 2010
 
Vysoké školy zosúladia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a do 30. novembra 2010 predložia vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona na registráciu ministerstvom.
§ 113aca
Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. mája 2011
 
Študent verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na bezplatný študijný program v externej forme štúdia podľa doterajších predpisov, dokončí toto štúdium bezplatne; to neplatí, ak mu počas štúdia vznikne povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 alebo ods. 6.
§ 113ad
Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. septembra 2011
 
Na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá má byť uchovávaná v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác podľa právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2011, a na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá bola zaslaná do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác pred 1. septembrom 2011, sa vzťahuje právna úprava účinná do 1. septembra 2011.
§ 113ae
Prechodné ustanovenie účinné od 1. apríla 2012
 
Právnické osoby, ktorým bol udelený štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola, zosúladia svoj názov s názvom, pod ktorým sú oprávnené pôsobiť ako súkromná vysoká škola, do 31. augusta 2012.
§ 113af
Prechodné ustanovenie k právnym úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Podmienky na riadne skončenie štúdia pre študentov prijatých na štúdium akreditovaných študijných programov podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012 vrátane charakteristiky predmetov a štandardnej dĺžky štúdia zostávajú zachované.
(2)
Prijímacie konanie na štúdium, ktoré sa má začať od začiatku akademického roka 2013/2014, sa dokončí podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(3)
Vysoká škola môže od akademického roka začínajúceho po skončení najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy prijímať študentov na štúdium študijných programov v externej forme štúdia len na študijné programy so štandardnou dĺžkou štúdia podľa predpisu účinného od 1. januára 2013; náležitosti podľa § 57 ods. 5 zverejní vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, aj ak ide o bakalársky študijný program v externej forme štúdia alebo študijný program podľa § 53 ods. 3 v externej forme štúdia.
(4)
Na účely § 56 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa za každý akademický rok štúdia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, ktoré nebolo uskutočňované v kreditovom systéme, alebo štúdia absolvovaného v zahraničí rovnocenného so štúdiom v dennej forme štúdia zohľadňuje 60 kreditov.
(5)
Výška ročného školného na študijné programy na akademický rok 2013/2014 sa určí podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(6)
Povinnosť uhradiť ročné školné na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách podľa predpisu účinného od 1. januára 2013 vzniká najskôr od 1. septembra 2013. Študent, ktorého štúdium začalo skôr ako v akademickom roku 2014/2015 a je zapísaný na štúdium študijného programu, ktorý sa uskutočňuje výlučne v inom ako štátnom jazyku, sa na účely § 92 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2013 považuje za zapísaného na štúdium študijného programu, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku.
(7)
Konania o žiadostiach o registráciu vnútorných predpisov začaté pred 1. januárom 2013 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(8)
Akreditačná komisia upraví plán komplexných akreditácií vypracovaný pred 1. januárom 2013, ak kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy a kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy nie sú známe aspoň jeden rok pred termínmi podľa tohto plánu.
(9)
Vysoká škola v rámci najbližšej komplexnej akreditácie jej činností nepredkladá žiadosť podľa § 83 ods. 1 vzťahujúcu sa na študijný program v externej forme štúdia, ktorý bol akreditovaný na základe žiadosti podľa § 83 ods. 1 podanej do 31. decembra 2012. Zodpovedajúce právo vzťahujúce sa na taký študijný program sa pozastaví k 1. septembru nasledujúcemu po skončení tejto komplexnej akreditácie činností vysokej školy; také právo ostáva v platnosti do dňa jeho odňatia alebo zrušenia študijného programu.
(10)
Ak vysoká škola mala študijný program akreditovaný na základe žiadosti podľa § 83 ods. 1 podanej do 31. decembra 2012 s časovým obmedzením, ktorého platnosť sa skončí pred začatím najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznané právo sa pozastaví ku dňu uplynutia časového obmedzenia.
(11)
Pozastavenie zodpovedajúceho práva podľa odsekov 9 a 10 ministerstvo len vyznačí v registri študijných programov a vysoká škola nie je k takému študijnému programu povinná prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a podať správu o ich výsledku.
(12)
Vysoká škola je povinná študijný program podľa odsekov 9 a 10 zrušiť po skončení komplexnej akreditácie jej činností najneskôr do času zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia takého študijného programu predĺženej o jeden akademický rok okrem prípadov, ak zodpovedajúce právo nebolo odňaté skôr; táto lehota začína plynúť 1. septembra kalendárneho roku, v ktorom skončí komplexná akreditácia jej činností.
(13)
Ustanovenia odsekov 9 až 12 sa nevzťahujú na doktorandské študijné programy, ak sú uskutočňované v súlade s predpisom účinným od 1. januára 2013.
(14)
Doktorandský druh štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za štúdium študijného programu tretieho stupňa podľa predpisu účinného od 1. januára 2013.
(15)
Ustanovenia § 53 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa nevzťahujú na absolventov Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.“.
(16)
Vysoké školy zosúladia do 31. augusta 2013 svoje vnútorné predpisy s predpisom účinným od 1. januára 2013.
§ 113ag
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
 
Majetok štátu v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach uvedený v prílohe č. 5 časti C prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
§ 113ah
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2018
(1)
Začlenenie vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy, začlenenie vysokých škôl medzi odborné vysoké školy a začlenenie vysokých škôl, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy alebo medzi odborné vysoké školy podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018, sa zrušuje; názvy vysokých škôl, ktoré vyjadrujú ich začlenenie k 31. októbru 2018, zostávajú zachované.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia študijných programov zapísaných v registri študijných programov k 31. októbru 2018 zostáva zachovaná.
(3)
Do nadobudnutia účinnosti štandardov pre habilitačné konanie a inauguračné konanie je kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie
a)
docenta vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“,
b)
profesora vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profesor“.
(4)
Konania podľa § 83 ods. 18 v znení účinnom do 31. októbra 2018 začaté a právoplatne neukončené do 31. októbra 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018.
(5)
Ministerstvo školstva do 30. apríla 2019 zverejní najmenej na 30 dní na svojom webovom sídle návrh dočasných kritérií na udelenie oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“; dočasné kritériá zohľadnia hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy v rámci poslednej komplexnej akreditácie činností vysokej školy uskutočnenej podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018. Po vyhodnotení doručených pripomienok schváli dočasné kritériá minister školstva a ministerstvo školstva ich zverejní na svojom webovom sídle do 31. júla 2019. Minister školstva do 31. októbra 2019 udelí vysokým školám, ktoré splnili tieto dočasné kritériá, oprávnenie na používanie označenia „výskumná univerzita“ s platnosťou do zverejnenia prvého vyhodnotenia periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 88a.
(6)
Na účely podľa § 89 sa do zverejnenia prvého vyhodnotenia periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 88a zohľadňuje hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy v rámci poslednej komplexnej akreditácie činností vysokej školy uskutočnenej podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018.
(7)
Vysoká škola zasiela údaje do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti za rok 2018 do 31. marca 2019 podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018. Posúdenie výstupov publikačnej činnosti s rokom vydania 2018 a výstupov umeleckej činnosti za rok 2018 sa vykoná podľa predpisov účinných od 1. novembra 2018.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 113b
 
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§ 114
Zrušovacie ustanovenia
 
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z., zákona č. 284/1997 Z. z. a zákona č. 317/1999 Z. z.
2.
Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky č. 282/1990 Zb. o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru.
3.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 349/1990 Zb. o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 Zb. o akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/1994 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/1995 Z. z.
5.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium.
9.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5836/1982 – 31 o študentských domovoch vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
10.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5463/1982 – 31 o zriaďovaní, zrušovaní a prevádzke študentských jedální a bufetov vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
§ 114a
Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013
 
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 581/2007 Z. z. o doplňujúcom pedagogickom štúdiu.
§ 114a
 
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 505/2004 Z. z.
2.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 453/2005 Z. z. o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia.
3.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 358/2006 Z. z., ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití fondov verejnej vysokej školy.
§ 114b
 
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 357/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí.
2.
Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení opatrenia č. 356/2008 Z. z., opatrenia č. 328/2009 Z. z., opatrenia č. 590/2009 Z. z. a opatrenia č. 378/2010 Z. z.
§ 114c
Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
 
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 238/2005 Z. z. o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní.
§ 114d
Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
 
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2012 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 427/2013 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 53/2018 Z. z.
Čl. V
 
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. III bodov 5 a 7, čl. IV bodu 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. III bod 6 stráca platnosť 31. decembra 2002.
Peniaze

Vzor čestného vyhlásenia alebo prehlásenia

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Vzor čestného vyhlásenia alebo prehlásenia

čestné vyhlásenie vzor na stiahnutie: tu

Čestné  vyhlásenie

Dolu podpísaný/á ……………..  nar.: ………………

trvale bytom ……………………………………

čestne vyhlasujem, že 

„ tu napíšte obsah vášho čestného prehlásenia“

 

…………………………………

miesto     

                      

 …………………………….

podpis

                                                                                    

…………………………………                                                                    

dátum

Peniaze

Cestovné náhrady. Výpočet cestovných náhrad zákon o cestovných náhradách

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Cestovné náhrady. Výpočet cestovných náhrad zákon o cestovných náhradách

Cestovné náhrady

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce .

Vzorové prepočty, kalkulačky, vzory tlačív

Zákon o cestovných náhradách

283/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 30.11.2018

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

 
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len „náhrada“) pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi1aa)(ďalej len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu,1a) ak je to dohodnuté.
(3) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia.1b)
(4) Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia.2)
(5) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.
§ 2 Vymedzenie pojmov
(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
(2) Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
(3) Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.3) Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.
(4) Pravidelné pracovisko zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia je miesto jeho výkonu práce počas dočasného pridelenia dohodnuté v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve;3a) odsek 3 sa v tomto prípade nepoužije.
(5) Rodina zamestnanca podľa tohto zákona je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti4) so zamestnancom, ak majú pobyt3) na území Slovenskej republiky.
(6) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu,5) právnická osoba podľa § 1 ods. 2, fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c), užívateľský zamestnávateľ na účely § 1 ods. 3 a zamestnávateľ podľa § 17.
(7) Zamestnanec podľa tohto zákona je osoba podľa § 1 ods. 1 až 3.
 
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE NÁHRAD
Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3
(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.
(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa odsekov 1 a 2 jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
§ 4
(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
§ 5 Stravné
(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)
(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.
(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas
a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.
(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.
(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.
(10) Suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.
(11) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [§ 4 ods. 1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), stravné zamestnancovi nepatrí.
§ 6 Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej únie a pri vzniku pracovného pomeru
(1) Zamestnávateľ môže počas dočasného pridelenia7) poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie,7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
(2) Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru8) poskytovať náhrady zamestnancovi najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.
(3) Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné podľa odseku 1 druhej vety a odseku 2 a ktorý je v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.
(4) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.
§ 6a Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien
 
Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov; § 7 nie je v tomto prípade dotknutý.
§ 7 Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
(2) Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.
(3) Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.
(4) Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).
(5) Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).
(6) Spotreba podľa technického preukazu sa použije takto:
a) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu8a) v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu8a) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.
(7) Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa osobitného predpisu,8a)pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.
(8) Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu,8b) alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú spotrebu.
(9) Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky vypočítaná podľa odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(10) Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
§ 8 Zvyšovanie súm stravného a súm základnej náhrady
(1) Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.
(2) Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.
§ 9 Iné náhrady a vyššie náhrady
Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou9) okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ, ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa osobitného predpisu,10) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.
 
TRETIA ČASŤ
NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH
§ 10  Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 10a
(1) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.
(2) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.
§ 11 Komerčné poistenie
(1) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.
(2) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.
§ 11a Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 12 Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu3) alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.
§ 13 Stravné
(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).
(3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.
(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
(5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).
(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 5 %.
(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.
(8) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7.
(9) Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
(10) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.
(11) Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
§ 14 Vreckové
Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
§ 15 Náhrada výdavkov za pohonné látky
(1) Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny11) alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov12) (ďalej len „tretí štát“), náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.
(2) Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.
§ 16 Vylúčenie súbehu náhrad
(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť § 5 ods. 3.
(2) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie je v tomto prípade dotknutý.
(3) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom (§ 3).
(4) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia odsekov 2 a 3.
§ 17 Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
(1) V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.
(2) Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak. (3)
Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa § 13 ods. 4 a 5.
(4) Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40 % ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
NÁHRADY PRI VÝKONE PRÁCE V ZAHRANIČÍ
§ 18
(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.
(2) Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca (§ 2 ods. 5), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.
(3) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky do miesta výkonu práce v zahraničí.
Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis
§ 19
(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13)ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len „dočasné vyslanie“) za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada
a) výdavkov spojených s pobytom manžela,
b) výdavkov spojených s pobytom detí,
c) výdavkov spojených so sťahovaním vecí,
d) výdavkov spojených s doplnením šatníka,
e) výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa zamestnanca,
f) výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním,
g) výdavkov spojených s evakuáciou,
h) výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,
i) cestovných výdavkov na účel dovolenky.
(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia
a) komerčné zdravotné pripoistenie,
b) byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.
(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov, preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré im vznikli. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania a späť.
(4) Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine dočasného vyslania v trvaní do 6 hodín vrátane, stravné a vreckové zamestnancovi podľa odseku 1 nepatrí.
(5) Zamestnancovi podľa odseku 1, ktorý je vedúci diplomatickej misie14) na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d´affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.
(6) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona.
(7) Ak manžel zamestnanca podľa odseku 1 je počas toho istého času dočasne vyslaný na to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie podľa odseku 2 písm. b) a náhrady a plnenia poskytované na dieťa podľa odseku 1 písm. b), c), e) až g) a odseku 2 písm. a) patria za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.
(8) Ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca podľa odseku 1 do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania, patria zamestnancovi za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí. Ak je nevyhnutné, aby manžel a deti cestovali súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom jeho dočasného vyslania, za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích výdavkov a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, ktoré im vznikli; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré im vznikli.
(9) V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje podľa § 27.
(10) Pri úmrtí zamestnanca podľa odseku 1 alebo pri jeho vyhlásení za mŕtveho alebo nezvestného zamestnávateľ poskytne manželovi a deťom náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).
§ 20 Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela
(1) Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 15 % zo zahraničného funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.13) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,14a) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuovaný. Náhrada sa poskytne aj za obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.
(3) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti,14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c)okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti alebo ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí; ak uvedené činnosti manžel začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca, zamestnancovi patrí náhrada v pomernej časti. Obmedzenie sa nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
(4) Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer na kratší pracovný čas, náhrada podľa odseku 1 sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času.
(5) Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.
§ 21 Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa
(1) Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa mesačne vo výške 7,5 % zo zahraničného funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.13) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa dieťa zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuované.
§ 22 Náhrada výdavkov za sťahovanie osobných vecí
(1) Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.
(2) Zamestnávateľ môže na základe písomnej žiadosti zamestanca okrem zabezpečenia sťahovania a úhrady výdavkov za sťahovanie podľa odseku 1 zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, najviac do hmotnostného limitu 8 000 kg alebo 40 m3, ak nebolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.
(3) Sťahovanie osobných vecí podľa odseku 1 zahŕňa náhradu výdavkov za
a) primeraný obalový materiál,
b) nakládku a vykládku,
c) prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,
d) správne poplatky spojené s prepravou,
e) poistenie prepravovaných vecí.
(4) Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 1 400 kg. Pri preprave cestnými motorovými vozidlami podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.
(5) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdakov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.
(6) Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie v prípade, ak od dočasného vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov, najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.
(7) Zamestnávateľ môže zamestnancovi v odôvodnených prípadoch zabezpečiť predčasné sťahovanie osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie, ak nie je možné sťahovanie osobných vecí vykonať v jednom termíne so sťahovaním osobných vecí zamestnanca pri ukončení jeho dočasného vyslania.
(8) Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania podľa odsekov 1 až 3 vo vnútornom predpise.
§ 23 Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka
(1) Zamestnancovi patrí pri dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom platovým koeficientom14d) alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.14e)
(2) Náhrada podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaká alebo kratšia ako šesť rokov.
(3) Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov podľa odseku 1 určí zamestnávateľ.
§ 24 Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa zamestnanca
(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a školské učebnice (ďalej len „výdavky na vzdelanie“) na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho základnému vzdelaniu15) alebo strednému vzdelaniu15) jeho dieťaťa v krajine alebo mieste dočasného vyslania, ak odsek 2 neustanovuje inak. Účelnosť vynaložených výdavkov na vzdelanie posúdi zamestnávateľ.
(2) Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine alebo mieste dočasného vyslania prípravný ročník, môže zamestnávateľ zamestnancovi na jeho absolvovanie poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov na vzdelanie.
(3) Zamestnávateľ poskytuje náhradu výdavkov na vzdelanie najviac v sume určenej vo vnútornom predpise podľa odseku 4.
(4) Zamestnávateľ v závislosti od dostupnosti vhodnej školy a od svojich rozpočtových možností určí vo vnútornom predpise najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie pre krajinu alebo miesto dočasného vyslania na dieťa na školský rok. Kritériami pre určenie vhodnej školy sú najmä bezpečnosť dieťaťa, ochrana zdravia dieťaťa, kvalita poskytovaného vzdelania, vyučovací jazyk a jazyková kontinuita vo vzťahu k doterajšiemu vyučovaciemu jazyku dieťaťa.
(5) Ministerstvo zahraničných vecí poskytne zamestnávateľovi na účel určenia najvyššej sumy náhrady výdavkov na vzdelanie podľa odseku 4 do 30. júna na základe jeho žiadosti informácie o
a) predpokladanej sume výdavkov na vzdelanie na dieťa na nasledujúci školský rok v krajine alebo mieste dočasného vyslania na základe podkladov zastupiteľských úradov a
b) najvyššej sume náhrady výdavkov na vzdelanie na dieťa na nasledujúci školský rok poskytovaných ministerstvom zahraničných vecí pre krajinu alebo miesto dočasného vyslania.
§ 25 Náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním
(1) Ak zamestnankyňa neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky, patrí jej náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi v prípade, že jeho manželka neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky.
(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť16)a povinné očkovanie dieťaťa17) do šiesteho roku veku.
(3) Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť16) počas trvania tehotenstva najdlhšie do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku.
§ 25a Komerčné zdravotné pripoistenie
Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.
§ 26 Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou
(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.
(2) Zamestnancovi patrí počas evakuácie, najdlhšie po dobu piatich mesiacov, náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.
(3) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa odsekov 1 a 2, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
§ 26b Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie
(1) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,19b) alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,19ba) zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu,19bb)ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov podľa odseku 1 v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
(3) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(4)  Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov krajiny dočasného vyslania.
(5) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.
(6) Sociálna poisťovňa na účely odseku 1 vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti potvrdenie o zaplatení poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny rok.
§ 26c Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky
(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3) Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.
(4) Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odsekov 1 a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného predpisu,15)zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.
(5) Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.
§ 27 Preprava osobných vecí
(1) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
(2) V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
§ 27a Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného
(1) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).
(2) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.
(3) Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.
§ 28 Náhrada iných výdavkov
(1) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účely lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 5).
(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3) Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
(4) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa z miesta dočasného vyslania zamestnanca do Slovenskej republiky bezprostredne po skončení štúdia na strednej škole.15)
(5) Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa študujúceho na základnej škole15) alebo strednej škole15) v Slovenskej republike zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania zamestnanca a späť.
(6) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom, najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.
§ 29
(1) Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 22, § 24 až 28, § 30, § 32a a § 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt3) na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy,15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.
(2) Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 25, § 26, § 26c, § 27 až 28, § 31 a 33aposkytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.
(3) zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(4) Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(5) Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.
(6) Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 5 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.
§ 30 Poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania
(1) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi primeraný byt so štandardným vybavením alebo dočasne primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti. Spôsob zabezpečenia a primeranosť bytu alebo dočasného ubytovania určí zamestnávateľ.
(2) Rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom, náhrada výdavkov spojených so sťahovaním štandardného vybavenia bytu (§ 22 ods. 2) od zamestnávateľa mu nepatrí.
(3) Zamestnancovi môže byť poskytnuté nadštandardné vybavenie bytu za úhradu.
§ 31 Náhrada časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu
 Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu, vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.
§ 32 Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení podľa § 20 až 28 a § 31 môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.
§ 32a
(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13) ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa § 19 až 32.
(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo výške 15 % zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
§ 32b Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13)ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia § 19 až 32a nevzťahujú.
§ 33 Za zamestnanca, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu19ca) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí (§ 19 ods. 3 a 4). Ak v mieste vyslania nie je zdravotná starostlivosť zabezpečená iným spôsobom, patrí zamestnancovi náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí.
§ 33a 
(1) Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí,19d) sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32aokrem poskytovania náhrad výdavkov podľa § 19 ods. 3 a 4, § 22 ods. 1, § 22 ods. 3 písm. a) až c), § 26 a § 27.
(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí podľa § 11; náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.
(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu
a) preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
b) preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny podľa § 28 ods. 1 a 2.
(4) Manželovi a dieťaťu zamestnanca podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu výdavkov spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).
Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky
§ 33b
(1) Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13) ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,19da) ak predpokladaný čas tohto vyslania je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len „zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu“), sa ustanovenia § 19 až 32b nevzťahujú.
(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada
a) výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie,
b) výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí,
c) výdavkov spojených s doplnením šatníka,
d) výdavkov spojených s evakuáciou,
e) cestovných výdavkov na účel dovolenky.
(3) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia
a) komerčné zdravotné pripoistenie,
b) primerané ubytovanie.
(4) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí za dni cesty do miesta vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu náhrady ako pri pracovnej ceste.
(5) Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine vyslania v trvaní do šiestich hodín vrátane stravné a vreckové zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria.
(6) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ktorého zamestnávateľ vyslal na nevyhnutne potrebný čas do miesta aktivity krízového manažmentu pred dňom vyslania, patria za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí.
(7) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť aj náhradu iných výdavkov podľa § 33j.
(8) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
(9) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria náhrady a plnenia podľa tohto zákona, ktoré mu preukázateľne poskytlo velenie aktivity krízového manažmentu.19db)
§ 33c Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 33d Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí
(1) Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu zo Slovenskej republiky do miesta vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta vyslania do iného miesta vyslania a uhradí výdavky spojené s týmto sťahovaním.
(2) Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí zahŕňa náhradu výdavkov za
a) primeraný obalový materiál,
b) nakládku a vykládku,
c) prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,
d) správne poplatky spojené s prepravou,
e) poistenie prepravovaných vecí.
(3) Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 500 kg. Pri preprave cestným motorovým vozidlom podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.
(4) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaných osobných vecí najviac do poistnej sumy 300 eur.
(5) Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania osobných vecí podľa odsekov 1 a 2 vo vnútornom predpise.
§ 33e Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka
(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách najviac v sume 50 % funkčného platu priznaného zamestnancovi pre vyslanie do aktivity krízového manažmentu pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.
(2) Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatrí, ak čas od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaký alebo kratší ako dva roky.
(3) Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov spojených s doplnením šatníka určí zamestnávateľ.
§ 33f Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou
(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.
(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí počas evakuácie náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Ak evakuácia trvá viac ako dva mesiace, zamestnávateľ ukončí vyslanie zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§ 33g Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky
(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na účel dovolenky za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania, a to jedenkrát za vyslanie, ak čas vyslania je najmenej 12 mesiacov a ak sa cesta uskutoční najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa vyslania.
(2) Ak zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odseku 1, absolvovať lekársku prehliadku, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.
(3) Podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na účel dovolenky môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.
§ 33h Komerčné zdravotné pripoistenie
Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, chorobou, ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciou, nutným zubným ošetrením, prepravou chorého a prepravou telesných pozostatkov zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby vyslania platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.
§ 33i Poskytnutie primeraného ubytovania
Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu primerané ubytovanie, pričom zohľadní požiadavky velenia aktivity krízového manažmentu. Spôsob zabezpečenia a primeranosť ubytovania určí zamestnávateľ.
§ 33j Náhrada iných výdavkov
(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 5).
(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.
§ 33k
(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa náhrada výdavkov podľa § 33c a 33d, § 33f a 33g a § 33j poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom vyslaným na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.
(2) Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(3) Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 2 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(4) Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa skončenia vyslania predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.
(5) Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 4 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.
§ 33l Ak miesto vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je v krajine, v ktorej sa zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu trvale zdržiava, ustanovenia § 33b až 33k sa na tohto zamestnanca nevzťahujú.
 
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 34 Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.
§ 35
(1) Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).
(2) Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.
(3) Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo; § 7 a 15 zákona nie sú v tomto prípade dotknuté. Na vznik nároku na stravné a vreckové je rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty.
(4) Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) zamestnancovi nepatria, aj keď si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.
(5) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e), § 12] patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade, ak si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.
35a Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností, ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad.
§ 36 Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len „preddavok“) pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.
(2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj
a) formou cestovného šeku,
b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,
c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.
(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny.
(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky19e) alebo zmenáreň20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.
(6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.
(7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
(9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v eurách“), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.
(10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v eurách“), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene.
(11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v cudzej mene“), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách.
(12) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v cudzej mene“), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.
(13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje
a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,
b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor,
c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,
e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,
f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.
§ 36a Splatnosť náhrad
Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
§ 37 Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.
§ 37a Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor podľa osobitného predpisu.21)
 
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 38
(1) Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (§ 5 ods. 2) vychádzať zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.
(2) Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (§ 7 ods. 2) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou motorových vozidiel.
(3) Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného v cudzej mene podľa § 13 ods. 2 a 3 tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)
§ 38a
(1) Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa § 23 pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.
(2) Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa § 13 ods. 6 pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.
§ 38b
 
Náhrady poskytované podľa tohto zákona v slovenských korunách dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené vo vnútornom predpise sa po prepočte konverzným kurzom považujú za náhrady poskytované v eurách. Jednotlivé náhrady sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.
§ 38c
(1) Pri prvom zvýšení súm stravného (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm stravného a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma stravného a jej hodnota je 100 %.
(2) Pri prvom zvýšení súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm základných sadzieb náhrad a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma náhrad a jej hodnota je 100 %.
(3) Náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca podľa tohto zákona zamestnávateľ poskytne zamestnancovi prvýkrát od školského roka 2009/2010. Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca za školský rok 2008/2009 sa poskytuje podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.
(4) Náhrada liečebných výdavkov podľa § 25 ods. 1 a 2 a poskytovanie preddavku podľa § 25 ods. 6 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008, na ktoré vznikol zamestnancovi nárok pred 1. januárom 2009, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.
§ 38d
(1) Ministerstvo zahraničných vecí vydá opatrenie podľa § 24 ods. 5 prvýkrát s účinnosťou od 1. júla 2012.
(2) Zamestnancovi, ktorého dieťa začalo navštevovať základnú školu alebo strednú školu pred 1. júlom 2012 v krajine dočasného vyslania, pre ktorú zamestnávateľ určí podľa § 24 ods. 6 najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie nižšiu ako 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie podľa predpisov účinných od 1. júla 2012, patrí náhrada výdavkov na vzdelanie najviac v sume 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie, ak toto dieťa navštevuje túto základnú školu alebo strednú školu.
§ 38e Prechodné ustanovenia účinné od 1. marca 2015
(1) Pracovné zmluvy a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred 1. marcom 2015, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 5 a § 13 ods. 6 v znení účinnom od 1. marca 2015, strácajú v tejto časti platnosť 1. marca 2015.
(2) Od 1. marca 2015 do 30. júna 2017 zamestnávateľ splní povinnosť zabezpečiť zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie,22) na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13) byt so štandardným vybavením podľa § 30 pre neho, jeho manžela a deti aj zabezpečením primeraného ubytovania.
§ 38f Prechodné ustanovenie účinné od 30. novembra 2018
Pri poskytovaní náhrady výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa zamestnanca podľa § 24 na školský rok 2018/2019 sa postupuje podľa predpisov účinných od 30. novembra 2018.
§ 39
 Zrušujú sa:
1. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996 Z. z.,
2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2002 Z. z.
§ 40 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem § 21, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003.
Rudolf Schuster v. r.



Jozef Migaš v. r.



Mikuláš Dzurinda v. r.
1) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a) Napríklad § 536 až 576, § 642 až 651 Obchodného zákonníka, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 631 až 656 Občianskeho zákonníka, § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
2) Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
3) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z.
§ 3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5) Zákonník práce.
Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
6) § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel.
8b) § 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
9) § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11) § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12) Napríklad čl. 111 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, Menová dohoda uzavretá 29. 11. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo a Republikou San Marino (Ú. v. ES C 209, 27. 7. 2001), Menová dohoda uzavretá 29. 12. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo a Mestským štátom Vatikánom reprezentovaným Svätou Stolicou (Ú. v. ES C 299, 25. 10. 2001) v platnom znení, Menová dohoda uzavretá 26. 12. 2001 vládou Francúzskej republiky za Európske spoločenstvo a vládou Monackého kniežatstva (Ú. v. ES L 142, 31. 5. 2002) v platnom znení.
13) Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
14) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
14b) § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 177/2004 Z. z.
14e) § 23 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z.
15) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16) Príloha č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
17) § 62 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19b)  Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
19ba) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19bb) § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19ca) § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
19d) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.
19da) Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19e) § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
20) Príloha č. 3 k zákonu č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
21) § 13c zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2004 Z. z.
§ 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 530/2004 Z. z.
22) Rozhodnutie Rady z 1. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na vykonávanie rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady a o predsedníctve prípravných orgánov Rady (2009/908/EÚ) (Ú. v. EÚ L 322, 9. 12. 2009) v platnom znení.
Peniaze

Sociálny fond. Zákon o sociálnom fonde, tvorba sociálneho fondu 152/1994 Z. z.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Sociálny fond. Zákon o sociálnom fonde, tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond

§ 1 Tento zákon upravuje tvorbu a následné použitie sociálneho fondu (ďalej len „fond“).
§ 2
(1) Zamestnávateľ tvorí fond v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.1)

Tvorba sociálneho fondu

§ 3
(1) Fond sa tvorí ako úhrn
a) povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1,
b) ďalšieho prídelu vo výške
1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu,2) najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, alebo
2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1,
c) ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3.
(2) Zamestnávateľ podľa § 5 ods. 1, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel podľa odseku 1 písm. a) do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
(3) Zamestnávatelia podľa § 5 ods. 2 tvoria sociálny fond podľa odseku 1 od 1. januára 1995 v rámci možnosti svojho rozpočtu.

§ 4
(1) Základom na určenie ročného prídelu do fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov 3) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie prídelu do fondu u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je súhrn určených funkčných platov 4) alebo služobných platov 4a) pred prepočtom platovým koeficientom 4b) alebo objektivizovaným platovým koeficientom. 4c)
(2) Ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
(3) Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku; tým nie je dotknutá povinnosť takéhoto zamestnávateľa tvoriť fond podľa § 2 ods. 1 tohto zákona.

§ 5
(1) Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov (nákladov).5)
(2) Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) do fondu u zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje odsek 1, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.

§ 6
(1) Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(2) Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu; za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
(3) Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
(4) V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa osobitného predpisu 6) sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa.
(5) Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

§ 7 Použitie fondu
(1) Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na
a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
b) dopravu do zamestnania a späť,
c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
f) zdravotnú starostlivosť,
g) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
h) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,7)
i) servisné poukážky 7a) alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom, 7b)
j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
(2) Príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti 8) zamestnanca.
(3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom; celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. Ak sa prostriedky fondu dohodnuté v kolektívnej zmluve na účely podľa prvej vety v bežnom roku nevyčerpajú v dohodnutej sume, nevyčerpaná časť týchto prostriedkov môže byť použitá v nasledujúcom kalendárnom roku.
(4) Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Použitie príspevku z fondu a výšku príspevku z fondu podľa odseku 3 možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve.
(5) Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok 9) nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Poskytovanie príspevku podľa prvej vety nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť aj z povinného prídelu do fondu.
(6) Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok podľa odseku 5 najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok a viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch podľa odseku 5.
(7) Zamestnávateľ poskytuje príspevok z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom 10) pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov.
(8) Zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

 

Peniaze

Plán a školenie BOZP, bezpečnostný technik, pracovná a bezpečnostnotechnická služba, záznam a hlásenie o úrazu, choroba z povolania, pracovný uraz, bezpečnostné tabuľky a značenie, ochranné pracovné pomôcky

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Plán a školenie BOZP, bezpečnostný technik, pracovná  a bezpečnostnotechnická služba, záznam a hlásenie o úrazu, choroba z povolania, pracovný uraz, bezpečnostné tabuľky a značenie, ochranné pracovné pomôcky

124/2006 Z. z. 

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1
Predmet zákona
 
Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
§ 2 Pôsobnosť zákona
(1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
(2) Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na
a) ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, nemocnicu pre obvinených a odsúdených, právnickú osobu pri zaradení obvineného a odsúdeného do práce a na obvineného a odsúdeného, ktorý je zaradený do práce,
b) fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom1) a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh,
c) organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych aktivít,
d) vojenský útvar ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy1a) a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,1b)
e) fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.
(3) Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný pri vykonávaní určených činností zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(4) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby2) v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo vyslanými mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení, vojenských operácií, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo mierových pozorovateľských misií;3) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.
(5) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, ak plnia úlohy mimo územia Slovenskej republiky ustanovené osobitným predpisom;3a) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.
§ 3 Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona
a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu4) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,5)
2. uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy,
b) zamestnanec je
1. fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu,
2. žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe,
c) osobitné skupiny zamestnancov sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím,
d) prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca,
e) nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca,
f) ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené,
g) riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví,
h) neodstrániteľné nebezpečenstvo je také nebezpečenstvo, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť,
i) neodstrániteľné ohrozenie je také ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť,
j) nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia,
k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,6)
l) ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to
1. zmrzačenie,
2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
3. ochromenie údu,
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu,
6. zohyzdenie,
7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
8. mučivé útrapy.
§ 4 Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v predvýrobe
(1) Projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.
(2) Súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave.
§ 5 Všeobecné zásady prevencie
(1) Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.
(2) Všeobecné zásady prevencie sú
a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(3) Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.
 

DRUHÁ ČASŤ

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA A PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCOV

§ 6 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,
g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,
1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
i) určovať bezpečné pracovné postupy,
j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1,
l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk
1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
3. zakázaných mladistvým zamestnancom,
n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu,6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu6a) vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,6aa) a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u
1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,
s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,7)
t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
(2) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný
a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
(3) Zamestnávateľ je povinný bezplatne
a) poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv,8) ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
b) zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny; zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.
(4) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.9)
(6) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný písomne informovať preventívne a ochranné služby (§ 21) o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca k nemu dočasne prideleného podľa osobitného predpisu.9a)
(7) Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.
(8) Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.
(9) Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, po oznámení podľa § 12 ods. 5 a § 22 ods. 8 sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne.
(10) Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(11) Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
§ 7 Oboznamovanie a informovanie zamestnancov
(1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca
a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,10) so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m).
(3) Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
(4) Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.
(5) Obsah a spôsob oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie podľa odsekov 1 a 2 a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.
(6) Oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.
(7) Oboznamovaním nie je dotknutá povinnosť absolvovať odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16.
(8) Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov10a) vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o
a) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,
b) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
c) opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,
d) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce11) alebo orgánmi dozoru,12)
e) pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.
(9) Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie podľa odseku 8 najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom (ďalej len „odborný zamestnanec“) na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb vrátane tých, ktorí mu tieto služby poskytujú dodávateľským spôsobom (§ 21).
§ 8 Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia
(1) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný
a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä
1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,
3. určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru,
4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,
b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,
c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,
e) nepožadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje také ohrozenie.
(2) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
§ 9 Kontrolná činnosť
(1) Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať
a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,
b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.
(2) Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.
§ 10 Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k
a) návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu,
b) návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,
c) návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb a k úlohám podľa § 8 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1 a § 22 ods. 1,
d) vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským spôsobom,
e) posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
f) pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení,
g) spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb,
h) plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 a ku školeniu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
§ 11 Rekondičný pobyt
(1) Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.
(2) Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
(3) Podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia nie je splnená, ak je zamestnanec pri práci exponovaný niektorému z faktorov pracovného prostredia, a to
a) faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie,
b) biologickému faktoru,
c) elektromagnetickému žiareniu,
d) ultrafialovému žiareniu,
e) infračervenému žiareniu,
f) laseru.
(4) Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
(5) Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
(6) Lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, vypracuje obsah rekondičného pobytu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s obsahom rekondičného pobytu.
(7) Zariadenie, kde sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na ubytovanie a stravovanie podľa osobitného predpisu.12a)
(8) Rekondičný pobyt odborne vedie a usmerňuje zdravotnícky pracovník s odbornou spôsobilosťou najmä v študijnom odbore fyzioterapia a v špecializačnom odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ktorý vypracuje program rekondičného pobytu podľa rámcového programu, s prihliadnutím na expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia; spolupracuje so zdravotníckymi pracovníkmi s odbornou spôsobilosťou najmä v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, hygiena výživy, výchova k zdraviu a verejné zdravotníctvo a v študijnom odbore verejné zdravotníctvo a psychológia.
(9) Zamestnávateľ môže zabezpečiť na odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby, a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, ak rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
(10) Na rekondičnom pobyte sa môže zúčastniť zamestnanec, ktorý nemá príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.
(11) Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.
(12) Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.
(13) Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 275 pracovných zmien.
(14) Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
(15) Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej sedem dní; dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.
(16) Zamestnancovi sa musí na celý čas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie; ubytovanie a celodenné stravovanie sa nezabezpečuje pri rehabilitácii v súvislosti s prácou.
(17) Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady.13) Náklady na rekondičný pobyt podľa § 6 ods. 11 je povinný uhrádzať zamestnávateľ.
(18) Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.
§ 12 Práva a povinnosti zamestnancov
(1) Zamestnanec má právo
a) prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
(2) Zamestnanec je povinný
a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
b) spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru,
c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s
1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,
d) obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti,
e) náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť,
f) používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,
g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie,
h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti,
i) podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci6aa),
j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,
k) nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce,
l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy,14) aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise,
m) dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
n) zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
(3) Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú na štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, a na fyzickú osobu, ktorá je zamestnávateľom, ak vykonávajú prácu osobne, a ustanovenia odseku 2 písm. a) až m) a odseku 3 sa primerane vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
(5) Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností.
§ 13 Bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov
(1) Technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných postupov, ktoré sa používajú pri práci, musí obsahovať požiadavky podľa osobitných predpisov15) a požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži, inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii. Technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok.
(2) Zamestnávateľ je povinný počas užívania stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov, prevádzky pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov zabezpečiť vedenie predpísanej technickej dokumentácie tak, aby zodpovedala skutočnému stavu.
(3) Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi16) alebo technickou dokumentáciou výrobcu.
(4) Podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich súčasti, komunikácie, pracoviská, pracovné prostriedky, pracovné postupy a činnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovujú osobitné predpisy.16)
(5) Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnanca na vykonanie činností ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri užívaní stavieb a ich súčastí, prevádzke pracovných prostriedkov a používaní pracovných postupov.
(6) Zamestnávateľ je povinný zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci podľa osobitného predpisu.17)
(7) Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
§ 14 Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení
(1) Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa
a) overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrží motorového vozidla plynom a vydávanie oprávnení na tieto činnosti,
b) vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie úradnej skúšky a inej skúšky podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia vyhradeného technického zariadenia a vydávanie príslušných dokladov,
c) overovanie odborných vedomostí fyzickej osoby na vykonávanie skúšky, odborných prehliadok a odborných skúšok, opráv a obsluhy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie dokladu o overení odborných vedomostí a
d) posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska.
(2) Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 je oprávnená overovať právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce (ďalej len „oprávnená právnická osoba“). Činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.18) Oprávnená právnická osoba doručí doklad o overení odborných vedomostí podľa odseku 1 písm. c) inšpektorátu práce príslušnému podľa miesta overenia odborných vedomostí.
(3) Národný inšpektorát práce po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom vydá oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 právnickej osobe na základe jej písomnej žiadosti. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa; jej súčasťou je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými právnická osoba preukáže, že
a) nevykonáva činnosť, pri ktorej sa podľa odseku 1 písm. a) overuje odborná spôsobilosť, nevykonáva projektovú, konštrukčnú a dodávateľskú činnosť v oblasti technických zariadení a projektovanie stavieb,
b) má uzatvorený pracovný pomer s odborne spôsobilými fyzickými osobami na výkon činnosti podľa odseku 1,
c) má technické a prístrojové vybavenie potrebné na vykonávanie činnosti podľa odseku 1,
d) má výkon činnosti podľa odseku 1 odborne a organizačne zabezpečený vrátane pracovných postupov na jeho vykonávanie a má systém zabezpečovania kvality, ktorý zaručuje odbornosť, nezávislosť a nestrannosť vykonávania tejto činnosti, a
e) je akreditovaná podľa osobitného predpisu19) na
1. overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 alebo
2. vykonávanie činnosti inšpekčného orgánu nezávislého od zainteresovaných strán (typ A) a na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu výrobkov, osôb a systémov riadenia (manažérstva).
(4) Národný inšpektorát práce v oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo oprávnenej právnickej osoby, prípadne ďalšie údaje. Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas.
(5) Činnosť podľa odseku 1 sa vykonáva za úhradu; na túto činnosť sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(6) Oprávnená právnická osoba je po celý čas vykonávania činnosti podľa odseku 1 povinná dodržiavať podmienky uvedené v odseku 3; v prípade nedodržania tejto povinnosti alebo porušovania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1 jej Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.
(7) Oprávnená právnická osoba je povinná do 15 dní odo dňa vydania oprávnenia na činnosť podľa odseku 1 písm. a) zverejniť na svojom webovom sídle zoznam vydaných oprávnení, v ktorom uvedie
a) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorým bolo vydané oprávnenie,
b) druh a rozsah činnosti, na ktorú bolo vydané oprávnenie,
c) dátum vydania oprávnenia.
(8) Platnosť oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zaniká
a) výmazom oprávnenej právnickej osoby z obchodného registra,
b) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia podľa odseku 6.
(9) Oprávnená právnická osoba je povinná do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu názvu, sídla alebo identifikačného čísla uvedených v oprávnení na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá oprávnenej právnickej osobe nové oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení s aktualizovanými údajmi.
(10) Právnická osoba, ktorej bolo odobraté oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 6, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia.
(11) Národný inšpektorát práce zverejňuje zoznam oprávnených právnických osôb, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a zoznam odobratých oprávnení.
(12) Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
§ 15 Oprávnenie na činnosť
(1) Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť (ďalej len „oprávnenie“).
(2) Na činnosti podľa odseku 1 vydáva oprávnenie oprávnená právnická osoba na základe písomnej žiadosti. Žiadosť, ktorej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 3, obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,
b) názov, sídlo, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, a názov a sídlo organizačnej zložky, pre ktorú sa žiada oprávnenie, ak ide o právnickú osobu,
c) druh a rozsah činnosti, na ktorú sa žiada oprávnenie.
(3) Podmienky na vydanie oprávnenia sú
a) uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý má príslušný doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 16, na vykonávanie činnosti podľa odseku 1,
b) primeraný spôsob a rozsah zabezpečenia vykonávania činnosti z technického, technologického, personálneho a organizačného hľadiska.
(4) Oprávnená právnická osoba vydá oprávnenie po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. V oprávnení sa uvedie
a) názov a sídlo oprávnenej právnickej osoby, ktorá oprávnenie vydala,
b) evidenčné číslo oprávnenia,
c) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorej bolo vydané oprávnenie,
d) druh a rozsah činnosti, na ktorú je oprávnenie vydané, a podľa potreby aj osobitné podmienky na jej vykonávanie,
e) dátum vydania, odtlačok pečiatky a meno, funkcia a podpis zástupcu oprávnenej právnickej osoby.
(6) Zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie, je povinný dodržiavať pri vykonávaní činnosti podľa oprávnenia podmienky ustanovené v odseku 3 a v odseku 5 písm. d).
(7) Príslušný inšpektorát práce odoberie oprávnenie
a) za závažné porušenie alebo opakované porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b) za nedodržanie podmienok ustanovených v odseku 3 a v odseku 5 písm. d),
c) ak o to požiada zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie.
(8) Platnosť oprávnenia zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného inšpektorátu práce o jeho odobratí,
d) smrťou fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie, alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(9) Zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie, je povinný do 15 dní oprávnenej právnickej osobe, ktorá vydala oprávnenie, písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov uvedených v odseku 5 písm. c). Oprávnená právnická osoba na základe oznámenia podľa prvej vety vydá zamestnávateľovi nové oprávnenie s aktualizovanými údajmi.
(10) Zamestnávateľ, ktorému bolo odobraté oprávnenie podľa odseku 7, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia.
(11) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosť podľa odseku 1 bez oprávnenia, ak je odborne spôsobilá na jej vykonávanie; odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom podľa § 16.
§ 16 Preukaz, osvedčenie a doklad
(1) Fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe
a) platného preukazu na vykonávanie činnosti (ďalej len „preukaz“) alebo platného osvedčenia na vykonávanie činnosti (ďalej len „osvedčenie“) vydaného
1. príslušným inšpektorátom práce, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. a) až g), i) až k) a m),
2. osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. h), l), n) až p) a t),
3. strednou školou alebo vysokou školou pri príprave žiakov a študentov na výkon povolania, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. h), l), n) až p) a t),
b) dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. q) až s), alebo
c) dokladu o overení odborných vedomostí vydaného revíznym technikom, ak to ustanovujú právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2) Podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) je
a) vek najmenej 18 rokov, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú inak,
b) vzdelanie a prax podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) zdravotná spôsobilosť na prácu potrebná na vykonávanie činnosti uvedenej v prílohe č. 1a,
d) absolvovanie odbornej prípravy v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
e) overenie odborných vedomostí.
(3) Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) sa vydáva na základe písomnej žiadosti, v ktorej fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a činnosť, na ktorú žiada vydať preukaz, osvedčenie alebo doklad. Fyzická osoba k žiadosti priloží doklady, ktorými preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. a) až c).
(4) Zdravotná spôsobilosť na prácu podľa odseku 2 písm. c) sa posudzuje na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.6aa) Zdravotná spôsobilosť na prácu podľa prvej vety sa preukazuje lekárskym posudkom19a) nie starším ako šesť mesiacov.
(5) Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) sa vydáva na neurčitý čas. V preukaze, osvedčení alebo doklade podľa odseku 1 písm. b) sa uvedie
a) názov a sídlo inšpektorátu práce, osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie alebo strednej školy, alebo vysokej školy, ktorí vydali preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b); osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie aj evidenčné číslo jej oprávnenia,
b) evidenčné číslo preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b),
c) ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b),
d) činnosť, na ktorú sa preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) vydáva, a podľa potreby aj rozsah činnosti,
e) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej sa preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) vydáva,
f) dátum vykonania záverečnej skúšky,
g) dátum a miesto vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b),
h) odtlačok pečiatky a meno, priezvisko a podpis zástupcu inšpektorátu práce alebo fyzickej osoby alebo zástupcu právnickej osoby, ktorí vydali preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b).
(6) Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ktorou sa posudzuje jej zdravotná spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie tejto činnosti, do piatich rokov odo dňa
a) vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b),
b) vykonania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
(7) Za lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci na účely odsekov 4 a 6 sa považuje aj lekárska prehliadka vykonávaná podľa osobitného predpisu,19b) ak sa na obsluhu určeného pracovného prostriedku podľa odseku 1 vyžaduje vodičské oprávnenie.
(8) Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná do piatich rokov odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Ďalšiu aktualizačnú odbornú prípravu je fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), povinná absolvovať do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie v preukaze, osvedčení alebo doklade podľa odseku 1 písm. b) dátum ukončenia aktualizačnej odbornej prípravy.
(9) Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná vo svojej odbornej činnosti dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(10) Ak fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), vo svojej odbornej činnosti závažným spôsobom alebo opakovane koná v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, príslušný inšpektorát práce jej odoberie preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b). Fyzická osoba, ktorej bol odobratý preukaz alebo osvedčenie, môže opätovne požiadať o ich vydanie najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich odobratí.
(11) Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) stráca platnosť
a) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí podľa odseku 10,
b) ak sa fyzická osoba nepodrobila lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa odseku 6 alebo ak podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nemá zdravotnú spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie činnosti, na ktorú mala vydané preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b),
c) ak fyzická osoba neabsolvovala aktualizačnú odbornú prípravu.
(12) Odseky 1 až 11 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
§ 17 Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná havária
(1) Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik
a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu20) (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,
b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
c) nebezpečnej udalosti,
d) závažnej priemyselnej havárie.21)
(2) Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.
(3) Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
(4) Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že
a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu,
c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.
(5) Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik
a) registrovaného pracovného úrazu
1. zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
2. príslušnému útvaru Policajného zboru,22) ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,
b) závažnej priemyselnej havárie21) príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
(6) Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa,
a) tento zamestnávateľ je povinný
1. splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a),
2. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a),
3. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca,
4. prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c),
b) zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. a) a odsekov 7, 8 a 12.
(7) Zamestnávateľ je povinný
a) záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
1. zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
2.doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,
b) zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.
(8) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu
a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,
b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
c) priznaných chorôb z povolania23) a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania.
(9) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého bodu aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania.
(10) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti23a) je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).
(11) Štátny orgán, poisťovňa,24) Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu,21) o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.
(12) Na účely odsekov 5, 7, 10 a 11 príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária21) vznikli.
§ 18 Spolupráca zamestnávateľov
(1) Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.
(2) Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.
(3) Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.
(4) Stavebník, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zabezpečujúci práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.25)
(5) Stavebník je povinný na účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a jej zmeny podľa § 14 ods. 1 písm. d), ktorá je vyhotovená v súlade s § 4 ods. 1, ak je určená na plnenie úloh zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Kópiu vydaného odborného stanoviska oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
§ 19 Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť
(1) Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.
(2) Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.
(3) Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený
a) vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokúvať s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore pod podmienkou, že sa nevyzradia utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,26)
c) spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
d) požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
e) zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí podľa § 17, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení,
f) predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa.
(4) Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia podľa odseku 3 písm. b) až f) vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.
(6) Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.
§ 20 Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zasadá najmenej raz za rok.
(2) Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená
a) pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí podľa § 17 a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok,
b) navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
d) požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.
(3) Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
(4) Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať zamestnanci.
§ 21 Preventívne a ochranné služby
(1) Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.
(2) Preventívnymi a ochrannými službami sú bezpečnostnotechnická služba (§ 22) a pracovná zdravotná služba.6a)
(3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva bezpečnostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.
(4) Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby.
(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť vlastnému odbornému zamestnancovi alebo dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.
(6) Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti.
(7) Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo plnením jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.
(8) Bezpečnostnotechnickú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce. Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.
(9) Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie podľa odseku 8 na základe písomnej žiadosti, v ktorej žiadateľ o oprávnenie uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo. Súčasťou písomnej žiadosti je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon bezpečnostnotechnickej služby
a) má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah,
b) má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,
c) má primerané pracovné priestory,
d) je primerane technicky a prístrojovo vybavený,
e) je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.
(10) Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie podľa odseku 8 po overení splnenia podmienok podľa odseku 9. V oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osoby, ktorým je vydané oprávnenie, a evidenčné číslo oprávnenia. Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. Národný inšpektorát práce vedie evidenciu vydaných oprávnení a zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, a právnických osôb, ktorým bolo vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a identifikačné číslo.
(11) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné vykonávať túto činnosť nestranne, presadzovať u zamestnávateľa dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavne plniť podmienky uvedené v odseku 9 a umožniť príslušnému orgánu inšpekcie práce kontrolu ich plnenia pri výkone bezpečnostnotechnickej služby.
(12) Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, ak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby vo svojej odbornej činnosti porušia podmienky uvedené v odseku 9 alebo ak vo svojej odbornej činnosti opakovane alebo závažným spôsobom porušia právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(13) Platnosť oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby podľa odseku 12,
d) smrťou fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, oprávnenej na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(14) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu názvu, sídla alebo identifikačného čísla uvedených v oprávnení. Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osobe nové oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby s aktualizovanými údajmi.
(15) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby podľa odseku 12, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí tohto oprávnenia; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia za porušenie podmienky uvedenej v odseku 9 písm. a).
§ 22 Bezpečnostnotechnická služba
(1) Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
(2) Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(3) Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasfikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. Na účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedený v prílohe č. 1 je 05 až 09, sa za autorizovaného bezpečnostného technika považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne spôsobilého zamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky podľa osobitného predpisu.27a)
(4) Zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Minimálny počet bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov, ktorých je zamestnávateľ povinný určiť podľa počtu zamestnancov, je uvedený v prílohe č. 1b; podmienka počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika alebo na jedného autorizovaného bezpečnostného technika rovnako platí aj pri zmluvnom spôsobe zabezpečenia výkonu úloh bezpečnostnotechnickej služby.
(5) Funkciu bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.
(6) Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, môže na svojich pracoviskách osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, ak je na ich plnenie odborne spôsobilý podľa odseku 7 a
a) zamestnáva menej ako päť zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1,
b) zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1.
(7) Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, je na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilý, ak
a) získal odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stredoškolským štúdiom alebo vysokoškolským štúdiom, alebo
b) absolvoval špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu najmenej 16 hodín u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.
(8) Bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa.
§ 23 Bezpečnostný technik
(1) Bezpečnostným technikom môže byť fyzická osoba, ktorá
a) má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na základe vykonanej skúšky získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika (ďalej len „osvedčenie bezpečnostného technika“) u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, alebo
b) získala odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a osvedčenie bezpečnostného technika na základe vykonanej skúšky v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na oprávnenej škole (ďalej len „škola“), ktorá obsah a rozsah študijného zamerania bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce, a tak získala oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika.
(2) Minimálny obsah a rozsah odbornej prípravy a odborného vzdelávania bezpečnostného technika a obsah špecifickej odbornej prípravy zamestnávateľa podľa § 22 ods. 7 písm. b) ustanoví osobitný predpis.
(3) Pri skúške musí fyzická osoba preukázať odborné vedomosti, znalosť a schopnosť uplatňovať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť prakticky vykonávať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V skúšobnej komisii na vykonanie skúšky zriadenej osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, musia byť najmenej traja členovia, z toho najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik. Ak fyzická osoba nevykonala skúšku úspešne, môže ju opakovane vykonať najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa neúspešne vykonanej skúšky.
(4) Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydá do 15 dní po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou organizovanou školou alebo osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie. Škola a osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, vedie evidenciu vydaných osvedčení bezpečnostného technika.
(5) V osvedčení bezpečnostného technika sa uvedie
a) názov školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie,
b) číslo oprávnenia na výchovu a vzdelávanie,
c) evidenčné číslo osvedčenia,
d) ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa osvedčenie bezpečnostného technika vydáva,
e) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie bezpečnostného technika vydáva,
f) obdobie, v ktorom sa štúdium alebo odborná príprava absolvovali,
g) dátum vykonania skúšky,
h) dátum a miesto vydania osvedčenia bezpečnostného technika,
i) meno, priezvisko a podpis predsedu skúšobnej komisie,
j) odtlačok pečiatky školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá je právnickou osobou, meno, priezvisko a podpis štatutárneho zástupcu školy alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.
(6) Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitý čas. Bezpečnostný technik je povinný absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia bezpečnostného technika aktualizačnú odbornú prípravu podľa osobitného predpisu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Bez potvrdenia o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je osvedčenie bezpečnostného technika neplatné.
(7) Bezpečnostný technik písomne oznámi a doloží škole alebo osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, ktorá vydala osvedčenie bezpečnostného technika, každú zmenu údajov podľa odseku 5 písm. e). Škola alebo osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá vydala pôvodné osvedčenie bezpečnostného technika, bezplatne vydá nové osvedčenie bezpečnostného technika s aktualizovanými údajmi po predložení pôvodného osvedčenia bezpečnostného technika.
(8) Bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie bezpečnostného technika, môže vykonať skúšku najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia bezpečnostného technika.
§ 24 Autorizovaný bezpečnostný technik
(1) Autorizovaný bezpečnostný technik je bezpečnostný technik podľa § 23, ktorý po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe bezpečnostného technika po získaní osvedčenia bezpečnostného technika úspešne vykonal skúšku pred skúšobnou komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce.
(2) Autorizovaným bezpečnostným technikom je aj fyzická osoba, ktorej na základe písomnej žiadosti obsahujúcej meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a doklady preukazujúce splnenie podmienok uvedených v odseku 3 písm. a) a d) a najmenej päťročné plnenie odborných činností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere vydá Národný inšpektorát práce osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. O vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika možno písomne požiadať najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia uvedených odborných činností.
(3) Žiadateľ o vykonanie skúšky a vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika (ďalej len „žiadateľ“) podá na Národný inšpektorát práce písomnú žiadosť, v ktorej uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu. K žiadosti priloží
a) doklad o skončení úplného stredného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo vysokoškolského vzdelania,
b) osvedčenie bezpečnostného technika,
c) doklad o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe,
d) správny poplatok.
(4) Odborná prax podľa odseku 1 sa preukazuje písomným potvrdením zamestnávateľa o výkone odborných činností a jeho dĺžke s uvedením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Pri dodávateľskom spôsobe výkonu úloh bezpečnostného technika sa odborná prax preukazuje príslušnou zmluvou o výkone odborných činností s uvedením dĺžky výkonu u jednotlivých odberateľov jeho služieb s priradením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, do ktorej je zaradený odberateľ jeho služby.
(5) Predseda a členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov odborníkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Do skúšobnej komisie musí byť vymenovaný najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik a jeden inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce aspoň tri roky. Skúška pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Dátum konania skúšky Národný inšpektorát práce oznámi žiadateľovi najmenej tri týždne vopred.
(6) pri odbornej skúške musí žiadateľ preukázať znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť uplatňovať ich a znalosť požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť prakticky ich vykonávať; okruh požiadaviek Národný inšpektorát práce zverejňuje obvyklým spôsobom.
(7) Národný inšpektorát práce je povinný vydať žiadateľovi do 15 dní po úspešne vykonanej skúške alebo do 30 dní po podaní žiadosti podľa odseku 2 osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitú dobu a obsahuje
a) názov a sídlo Národného inšpektorátu práce,
b) ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa vydáva osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika,
c) evidenčné číslo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu,
e) dátum vykonania skúšky; to neplatí pre osvedčenie podľa odseku 2,
f) dátum a miesto vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika,
g) meno, priezvisko a podpis predsedu skúšobnej komisie; to neplatí pre osvedčenie podľa odsekov 2 a 12,
h) odtlačok pečiatky, meno, priezvisko, funkciu a podpis zástupcu Národného inšpektorátu práce.
(8) Žiadateľ, ktorý nevykonal skúšku úspešne, môže o jej opakovanie požiadať najneskôr do šiestich mesiacov od neúspešne vykonanej skúšky, ak v písomnej žiadosti o opakovanie skúšky preukáže absolvovanie najmenej troch mesiacov odbornej praxe po neúspešne vykonanej skúške.
(9) Národný inšpektorát práce zastaví konanie o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, ak sa žiadateľ na skúšku alebo opakovanú skúšku bez ospravedlnenia nedostavil, nepožiadal o opakovanie skúšky podľa odseku 8 alebo ju nevykonal úspešne.
(10) Autorizovaný bezpečnostný technik je povinný absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika aktualizačnú odbornú prípravu podľa osobitného predpisu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov.
(11) Autorizovaný bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, môže požiadať o vykonanie odbornej skúšky a vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.
(12) Národný inšpektorát práce je povinný bezplatne vydať autorizovanému bezpečnostnému technikovi nové osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, ak písomne oznámi a dokladmi preukáže zmenu svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu a priloží pôvodné osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika.
(13) Národný inšpektorát práce vedie evidenciu osvedčení autorizovaného bezpečnostného technika a zverejňuje ich zoznam. Národný inšpektorát práce vyčiarkne z evidencie vydaných osvedčení autorizovaného bezpečnostného technika osvedčenie, ktoré bolo odobraté podľa § 25. Osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika stráca platnosť, ak autorizovaný bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa odseku 10.
§ 25 Odobratie osvedčenia a zákaz činnosti
(1) Príslušný inšpektorát práce je povinný odobrať osvedčenie bezpečnostného technika a Národný inšpektorát práce je povinný odobrať osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, ak bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik pri plnení odborných činností závažným spôsobom alebo opakovane konal v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2) Príslušný inšpektorát práce je povinný zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, ak pri plnení odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika závažným spôsobom alebo opakovane konali v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
§ 27 Výchova a vzdelávanie
(1) Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania pri príprave na výkon povolania na stredných školách a štúdia na vysokých školách a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.
(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.
(3) Fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom29) len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania a pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti.
(4) Podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je,
a) ak žiadateľom je fyzická osoba, odborná spôsobilosť a odborná prax podľa prílohy č. 2a a lektorská spôsobilosť,
b) ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene a), alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom
1. určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a), alebo
2. určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou,
c) vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania,
d) materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.
(5) Na účely vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie sa preukazuje
a) odborná spôsobilosť príslušným osvedčením alebo preukazom, alebo iným dokladom,
b) lektorská spôsobilosť osvedčením o absolvovaní akreditovaného lektorského kurzu vydaným vzdelávacou inštitúciou ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu30) alebo iným dokladom o absolvovaní pedagogického štúdia.
(6) Odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.
(7) V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie fyzická osoba uvedie
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu,
b) osobné údaje odborného zástupcu, ak je určený podľa odseku 4 písm. b),
c) osobné údaje školiteľa,
d) činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie.
(8) V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie právnická osoba uvedie
a) názov, sídlo a právnu formu,
b) osobné údaje štatutárneho orgánu,
c) osobné údaje odborného zástupcu,
d) osobné údaje školiteľa,
e) činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie.
(9) K žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie fyzická osoba alebo právnická osoba pripojí aj
a) doklady o svojej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti odborného zástupcu,
b) doklady o svojej lektorskej spôsobilosti, ak bude školiteľom,
c) doklady o odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti školiteľa,
d) doklad o splnení podmienky dĺžky svojej odbornej praxe, odbornej praxe odborného zástupcu, ak je určený podľa odseku 4 písm. b), a odbornej praxe školiteľa vydaný zamestnávateľom alebo odberateľom jeho služieb pri dodávateľskom spôsobe výkonu jeho služieb,
e) vzorový projekt výchovy a vzdelávania vypracovaný osobitne pre každú požadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť podľa prílohy č. 2,
f) vyhlásenie o materiálno-technickom zabezpečení výchovy a vzdelávania, ktoré obsahuje zoznam materiálno-technického vybavenia,
g) kópiu pracovnej zmluvy s odborným zástupcom,
h) správny poplatok na každú požadovanú činnosť osobitne.
(10) Vzorový projekt výchovy a vzdelávania musí žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vypracovať na každú požadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť samostatne a musí obsahovať
a) názov výchovnej a vzdelávacej aktivity v súlade s činnosťou, na ktorú sa oprávnenie na výchovu a vzdelávanie požaduje,
b) cieľ výchovy a vzdelávania,
c) požadované ukončené vzdelanie na zaradenie uchádzača do výchovnej a vzdelávacej aktivity,
d) používané formy a metódy výchovy a vzdelávania,
e) učebný plán so stanoveným počtom hodín a učebnú osnovu vypracovanú pre teoretickú časť a praktickú časť výchovy a vzdelávania,
f) zoznam školiteľov na jednotlivé témy uvedené v učebnom pláne alebo učebnej osnove,
g) spôsob záverečného overenia vedomostí účastníka výchovnej a vzdelávacej aktivity, osobitne na teoretickú časť a praktickú časť výchovy a vzdelávania.
(11) Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie do 60 dní od podania žiadosti.
(12) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie sa vydáva na neurčitý čas a obsahuje
a) osobné údaje fyzickej osoby,
b) názov, sídlo a právnu formu právnickej osoby,
c) ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydáva,
d) evidenčné číslo,
e) názov činnosti, na ktorú sa vydáva oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, podľa prílohy č. 2,
f) dátum vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie a dátum jeho platnosti,
g) odtlačok pečiatky a podpis zástupcu Národného inšpektorátu práce.
(13) Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná
a) bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b) a c) a podľa odseku 8 písm. b) až d) a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov,
b) sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4; to sa v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu nevzťahuje na podmienku mať určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b),
c) spĺňať pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so schváleným vzorovým projektom výchovy a vzdelávania,
d) vypracovať projekt výchovy a vzdelávania pre každú výchovnú a vzdelávaciu aktivitu zameranú na výchovu a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01, ktorého obsahová náplň je v súlade s § 7 ods. 1 a 5 prispôsobená charakteru práce vzdelávanej skupiny zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov; kópiu projektu je povinná odovzdať príslušnému zamestnávateľovi,
e) založiť a viesť záznamovú knihu o výchovných a vzdelávacích aktivitách,
f) vykonávať výchovu a vzdelávanie len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte výchovy a vzdelávania alebo inými školiteľmi oznámenými podľa písmena a),
g) vydať preukaz, osvedčenie, doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania po úspešnom overení vedomostí účastníkov,
h) viesť osobitnú evidenciu vydaných preukazov, osvedčení alebo dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorá obsahuje evidenčné číslo, meno a priezvisko a dátum narodenia osoby, ktorej bol vydaný preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b), dátum vykonania záverečnej skúšky, dátum vydania a činnosť s uvedením rozsahu, na ktorý sa preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b) vydali.
(14) Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak
a) zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní výchovy a vzdelávania,
b) zistí závažné alebo opakované porušovanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania,
c) osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá je fyzickou osobou, stratou platnosti príslušného preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) prestala spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti,
d) osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b); to neplatí, ak nie je určený v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu.
(15) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa odseku 14, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v rozsahu tej istej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia podľa odseku 14 písm. d).
(16) Platnosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie zaniká
a) výmazom právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa odseku 14,
d) smrťou fyzickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(17) Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov uvedených v odseku 12 písm. a) a b). Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie nové oprávnenie na výchovu a vzdelávanie s aktualizovanými údajmi.
(18) Národný inšpektorát práce vedie evidenciu ním vydaných a odobratých oprávnení na výchovu a vzdelávanie a zverejňuje ich zoznam.
§ 28 Akreditačná komisia
(1) Akreditačná komisia zriadená podľa osobitného predpisu11)
a) posudzuje žiadosti na vydanie
1.oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby podľa § 21,
2. osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika podľa § 24 od. 1 a 3,
3. oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27,
b) preveruje na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie oprávnenia na činnosť podľa § 15 a osvedčenia alebo preukazu podľa § 16.
(2) Národný inšpektorát práce, po preverení podnetu podľa odseku 1 písm. b) akreditačnou komisiou a na jej návrh, vydá odborné stanovisko, ktoré je záväzné pre ďalší postup príslušnej oprávnenej právnickej osoby alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.
§ 29 Kontrolná činnosť orgánov zastupujúcich zamestnancov
Odborové orgány a iné orgány zastupujúce zamestnancov kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly.
§ 30 Splnomocňovacie ustanovenia
(1) Všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ustanovia
a) podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení,
b) podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie, overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti,
c) technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia,
d) minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 ods. 1.
(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ustanoví vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bude obsahovať klasifikačné prvky podľa osobitného predpisu.31)
(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.
 

TRETIA ČASŤ

TRANSFORMÁCIA TECHNICKEJ INŠPEKCIE

 
§ 31 Spôsob založenia
(1) Technická inšpekcia zriadená podľa doterajších predpisov ako príspevková organizácia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení sa transformuje na Technickú inšpekciu, akciovú spoločnosť (ďalej len „akciová spoločnosť“).
(2) Zakladateľom akciovej spoločnosti podľa odseku 1 je štát; v jeho mene koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zakladateľskú listinu a stanovy akciovej spoločnosti schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
(3) Založenie, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitný predpis32) sa pri založení a vzniku akciovej spoločnosti nepoužije.
§ 32 Predmet vkladu
(1) Na založenie akciovej spoločnosti sa použije majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia.
(2) Predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti je majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia, ktorý sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia o prechode záväzku a možnosti podať odpor podľa § 477 ods. 3 a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.
§ 33 Určenie hodnoty nepeňažného vkladu
(1) Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti sa určí znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia akciovej spoločnosti ako všeobecná hodnota vkladaného majetku.
(2) Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom jej vzniku.
§ 34 Prechod vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych a iných vzťahov
(1) K návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom akciovej spoločnosti.
(2) Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a akciová spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu.
(3) O odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami; ustanovenia o povinnosti zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu, o správe vkladu a o prechode vlastníckeho práva podľa § 59 ods. 2, § 60 a § 483 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.
(4) Dňom vzniku akciovej spoločnosti na ňu prechádzajú práva a povinnosti vrátane neukončených prípadov výkonu činnosti a neuhradených pohľadávok voči tretím stranám vyplývajúce z právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom.
§ 35 Predmet podnikania
(1) Akciová spoločnosť overuje plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona.
(2) Akciová spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom.
§ 36 Základné imanie, rezervný fond a akcie
(1) Základné imanie akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenie o základnom imaní podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nepoužije.
(2) Rezervný fond akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí 5 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti.
(3) Akcie akciovej spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
§ 37 Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká štátna príspevková organizácia Technická inšpekcia.
 

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 
§ 38
(1) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.
(2) Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, zamestnanci zamestnávateľa, ktorí vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu, zamestnanci fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom, a zamestnanci oprávnenej právnickej osoby sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva podľa osobitných predpisov,26) o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s vykonávaním oprávnení a úloh podľa tohto zákona, ak to tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, alebo povinnosti mlčanlivosti ich nezbaví dotknutá osoba.
(3) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme a tieto požiadavky nie sú ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto požiadavky možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.
(4) Právnické osoby a fyzické osoby podľa § 14 až 16, § 21, § 22 a 27 sú povinné evidovať údaje o službách poskytnutých dodávateľským spôsobom, a to meno a priezvisko alebo obchodné meno odberateľa služby, dátum vykonania a časový rozsah vykonávania služby, stručný opis vykonanej služby, a ak ide o technické zariadenia, aj zoznam technických zariadení, na ktorých bola vykonaná služba. Právnické osoby podľa prvej vety poskytujúce služby dodávateľským spôsobom sú povinné evidovať aj mená a priezviská odborných zamestnancov, ktorí službu vykonali. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom podľa § 15.
(5) Vo všetkých ustanoveniach právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa slová „Technická inšpekcia“ v príslušnom tvare nahrádzajú slovami „oprávnená právnická osoba“ v príslušnom tvare.
§ 38a Vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu
Na výkon činností podľa § 14, 15, 21 a 27, na postup podávania žiadostí o vydanie oprávnenia a rozhodovanie o vydaní oprávnenia podľa § 14, 15, 21 a 27 a výkon dozoru podľa osobitného predpisu11) sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,32a) ak tento zákon alebo osobitný predpis11) neustanovuje inak.
§ 39 Prechodné ustanovenia
(1) Oprávnenou právnickou osobou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 je do 31. decembra 2006 Technická inšpekcia, akciová spoločnosť.
(2) Podmienky podľa § 14 ods. 3 sa u Technickej inšpekcie, akciovej spoločnosti, považujú za splnené do 31. decembra 2006.
(3) Osvedčenie bezpečnostného technika vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. decembra 2007, ak bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6.
(4) Fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika vydaným do 30. júna 2006 môže vykonávať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika na základe osvedčenia vydaného Národným inšpektorátom práce aj bez vykonania skúšky podľa § 24, ak do 30. júna 2006 sústavne najmenej päť rokov vykonávala úlohy bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v prílohe č. 1, a absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 24 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2007.
(5) Osvedčenie a preukaz vydané do 30. júna 2006 sa považujú za osvedčenie a preukaz podľa § 16, ak fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 4; inak osvedčenie alebo preukaz stráca platnosť najneskôr 30. apríla 2008.
(6) Oprávnenia na činnosť, ktorými sú odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom vydané podľa doterajších predpisov do 30. júna 2006, strácajú platnosť najneskôr 31. decembra 2007.
(7) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie stráca platnosť
a) 31. augusta 2006, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1996,
b) 31. decembra 2006, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1997 do 31. decembra 1997,
c) 30. apríla 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998,
d) 31. augusta 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 1999 do 31. decembra 2000,
e) 31. decembra 2007, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002,
f) 30. apríla 2008, ak bolo vydané podľa doterajších predpisov od 1. januára 2003 do 30. júna 2006.
(8) Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie odborných pracovníkov bezpečnosti práce vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. augusta 2006.
(9) Oprávnenie na poradenstvo v oblasti ochrany práce vydané podľa doterajších predpisov stráca platnosť 1. júla 2006.
§ 39a O vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika podľa § 39 ods. 4 možno Národný inšpektorát práce písomne požiadať najneskôr do 30. júna 2008.
§ 39b Ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2010
(1) Úlohy pracovnej zdravotnej služby, ktoré vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 26 ods. 3, môže vykonávať aj lekár so špecializáciou podľa predpisov účinných do 20. marca 2002 v špecializačnom odbore
a) hygiena a epidemiológia alebo
b) hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia.
(2) V období od 1. mája 2010 do 31. decembra 2011 môže lekár alebo verejný zdravotník podľa § 26 ods. 3 samostatne vykonávať úlohy pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 ods. 1 písm. a) až d), písm. e) prvého bodu a písm. g) aj u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie.
§ 39c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2010
Oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14, oprávnenie na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok a opráv vyhradeného technického zariadenia a na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom podľa § 15, oprávnenie na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby podľa § 21 a oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce podľa § 27 vydané podľa predpisov platných do 31. mája 2010 sa považujú za oprávnenia vydané na neurčitý čas.
§ 39d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012
Žiadateľ podľa § 24 ods. 3, ktorý do 31. decembra 2011 nevykonal úspešne skúšku, môže o jej opakované vykonanie písomne požiadať Národný inšpektorát práce najneskôr do 30. júna 2012, inak Národný inšpektorát práce zastaví konanie o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.
§ 39e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2013
(1)
Platné preukazy a osvedčenia vydané oprávnenou právnickou osobou pred 1. júlom 2013 podľa predpisov účinných do 30. júna 2013 zostávajú v platnosti.
(2) Oprávnená právnická osoba, ktorá má oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 vydané pred 1. júlom 2013, je povinná mať minimálne technické a prístrojové vybavenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 30 ods. 1 písm. d) najneskôr do 30. júna 2014.
§ 39f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014
Fyzická osoba, ktorá má platný preukaz, platné osvedčenie alebo platný doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b) na činnosť uvedenú v prílohe č. 1a vydané pred 1. januárom 2014, je povinná podrobiť sa do 31. decembra 2014 lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ak sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci nepodrobila v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013; na túto lekársku preventívnu prehliadku sa vzťahuje § 16 ods. 7. Platný preukaz, platné osvedčenie alebo platný doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b) na činnosť uvedenú v prílohe č. 1a vydané pred 1. januárom 2014 stráca platnosť najneskôr 31. decembra 2014, ak fyzická osoba
a) sa nepodrobila lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci alebo
b) podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nemá zdravotnú spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie činnosti, na ktorú mala vydané preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa § 16 ods. 1 písm. b).
§ 39g prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2014
Ustanovenie § 39b ods. 1 sa od 1. augusta 2014 nepoužije.
§ 39h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015
(1) Platné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané podľa predpisov účinných do 30. júna 2015 zostáva v platnosti a podmienky, za ktorých bolo vydané, sa považujú za splnené podľa predpisov účinných od 1. júla 2015.
(2) Konanie o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie začaté pred 1. júlom 2015, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2015. Podmienky, za ktorých bolo oprávnenie podľa prvej vety vydané, sa považujú za splnené podľa predpisov účinných od 1. júla 2015.
§ 40 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§ 41
Zrušujú sa:
1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 479/2005 Z. z.,
2. vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.,
3. vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 66/1989 Zb. na zaistenie bezpečnosti technických zariadení v jadrovej energetike v znení vyhlášky č. 31/1991 Zb.,
4. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 501/2011 Z. z.,
5. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 135/2010 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z. a zákona č. 567/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.  V § 3 ods. 1 písm. d) bode 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a zdravotníckych pracovníkov v pracovnej zdravotnej službe,2b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie:
„2b) Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom zu, ktoré znie:
„zu) overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.2b)“.
3. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia Živnosť poradové číslo 2 znie:
„2.Opravy, odborné prehliadky a odborné
skúšky vyhradených technických za-
riadení		1. oprávnenie§ 15 ods. 1 zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
  2. doklad o odbornej
spôsobilosti		§ 15 ods. 9 zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov“.“.
4. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia Živnosť poradové číslo 5 znie:
„5.Projektovanie a konštruovanie
vyhradených technických
zariadení elektrických		osvedčenie§ 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 718/2002
Z. z. na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci
a bezpečnosti technických
zariadení““.
5. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia sa vypúšťa živnosť pod por. č. 6.
6. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 213 – Stavebníctvo Živnosť sa dopĺňa poradovým číslom 18b, ktoré znie:
„18b.Vykonávanie činnosti koordinátora
bezpečnosti		1. vysokoškolské vzdelanie sta-
vebného alebo architektonic-
kého smeru alebo odborné
stredoškolské vzdelanie sta-
vebného smeru a najmenej
tri roky praxe v odbore
alebo
2. osvedčenie autorizovaného
bezpečnostného technika		§ 22 ods. 3 zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
§ 5 ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 510/2001
Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na stavenisko
v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 282/2004
Z. z.““.
7. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť poradové číslo 22 znie:
„22.Poradenstvo, výchova a vzdelávanie
v oblasti ochrany práce *)		oprávnenie§ 5 ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb.
o banskej činnosti, výbušninách
a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov*) len v oblasti pôsobnosti dozoru
štátnej banskej správy““.
8. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť sa za poradové číslo 22 vkladá poradové číslo 22a, ktoré znie:
„22a.Výchova a vzdelávanie v oblasti
ochrany práce		oprávnenie§ 27 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov““.
9. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť poradové číslo 54 znie:
„54.Bezpečnostno technická služba1. oprávnenie§ 21 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
  2. osvedčenie bezpečnostného
technika		§ 23 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
  3. osvedčenie autorizovaného
bezpečnostného technika		§ 24 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov““.
10. V prílohe č. 2 – VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE 214 – Ostatné Živnosť sa za poradové číslo 54 vkladajú poradové čísla 54a, 54b, 54c, ktoré znejú:
„54a.Bezpečnostný technikosvedčenie bezpečnostného
technika		§ 23 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
54b.Autorizovaný bezpečnostný
technik		osvedčenie autorizovaného
bezpečnostného technika		§ 24 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
54c.Pracovná zdravotná službaoprávnenie§ 21 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov““.
Čl. III Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe k zákonu č. 145/1995 Z. z. v časti XIII Bezpečnosť práce a technické zariadenia položka 202 znie:
 
„Položka 202
a)Vydanie oprávnenia právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby42)5 000 Sk
b)Vydanie oprávnenia fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a podnikateľom na vykonávanie
bezpečnostnotechnickej služby42)		2 500 Sk
c)Vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce právnickej osobe42)5 000 Sk
d)Vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce fyzickej osobe,42)
ktorá je zamestnávateľom a podnikateľom		2 500 Sk
e)Vydanie osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi42)1 000 Sk
f)Vydanie povolenia zamestnávateľovi na výkon ľahkých prác fyzickými osobami, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku podľa Zákonníka práce42)		500 Sk“.
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 42 sa citácia „§ 4 ods. 1 písm. i) a § 6 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
Čl. IV Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z. a zákona č. 570/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 4 sa za slovo „dochádzku“ vkladá slovo „len“.
2. V § 11 odsek 5 znie:
„(5) Fyzickej osobe, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, výkon ľahkých prác povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.“.
3. V § 39 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce, s príslušným orgánom na ochranu zdravia a so zástupcami zamestnancov“.
4. V § 41 odsek 2 znie:
„(2) Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.“.
5. V § 75 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76 ods. 6.“.
6. V § 76 odsek 6 znie:
„(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.“.
7. Doterajší text § 150 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce.“.
8. Doterajší text § 254 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Slová „orgány na ochranu zdravia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva“ v príslušnom tvare a slová „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „zamestnanec so zdravotným postihnutím“ v príslušnom tvare.“.
Čl. V
Účinnosť
 
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2006.
Ivan Gašparovič v. r.



Pavol Hrušovský v. r.



Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z.
ZOZNAM činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia
 
Činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia, podľa tohto zákona sa na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností33) rozdeľujú takto:
Kód podľa
štatistickej
klasifikácie
ekonomických
činností		Názov
DivíziaSkupina 
01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace
02 Lesníctvo a ťažba dreva
05 Ťažba uhlia a lignitu
06 Ťažba ropy a zemného plynu
07 Dobývanie kovových rúd
08 Iná ťažba a dobývanie
09 Pomocné činnosti pri ťažbe
10 Výroba potravín
11 Výroba nápojov
12 Výroba tabakových výrobkov
15 Výroba kože a kožených výrobkov
16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu
17 Výroba papiera a papierových výrobkov
 18.1Tlač a služby súvisiace s tlačou
19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
20 Výroba chemikálií a chemických produktov
21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
22 Výroba výrobkov z gumy a plastu
23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
24 Výroba a spracovanie kovov
25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
27 Výroba elektrických zariadení
28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov
30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov
31 Výroba nábytku
32 Iná výroba
35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
36 Zber, úprava a dodávka vody
41 Výstavba budov
42 Inžinierske stavby
43 Špecializované stavebné práce
49 Pozemná doprava a doprava potrubím
50 Vodná doprava
52 Skladové a pomocné činnosti v doprave
53 Poštové služby a služby kuriérov
75 Veterinárne činnosti
86 Zdravotníctvo
87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)
88 Sociálna práca bez ubytovania
Príloha č. 1a k zákonu č. 124/2006 Z. z.
ČINNOSTI, KTORÉ MÔŽE FYZICKÁ OSOBA VYKONÁVAŤ LEN NA ZÁKLADE PLATNÉHO PREUKAZU, OSVEDČENIA ALEBO DOKLADU PODĽA § 16 ods. 1 písm. b)
Fyzická osoba môže len na základe platného preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) vykonávať činnosť
a) revízneho technika vyhradených technických zariadení tlakových,
b) osoby na obsluhu kotla I. až V. triedy,
c) osoby na opravu kotla I. až V. triedy a na opravu potrubného vedenia na rozvod nebezpečnej kvapaliny s najvyšším dovoleným tlakom nad 1 MPa,
d) revízneho technika vyhradených technických zariadení zdvíhacích,
e) osoby na obsluhu mobilného žeriava výložníkového typu a vežového žeriava výložníkového typu,
f) osoby na obsluhu pohyblivej pracovnej plošiny na podvozku s motorovým pohonom, ktorá je určená na prevádzku na pozemných komunikáciách, a s výškou zdvihu nad 1, 5 m,
g) osoby na opravu osobného výťahu a nákladného výťahu s povolenou dopravou osôb,
h) viazača bremien,
i) revízneho technika vyhradených technických zariadení plynových,
j) osoby na obsluhu vyhradených technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia (skupina A) pracujúcich s nebezpečnými plynmi okrem zariadení určených na zásobovanie plynom z kovových tlakových nádob stabilných alebo z kovových tlakových nádob na dopravu plynov (tlakové stanice) a zariadení určených na rozvod plynov,
k) osoby na opravu vyhradených technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia (skupina A) pracujúcich s nebezpečnými plynmi,
l) elektrotechnika, samostatného elektrotechnika a elektrotechnika na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky na vyhradených technických zariadeniach elektrických,
m) revízneho technika vyhradených technických zariadení elektrických,
n) osoby na obsluhu motorových vozíkov,
o) osoby pracujúcej vo výške 1, 5 m a viac nad povrchom zeme pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky,
p) osoby na montáž a demontáž lešenia (lešenár),
q) osoby na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení, a to
1. strojov a zariadení na zemné práce (dozéra, rýpadla a hĺbidla, nakladacieho a vykladacieho stroja, frézy a ryhovača, skrejpera, rúrového ukladača, valca),
2. strojov a zariadení na výrobu, spracúvanie a presun betónových zmesí (betonárky),
3. špeciálneho motorového snehového stroja, kompresora,
r) osoby na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení, a to
1. samochodných rezačiek,
2. obilných kombajnov,
3. špeciálnych strojov na zber poľnohospodárskych plodín,
s) osoby na obsluhu vybraných lesníckych strojov, a to
1. vyťahovačov,
2. univerzálnych a špeciálnych traktorov používaných pri sústreďovaní dreva,
3. kolesových a pásových vyvážacích súprav na drevo a drevné sortimenty,
4. stabilných lanových dopravných zariadení v lesníctve,
5. jednoúčelových a viacúčelových zariadení na ťažbu, odvetvovanie, krátenie a odkôrňovanie stromov a drevných sortimentov,
t) osoby na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva a ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti.
Príloha č. 1b k zákonu č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
Minimálny počet bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov podľa počtu zamestnancov
A. Minimálny počet autorizovaných bezpečnostných technikov alebo bezpečnostných technikov u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1
Počet zamestnancovPočet autorizovaných bezpečnostných technikov
alebo bezpečnostných technikov
do 400 zamestnancovnajmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik
od 401 do 800 zamestnancovnajmenej dvaja autorizovaní bezpečnostní technici
od 801 do 1 200 zamestnancovnajmenej traja autorizovaní bezpečnostní technici alebo najmenej
dvaja autorizovaní bezpečnostní technici a jeden bezpečnostný technik
nad 1 200 zamestnancovnajmenej traja autorizovaní bezpečnostní technici alebo najmenej
dvaja autorizovaní bezpečnostní technici a jeden bezpečnostný technik
a
na každých začatých 1 000 zamestnancov najmenej jeden ďalší
autorizovaný bezpečnostný technik alebo bezpečnostný technik tak,
aby z celkového počtu autorizovaných bezpečnostných technikov
a bezpečnostných technikov boli najmenej dve tretiny autorizovaní
bezpečnostní technici
B.
Minimálny počet bezpečnostných technikov u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1
Počet zamestnancovPočet bezpečnostných technikov
do 600 zamestnancovnajmenej jeden bezpečnostný technik
od 601 do 1 200 zamestnancovnajmenej dvaja bezpečnostní technici
od 1 201 do 15 000 zamestnancovnajmenej dvaja bezpečnostní technici a na každých začatých
1 000 zamestnancov najmenej jeden ďalší bezpečnostný technik
nad 15 000 zamestnancovnajmenej 12 bezpečnostných technikov a na každých začatých
1 500 zamestnancov najmenej jeden ďalší bezpečnostný technik
Príloha č. 2 k zákonu č. 124/2006 Z. z.
DRUHY OPRÁVNENÍ NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE V OBLASTI OCHRANY PRÁCE
 
Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydáva príslušný orgán inšpekcie práce a príslušný orgán dozoru podľa § 27 ods. 3 v rozsahu
 
skupina 01 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
01.1 zamestnancov a vedúcich zamestnancov
01.2 bezpečnostných technikov
01.3 zamestnávateľov, ktorí budú osobne vykonať úlohy bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov
 
skupina 02 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach tlakových
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
02.1 revíznych technikov
02.2 osôb na obsluhu
02.3 osôb na opravy
 
skupina 03 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach zdvíhacích
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
03.1 revíznych technikov
03.2 osôb na obsluhu
03.3 osôb na opravy
03.4 viazačov bremien
 
skupina 04 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach plynových
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
04.1 revíznych technikov
04.2 osôb na obsluhu
04.3 osôb na opravy
 
skupina 05 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach elektrických
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
05.1 elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie
prevádzky
05.2 revíznych technikov
 
skupina 06 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pri obsluhe motorových vozíkov
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
06.1 osôb na obsluhu motorových vozíkov
 
skupina 07 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vo výške
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
07.1 osôb pracujúcich vo výške pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky
07.2 osôb na montáž a demontáž lešenia (lešenári)
 
skupina 08 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci so stavebnými strojmi a zariadeniami
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie osôb
08.1 na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení
 
skupina 09 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci s poľnohospodárskymi strojmi a zariadeniami
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie
09.1 osôb na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení
 
skupina 10 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci s lesníckymi strojmi a zariadeniami
 
V rámci tejto skupiny činnosťou je výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu
10.1 vybraných lesníckych strojov a zariadení
10.2 ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva
10.3 ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti
Príloha č. 2a
k zákonu č. 124/2006 Z. z.
ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ A ODBORNÁ PRAX, KTORÉ SÚ PODMIENKOU NA VYDANIE OPRÁVNENIA NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
 
Odbornú spôsobilosť žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a), odborného zástupcu a školiteľa na jednotlivé výchovné a vzdelávacie činnosti podľa prílohy č. 2 spĺňa:
Skupina
podľa
prílohy
č. 2		Žiadateľ o vydanieoprávnenia na
výchovu a
vzdelávanie
podľa § 27 ods. 4
písm. a)		Odborný
zástupca		Školiteľ
Všeobecné požiadavkyOsobitné požiadavky
pre teoretickúčasťpre praktickú časť
01autorizovaný
bezpečnostný
technik		autorizovaný
bezpečnostný
technik		– autorizovaný bezpečnostný
technik
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá osoba		– autorizovaný bezpečnostný
technik
– osoba s príslušným dokladom
– iná odborne spôsobilá osoba
02– príslušný revízny
technik
– osoba
s príslušným
dokladom		príslušný revízny
techník		– autorizovaný bezpečnostný
technik
– príslušný
revízny technik
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba		– príslušný revízny technik
– osoba s príslušným dokladom
– iná odborne spôsobilá osoba
03
04
05
06osoba s príslušným
dokladom		autorizovaný
bezpečnostný
technik		– autorizovaný bezpečnostný
technik
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba		– autorizovaný bezpečnostný
technik
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba		osoba
s príslušným
dokladom
07osoba s príslušným dokladomautorizovaný bezpečnostný
technik
v stavebníctve		– autorizovaný
bezpečnostný
technik
v stavebníctve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v stavebníctve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba
08osoba s príslušným dokladomautorizovaný bezpečnostný
technik
v stavebníctve		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v stavebníctve
– osoba s príslušným
dokladom
– iná odborne spôsobilá
osoba		– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá
osoba
09osoba s príslušným dokladomautorizovaný bezpečnostný
technik
v poľnohospodárstve		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v poľnohospodárstve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá osoba		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v poľnohospodárstve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá osoba
10osoba s príslušným dokladomautorizovaný bezpečnostný
technik
v lesníctve		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v lesníctve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá osoba		– autorizovaný bezpečnostný
technik
v lesníctve
– osoba
s príslušným
dokladom
– iná odborne
spôsobilá osoba
Na účely splnenia odbornej spôsobilosti a odbornej praxe žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a), odborného zástupcu a školiteľa sa rozumie
a) osobou s príslušným dokladom fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú sa žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a s odbornou praxou v tejto činnosti najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
b) príslušným revíznym technikom revízny technik vyhradených technických zariadení s príslušným rozsahom osvedčenia a s odbornou praxou revízneho technika najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
c) autorizovaným bezpečnostným technikom autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou autorizovaného bezpečnostného technika najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
d) autorizovaným bezpečnostným technikom v stavebníctve autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou autorizovaného bezpečnostného technika v stavebníctve najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
e) autorizovaným bezpečnostným technikom v poľnohospodárstve autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou autorizovaného bezpečnostného technika v poľnohospodárstve najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
f) autorizovaným bezpečnostným technikom v lesníctve autorizovaný bezpečnostný technik s odbornou praxou autorizovaného bezpečnostného technika v lesníctve najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch,
g) inou odborne spôsobilou osobou fyzická osoba, ktorej odborná spôsobilosť a odborná prax najmenej tri roky v predchádzajúcich siedmich rokoch je v súlade s odborným zameraním príslušnej témy všeobecných požiadaviek alebo osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania.
Príloha č. 3 k zákonu č. 124/2006 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).
1a) Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b) § 13 ods. 5 písm. a) a § 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z.
2) § 2 ods. 1 písm. c) a e) a § 15 zákona č. 570/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3) § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
3a) § 77a a 77b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 490/2001 Z. z.
§ 2 ods. 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
4) Zákonník práce.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
5) Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6aa) § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
7) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
9) Napríklad zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.
11) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12) Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
14) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z.
15) Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 327/2003 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 310/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia.
16) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.
17) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.
18) Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 49 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 39 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 3 a 5 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
§ 6 ods. 3 písm. i) zákona č. 321/2002 Z. z.
Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19) Zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19a) § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19b) § 87 ods. 1 až 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21) Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
23a) § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24) Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z.
26) § 17 Obchodného zákonníka.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29) Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31) § 19 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
32) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
32a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z. , ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.
1) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností.
Peniaze

Preventívne prehliadky zo zákona pre posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Vstupná lekárska preventívna prehliadka u všeobecného lekára z pohľadu zákonníka práce.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Preventívne prehliadky zo zákona pre posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Vstupná lekárska preventívna prehliadka u všeobecného lekára z pohľadu zákonníka práce.

§ 176 Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci mladistvého zamestnanca
a) pred preradením mladistvého zamestnanca na inú prácu,
b) pravidelne, podľa potreby najmenej raz za rok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
(3) Pri ukladaní pracovných úloh mladistvému zamestnancovi sa zamestnávateľ riadi aj lekárskymi posudkami.

Peniaze

Zákonník práce nárok na paragraf – prekážky v práci: darovanie krvi, priepustka k lekárovi a ospravedlnenky od lekára, absencia v práci, voľno na pohreb a pri narodení dieťaťa, rodičovská dovolenka, ošetrovanie člena rodiny, neplatené alebo náhradné voľno a náhrada mzdy.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce nárok na paragraf – prekážky v práci: darovanie krvi, priepustka k lekárovi a ospravedlnenky od lekára, absencia v práci, voľno na pohreb a pri narodení dieťaťa, rodičovská dovolenka, ošetrovanie člena rodiny, neplatené alebo náhradné voľno a náhrada mzdy.

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

§ 136
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.
(2) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.
(3) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.
§ 137
(1) Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2) Výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.
(3) Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4) Občianska povinnosť je najmä činnosť
a) svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy,
b) pri poskytnutí prvej pomoci,
c) pri povinných lekárskych prehliadkach,
d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e) pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
f) pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
g) občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
h) pri mimoriadnych udalostiach,
i) v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc,
j) pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
(5) Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä
a) darovanie krvi a aferéza,
b) darovanie ďalších biologických materiálov,
c) výkon funkcie v odborovom orgáne,
d) činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
e) účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
f) činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
g) činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
h) činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
i) činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky,
j) činnosť člena rozkladovej komisie,
k) činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
l) činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy.

§ 138
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
(2) Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

§ 138a Prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti

(1) Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Pracovné voľno poskytnuté podľa prvej vety sa nepovažuje za výkon práce.
(2) Podmienky poskytovania pracovného voľna zamestnancom na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov; mzdu ani náhradu mzdy za čas pracovného voľna nemožno dohodnúť.

§ 138b Prekážka v práci z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy

Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Pracovné voľno poskytnuté podľa prvej vety sa nepovažuje za výkon práce.
§ 139 Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl
(1) Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(2) Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne do určeného vojenského útvaru ozbrojených síl na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(3) Ak má zamestnanec nastúpiť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, patrí mu jeden deň pracovného voľna.
(4) Na cestu z miesta, kde zamestnanec vykonal pravidelné cvičenie alebo kde plnil úlohy ozbrojených síl, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok ustanovených v odseku 3.
(5) Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(6) Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odsekov 2 až 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy podľa prvej vety po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(7) Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.
(8) Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 zamestnávateľovi uhradí príslušný okresný úrad v sídle kraja.
(9) Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 zamestnávateľovi uhradí vojenský útvar ozbrojených síl, v ktorom zamestnanec vykonával pravidelné cvičenie alebo plnil úlohy ozbrojených síl.

§ 140 Zvyšovanie kvalifikácie

(1) Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.
(3) Pracovné voľno podľa odseku 2 poskytne zamestnávateľ najmenej
a) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c) päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
d) 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
e) desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(5) Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy.
(6) Za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas podľa § 97, patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno. Náhradné voľno sa poskytuje najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní práce nadčas.
(7) Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno podľa odseku 6, a ak z tohto dôvodu rozsah práce nadčas tohto zamestnanca presahuje rozsah určený podľa § 97 alebo takýto zamestnanec vykonáva zdravotnícke povolanie v rozpore s požiadavkami na personálne zabezpečenie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ poskytne takému zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje rozsah určený podľa § 97, alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku; ustanovenia § 121 sa nepoužijú.
(8) Do pracovného voľna podľa odseku 6 sa nezapočítava pracovné voľno na sústavné vzdelávanie podľa odseku 4.

§ 141 Dôležité osobné prekážky v práci

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f)znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
(5) Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
(7) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
(8) Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

§ 141a Dočasné prerušenie výkonu práce

Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku; ak sa závažné porušenie pracovnej disciplíny nepreukázalo, zamestnancovi patrí doplatok do výšky jeho priemerného zárobku.

§ 142 Prekážky na strane zamestnávateľa

(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
(5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.

§ 143 Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase

(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.
(3) Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas.

§ 144 Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

§ 144a Výkon práce

(1) Ako výkon práce sa posudzuje aj doba,
a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
c) náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b,
d) prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
e) dovolenky,
f) počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
g) ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
(2) Ako výkon práce sa neposudzuje doba
a) výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno,
b) práce nadčas, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradne voľno,
c) počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
d) pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c),
e) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
f) neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti,
g) na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.
(3) Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba
a) dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
b) rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c) nariadenej karantény (karanténneho opatrenia),
d) ošetrovania chorého člena rodiny,
e) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
(4) Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(5) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia pri posudzovaní nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu.
(6) O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

§ 145 Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom v súvislosti s výkonom práce

(1) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
(2) Za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

Peniaze

Inšpekcia a ochrana práce. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Inšpekcia a ochrana práce. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

§ 146 Ochrana práce

(1) Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
(2) Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
(3) Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.
(4) Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 147 Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
(2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.
§ 148 Práva a povinnosti zamestnancov
(1) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
(2) Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

§ 149 Kontrola odborovým orgánom

(1) U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä
a) kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
b) kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať,
c) požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
d) upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov,
e) zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2) O nedostatkoch podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný vypracovať protokol. Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom.
(3) O požiadavke na prerušenie práce podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy.
(4) V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, zabezpečuje výkon kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa odsekov 1 a 3 vo vzťahu k týmto členom družstva osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.
(5) Náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uhrádza štát.

§ 150 Inšpekcia práce

(1) Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.
(2) Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

Peniaze

Koľko je nočný príplatok za pracovne zmeny nepretržitá prevádzka? Nepretržitá prevádzka – nočná práca a pracovná zmena podľa zákonníka prace.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Koľko je nočný príplatok  za pracovne zmeny nepretržitá prevádzka? Nepretržitá prevádzka – nočná práca a pracovná zmena podľa zákonníka prace.

§ 98 Nočná práca

(1) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(2) Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý
a) vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo
b) pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.
(3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci
a) pred zaradením na nočnú prácu,
b) pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,
c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce,
d) ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.
(4) Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.
(5) Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.
(6) Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v noci. Zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci.
(7) Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú.
(8) Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.
(9) Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

§ 123 Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

(1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Peniaze

Príplatok za sobotu a nedeľu. Príplatky za víkendy zákon.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Príplatok za sobotu a nedeľu. Príplatky za víkendy zákon.

§ 122a Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

(1) Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

§ 122b Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

(1) Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

Peniaze

Práca vo sviatok. Mzda a náhrada mzdy resp. príplatok za sviatok.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Práca vo sviatok. Mzda a náhrada mzdy resp. príplatok za sviatok

§ 122 Mzda a náhrada mzdy za sviatok

(1) Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
(2) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.
(3) Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.
(4) Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.
(5) S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Dni pracovného pokoja

§ 94
(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky.
(2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
(3) V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
a) naliehavé opravárske práce,
b) nakladacie a vykladacie práce,
c) inventúrne a uzávierkové práce,
d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
(4) Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
(5) V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Peniaze

Práca nadčas nariadená zamestnávateľom. Mzda a príplatok za prácu nadčas a odmietnutie práce nadčas – zákonník práce.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Práca nadčas nariadená zamestnávateľom. Mzda a príplatok za prácu nadčas a odmietnutie práce nadčas – zákonník práce.

§ 97 Práca nadčas

(1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
(2) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
(3) Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
(5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
(7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
(8) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri
a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
(9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
(10) Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
(11) Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
(12) Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.

§ 121 Mzda za prácu nadčas

(1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
(2) Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
(3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
(4) Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.
(5) Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1, a ak sa dohodol postup podľa odseku 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

Peniaze

Pracovná doba, pracovná pohotovosť, prestávka v práci. Zákonník práce

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pracovná doba, pracovná pohotovosť, prestávka v práci. Zákonník práce

§ 90 Začiatok a koniec pracovného času

(1) Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.
(2) Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien.
(3) Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny.
(4) Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.
(5) Ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou, odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine.
(6) Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.
(7) Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(8) Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Ak sa zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.
(9) Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
(10) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.
(11) Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.

§ 91 Prestávky v práci

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
(2) Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.
(3) Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90.
(4) Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.
(5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.
(6) Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.

§ 92 Nepretržitý denný odpočinok

(1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.
(2) Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.
(3) Zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine sa poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

§ 93 Nepretržitý odpočinok v týždni

(1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.
(2) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.
(3) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.
(4) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi, staršiemu ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli.
(5) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 96 Pracovná pohotovosť

(1) Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94 zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti; ustanovenie § 122 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(2) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.
(3) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
(4) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
(5) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(6) Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
(7) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
(8) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa odseku 7.

§ 96a Pracovná pohotovosť pri pružnom pracovnom čase

Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa pracovná pohotovosť na pracovisku podľa § 96 ods. 2 považuje za základný pracovný čas.

Peniaze

Pracovný čas, rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, pružný pracovný čas.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pracovný čas, rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, pružný pracovný čas.

§ 85 Pracovný čas

(1) Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
(2) Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
(3) Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
(6) Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
(7) Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
(8) Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas.
(9) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

§ 85a
(1) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.
(2) Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1
a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
(3) Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
(4) Zamestnanec má právo odvolať súhlas podľa odseku 1; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi.

§ 86 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

(1) O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
(2) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
(3) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni.

§ 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

(1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
(3) Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
§ 87a Konto pracovného času
(1) Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
(2) V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.
(3) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
(5) Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy podľa odseku 3 a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.
(6) Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.
(7) Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
(8) Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.
(9) Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.

Pružný pracovný čas

§ 88

(1) Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
(2) Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.
(3) Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
(4) Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
(5) Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
(6) Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.

§ 89 Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.

Peniaze

Ako podať a napísať žiadosť o ukončenie pracovného pomeru – výpoveď? Vzor pre podanie výpovede zo strany zamestnanca.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Ako podať a napísať žiadosť o ukončenie pracovného pomeru – výpoveď? Vzor pre podanie výpovede zo strany zamestnanca.

Nasledovný vzor výpovede na stiahnutie:

Vzor pre podanie výpovede zo strany zamestnanca na stiahnutie word

 

Meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu zamestnanca

Názov zamestnávateľa: . . . . . . . . . . . . . . .

Adresa zamestnávateľa: . . . . . . . . . . . . . . .

Vec:  Výpoveď

Oznamujem Vám, že podľa § 67 Zákonníka práce dávam výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou č. . . . . . . . . . zo dňa . . . . . . . . .Môj pracovný pomer sa tak skončí ku dňu . . . . . . . . . . . . . . .

 

V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .

 

. . . . . . . . . . . . .

podpis zamestnanca

Zamestnávateľ prevzal

Meno. . . . . . . . . . . . . .

dňa . . . . . . . . . . . . . . .

Podpis . . . . . . . . . . . . .

Peniaze

§ 76a Odchodné, odchod do predčasného dôchodku

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> § 76a Odchodné, odchod do predčasného dôchodku

§ 76a Odchodné

(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.

Peniaze

Ako vypočítať odstupné? Nárok na odstupné pri výpovedi v práci, zákonník práce paragraf 76

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Ako vypočítať odstupné? Nárok na odstupné pri výpovedi v práci, zákonník práce paragraf 76

§  76 Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

(5) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

(6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

Peniaze

§ 75 Pracovný posudok – referencie odporúčanie do zamestnania a potvrdenie o zamestnaní

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> § 75 Pracovný posudok – referencie odporúčanie do zamestnania a potvrdenie o zamestnaní

§  75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní

(1) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

(2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä

a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác,

c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d) údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,

e) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.

(3) Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

(4) Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Peniaze

Zákonník práce § 73. Hromadné prepustenie zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce § 73. Hromadné prepustenie zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti

§ 73 Hromadné prepúšťanie

(1) O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní

a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,

b) najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov,

c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov.

(2) S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o

a) dôvodoch hromadného prepúšťania,

b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

(3) Zamestnávateľ doručí odpis písomnej informácie podľa odseku 2 spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním podľa odseku 7.

(4) Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania

a) Národnému úradu práce,

b) zástupcom zamestnancov.

(5) Zástupcovia zamestnancov môžu Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.

(6) Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4 písm. a).

(7) Lehotu ustanovenú v odseku 6 Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu podľa odseku 6 z objektívnych dôvodov primerane skrátiť, o čom bezodkladne písomne informuje zamestnávateľa.

(8) Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134.

(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu uplynutím dohodnutej doby.

(10) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.

(11) Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 priamo voči dotknutým zamestnancom.

(12) Povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 plní zamestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal riadiaci zamestnávateľ uvedený v § 241a ods. 3.

(13) Ak sa hromadné prepúšťanie týka členov posádky námornej lode, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odseku 3 a odseku 4 písm. a) voči príslušnému orgánu štátu, pod ktorého štátnou vlajkou loď pláva.

(14) Na účely hromadného prepúšťania sa za časť zamestnávateľa považuje aj organizačná zložka zamestnávateľa, ktorá má postavenie odštepného závodu zapísaného do obchodného registra podľa osobitného predpisu.

§ 74 Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Peniaze

§ 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a vzor výpovede

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> § 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a vzor výpovede

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe – vzor výpovede na stiahnutie

§ 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

(1) V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

(2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu zamestnanca

Názov zamestnávateľa: . . . . . . . . . . . . . . .

Adresa zamestnávateľa: . . . . . . . . . . . . . . .

Vec:  Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Oznamujem Vám, že podľa § 72 Zákonníka práce ruším pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. . . . . . . . . . zo dňa . . . . . . . . .v skúšobnej dobe ku dňu . . . . . . . . . . . . . . .

 

V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .

 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
podpis zamestnanca

Zamestnávateľ prevzal

Meno. . . . . . . . . . . . . .

dňa . . . . . . . . . . . . . . .

Podpis . . . . . . . . . . . . .

Peniaze

Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu § 71

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu § 71

§ 71 Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

(1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

(2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

(3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Zmluvné strany

zamestnávateľ:

názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 
sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zapísaný v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . 
zastúpený: . . . . . . . . . . . . . . . .

zamestnanec:

meno a priezvisko: . . . . . . . . .
bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 
dátum narodenia: . . . . . . . . . .
číslo OP: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 
št. príslušnosť: . . . . . . . . . . . . .

v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej ako „Zákonník práce“) uzavreli dnešného dňa dohodu o skočení pracovného pomeru nasledovne:

Predmet dohody

Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa……………. č. . . . . . . . . . . Pracovný pomer skončí dňom . . . . . . . . . . . . . . .

Záverečné ustanovenia

Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu účastníkmi dohody. Dohoda je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach, pričom každé vyhotovenie má platnosť originálu. Každý z účastníkov dohody dostane jedno vyhotovenie. Účastníci vyhlasujú si dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu, právam  a povinnostiam ktoré z nej vyplývajú,  pričom tuto dohodu neuzavreli ju  pod nátlakom.

V . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . dňa . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .                       

       zamestnanec          

 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

       zamestnávateľ

Peniaze

Paragraf 69 okamžitá výpoveď zo strany zamestnanca pre skončenie pracovného pomeru napr. výpoveď zo zdravotných dôvodov.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Paragraf 69 okamžitá výpoveď zo strany zamestnanca pre skončenie pracovného pomeru napr. výpoveď zo zdravotných dôvodov.

§ 69

(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,

b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

§ 70

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Peniaze

Okamžité skončenie pracovného pomeru v práci. Okamžitá hodinová výpoveď z prace pre hrubé závažné porušenie pracovnej disciplíny § 68

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Okamžité skončenie pracovného pomeru v práci. Okamžitá hodinová výpoveď z prace pre hrubé závažné porušenie pracovnej disciplíny § 68

§ 68

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Peniaze

Zákonník práce paragraf 63 z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Výpoveď zo zamestnania podľa § 63 zákonníka práce

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce paragraf 63 z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Výpoveď zo zamestnania podľa § 63 zákonníka práce

§ 63 Výpoveď daná zamestnávateľom

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1. zrušuje alebo
2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

(3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2.

(4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

(6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Peniaze

Zákonník práce paragraf 62. Výpovedná lehota, doba podľa nového zákonníka práce.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce paragraf 62. Výpovedná lehota, doba podľa nového zákonníka práce.

§ 62 Výpovedná doba

(1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

(2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

(4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

(5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.

(6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

(7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Peniaze

Zákonník práce paragraf 60 – rozviazanie, ukončenie pracovného pomeru dohodou. Dohoda o skončení pracovného pomeru vzor na žiadosť.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce paragraf 60 – rozviazanie, ukončenie pracovného pomeru dohodou. Dohoda o skončení pracovného pomeru vzor na žiadosť.

§60 Ukončenie dohody o pracovnej činnosti

(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

 

§ 61 Výpoveď

(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

(3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

(4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Peniaze

Služobná cesta. Pracovná cesta paragraf 57

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Služobná cesta. Pracovná cesta paragraf 57

§ 57 Pracovná cesta

(1) Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

2) Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Peniaze

Práca z domu. Práca na doma – paragraf 52 teleworking čo to je?

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Práca z domu. Práca na doma – paragraf 52 teleworking čo to je?

§ 52 Domácka práca a telepráca
 
(1)Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
 
a)nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch,
 
b)pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
 
c)nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
 
 
(2)Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä
 
a)zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
 
b)zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
 
c)informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.
 
(3)Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
 
(4)Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.
 
(5)Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.
Peniaze

Pracovný pomer na dobu určitú § 48

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pracovný pomer na dobu určitú § 48

§ 48 Pracovný pomer na určitú dobu
 
(1)Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
 
(2)Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
 
(3)Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
 
(4)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu
 
a)zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
 
b)vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
 
c)vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
 
d)vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
 
(5)Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
 
(6)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
 
(7)Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
 
(8)Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.
 
(9)Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Peniaze

Skúšobná doba paragraf 45

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Skúšobná doba paragraf 45

§ 45 Skúšobná doba
(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
 
(2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
 
(3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
 
(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Peniaze

Pracovná zmluva, pracovný pomer, predzmluvné vzťahy zákon

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pracovná zmluva, pracovný pomer, predzmluvné vzťahy zákon

§ 41 Pracovný pomer, predzmluvné vzťahy

(1)Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

(2)Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.
 
(3)Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého.
 
(4)Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.
 
(5)Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
 
(6)Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie
a)o tehotenstve,
b)o rodinných pomeroch,
c)o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
d)o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
 
(7)Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa ak ide o mladistvého.
 
(8)Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2).
 
(9)Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 5, 6 a 8, fyzická osoba má právo na primeranú peňažnú náhradu.
 
(10)Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu.
 

§ 42 Pracovná zmluva

 
(1)Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
 
(2)Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Peniaze

Zákonník práce – úplné znenie 2019. Pracovnoprávne vzťahy, pracovné právo, práva zamestnanca a zamestnávateľa

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce úplné znenie 2019. Pracovnoprávne vzťahy, pracovné právo, práva zamestnanca a zamestnávateľa

311/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2019

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

311
ZÁKON
z 2. júla 2001
ZÁKONNÍK PRÁCE
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
ZÁKLADNÉ ZÁSADY
Čl. 1 Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Čl. 2 Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Čl. 3 Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
Čl. 4 Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci sa môžu vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch.
Čl. 5 Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Čl. 6 Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
Čl. 7 Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.
Čl. 8 Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.
Čl. 9 Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Čl. 10 Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.
Čl. 11 Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.
 
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Pôsobnosť Zákonníka práce
§ 1
(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
(5) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(6) V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
§ 2
(1) Na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
(2) Na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
(3) Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a na právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
§ 3
(1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí sú povinní zabezpečiť súlad podľa osobitného predpisu, a zamestnancov pracujúcich v prevádzke, údržbe a rozvoji plynárenskej prepravnej siete, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete, zamestnancov v doprave, zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie, pedagogických zamestnancov, zamestnancov, ktorí sú divadelnými umelcami alebo hudobnými umelcami, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky a zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak.
(4) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pracujúcich pri výrobe a spracovaní traskavín, traskavých zloží, čierneho prachu, munície, výbušnín, výbušných predmetov a výbušných pyrotechnických zloží sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
 
§ 4  Pracovnoprávne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
 
§ 5
(1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.
(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia usadení v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát Európskej únie“), vysielajú na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú
a) dĺžku pracovného času a odpočinok,
b) dĺžku dovolenky,
c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
(3) Ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne.
(4) Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné
a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
(5) Vysielajúci zamestnávateľ je
a) hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,
b)  domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.
(6) Vyslaný zamestnanec je
a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie,
b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.
(7) Ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania; to neplatí pre tieto práce:
a) hĺbenie (výkopy),
b) zemné práce (premiestňovanie zeminy),
c) vlastné stavebné práce,
d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov,
e) interiérové alebo inštalačné práce,
f) úpravy,
g) renovačné práce,
h) opravy,
i) rozoberanie (demontáž),
j) demolačné práce,
k) údržba,
l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby,
m) rekonštrukcie.
(8) Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
(9) Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Dodávateľ služby je povinný poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok, ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol; na dodávateľa služby neprechádza zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok. Dodávateľ služby je povinný informovať hosťujúceho zamestnávateľa o vyplatení mzdy podľa druhej vety. Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.
(10) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hosťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť povinnosť podľa odseku 9 druhej vety. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.
(11) Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ pred vyslaním informuje domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa prvej vety; informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky oznámi písomne.
(12) Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody. Dohoda podľa prvej vety musí obsahovať najmä
a) deň začatia a skončenia vyslania,
b) druh práce počas vyslania,
c) miesto výkonu práce počas vyslania,
d) mzdové podmienky počas vyslania.
(13) Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) musí náležitosti podľa odseku 12 obsahovať dohoda o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.
(14) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), b), d) až g) a odsekov 3, 7 a 8; mzdové podmienky týchto zamestnancov musia byť počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca zamestnávateľa, ku ktorému sú zamestnanci presunutí v rámci vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu.
(15) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo iného členského štátu Európskej únie počas ich dočasného výkonu práce pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 5 až 10; ustanovenie odseku 14 tým nie je dotknuté.
 
§ 6 Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný predpis.
 
Zamestnávateľ
§ 7 
(1) Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
(2) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.
(3) So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.
§ 8
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká plnoletosťou; dovtedy za ňu koná zákonný zástupca.
§ 9
(1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
(2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
(3) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
§ 10
(1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
(2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.
 
Zamestnanec
§ 11
(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
(2) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
(3) Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.
(4) Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri
a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
b) športových podujatiach,
c) reklamných činnostiach.
(5) Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len „orgán verejného zdravotníctva“). V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.
§ 11a

 

Zástupcovia zamestnancov
(1) Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
(2) V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, je na účely tohto zákona zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.
§ 12
(1) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom.
(2) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.
§ 13
(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
(2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti .
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti .
(4) Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.
(5) Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.
(6) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 5; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
(7) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
(8) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 4 alebo že zamestnávateľ nedodržal podmienky podľa odseku 5, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
 
§ 14 Riešenie sporov
Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
 
Právne úkony
 
§ 15 Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
§ 16
(1) Na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
(2) Notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu vlastnoručne podpísať.
§ 17 Neplatnosť právneho úkonu
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(2)Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(3)Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
 
Zmluva
 
§ 18 Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
§ 19
(1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
(2)Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak
a)zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,
b)zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo
c)zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
(3)Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.
§ 20 Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
(1)Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
(2)Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3)Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník.
(4)Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.
Nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
§ 21 Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu.
§ 22 Informačná povinnosť
(1)Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.
(2)Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
§ 27 Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 28
(1)Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
(2)Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
(3)Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom.
(4)Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.
(5)Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
§ 29
(1)Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o
a)dátume alebo navrhovanom dátume prechodu,
b)dôvodoch prechodu,
c)pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov,
d)plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.
(2)Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov.
(3)Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa.
§ 29a Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa § 76.
§ 30 Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.
§ 31
(1)Ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa.
(2)Ak po odstúpení od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ.
(3)Ak zamestnávateľ-prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa-nájomcu.
(4)Ak po skončení nájmu zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje zamestnávateľ-prenajímateľ; to sa nevzťahuje na zamestnancov prijatých do zamestnania zamestnávateľom-nájomcom odo dňa vzniku nájmu.
(5)Ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky.
(6)Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má likvidátor povinnosť uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa.
(7)Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti.
(8)Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak.
(9)Ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.
 
Dohoda o sporných nárokoch
§ 32 Účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.
§ 33
(1)Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť.
(2)Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.
(3)Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(4)Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy.
§ 34 Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný.
§ 35 Smrť zamestnanca
(1)Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(2)Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.
§ 36 Zánik práva
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§ 37 Počítanie času
Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
§ 38 Doručovanie
(1)Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(2)Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
(3)Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
(4)Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(5)Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
 
Výklad niektorých pojmov
§ 39
(1)Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
(2)Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
§ 40
(1)Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
(2)Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.
(3)Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov.
(4)Kto je zákonný zástupca mladistvého zamestnanca, ustanovuje osobitný predpis.
(5)Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
(6)Tehotná zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.
(7)Dojčiaca zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti.
(8)Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
(9)Porovnateľný zamestnanec na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax.
(10)Užívateľský zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.
 
DRUHÁ ČASŤ
PRACOVNÝ POMER
§ 41 Predzmluvné vzťahy
(1)Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
(2)Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.
(3)Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého.
(4)Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.
(5)Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
(6)Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie
a)o tehotenstve,
b)o rodinných pomeroch,
c)o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
d)o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
(7)Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa ak ide o mladistvého.
(8)Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2).
(9)Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 5, 6 a 8, fyzická osoba má právo na primeranú peňažnú náhradu.
(10)Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu.
 
Pracovná zmluva
§ 42
(1)Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(2)Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
§ 43
(1)V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a)druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b)miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c)deň nástupu do práce,
d)mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
(2)
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
(3)Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.
(4)V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.
(5)Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie
a)dobu výkonu práce v cudzine,
b)menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
c)ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
d)prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
(6)Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.
§ 44
(1)Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky.
(2)Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
(3)Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny.
§ 45 Skúšobná doba
(1)V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
(2)Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
(3)Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
(4)Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
§ 46 Vznik pracovného pomeru
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
§ 47 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a)zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b)zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
(2)Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(3)Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré
a)sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,
b)bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
(4)Zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol.
§ 48 Pracovný pomer na určitú dobu
(1)Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2)Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
(3)Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu
a)zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
b)vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c)vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d)vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
(5)Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(6)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
(7)Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
(8)Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.
(9)Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
§ 49
(1)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
(2)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
(3)Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
(4)Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
(5)Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
(6)
Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
§ 49a

 

Delené pracovné miesto
(1)Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.
(2)Pred uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi pracovné podmienky vzťahujúce sa na delené pracovné miesto.
(3)Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí byť písomná, inak je neplatná. Jej súčasťou je písomné oznámenie podľa odseku 2.
(4)Ak sa zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohodu o zaradení na delené pracovné miesto, nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času alebo pracovnej náplne, určí ich zamestnávateľ.
(5)Ak nastane prekážka v práci na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť, ak tomu nebránia vážne dôvody na ich strane. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca bez zbytočného odkladu, ak vznikne potreba zastupovania podľa prvej vety.
(6)Dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto môže zamestnávateľ aj zamestnanec písomne vypovedať. Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto zaniká uplynutím jedného mesiaca odo dňa oznámenia vypovedania dohody, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(7)Ak delené pracovné miesto zaniká, ale pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto zostáva zachovaná, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto, alebo ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej časti.
§ 50 Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
§ 52

 

Domácka práca a telepráca
(1)Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a)nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch,
b)pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
c)nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
(2)Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä
a)zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
b)zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
c)informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.
(3)Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
(4)Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.
(5)Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.
§ 52a Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.
§ 53 Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa
(1) Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. Uzatvorenie pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ odmietnuť, ak nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy, pre zdravotnú nespôsobilosť žiaka vykonávať prácu zodpovedajúcu kvalifikácii, ktorú žiak získal absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru, alebo ak žiak nesplnil podmienky klasifikácie a hodnotenia a tieto podmienky boli dohodnuté v zmluve o budúcej pracovnej zmluve.
(2)Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore. Do obdobia zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítavajú obdobia uvedené v § 155 ods. 4.
(3)Ak zamestnancovi vznikne v čase, po ktorý sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah k inému zamestnávateľovi, prechádza záväzok zamestnanca podľa odseku 2 na nového zamestnávateľa, ktorý je povinný uhradiť predchádzajúcemu zamestnávateľovi pomernú časť nákladov na prípravu žiaka na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore, ak sa nedohodnú inak. Zamestnanec je povinný zotrvať u nového zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu, ktorá zodpovedá uhradeným nákladom; ak zamestnanec nezotrvá u nového zamestnávateľa v pracovnom pomere, je povinný uhradiť mu pomernú časť týchto nákladov. Zamestnanec je počas trvania záväzku podľa odseku 2 povinný oznámiť zamestnávateľovi, ku ktorému má záväzok podľa odseku 2, vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu k inému zamestnávateľovi.
(4)Zamestnanec nie je povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady podľa odsekov 2 a 3, ak
a)nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) alebo § 69 ods. 1 písm. a),
b)zamestnávateľ porušuje povinnosť, ktorú má voči zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy, alebo právnych predpisov,
c)zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) a § 68 ods. 1.
(5)Uhrádzajú sa náklady za celý čas prípravy žiaka na povolanie v strednej odbornej škole alebo v odbornom učilišti. Pomerná časť nákladov je časť, ktorá zodpovedá nesplnenému času záväzku.
(6)Povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady nevzniká, ak
a)zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 písm. a),
b)predchádzajúci zamestnávateľ porušuje povinnosť, ktorú má voči zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy, alebo právnych predpisov,
c)zamestnanec nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý zamestnanec nasleduje rodičov do miesta ich nového bydliska,
d)predchádzajúci zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou § 63 ods. 1 písm. e) a § 68 ods. 1,
e)z údajov predchádzajúceho zamestnávateľa v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšiemu zamestnávateľovi vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady.
§ 54 Dohoda o zmene pracovných podmienok
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
 
Preradenie na inú prácu
§ 55
(1)Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.
(2)Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak
a)zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
b)tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie,
c)je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len „karanténne opatrenie“),
d)je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu,
e)zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu,
f)tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu.
(3)Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.
(4)Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.
(5)Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.
(6)Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4.
§ 56 Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať.
§ 57 Pracovná cesta
(1)Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
(2)Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.
§ 58 Dočasné pridelenie
(1)Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
(2)Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak
a)právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,
b)táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a
c)ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
(3)Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.
(4)V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
(5)Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia; to sa nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).
(6)Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).
(7)Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou podľa odseku 5.
(8)Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.
(9)Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
(10)Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytli dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je povinný do 15 dní od výplatného termínu dohodnutého medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom poskytnúť mu túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, užívateľský zamestnávateľ po vykonaní zrážok zo mzdy podľa § 131; na tieto účely sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca. Užívateľský zamestnávateľ je povinný informovať zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o sume vyplatenej mzdy podľa prvej vety. Povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ku ktorému je zamestnanec vyslaný na výkon práce zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky.
(11)Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú:
a)pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky,
b)mzdové podmienky,
c)bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
d)náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania,
e)náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov,
f)ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých,
g)právo na kolektívne vyjednávanie,
h)podmienky stravovania.
(12)Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak.
(13)Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.
(14)Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa.
(15)Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania,
a)informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie,
b)zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody,
c)umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom,
d)poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti.
(16)
Užívateľský zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dočasne pridelených zamestnancov, ktorá obsahuje identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania, ktorí mu zamestnanca dočasne pridelili, a dátum vzniku a skončenia dočasného pridelenia.
(17)Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3.
§ 58a
(1)Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru.
(2)Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať
a)meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca,
b)druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú,
c)dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,
d)miesto výkonu práce,
e)deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,
f)pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa,
g)podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,
h)číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
(3)Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
(4)Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sú povinní na požiadanie užívateľskému zamestnávateľovi bezodkladne poskytnúť údaje, ktoré sú potrebné na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol skontrolovať, či zamestnávateľ, alebo agentúra dočasného zamestnávania dodržiava povinnosť podľa § 58 ods. 9 druhej vety vo vzťahu k mzdovým podmienkam zamestnancov, ktorí k nemu boli dočasne pridelení, a na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol splniť povinnosť podľa § 58 ods. 10 prvej vety. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania poskytujú užívateľskému zamestnávateľovi osobné údaje dočasne pridelených zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.
§ 58b Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody podľa § 58a, ktoré zakazujú uzatvorenie pracovného pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom po jeho pridelení agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom alebo ich uzatvoreniu zabraňujú, sú neplatné.
 
Skončenie pracovného pomeru
§ 59
(1)Pracovný pomer možno skončiť
a)dohodou,
b)výpoveďou,
c)okamžitým skončením,
d)skončením v skúšobnej dobe.
(2)Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
(3)Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým
a)sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
b)nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
c)uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
d)uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
e)bolo odňaté povolenie na zamestnanie.
(4)Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
(5)Pracovný pomer zaniká aj na základe zákona podľa § 58 ods. 7.
§ 60 Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1)Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2)Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3)Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
§ 61 Výpoveď
(1)Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
(3)Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
(4)Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
§ 62 Výpovedná doba
(1)Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2)Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a)dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b)tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
(4)Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
(5)Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.
(6)Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
(7)Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
§ 63Výpoveď daná zamestnávateľom
(1)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a)sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1.zrušuje alebo
2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b)sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
c)zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d)zamestnanec
1.nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2.prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
3.nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4.neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e)sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
(2)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a)zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b)zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
(3)V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2.
(4)Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
(5)Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.
(6)Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
 
Zákaz výpovede
§ 64
(1)Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to
a)v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,
b)pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,
c)v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) podľa osobitného predpisu,
d)v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky,
e)v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
f)v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.
(2)Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
(3)Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
a)z dôvodov ustanovených
2.v § 63 ods. 1 písm. a) druhom bode v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, a v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,
b)z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1); ak je daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou,
c)pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke,
d)ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.
§ 66 Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
§ 67 Výpoveď daná zamestnancom
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
 
Okamžité skončenie pracovného pomeru
§ 68
(1)Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b)porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2)Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
(3)Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
§ 69
(1)Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a)podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b)zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c)je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2)Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3)Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4)Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
§ 70 Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
§ 71 Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
(1)Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
(2)Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3)Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
§ 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(1)V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
(2)Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
§ 73 Hromadné prepúšťanie
(1)O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní
a)najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,
b)najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov,
c)najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov.
(2)S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
a)dôvodoch hromadného prepúšťania,
b)počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,
c)celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,
d)dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,
e)kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
(3)Zamestnávateľ doručí odpis písomnej informácie podľa odseku 2 spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním podľa odseku 7.
(4)Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania
a)Národnému úradu práce,
b)zástupcom zamestnancov.
(5)Zástupcovia zamestnancov môžu Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
(6)Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4 písm. a).
(7)Lehotu ustanovenú v odseku 6 Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu podľa odseku 6 z objektívnych dôvodov primerane skrátiť, o čom bezodkladne písomne informuje zamestnávateľa.
(8)Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134.
(9)Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu uplynutím dohodnutej doby.
(10)Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.
(11)Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 priamo voči dotknutým zamestnancom.
(12)Povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 plní zamestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal riadiaci zamestnávateľ uvedený v § 241a ods. 3.
(13)Ak sa hromadné prepúšťanie týka členov posádky námornej lode, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odseku 3 a odseku 4 písm. a) voči príslušnému orgánu štátu, pod ktorého štátnou vlajkou loď pláva.
(14)Na účely hromadného prepúšťania sa za časť zamestnávateľa považuje aj organizačná zložka zamestnávateľa, ktorá má postavenie odštepného závodu zapísaného do obchodného registra podľa osobitného predpisu.
§ 74 Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru
Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
§ 75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní
(1)Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.
(2)Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä
a)dobu trvania pracovného pomeru,
b)druh vykonávaných prác,
c)či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
d)údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,
e)údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.
(3)Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.
(4)Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 76 Odstupné
(1)Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(2)Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(3)Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(4)Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(5)Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(6)Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(7)Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.
§ 76a Odchodné
(1)Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2)Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3)Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4)Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.
Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru
§ 77 Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
§ 78
(1)Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
(2)Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
(3)Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
c)bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4)Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.
§ 79
(1)Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2)Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3)Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.
(4)Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(5)V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
§ 80 Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
 
§ 81 Základné povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný najmä
a)pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b)byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c)dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d)v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e)hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f)zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g)písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
§ 82 Základné povinnosti vedúcich zamestnancov
Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
a)riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b)utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c)zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,
d)utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
e)zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f)zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
§ 83 Výkon inej zárobkovej činnosti
(1)Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
(2)Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
(3)Súhlas zamestnávateľa podľa odseku 1 sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.
§ 83a Obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru
(1)Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
(2)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
(3)Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť.
(4)Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.
(5)Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne.
(6)Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.
(7)Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
(8)Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné.
(9)V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa odseku 4 a obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa odseku 5.
§ 84Pracovný poriadok
(1)Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.
(2)Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
(3)Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
(4)Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
 
TRETIA ČASŤ
PRACOVNÝ ČAS A DOBA ODPOČINKU
§ 85 Pracovný čas
(1)Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
(2)Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
(3)Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.
(4)Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
(6)Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
(7)Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
(8)Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas.
(9)Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
§ 85a
(1)Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.
(2)Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1
a)upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
b)viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
(3)Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
(4)Zamestnanec má právo odvolať súhlas podľa odseku 1; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi.
§ 86 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
(2)Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
(3)Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni.
§ 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
(2)Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
(3)Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
(4)Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
§ 87a Konto pracovného času
(1)Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
(2)V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.
(3)Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
(4)Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
(5)Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy podľa odseku 3 a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.
(6)Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.
(7)Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
(8)Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.
(9)Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.
 
Pružný pracovný čas
§ 88
(1)Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
(2)Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.
(3)Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
(4)Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
(5)Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
(6)Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.
§ 89 Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
§ 90 Začiatok a koniec pracovného času
(1)Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.
(2)Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien.
(3)Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny.
(4)Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.
(5)Ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou, odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine.
(6)Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.
(7)Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(8)Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Ak sa zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.
(9)Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
(10)Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.
(11)Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.
§ 91 Prestávky v práci
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
(2)Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.
(3)Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90.
(4)Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.
(5)Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.
(6)Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.
§ 92 Nepretržitý denný odpočinok
(1)Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.
(2)Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.
(3)Zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine sa poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
§ 93 Nepretržitý odpočinok v týždni
(1)Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.
(2)Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.
(3)Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.
(4)Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi, staršiemu ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli.
(5)Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.
 
Dni pracovného pokoja
§ 94
(1)Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky.
(2)Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
(3)V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
a)naliehavé opravárske práce,
b)nakladacie a vykladacie práce,
c)inventúrne a uzávierkové práce,
d)práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
e)práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
f)práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
g)kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
h)naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
(4)Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
(5)V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
§ 95Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
§ 96Pracovná pohotovosť
(1)Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti; ustanovenie § 122 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(2)Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.
(3)Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
(4)Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
(5)Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(6)Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
(7)Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
(8)
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa odseku 7.
§ 96a Pracovná pohotovosť pri pružnom pracovnom čase
Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa pracovná pohotovosť na pracovisku podľa § 96 ods. 2 považuje za základný pracovný čas.
§ 96b Náhrada za stratu času
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
§ 97 Práca nadčas
(1)Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
(2)U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
(3)Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4)Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
(5)Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(6)Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
(7)V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
(8)Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri
a)naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
b)mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
(9)Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
(10)Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
(11)Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
(12)Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.
§ 98 Nočná práca
(1)Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(2)Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý
a)vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo
b)pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.
(3)Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci
a)pred zaradením na nočnú prácu,
b)pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,
c)kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce,
d)ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.
(4)Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.
(5)Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.
(6)Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v noci. Zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci.
(7)Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú.
(8)Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.
(9)Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.
§ 99Evidencia
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
§ 100 Dovolenka
Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a)dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b)dovolenku za odpracované dni,
c)dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok
§ 101 Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
§ 102 Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
§ 103 Základná výmera dovolenky
(1)Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
(2)Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
(3)Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy, trénera športovej školy, trénera športovej triedy, korepetítora, zahraničného lektora, vychovávateľa a dovolenka odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
§ 104 Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
§ 104a Dovolenka pri pružnom pracovnom čase
Ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
§ 105 Dovolenka za odpracované dni
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
 
Dodatková dovolenka
§ 106
(1)Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
(2) Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa tohto zákona považuje zamestnanec, ktorý
a)trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b)je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
c)je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d)pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e)pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
f)vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
g)pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
(3)Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
§ 107 Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy; táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.
§ 109 Krátenie dovolenky
(1)Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu
a)výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b)čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c)dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
d)dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
(2)Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.
(3)Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
(4)Pri krátení dovolenky podľa odseku 1 sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
(5)Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
(6)Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov ustanovených v odseku 3.
(7)Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
Spoločné ustanovenia o dovolenke
§ 110
(1)Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.
(2)Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.
§ 111
(1)Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
(2)Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
(3)Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.
(4)Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
(5)
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
§ 112
(1)Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.
(2)Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(3)Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
(4)Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do dovolenky, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň.
§ 113
(1)Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
(2)Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
(3)Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
(4)Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
(5)Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
§ 114 Ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1).
§ 115Ak bol zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce pre iného užívateľského zamestnávateľa, poskytne mu dovolenku alebo jej časť tento zamestnávateľ. Ak nevyčerpá zamestnanec dovolenku pred skončením dočasného pridelenia, poskytne mu ju zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil.
§ 116
(1)Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2)Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3)Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
§ 117 Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
MZDA A PRIEMERNÝ ZÁROBOK
Mzda
§ 118
(1)Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
(2)Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
(3)Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
(4)Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti
a)obdobia letných dovoleniek,
b)vianočných sviatkov.
§ 119
(1)Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
(2)Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
(3)V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
§ 119a Mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty
(1)Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
(2)Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
(3)Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.
(4)Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
§ 120 Minimálne mzdové nároky
(1)Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
(2)Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a), mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(3)Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
(4)Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy.
StupeňKoeficient minimálnej mzdy
11,0
21,2
31,4
41,6
51,8
62,0
(5)Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v eurách za hodinu úmerne zvýšia.
(6)U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.
(7)Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanovená podľa odseku 4 v eurách za hodinu a sadzba minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu zvýšená podľa odseku 5 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanovená podľa odseku 4 v eurách za mesiac a sadzba minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac znížená podľa odseku 6 sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
§ 121 Mzda za prácu nadčas
(1)Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
(2)Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
(3)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
(4)Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.
(5)Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1, a ak sa dohodol postup podľa odseku 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.
§ 122 Mzda a náhrada mzdy za sviatok
(1)Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
(2)Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.
(3)Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.
(4)Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.
(5)S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
§ 122a Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
(1)Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
§ 122b Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
(1)Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
§ 123 Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
(1)Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.
§ 124 Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
(1)Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
(2)Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia
a)chemické faktory,
b)karcinogénne a mutagénne faktory,
c)biologické faktory,
d)prach,
e)fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).
(3)Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(4)Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.
(5)Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.
§ 125 Mzda pri výkone inej práce
(1)Ak je zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo podľa osobitných predpisov, odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov a ak po preradení dosiahne v prepočte na odpracovanú hodinu nižšiu mzdu ako pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, patrí mu doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením. Doplatok sa poskytuje počas preradenia, najdlhšie počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa preradenia.
(2)Doplatok pri ohrození chorobou z povolania patrí aj vtedy, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, pretože pre neho doterajší zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu. Doplatok poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva v čase, po ktorý doplatok patrí. Náklady na doplatok tomuto zamestnávateľovi je povinný uhradiť zamestnávateľ, u ktorého vzniklo ohrozenie chorobou z povolania.
(3)Náklady na doplatok pri karanténnom opatrení uloženom podľa osobitných predpisov uhradí orgán verejného zdravotníctva zamestnávateľovi, ktorý ho poskytol.
(4)Súčasťou nákladov na doplatok podľa odsekov 2 a 3 sú aj odvody do poistných fondov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitných predpisov.
(5)Nárok na úhradu uplatní zamestnávateľ u orgánu verejného zdravotníctva v písomnej žiadosti do 30 dní od skončenia karanténneho opatrenia.
(6)Orgán verejného zdravotníctva náklady na doplatok neuhradí, ak k uloženiu karanténneho opatrenia prišlo v priamej súvislosti s porušením povinností zamestnávateľa na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení a na obmedzenie ich výskytu.
§ 127 Naturálna mzda
(1)Zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých.
(2)Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovažuje za naturálnu mzdu.
(3)Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy.
(4)Ak zamestnávateľ v rámci svojich priestorov zriadil obchodné zariadenia na predaj tovaru alebo na poskytovanie služieb, nesmie zamestnanca nútiť, aby v týchto obchodných zariadeniach kupoval tovar alebo využíval ich služby. V prípade, že z dôvodov odlúčenosti prevádzky nemožno používať iné obchodné zariadenia, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby sa predaj tovaru alebo poskytovanie služieb nevyužívali na dosahovanie vlastného zisku alebo aby sa tovar predával a služby poskytovali za ceny v mieste obvyklé v čase predaja tovaru alebo poskytovania služieb.
§ 128 Mzda v cudzej mene
Zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Prepočet výšky mzdy v eurách na cudziu menu sa vykonáva podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy podľa § 130 ods. 2 alebo v iný dohodnutý deň.
§ 129 Splatnosť mzdy
(1)Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
(2)Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.
(3)Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
§ 130 Výplata mzdy
(1)Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2)Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.
(3)Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.
(4)Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.
(5)Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.
(6)Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis.
(7)Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
(8)Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.
 
Zrážky zo mzdy a poradie zrážok
§ 131
(1)Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2)Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a)preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b)sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c)peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d)neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e)nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f)náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g)náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h)sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.
(3)Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
(4)Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(5)Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.
(6)Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.
(7)Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.
(8)Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.
§ 132 Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
§ 133 Normovanie práce
(1)Zamestnávateľ môže zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca. Pri určovaní požadovaného množstva práce a pracovného tempa musí vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na prirodzené potreby zamestnanca.
(2)Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce boli utvorené pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia zamestnancom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatňovať so spätnou platnosťou.
(3)Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
(4)Zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
§ 134
(1)Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2)Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4)Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(5)Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
(6)Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.
(7)Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(8)Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(9)Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
(10)Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
(11)Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
§ 135 Priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.
 
PIATA ČASŤ
PREKÁŽKY V PRÁCI
Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
§ 136
(1)Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.
(2)Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.
(3)Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.
§ 137
(1)Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2)Výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.
(3)Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)Občianska povinnosť je najmä činnosť
a)svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy,
b)pri poskytnutí prvej pomoci,
c)pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
f)pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
g)občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
h)pri mimoriadnych udalostiach,
i)v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc,
j)pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
(5)Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä
a)darovanie krvi a aferéza,
b)darovanie ďalších biologických materiálov,
c)výkon funkcie v odborovom orgáne,
d)činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
e)účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
f)činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
g)činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
h)činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
i)činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky,
j)činnosť člena rozkladovej komisie,
k)činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
l)činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy.
§ 138
(1)Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
(2)Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.
§ 138a Prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti
(1)Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Pracovné voľno poskytnuté podľa prvej vety sa nepovažuje za výkon práce.
(2)Podmienky poskytovania pracovného voľna zamestnancom na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov; mzdu ani náhradu mzdy za čas pracovného voľna nemožno dohodnúť.
§ 138b Prekážka v práci z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy
Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Pracovné voľno poskytnuté podľa prvej vety sa nepovažuje za výkon práce.
§ 139 Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl
(1)Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(2)Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne do určeného vojenského útvaru ozbrojených síl na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(3)Ak má zamestnanec nastúpiť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, patrí mu jeden deň pracovného voľna.
(4)Na cestu z miesta, kde zamestnanec vykonal pravidelné cvičenie alebo kde plnil úlohy ozbrojených síl, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok ustanovených v odseku 3.
(5)Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(6)Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odsekov 2 až 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy podľa prvej vety po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(7)Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.
(8)Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 zamestnávateľovi uhradí príslušný okresný úrad v sídle kraja.
(9)Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 zamestnávateľovi uhradí vojenský útvar ozbrojených síl, v ktorom zamestnanec vykonával pravidelné cvičenie alebo plnil úlohy ozbrojených síl.
§ 140 Zvyšovanie kvalifikácie
(1)Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.
(2)Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.
(3)Pracovné voľno podľa odseku 2 poskytne zamestnávateľ najmenej
a)v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
d)40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
e)desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
(4)Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(5)Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy.
(6)Za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas podľa § 97, patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno. Náhradné voľno sa poskytuje najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní práce nadčas.
(7)Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, náhradné voľno podľa odseku 6, a ak z tohto dôvodu rozsah práce nadčas tohto zamestnanca presahuje rozsah určený podľa § 97 alebo takýto zamestnanec vykonáva zdravotnícke povolanie v rozpore s požiadavkami na personálne zabezpečenie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ poskytne takému zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje rozsah určený podľa § 97, alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku; ustanovenia § 121 sa nepoužijú.
(8)Do pracovného voľna podľa odseku 6 sa nezapočítava pracovné voľno na sústavné vzdelávanie podľa odseku 4.
§ 141 Dôležité osobné prekážky v práci
(1)Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1.pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2.ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3.pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b)narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)sprevádzanie
1.rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2.zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d)úmrtie rodinného príslušníka
1.pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2.pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3.pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
e)svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f)znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g)nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h)presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i)vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
(3)Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
a)ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b)pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
c)pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d)pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
(4)Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
(5)Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
(6)Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
(7)Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
(8)Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
§ 141a Dočasné prerušenie výkonu práce
Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku; ak sa závažné porušenie pracovnej disciplíny nepreukázalo, zamestnancovi patrí doplatok do výšky jeho priemerného zárobku.
§ 142 Prekážky na strane zamestnávateľa
(1)Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2)Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
(3)Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(4)Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
(5)Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.
§ 143 Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase
(1)Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
(2)Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.
(3)Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4)Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý prevádzkový čas určeného pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas.
§ 144 Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci
(1)Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2)Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3)Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
§ 144a Výkon práce
(1)Ako výkon práce sa posudzuje aj doba,
a)keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
c)náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b,
d)prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
e)dovolenky,
f)počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
g)ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
(2)Ako výkon práce sa neposudzuje doba
a)výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno,
b)práce nadčas, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradne voľno,
c)počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
d)pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c),
e)výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
f)neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti,
g)na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.
(3)Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba
a)dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
b)rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c)nariadenej karantény (karanténneho opatrenia),
d)ošetrovania chorého člena rodiny,
e)starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
(4)Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(5)Odseky 1 až 3 sa neuplatnia pri posudzovaní nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu.
(6)O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
§ 145 Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom v súvislosti s výkonom práce
(1)Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
(2)Za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.
 
ŠIESTA ČASŤ
OCHRANA PRÁCE
Ochrana práce
§ 146
(1)Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
(2)Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
(3)Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.
(4)Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5)Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
§ 147 Povinnosti zamestnávateľa
(1)Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
(2)Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.
§ 148 Práva a povinnosti zamestnancov
(1)Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
(2)Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.
§ 149 Kontrola odborovým orgánom
(1)U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä
a)kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
b)kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať,
c)požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
d)upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov,
e)zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)O nedostatkoch podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný vypracovať protokol. Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom.
(3)O požiadavke na prerušenie práce podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy.
(4)V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, zabezpečuje výkon kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa odsekov 1 a 3 vo vzťahu k týmto členom družstva osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.
(5)Náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uhrádza štát.
§ 150 Inšpekcia práce
(1) Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.
(2)Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
 
SIEDMA ČASŤ
SOCIÁLNA POLITIKA ZAMESTNÁVATEĽA
§ 151 Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov
(1)Na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
(2)Zamestnávateľ zriaďuje, udržiava a zvyšuje úroveň sociálneho zariadenia, zariadenia na osobnú hygienu a podľa osobitných predpisov aj zdravotnícke zariadenia pre zamestnancov.
(3)Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť podmienky, za ktorých bude zodpovedať aj za úschovu motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.
§ 152 Stravovanie zamestnancov
(1)Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2)Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3)Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5)Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
(6)Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
(7)Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
(8)Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a)upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b)umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c)rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.
§ 152a Rekreácia zamestnancov
(1)Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(2)Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.
(3)Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
(4)Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na
a)služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
b)pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
c)ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
d)organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
(5)Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.
(6)Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.
 
Vzdelávanie zamestnancov
§ 153 Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.
§ 154
(1)Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.
(2)Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.
(3)Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
§ 155
(1)Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2)Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať
a)druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
b)študijný odbor a označenie školy,
c)dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d)druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
(3)Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
(4)
Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas
a)výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b)materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166,
c)neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.
(5)Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.
(6)Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak
a)zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
b)pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
c)zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),
d)zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,
e)zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce
§ 156 Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy.
§ 157
(1)Ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1, a zamestnankyňa a zamestnanec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1.
(2)Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.
(3)Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení, po skončení mimoriadnej služby, alternatívnej služby, dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
 
Zamestnanec so zdravotným postihnutím
§ 158
(1)Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej je zamestnávateľ povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
(2)Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.
(3)Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním zamestnanca so zdravotným postihnutím uvedené v odsekoch 1 a 2 podrobnejšie upravujú osobitné predpisy.
§ 159
(1)Zamestnávateľ umožní zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
(2)Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca so zdravotným postihnutím, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
(3)Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia.
(4)Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.
 
Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti
§ 160 Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy.
§ 161
(1)Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).
(2)Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene.
§ 162
(1)Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok.
(2)Ak úprava pracovných podmienok podľa odseku 1 nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu.
(3)Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu.
(4)Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej žene.
 
Úprava pracovného času
§ 164
(1)Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
(2)Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
(3)Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.
§ 165Ustanovenie § 164 ods. 2 sa vzťahuje aj na zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
 
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
§ 166
(1)V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
(2)Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
(3)Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
(4)Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 nečerpala.
§ 167
(1)Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia času ustanoveného v § 166 ods. 1. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej žene sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
§ 168
(1)Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka a rodičovská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
(2)Žene a mužovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka a rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.
(3)Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov.
(4)Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(5)Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
§ 169
(1)Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 sa poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorý prevzal dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky veku, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní šesť rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
(3)Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 tretej vety nečerpala.
§ 170 Prestávky na dojčenie
(1)Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie.
(2)Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(3)Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov
§ 171
(1)Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých zamestnávateľ úzko spolupracuje so zákonnými zástupcami mladistvých.
(2)Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dátum narodenia mladistvých zamestnancov.
§ 172 Výpoveď daná mladistvému zamestnancovi i okamžité skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom zo strany zamestnávateľa sa musia dať na vedomie aj jeho zákonnému zástupcovi. Ak pracovný pomer skončí mladistvý zamestnanec výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, v skúšobnej dobe alebo ak sa má jeho pracovný pomer skončiť dohodou, je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.
§ 173 Zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť, a poskytuje im pri práci zvýšenú starostlivosť. To isté platí aj pre školy a občianske združenia podľa osobitného predpisu, ak v rámci svojej účasti na výchove mládeže organizujú práce mladistvých.
§ 174 Zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti
(1) Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov prácou nadčas, nočnou prácou a nesmie im nariadiť alebo s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Výnimočne môžu mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého zamestnanca musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.
(2)Zamestnávateľ nesmie používať taký spôsob odmeňovania práce, ktorý by viedol pri zvyšovaní pracovných výkonov k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia mladistvých zamestnancov.
(3)Ak zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvého zamestnanca prácou, na ktorú získal kvalifikáciu, pretože je jej výkon mladistvým zamestnancom zakázaný alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jeho zdravie, zamestnávateľ je povinný dovtedy, kým bude mladistvý zamestnanec môcť túto prácu vykonávať, poskytnúť mu inú primeranú prácu zodpovedajúcu pokiaľ možno jeho kvalifikácii.
§ 175 Práce zakázané mladistvým zamestnancom
(1)Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní.
(2)Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé.
(3)Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, ustanoví nariadenie vlády.
(4)Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.
§ 176 Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci
(1)Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci mladistvého zamestnanca
a)pred preradením mladistvého zamestnanca na inú prácu,
b)pravidelne, podľa potreby najmenej raz za rok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)Mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
(3)Pri ukladaní pracovných úloh mladistvému zamestnancovi sa zamestnávateľ riadi aj lekárskymi posudkami.
 
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
Predchádzanie škodám
§ 177
(1)Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
§ 178
(1)Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
(2)Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
§ 179
(1)Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
(2)Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
§ 180 Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
§ 181
(1)Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
(2)Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
(3)Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
§ 182
(1)Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
(2)Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3)Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
(4)Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
§ 183
(1)Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
(2)Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
§ 184
(1)Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
(2)Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a)pri skončení všetkých týchto dohôd,
b)pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c)pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d)na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e)pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
(3)Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
(4)Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
§ 185 Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
(1)Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
(2)Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
(3)Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
 
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 186
(1)Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
(2)Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
(3)Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
§ 187
(1)Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§ 188 Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
§ 189
(1)Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
(2)Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
(3)Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
(4)Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
§ 191
(1)Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
(2)Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
(3)Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
(4)Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
§ 192 Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
(1)Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
(3)Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.
§ 193 Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach
(1)Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
(2)Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 194 Zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
§ 195
(1)Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
(2)Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
(3)Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
(4)Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
(6)Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
§ 196
(1)Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a)škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b)škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
(2)Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a)postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c)zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
(3)Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
(4)Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
(5)Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
§ 197 Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.
§ 198
(1)Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za
d)vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
(2)Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.
Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch
§ 215
(1)Fyzickej osobe, ktorá vykonáva verejnú funkciu, zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, pre ktorú bola činná; fyzická osoba zodpovedá za škodu tejto organizácii. Ak funkcionár odborovej organizácie pomáha pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou súčasne plniť spoločenské, hospodárske alebo sociálne úlohy zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, zodpovedá mu za škodu tento zamestnávateľ.
(2)Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je v pracovnom pomere a ktorého príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, zodpovedá za škodu vzniknutú pri tejto príprave ten zamestnávateľ, u ktorého sa príprava na povolanie vykonáva.
 
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti zamestnávateľa
§ 217
(1)Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
(2)Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
§ 218 Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196.
§ 219
(1)Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak.
 
Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
§ 220
(1)Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
(2)V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
(3)Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
§ 221
(1)Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.
(2)Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
§ 222 Bezdôvodné obohatenie
(1)Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
(2)Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3)Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(4)S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(5)Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
(6)Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
 
DEVIATA ČASŤ
DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
§ 223
(1)Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
(2)Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 43 ods. 4 druhej vety, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132.
(3)S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.
(4)Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.
(5)Spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.
(6)Pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
§ 224
(1)Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä
a)vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b)vykonávať práce osobne,
c)dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
d)riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
e)písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
(2)Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä
a)utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
b)oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c)poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d)viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
e)viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
(3)Zákazy prác a pracovísk pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.
§ 225
(1)Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.
(2)Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.
§ 226 Dohoda o vykonaní práce
(1)Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
(2)Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
(3)Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
(4)Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
(5)Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
 
Dohoda o brigádnickej práci študentov
§ 227
(1)Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.
(2)Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená.
§ 228
(1)Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(2)Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu podľa § 227 ods. 1; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
(3)Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
§ 228a Dohoda o pracovnej činnosti
(1)Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
(2)Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(3)Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
(4)Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
 
DESIATA ČASŤ
KOLEKTÍVNE PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY
§ 229Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a jej formy
(1)S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.
(2)Zamestnanci majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa k týmto informáciám a k pripravovaným rozhodnutiam, ku ktorým môžu podávať svoje návrhy.
(3)Zamestnanci zamestnávateľov uvedených v § 241 ods. 1 majú právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie záujmov týkajúcich sa zamestnancov v rozsahu uvedenom v ustanoveniach o európskej zamestnaneckej rade a o postupoch pre nadnárodné informácie a prerokovanie.
(4)Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok
a)spolurozhodovaním,
b)prerokovaním,
c)právom na informácie,
d)kontrolnou činnosťou.
(5)Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov zamestnancov uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov, ak zákon neustanoví inak.
(6)Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu.
(7)Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, odborovej organizácii patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi patrí právo na prerokovanie a na informácie, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia a zamestnanecká rada, na zasadnutiach zamestnaneckej rady sa môže zúčastniť zástupca odborového orgánu, ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina členov zamestnaneckej rady.
 
Odborová organizácia
§ 230
(1)Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.
(2)Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku.
(3)Zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov; táto osoba je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa. Odborový orgán je povinný oznámiť zamestnávateľovi osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov zamestnávateľa.
§ 231
(1)Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
(2)Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
(3)Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
(4)Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis.
(5)V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza uznesenie členskej schôdze.
§ 232
(1)Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.
(2)Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
(3)V prípade uvedenom v odseku 2 vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.
§ 233 Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
(1)Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
(2)Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.
(3)U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
(4)Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.
Voľba členov zamestnaneckej rady, voľba zamestnaneckého dôverníka a volebné obdobie
§ 234
(1)Zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to zamestnávateľa písomne požiada aspoň 10 % zamestnancov. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa, ktorý má
a)od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov,
b)od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena,
c)od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena,
d)od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena.
(2)Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace.
(3)Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckého dôverníka má každý zamestnanec zamestnávateľa starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace.
(4)Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10 % zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby do zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.
(5)Prvé voľby členov zamestnaneckej rady u zamestnávateľa organizuje volebný výbor zložený najmenej z troch zamestnancov a najviac zo siedmich zamestnancov, ktorí podpísali žiadosť o vytvorenie zamestnaneckej rady. Počet členov volebného výboru určí zamestnávateľ v závislosti od počtu zamestnancov a vnútornej štruktúry zamestnávateľa. Ďalšie voľby organizuje zamestnanecká rada.
(6)Zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní.
(7)Náklady na úhradu volieb zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka hradí zamestnávateľ.
(8)Volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka je štvorročné.
§ 235
(1)Zamestnanecká rada zaniká
a)uplynutím volebného obdobia,
b)odstúpením zamestnaneckej rady, ak odstúpenie bolo prijaté na zhromaždení zamestnancov,
c)odvolaním zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov,
d)poklesom počtu zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50.
(2)Odsek 1 sa primerane vzťahuje aj na zamestnaneckého dôverníka.
§ 236
(1)Členstvo v zamestnaneckej rade zaniká
a)skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom,
b)vzdaním sa členstva v zamestnaneckej rade,
c)odvolaním z funkcie člena zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov.
(2)Funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká
a)skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom,
b)vzdaním sa funkcie,
c)odvolaním z funkcie zamestnaneckého dôverníka nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov.
§ 237Prerokovanie
(1)Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.
(2)Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä
a)stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť,
b)zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,
c)rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach,
d)organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa,
e)opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.
(3)Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
(4)Na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.
§ 238 Právo na informácie
(1)Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom zástupcom zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie.
(2)Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji jeho činnosti.
(3)Zamestnávateľ môže odmietnuť poskytnúť informácie, ktoré by mohli poškodiť zamestnávateľa, alebo môže vyžadovať, aby sa tieto informácie považovali za dôverné.
§ 239 Kontrolná činnosť
Zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy; na tento účel sú oprávnení najmä
a)vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 sa použije primerane,
b)vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
c)podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
d)vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,
e)navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,
f)vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.
§ 240 Podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochrana
(1)Činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
(2)Zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje orgán príslušného odborového orgánu, zamestnanecká rada a zamestnávateľ pracovné voľno podľa § 136 ods. 1, ak tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody.
(3)Zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne na základe rozdelenia pracovného voľna podľa šiestej vety členom odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie a členom zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v úhrne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút. Ak zamestnávateľ v predchádzajúcom kalendárnom roku nezamestnával zamestnancov, vychádza sa z počtu zamestnancov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa pracovné voľno poskytuje. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero zástupcov zamestnancov, písomne oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna podľa prvej vety alebo druhej vety. Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o rozdelení pracovného voľna rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia rozdelenia pracovného voľna zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno. O rozdelení pracovného voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán a medzi jednotlivých členov zamestnaneckej rady rozhodne zamestnanecká rada; toto rozdelenie odborový orgán a zamestnanecká rada písomne oznámia zamestnávateľovi. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa dohodnú podmienky, za ktorých patrí odborovej organizácii, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi peňažná náhrada za nevyčerpané pracovné voľno podľa prvej vety a druhej vety.
(4)Zamestnávateľ má právo skontrolovať, či zamestnanec využíva poskytnuté pracovné voľno podľa odseku 3 na účel, na ktorý bolo poskytnuté. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov možno dohodnúť podmienky výkonu kontroly podľa prvej vety.
(5)Zamestnávateľ podľa svojich prevádzkových možností poskytuje zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.
(6)Zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné. Táto povinnosť trvá aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie, ak osobitný predpis neustanoví inak.
(7)Zástupcovia zamestnancov nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom znevýhodňovaní ani inak postihovaní.
(8)Zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
(9)Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
(10)Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
(11)Rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa odsekov 1, 2, 5 až 10 sa vzťahujú aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
 
Právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie
§ 241
(1)Právo zamestnancov zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) a skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady alebo prostredníctvom iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
(2)Uplatnením práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie nie je dotknuté informovanie a prerokovanie podľa § 29, 73,237 a § 238.
(3)Ak to ustanovuje osobitný predpis, na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie v európskej spoločnosti a v európskej družstevnej spoločnosti sa vzťahuje tento zákon.
§ 241a
(1)Na účely uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie
a)zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov,
b)skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia,
c)skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch, z ktorých najmenej dvaja zamestnávatelia skupiny zamestnávateľov pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch a z ktorých najmenej jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte,
d)zástupcami zamestnancov u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania (ďalej len „sídlo“) na území Slovenskej republiky sú zástupcovia zamestnancov podľa § 230 a 233, člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
e)ústredné vedenie je ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov; ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, za ústredné vedenie sa považuje zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby, a ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov,
f)osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 s cieľom uskutočňovať vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
g)európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
h)informovanie je poskytovanie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s ich obsahom a posúdiť ich; informovanie sa uskutoční v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov podrobne posúdiť možné dôsledky, ktoré vyplývajú z poskytnutých informácií, a v prípade potreby pripraviť sa na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov,
i)prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje v primeranej lehote vyjadriť k navrhovaným opatreniam, ktorých sa prerokovanie týka, stanovisko, ktoré je možné zohľadniť v rámci rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia,
j)nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku alebo najmenej dvoch zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.
(2)Na účely tohto zákona riadiaci zamestnávateľ je zamestnávateľ, ktorý môže vykonávať rozhodujúci vplyv na ovládaného zamestnávateľa alebo ovládaných zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov najmä z dôvodu vlastníctva, majetkovej a finančnej účasti alebo pravidiel, ktorými sa riadi.
(3)Riadiaci zamestnávateľ je, ak sa nepreukáže inak, vždy zamestnávateľ, ktorý vo vzťahu k ovládanému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo
a)vlastní väčšinu základného imania tohto zamestnávateľa,
b)kontroluje väčšinu hlasovacích práv spojených so základným imaním tohto zamestnávateľa alebo
c)môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu tohto zamestnávateľa.
(4)Na účely odseku 3 písm. b) a c) práva riadiaceho zamestnávateľa hlasovať alebo vymenovať zahŕňajú aj práva každého ním ovládaného zamestnávateľa a práva každej osoby alebo orgánu konajúcich vo vlastnom mene, ale v záujme riadiaceho zamestnávateľa alebo ktoréhokoľvek iného ním ovládaného zamestnávateľa.
(5)Rozhodujúci vplyv sa nepredpokladá výlučne z dôvodu vykonávania funkcie predbežného správcu, správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo inej úradnej osoby v prípade skončenia činnosti, likvidácie, platobnej neschopnosti, zastavenia platieb, vyrovnania alebo podobného postupu.
(6)Zamestnávateľ sa nepovažuje za riadiaceho zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnávateľovi, v ktorom má účasť, ak je spoločnosťou uvedenou v čl. 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
(7)Rozhodujúcim na určenie, či je zamestnávateľ riadiacim zamestnávateľom, je právny poriadok členského štátu, ktorým sa zamestnávateľ spravuje. Ak sa zamestnávateľ spravuje právnym poriadkom iného ako členského štátu, rozhodujúcim na určenie je právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo zástupca tohto zamestnávateľa, alebo ak takýto zástupca neexistuje, právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktoré zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.
(8)Ak z dôvodu kolízie právnych poriadkov spĺňajú jedno kritérium alebo viac kritérií podľa odseku 3 dvaja zamestnávatelia alebo viac zamestnávateľov zo skupiny zamestnávateľov, za riadiaceho zamestnávateľa sa považuje zamestnávateľ, ktorý spĺňa kritérium podľa odseku 3 písm. c), ak sa nepreukáže, že iný zamestnávateľ je schopný vykonávať rozhodujúci vplyv.
(9)Na účely odseku 1 písm. a) a c) ustanovený minimálny počet zamestnancov vychádza z priemerného počtu zamestnancov vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorí boli zamestnaní u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov počas predchádzajúcich dvoch rokov.
§ 242
(1)Povinnosť poskytovať nadnárodné informácie a prerokovať podľa tohto zákona sa vzťahuje na
a)zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má sídlo v Slovenskej republike,
b)organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorá má sídlo v Slovenskej republike,
c)ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktoré má sídlo v Slovenskej republike.
(2)Dohoda podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 môže ustanoviť, že rozsah, právomoci a príslušnosť európskej zamestnaneckej rady a rozsah iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi sa vzťahuje aj na organizačnú zložku zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov, ktorá má sídlo mimo územia členských štátov, a zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má sídlo mimo územia členských štátov.
§ 243
(1)Na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom u každého zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zriadi európska zamestnanecká rada alebo zavedie iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi s cieľom zabezpečiť účinné informovanie zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov a prerokovanie s nimi tak, aby možnosť účinného rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zostala zachovaná.
(2)Ak skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zahŕňa jedného zamestnávateľa alebo niekoľko zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov alebo skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, európska zamestnanecká rada sa zriadi na úrovni skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ak dohoda podľa § 245 ods. 1 neustanoví inak. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)Príslušná úroveň, na ktorej sa uskutoční informovanie a prerokovanie medzi vedením a zástupcami zamestnancov, sa určí na základe predmetu informovania a prerokovania.
(4)Informovanie a prerokovanie je obmedzené na nadnárodné otázky. Na tento účel právomoc európskej zamestnaneckej rady a rozsah iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi musia byť odlišné od právomoci zástupcov zamestnancov na národnej úrovni.
§ 243a Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi
(1)
Ústredné vedenie je zodpovedné za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov potrebných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
(2)
Vedenie každého zamestnávateľa patriaceho do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov a ústredné vedenie sú povinné získať a poskytnúť dotknutým stranám, ak o to požiadajú, informácie, ktoré sú potrebné na zistenie, či možno zriadiť európsku zamestnaneckú radu alebo zaviesť iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, a začať vyjednávanie podľa § 244. Ide najmä o informácie týkajúce sa štruktúry zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov a ich zamestnancov vrátane informácií týkajúcich sa počtu zamestnancov podľa § 241a ods. 1 písm. a) a c), aby bolo možné určiť, či zamestnávateľ, u ktorého zamestnanci vykonávajú prácu, je zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov alebo patrí do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
(3)
Ústredné vedenie je, ak sa dotknuté strany nedohodnú inak, povinné uhrádzať primerané náklady na
a)
zriadenie a činnosť osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady, užšieho výboru alebo na zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
b)
organizovanie rokovaní, tlmočenie, cestovné a ubytovanie členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady, členov užšieho výboru alebo zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi a najmenej jedného prizvaného odborníka.
§ 244

 

Osobitný vyjednávací orgán
(1)Ústredné vedenie začne z vlastnej iniciatívy alebo na základe písomnej žiadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnávateľov alebo najmenej v dvoch organizačných zložkách zamestnávateľa alebo zamestnávateľov najmenej v dvoch rôznych členských štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov vyjednávanie o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
(2)Na účely vyjednávania podľa odseku 1 sa zriaďuje osobitný vyjednávací orgán, aby za zamestnancov vyjednával o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
(3)Členmi osobitného vyjednávacieho orgánu sú zamestnanci zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu sa volia alebo vymenúvajú pomerne k počtu zamestnancov zamestnaných v každom členskom štáte zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, pričom každému členskému štátu sa priradí jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnaných v tomto členskom štáte, ktorý predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnaných vo všetkých členských štátoch alebo určitý zlomok z tohto podielu.
(4)Členov osobitného vyjednávacieho orgánu za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike vymenúvajú a odvolávajú zástupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľov zamestnaných v Slovenskej republike. Ak u zamestnávateľa alebo v organizačnej zložke zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnanci priamo volia členov osobitného vyjednávacieho orgánu. Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú, rozhodnú zástupcovia zamestnancov, ktorí zastupujú najväčší počet zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike. Rozdelenie hlasov sa určí pomerne podľa počtu zastupovaných zamestnancov.
(5)Osobitný vyjednávací orgán informuje o svojom zložení ústredné vedenie a dotknutých zamestnávateľov. Ústredné vedenie informuje príslušné uznané európske organizácie zamestnávateľov a zamestnancov, s ktorými Európska komisia prerokúva záležitosti podľa čl. 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o zložení osobitného vyjednávacieho orgánu a o začatí vyjednávania.
(6)Ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán sú povinné vyjednávať a spolupracovať s ohľadom na ich vzájomné práva a povinnosti s cieľom dosiahnuť dohodu podľa § 245 ods. 1alebo § 245a ods. 1.
(7)Ústredné vedenie na účel uzatvorenia dohody podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 zvolá zasadnutie s osobitným vyjednávacím orgánom a informuje o ňom vhodným spôsobom dotknutých zamestnávateľov.
(8)Ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán sa môžu dohodnúť, že neuzatvoria dohodu podľa § 245 ods. 1, ale že európska zamestnanecká rada sa bude spravovať podľa § 246 až 248.
(9)Osobitný vyjednávací orgán má právo pred každým zasadnutím a po každom zasadnutí s ústredným vedením zasadať bez ústredného vedenia. Osobitný vyjednávací orgán môže na účely vyjednávania požiadať o pomoc odborníkov vrátane zástupcov príslušných uznaných európskych organizácií zamestnancov podľa odseku 5, ktorí sa na žiadosť osobitného vyjednávacieho orgánu môžu zúčastňovať ako poradcovia na rokovaní o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
(10)Náklady na zriadenie a činnosť osobitného vyjednávacieho orgánu a na vyjednávanie uhrádza ústredné vedenie tak, aby osobitný vyjednávací orgán mohol primerane plniť svoju úlohu.
(11)Osobitný vyjednávací orgán prijíma závery nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov za účasti nadpolovičnej väčšiny členov. Na účel uzatvorenia dohody podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 rozhoduje osobitný vyjednávací orgán nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Osobitný vyjednávací orgán môže najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov rozhodnúť, že nezačne vyjednávanie o uzatvorenie dohody podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 alebo že skončí už začaté vyjednávanie. Ak je prijaté rozhodnutie podľa tretej vety, § 246 až 248 sa nepoužijú.
(12)Ak sa dotknuté strany nedohodnú na kratšej lehote, nová žiadosť o zvolanie osobitného vyjednávacieho orgánu sa môže predložiť najskôr po uplynutí dvoch rokov odo dňa prijatia rozhodnutia podľa odseku 11 tretej vety.
§ 245 Dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady
(1)Dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady medzi ústredným vedením a osobitným vyjednávacím orgánom sa musí uzatvoriť písomne a musí obsahovať najmä
a)určenie všetkých zamestnávateľov a organizačných zložiek zamestnávateľa, na ktorých sa vzťahuje,
b)zloženie európskej zamestnaneckej rady, počet jej členov, dĺžku funkčného obdobia a rozdelenie miest, ktoré, ak je to možné, zohľadňuje potrebu vyváženého zastúpenia zamestnancov podľa ich činností, kategórií a pohlavia,
c)úlohy, práva a povinnosti európskej zamestnaneckej rady, postup informovania európskej zamestnaneckej rady a postup prerokovania s ňou,
d)spôsob prepojenia medzi informovaním a prerokovaním na nadnárodnej úrovni a informovaním a prerokovaním so zástupcami zamestnancov na národnej úrovni,
e)miesto konania, počet a trvanie zasadnutí európskej zamestnaneckej rady,
f)zloženie, spôsob vymenovania, úlohy a rokovací poriadok užšieho výboru, ak je to potrebné,
g)finančné a materiálne zdroje, ktoré sa majú prideliť európskej zamestnaneckej rade,
h)deň nadobudnutia účinnosti dohody a dobu, na ktorú sa uzatvorila,
i)podmienky, za ktorých možno dohodu zmeniť, doplniť alebo skončiť,
j)prípady, kedy by sa malo o dohode znovu rokovať, a postup pri jej opätovnom uzatváraní vrátane, ak je to potrebné, prípadu zmeny štruktúry zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.
(2)Ak je uzatvorená dohoda podľa odseku 1, nepoužijú sa § 246 až 248, ak nie je dohodnuté inak.
(3)Európska zamestnanecká rada môže byť rozšírená o zástupcov zamestnancov zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov z iných ako členských štátov, ak to dohodne ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán.
§ 245a Dohoda o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi
(1)Ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán sa môžu dohodnúť, že namiesto európskej zamestnaneckej rady zavedú jeden alebo viac postupov informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Táto dohoda musí byť písomná a musí obsahovať najmä
a)vymedzenie nadnárodných otázok, ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov, ktoré musia byť predmetom informovania a prerokovania,
b)spôsob a zabezpečenie práva zástupcov zamestnancov spoločne prerokovať informácie, ktoré im boli oznámené,
c)spôsob prepojenia medzi informovaním a prerokovaním na nadnárodnej úrovni a informovaním a prerokovaním so zástupcami zamestnancov na národnej úrovni,
d)postupy informovania a prerokovania, ak sa predpokladá prijatie rozhodnutí o podstatných organizačných zmenách.
(2)Ak je uzatvorená dohoda podľa odseku 1, nepoužijú sa § 246 až 248, ak nie je dohodnuté inak.
§ 246 Európska zamestnanecká rada ustanovená podľa zákona
(1)Európska zamestnanecká rada sa ustanoví podľa zákona, ak
a)to spoločne dohodne ústredné vedenie s osobitným vyjednávacím orgánom,
b)ústredné vedenie odmietne začať vyjednávanie alebo nezačne vyjednávanie o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi do šiestich mesiacov od podania žiadosti podľa § 244 ods. 1 alebo
c)ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán do troch rokov od podania žiadosti podľa § 244 ods. 1 neuzatvorili dohodu podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1 a osobitný vyjednávací orgán nerozhodol o skončení vyjednávania podľa § 244 ods. 11.
(2)Ak sa európska zamestnanecká rada ustanoví podľa odseku 1, postupuje sa podľa § 247 a 248; v takom prípade sa nepoužijú § 245 a 245a.
§ 247 Zloženie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona
(1)Členmi európskej zamestnaneckej rady sú zamestnanci zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Členovia európskej zamestnaneckej rady sa volia alebo vymenúvajú pomerne k počtu zamestnancov zamestnaných zamestnávateľom pôsobiacim na území členských štátov alebo skupinou zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov v každom členskom štáte, pričom každému členskému štátu sa priradí jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnaných v tomto členskom štáte, ktorý predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnaných vo všetkých členských štátoch alebo určitý zlomok z tohto podielu.
(2)Členov európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike vymenúvajú a odvolávajú zástupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľov zamestnaných v Slovenskej republike. Ak u zamestnávateľa alebo v organizačnej zložke zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnanci priamo volia členov európskej zamestnaneckej rady. Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú, rozhodnú zástupcovia zamestnancov, ktorí zastupujú najväčší počet zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike. Rozdelenie hlasov sa určí pomerne podľa počtu zastupovaných zamestnancov.
(3)Európska zamestnanecká rada informuje o svojom zložení ústredné vedenie a ktorúkoľvek inú primeranú úroveň vedenia. Ústredné vedenie informuje o zložení európskej zamestnaneckej rady zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.
(4)Európska zamestnanecká rada si na účel koordinácie svojich činností zvolí zo svojich členov užší výbor, ktorý má najviac päť členov. Užší výbor prijme svoj rokovací poriadok. Užší výbor musí mať utvorené podmienky na to, aby mohol svoju činnosť vykonávať pravidelne.
(5)Európska zamestnanecká rada po uplynutí štyroch rokov od svojho ustanovenia posúdi, či bude s ústredným vedením vyjednávať o uzatvorení dohody podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1alebo či bude pokračovať ako európska zamestnanecká rada ustanovená podľa zákona. Ak je prijaté rozhodnutie o začatí vyjednávania, postavenie osobitného vyjednávacieho orgánu bude mať európska zamestnanecká rada.
(6)Európska zamestnanecká rada a užší výbor môžu požiadať o pomoc odborníkov, ak je to potrebné na plnenie ich úloh.
§ 248 Informovanie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona a prerokovanie s ňou
(1)Ústredné vedenie informuje európsku zamestnaneckú radu najmä o organizačnej štruktúre, ekonomickej a finančnej situácii zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov a o predpokladanom vývoji ich činnosti, výroby a odbytu.
(2)Ústredné vedenie informuje európsku zamestnaneckú radu a prerokuje s ňou najmä
a)stav a predpokladaný vývoj zamestnanosti,
b)stav investícií, podstatné zmeny organizácie, zavádzanie nových pracovných metód alebo výrobných procesov,
c)prevody zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmenu právnej formy zamestnávateľa, obmedzovanie činnosti, zrušenie alebo zánik zamestnávateľa alebo jeho významných častí, presuny výroby,
d)hromadné prepúšťanie.
(3)Prerokovanie sa uskutočňuje tak, aby sa zástupcom zamestnancov umožňovalo stretávať sa s ústredným vedením, a ak zástupcovia zamestnancov vyjadria stanovisko, získať od ústredného vedenia odôvodnenú odpoveď.
(4)Európska zamestnanecká rada má právo stretnúť sa s ústredným vedením jedenkrát za rok, aby bola na základe správy vypracovanej ústredným vedením informovaná a aby sa s ňou prerokovali výsledky podnikania a predpokladaný vývoj u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov; vhodným spôsobom sú informovaní aj dotknutí zamestnávatelia.
(5)Ak nastanú výnimočné okolnosti alebo ak sa prijmú rozhodnutia, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov, užší výbor alebo, ak užší výbor nie je zriadený, európska zamestnanecká rada má právo na informácie. Užší výbor alebo, ak užší výbor nie je zriadený, európska zamestnanecká rada má v takýchto prípadoch, ak o to požiada, právo stretnúť sa s ústredným vedením alebo s inou primeranou úrovňou vedenia zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, ktorý má vlastnú rozhodovaciu právomoc, s cieľom prerokovať tieto informácie.
(6)Výnimočné okolnosti alebo rozhodnutia, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov, sú najmä
a)zrušenie, zánik alebo prevod zamestnávateľa alebo jeho časti,
b)hromadné prepúšťanie.
(7)Právo zúčastniť sa na stretnutí s užším výborom podľa odseku 5 majú aj tí členovia európskej zamestnaneckej rady, ktorí boli zvolení alebo vymenovaní za zamestnancov zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa, ktorých sa priamo týkajú výnimočné okolnosti alebo rozhodnutia, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov podľa odsekov 5 a 6.
(8)Stretnutie na účely informovania a prerokovania podľa odsekov 5 a 7 sa uskutoční na základe správy vypracovanej ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez zbytočného odkladu; v závere stretnutia alebo v primeranej lehote po jeho skončení môže byť predložené stanovisko.
(9)Európska zamestnanecká rada a užší výbor majú pred stretnutím s ústredným vedením právo stretnúť sa bez prítomnosti príslušného vedenia.
§ 249 Informovanie zástupcov zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky a spôsob prepojenia medzi nadnárodnou a národnou úrovňou
(1)Osobitný vyjednávací orgán, európska zamestnanecká rada alebo zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi oboznamujú zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa alebo v organizačnej zložke zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, všetkých zamestnancov o obsahu a výsledku informovania a prerokovania.
(2)Spôsoby prepojenia medzi informovaním a prerokovaním na nadnárodnej úrovni a informovaním a prerokovaním na národnej úrovni sa vymedzia v dohode podľa § 245 ods. 1 alebo § 245a ods. 1. Ak sa tieto spôsoby prepojenia v dohode nevymedzili a ak má byť prijaté rozhodnutie, ktoré by viedlo k podstatným zmenám týkajúcim sa organizácie práce alebo pracovných vzťahov, ústredné vedenie je povinné okrem informovania európskej zamestnaneckej rady a prerokovania s ňou informovať aj zástupcov zamestnancov na národnej úrovni alebo priamo zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, a prerokovať s nimi tieto informácie.
§ 249a Ochrana informácií
(1)Ústredné vedenie so sídlom na území Slovenskej republiky nemá povinnosť poskytovať také informácie, ktorých poskytnutie by z objektívnych dôvodov vážne ohrozilo činnosť dotknutých zamestnávateľov alebo by im bolo na ujmu. Ak ústredné vedenie označí nejakú informáciu za informáciu podľa prvej vety, dotknuté strany sa môžu obrátiť na súd, aby určil, že informácia, ktorú ústredné vedenie odmietlo poskytnúť, nie je informáciou podľa prvej vety.
(2)Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia európskej zamestnaneckej rady, zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi a odborníci, ktorí im pomáhajú, nie sú oprávnení počas funkčného obdobia, ako ani po jeho skončení poskytovať informácie, ktoré im boli výslovne poskytnuté ako dôverné. Táto povinnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, kde sa tieto osoby práve nachádzajú.
§ 250 Ochrana členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi
(1)Na členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone ich funkcie sa primerane vzťahuje § 240.
(2)Členom osobitného vyjednávacieho orgánu a členom európskej zamestnaneckej rady sa poskytuje odborná príprava s náhradou mzdy v rozsahu potrebnom na vykonávanie ich funkcie zástupcu zamestnancov.
(3)Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia európskej zamestnaneckej rady a zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi majú pri vykonávaní svojej funkcie k dispozícii prostriedky na kolektívne zastupovanie záujmov zamestnancov zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov vyplývajúcich z uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie a na tento účel sa im priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.
(4)Zasadnutia osobitného vyjednávacieho orgánu a zasadnutia európskej zamestnaneckej rady sa zvolávajú, ak je to možné, tak, aby sa na nich mohli zúčastniť ich členovia alebo ich náhradníci, ktorí sú členmi posádky námornej lode. Ak sa člen osobitného vyjednávacieho orgánu alebo člen európskej zamestnaneckej rady alebo jeho náhradník, ktorí sú členmi posádky námornej lode, nemôžu zúčastniť na zasadnutí, zváži sa možnosť využitia informačných a komunikačných technológií, ak je to možné.
§ 250a Postup pri zmene štruktúry zamestnávateľa
(1)Ak sa podstatne zmení štruktúra zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov najmä z dôvodu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, európska zamestnanecká rada alebo európske zamestnanecké rady sa musia týmto zmenám prispôsobiť. Prispôsobenie sa spravuje ustanoveniami dohody alebo dohôd o zriadení európskej zamestnaneckej rady, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(2)Ak platná dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady v prípadoch podľa odseku 1 neobsahuje potrebné ustanovenia o prispôsobení sa zmenám alebo v prípade rozporu medzi ustanoveniami dvoch alebo viacerých použiteľných dohôd o zriadení európskej zamestnaneckej rady, ústredné vedenie začne z vlastnej iniciatívy alebo na základe písomnej žiadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnávateľov alebo v organizačných zložkách zamestnávateľa v najmenej dvoch rôznych členských štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov vyjednávanie podľa § 244.
(3)Členmi osobitného vyjednávacieho orgánu sú spolu s členmi zvolenými alebo vymenovanými podľa § 244 ods. 3 aj najmenej traja členovia európskej zamestnaneckej rady alebo každej z európskych zamestnaneckých rád.
(4)Počas vyjednávania podľa § 244 európska zamestnanecká rada alebo európske zamestnanecké rady naďalej pôsobia v súlade s podmienkami prispôsobenými na základe dohody medzi členmi európskej zamestnaneckej rady alebo európskych zamestnaneckých rád a ústredným vedením.
 
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 251
(1)Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2)Úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 ods. 1) a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (§ 207) sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.
(3)Ak zamestnávateľ uplatňuje na odmeňovanie zamestnancov hodinovú mzdu, je povinný sadzby hodinovej mzdy zvýšiť v pomere medzi určeným týždenným časom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a týždenným pracovným časom ustanoveným podľa § 85 ods. 5. Mesačná mzda sa z tohto dôvodu nemení.
§ 252
(1)Pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.
(2)Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas, ustanovený v § 85 ods. 9, je v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003 najviac 58 hodín týždenne.
(3)Ustanovenia § 87 ods. 1, 2 a 4, § 90 až 93, § 94 ods. 2, 3 a 4 a § 96 sa v období od 1. apríla 2002 do 31. marca 2004 nevzťahujú na pracovný čas a čas odpočinku zamestnancov v doprave, ktorých pracovný čas je nerovnomerne rozvrhnutý. Tento pracovný čas v období od 1. apríla 2002 do 31. marca 2004 upraví Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s príslušným vyšším odborovým orgánom.
§ 252a
(1)Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30. júna 2003.
(2)Ak bola daná výpoveď pred 1. júlom 2003, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa predpisov platných do 30. júna 2003.
(3)Pracovnoprávne vzťahy, ktoré boli založené dohodou o pracovnej činnosti uzatvorené pred 1. júlom 2003 vrátane nárokov, ktoré z nich vznikli, sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi platnými do 30. júna 2003 a skončia sa najneskôr do 31. decembra 2003.
§ 252b Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.
§ 252c Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009
(1)Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.
(2)Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa odseku 1, nejde o prácu nadčas.
(3)Čas prcovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa odseku 1 sa posudzuje ako výkon práce.
(4)Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 a evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
(5)Na účely zisťovania priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 sa do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi podľa odseku 1 prvej vety; do počtu odpracovaných hodín sa nezhŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa odseku 1 druhej vety.
§ 252dPrechodné ustanovenie účinné k 1. marcu 2010
(1)Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.
(2)Pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. marcom 2010 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.
§ 252e Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
ne, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a mužovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
§ 252f Prechodné ustanovenie účinné od 6. júna 2011
(1)Ustanovenia § 241 až 250 účinné od 6. júna 2011 sa nevzťahujú na zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a skupinu zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, u ktorých bola dohoda, ktorá zabezpečuje nadnárodné informovanie a prerokovanie, podpísaná alebo zmenená od 5. júna 2009 do 5. júna 2011, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. To platí aj v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že dohoda podľa prvej vety sa podstatne zmení, predĺži alebo obnoví po 5. júni 2011.
(2)Na dohody podľa odseku 1 sa vzťahuje právna úprava účinná do 5. júna 2011.
§ 252g Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011
(1)Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.
(2)Pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. septembrom 2011 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.
(3)Ustanovenie § 252c sa od 1. septembra 2011 nepoužije. Práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzatvorených podľa § 252c pred 1. septembrom 2011 sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.
(4)Právo odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa sa posudzuje do 31. decembra 2012 podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011; u tejto odborovej organizácie môže zamestnávateľ uplatniť postup podľa § 230 ods. 3 od 1. januára 2013.
§ 252h Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013
Zamestnanec môže vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorenej pred 1. januárom 2013, pri ktorej nie sú splnené podmienky ustanovené v § 227účinnom od 1. januára 2013, najdlhšie do 31. januára 2013. Dohoda o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety sa skončí najneskôr 31. januára 2013.
§ 252i Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013
(1)Týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013.
(2)Skúšobná doba, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
(3)Pracovný pomer na určitú dobu uzatvorený pred 1. januárom 2013 sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, ak k jeho skončeniu nedôjde pred uplynutím tejto doby.
(4)Výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
(5)Odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil pred 1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
(6)Pri odpracúvaní pracovného voľna poskytnutého pred 1. januárom 2013 podľa § 142a účinného do 31. decembra 2012, za ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi základnú zložku mzdy, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Pracovné voľno poskytnuté podľa § 142a ods. 1 účinného do 31. decembra 2012, ktoré nebolo odpracované do 31. decembra 2012, možno od 1. januára 2013 previesť na záporný účet konta pracovného času podľa § 87a.
(7)Od 1. januára 2013 sa ustanovenie § 252g ods. 4 nepoužije.
§ 252j Prechodné ustanovenie účinné od 1. júla 2014
Dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti uzatvorené pred 1. júlom 2014 sa skončia najneskôr 30. júna 2015.
Prechodné ustanovenia účinné od 1. marca 2015
§ 252k 
(1)Ustanovenie § 58 ods. 1 druhej vety sa nevzťahuje na dočasné pridelenie dohodnuté pred 1. marcom 2015.
(2)Dočasné pridelenie dohodnuté pred 1. marcom 2015 sa skončí najneskôr 28. februára 2017.
(3)Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie agentúrou dočasného zamestnávania od 1. mája 2013 do 28. februára 2015 sa na účely § 58 ods. 6 účinného od 1. marca 2015 započíta do počtu opätovne dohodnutých dočasných pridelení; to sa nevzťahuje na opätovne dohodnuté dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4.
§ 252l
(1)Ak v období od 1. marca 2015 do 31. augusta 2015 užívateľský zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania jednostranne skončili dočasné pridelenie podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu medzi agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom, za dohodnutú dobu trvania tohto pracovného pomeru sa považuje doba, ktorá sa skončí uplynutím
a)14 dní odo dňa skončenia dočasného pridelenia najneskôr však uplynutím pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu, ak od vzniku pracovného pomeru do skončenia dočasného pridelenia uplynulo menej ako 6 mesiacov,
b)28 dní odo dňa skončenia dočasného pridelenia najneskôr však uplynutím pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu, ak od vzniku pracovného pomeru do skončenia dočasného pridelenia uplynulo najmenej 6 mesiacov a menej ako 12 mesiacov,
c)42 dní odo dňa skončenia dočasného pridelenia najneskôr však uplynutím pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu, ak od vzniku pracovného pomeru do skončenia dočasného pridelenia uplynulo najmenej 12 mesiacov a menej ako 18 mesiacov,
d)56 dní odo dňa skončenia dočasného pridelenia najneskôr však uplynutím pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu, ak od vzniku pracovného pomeru do skončenia dočasného pridelenia uplynulo najmenej 18 mesiacov.
(2)Ak sa agentúra dočasného zamestnávania dohodne so zamestnancom na skončení pracovného pomeru na určitú dobu pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, z dôvodu, že užívateľský zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania jednostranne skončili dočasné pridelenie podľa § 58 v období od 1. marca 2015 do 31. augusta 2015, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume náhrady mzdy, ktorá by zamestnancovi patrila za dni od skončenia pracovného pomeru dohodou do uplynutia doby podľa odseku 1, ak by k skončeniu pracovného pomeru dohodou nedošlo; ustanovenia § 76 ods. 4 až 6 sa uplatnia rovnako.
§ 252m Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2018
 
Od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 je suma mzdového zvýhodnenia za každú hodinu
a)práce v sobotu podľa
1.§ 122a ods. 1 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 122a ods. 2 najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
b)práce v nedeľu podľa
1.§ 122b ods. 1 najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 122b ods. 2 najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
c)nočnej práce podľa
1.§ 123 ods. 1 najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 123 ods. 2 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
§ 253 Za obdobie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona patria percentá a obdobie, za ktoré sa upravuje priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa doterajších predpisov.
§ 254
(1)Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „plat“, je ním mzda podľa tohto zákona.
(2)Slová „orgány na ochranu zdravia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva“ v príslušnom tvare a slová „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „zamestnanec so zdravotným postihnutím“ v príslušnom tvare.
Záverečné ustanovenia
§ 254a Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§ 255 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 159/1971 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., § 18 zákona č. 98/1987 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 81/1990 Zb., zákona č. 101/1990 Zb., zákona č. 3/1991 Zb., zákona č. 297/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 542/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 43/1998 Z. z., zákona č. 190/1998 Z. z., zákona č. 297/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 244/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z. a zákona č. 158/2001 Z. z.,
2.zákon č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v znení zákona č. 3/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 55/1996 Z. z.,
3.zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.,
4.zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 52/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z., zákona č. 248/1997 Z. z., zákona č. 190/1998 Z. z. a zákona č. 105/1999 Z. z.,
5.nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 75/1982 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke pracovníkov pracujúcich v podzemí hlbinných uhoľných a lignitových baní,
6.nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 25/1985 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorých pracovníkov organizácií stavebnej výroby,
7.nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 27/1985 Zb. o odchylnom poskytovaní nepretržitého odpočinku v týždni niektorým pracovníkom v znení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 230/1988 Zb.,
8.nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 99/1987 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov medzinárodných hospodárskych organizácií,
9.nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 362/1990 Zb., nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 13/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 190/1994 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 153/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. a zákona č. 297/1999 Z. z.,
10.nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov v znení nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 14/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z.,
11.nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 406/1991 Zb. o predĺžení dovolenky na zotavenie v organizáciách, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť,
12.nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 43/1992 Zb. o ustanovení minimálnych mzdových taríf a mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a za prácu v noci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 84/1996 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 2/1998 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 65/1999 Z. z., zákona č. 105/1999 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 374/1999 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 299/2000 Z. z.,
13.nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/1997 Z. z. o podmienkach úhrady nákladov zamestnávateľovi na doplatok ku mzde alebo k platu pri prevedení zamestnanca na prácu s nižšou mzdou alebo platom z dôvodu karanténneho opatrenia,
14.nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 335/1997 Z. z., ktorým sa v usmerňovaní miezd upravujú kvalitatívne ukazovatele, primeranosť prírastku miezd ku kvalitatívnym ukazovateľom, výška regulačného odvodu, údaje na jeho výpočet, splatnosť odvodu, spôsob jeho úhrady a hodnotené obdobie,
15.vyhláška Štátnej plánovacej komisie č. 62/1966 Zb. o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov v znení zákona č. 1/1992 Zb.,
16.vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom v znení vyhlášky č. 200/1968 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 3/1991 Zb. a zákona č. 1/1992 Zb.,
17.vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní v znení zákona č. 188/1988 Zb.,
18.vyhláška Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí v znení vyhlášky č. 3/1991 Zb.,
19.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 121/1982 Zb. o niektorých úpravách pracovného času,
20.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 45/1987 Zb. o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom do 21 rokov veku v podzemí hlbinných baní v znení zákona č. 235/1992 Zb.,
21.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 95/1987 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi v znení zákona č. 235/1992 Zb.,
22.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 96/1987 Zb. o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi v znení vyhlášky č. 108/1989 Zb. a zákona č. 235/1992 Zb.,
23.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 196/1989 Zb. o pružnom pracovnom čase v znení zákona č. 1/1992 Zb.,
24.vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 18/1991 Zb. o iných úkonoch vo všeobecnom záujme,
25.výnos Federálneho ministerstva hospodárstva z 12. októbra 1990 o zákaze práce v podzemí hlbinných baní pre pracovníkov mladších ako 21 rokov (registrovaný v čiastke 77/1990 Zb.).
§ 256 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem § 5 ods. 2 až 5 a § 241 až 250, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.
Rudolf Schuster v. r.



Jozef Migaš v. r.



Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY STUPŇOV NÁROČNOSTI PRACOVNÝCH MIEST
Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami:
a)pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b)pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,
c)pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody,
d)pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,
e)pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
f)pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.
Príloha č. 1a k zákonu č. 311/2001 Z. z.
MALOOBCHODNÝ PREDAJ, PRI KTOROM MOŽNO ZAMESTNANCOVI NARIADIŤ ALEBO S NÍM DOHODNÚŤ PRÁCU V DŇOCH USTANOVENÝCH ZÁKONOM
1.maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
2.maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
3.maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
4.predaj cestovných lístkov,
5.predaj suvenírov,
6.predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Príloha č. 2 k zákonu č. 311/2001 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 206, 29. 7. 1991).
2.Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).
3.Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992).
4.Smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 216, 20. 8. 1994).
5.Smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 254, 30. 9. 1994) v znení smernice Rady 97/74/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 10, 16. 1. 1998) a smernice Rady 2006/109/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
6.Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 16. 1. 1998).
7.Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 18, 21. 1. 1997).
8.Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998).
9.Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 225, 12. 8. 1998).
10.Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175, 10. 7. 1999).
11.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
12.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
13.Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).
14.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 80, 23. 3. 2002).
15.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).
16.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
17.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28. 10. 2008).
18.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5. 12. 2008).
19.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 122, 16. 5. 2009).
20.Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010).
21.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28. 5. 2014).
22.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27. 5. 2014).
23.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov (Ú. v. EÚ L 263, 8. 10. 2015).
Peniaze

Pravidlá pre vianočné dôchodky. Kalkulačka pre vianočný príspevok pre dôchodcov k dôchodku

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Pravidlá pre vianočné dôchodky. Kalkulačka pre vianočný príspevok pre dôchodcov k dôchodku

Vianočný príspevok je solidárnou dávkou financovanou zo štátneho rozpočtu, ktorá je určená najmä nízkopríjmovým dôchodcom. Vianočný príspevok sa vypláca poberateľovi dôchodku , ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v predošlom roku. Vianočný príspevok vypláca Sociálna poisťovňa alebo v prípade prekvalifikovaných výsluhových dôchodkov iné relevantné štátne útvary a úrady ako štátnu sociálnu dávku.

Vianočný príspevok sa po splnení podmienok nároku na jeho výplatu vypláca aicky, bez potreby podania žiadosti.

Suma vianočného príspevku sa vypočíta nasledovne:

v roku 2014 
VP = 87,26 – 0, 18 * (D – ŽM),

VP – suma vianočného príspevku, 
D – suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov, 
ŽM – suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (pre rok 2017: 199,48 eura) 

Kalkulačku vianočného príspevku nájdete  tu.

Peniaze

Ako napísať stručný klasický štruktúrovaný profesný, profesijný alebo úradný životopis? Šablóna pre CV resumé, vzor životopisu zdarma online na stiahnutie doc (word), pdf.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Ako napísať stručný klasický štruktúrovaný profesný, profesijný alebo úradný životopis? Šablóna pre CV resumé, vzor životopisu zdarma online na stiahnutie doc (word), pdf.

Vytvoriť životopis (po slovensky s fotkou) môžete vykonať úpravou nasledovných predlôh:

  • štruktúrovaný životopis, šablóna – vzor do práce na stiahnutie word, doc
  • štruktúrovaný životopis, šablóna –  vzor do práce na stiahnutie pdf

Pravidlá pre vytvorenie úspešného profesionálneho  štruktúrovaného životopisu

Ako má vyzerať životopis a ako sa píše životopis do práce? Tvorba životopisu má svoje prísne pravidlá. Príklad pre životopis sa nachádza všade na internete. Avšak ktorá šablóna životopisu je tá správna a odskúšaná v praxi? Ako správne popísať osobné a vedomostné vlastnosti do profesionálneho životopisu?

Životopis s fotkou dodáva personalistovi ďalšie dodatočné informácie o vás. Fotka má byť reprezentatívna, tvárte sa dôveryhodne a buďte aj vhodne oblečený. Má to svoje výhody aj nevýhody. Ak ste personalistovi nesympatický môže vašu žiadosť o zamestnanie hneď zamietnuť, v praxi sa to stáva aj keď to nie je profesionálne. Opak sa tiež môže prihodiť. Osobne preferujem životopis s fotkou a odskúšal som ho osobne už niekoľkokrát v rámci Slovenska, Nemecka, Rakúska a Veľkej Británie. Životopis  musí hodnoverne, stručne a výstižne odrážať vaše základné vlastnosti a kvality z pohľadu možného budúceho zamestnávateľa. Upravte životopis tak, aby mu personalista zľahka a rýchlo porozumel. Nerozpisujte sa hlboko v detailoch, ktorým  by rozumel iba váš predošlý zamestnávateľ, avšak nezabudnite spomenúť veci, o ktorých si myslíte sú kľúčové pre pracovnú pozíciu o ktorú máte záujem. Ak ste už prekonali niekoľko predošlých zamestnaní, snažte sa neopakovať v životopise, inak vzbudíte dojem, že sa vám nechcelo napísať ani životopis (je to znak lenivosti). Svoj CV – životopis píšte tak, aby personalista hneď rozoznal vaše kvality. Napísanie dobrého profesionálneho štruktúrovaného životopisu niekedy zaberie niekoľko dní. Pozrite si podobné inzeráty pracovných ponúk a zistite aké osobné, vedomostné a profesionálne vlastnosti personalisti požadujú. Použitie a prispôsobte tieto požadované vlastnosti vo vašom životopise. Dĺžka štruktúrovaného životopisu má byť na maximálne 2 až 3 strany. Personalisti nemajú čas čítať romány. Ako záujmy uveďte niečo, čo môže pozitívne vykresliť vašu osobnosť. Snažte zvýrazniť, že ste samo motivovaná osoba čo vie pracovať v tíme a popíšte vaše dosiahnuté úspechy. Čo sa týka kontaktného emailu, uveďte email v tvare vášho krstného mena a priezviska. A nakoniec vaše vzdelanie a jazykové znalosti musia byť tiež popísané v životopise. To ako je váš štruktúrovaný profesijný životopis napísaný odzrkadľuje povahu a inteligenciu žiadateľa o prácu.   A hlavne nezabudnite na správnu gramatiku a pred odoslaním dôsledne si prečítajte to čo posielate!

Úradný životopis je stručné zosumarizovanie štruktúrovaného životopisu. Má rovnakú štruktúru ale je napísaný skrátene a  zrozumiteľne.

Peniaze

Aká je výška a suma minimálneho dôchodku? Kto má nárok na minimálny starobný dôchodok v roku 2019?

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Aká je výška a suma minimálneho dôchodku? Kto má nárok na minimálny starobný dôchodok v roku 2019?

Minimálny dôchodok teória:

Jeho účelom má zabezpečiť dôchodkcovi dostatočný príjem na takej úrovni, aby dôchodca nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Priznanie minimálneho dôchodku prebieha bez podania žiadosti a o jeho navýšení rozhodne Sociálna poisťovňa.

Minimálny dôchodok realita:

Reálny minimálny dôchodok neposkytne dostatočné finanačné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb dôchodcu. Jeho výška je primalá a núti dôchodcov aby boli okázaní na svojich blízkych.  Je to urážka dôstojnosti človeka ktorý celý pracoval. Stačí keď sa porovná životná úroveň dôchodcov v západných krajinách voči Slovensku. Odkázanosť na mininálny dôchodok bohužial vyusťuje do chudoby a následne do horšieho zdravotného stavu…

Každoročné zvyšovanie dôchodku je nedostačné a nesleduje naplno  nárast reálnych životných nákladov.

Nárok na minimálny dôchodok:

je splnený ak poistenec ak bol najmenej 30 rokov dôchodkovo poistený, suma poberaných všetkých dôchodkov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a žiadateľ požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok.

Zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má nárok každý kto poberá starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Minimálny dôchodok tabuľka v roku 2019:

Odpracované rokyNásobok životného minima Minimálny dôchodok  
 30   1,36   278,90 €  
 31   1,38   283,00 €  
 32   1,40   287,10 €  
 33   1,42   291,20 €  
 34   1,44   295,40 €  
 35   1,46   299,50 €  
 36   1,48   303,60 €  
 37   1,50   307,70 €  
 38   1,52   311,80 €  
 39   1,54   315,90 €  
 40   1,57   322,00 €  
 41   1,60   328,20 €  
 42   1,63   334,30 €  
 43   1,66   340,50 €  
 44   1,69   346,60 €  
 45   1,72   352,80 €  
 46   1,75   358,90 €  
 47   1,78   365,10 €  
 48   1,81   371,20 €  
 49   1,84   377,40 €  
 50   1,87   383,50 €  

 

Peniaze

Tabuľka bodovania diagnóz na invaliditu 2018, 2019. Nárok na čiastočný a plný invalidný dôchodok, diagnózy a tabuľky.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Tabuľka bodovania diagnóz na invaliditu 2018, 2019. Nárok na čiastočný a plný invalidný dôchodok, diagnózy a tabuľky.

Aký je zoznam diagnóz na invalidný dôchodok pre rok 2018, 2019?

Na vznik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu poistencovi stačí, aby bol uznaný za invalidného, mal dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného ešte pred vznikom invalidity.

Potrebná dĺžka dôchodkového poistenia poistenca:

  • do 20 rokov veku:  menej ako jeden rok
  • nad 20 rokov do 24 rokov: najmenej jeden rok
  • nad 24 rokov do 28 rokov: aspoň dva roky
  • nad 28 rokov do 34 rokov: najmenej päť rokov
  • nad 34 rokov do 40 rokov: najmenej osem rokov poistenia
  • nad 40 rokov do 45 rokov: aspoň desať rokov
  • nad 45 rokov najmenej 15 rokov.

Nárok na invalidný dôchodok mu nevznikne Ak poistenec podmienku nespĺňa horeuvedené obdobia poistenia.

Nárok na tento invalidný dôchodok nevznikne tomu, ktorý ku dňu vzniku invalidity spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Žiadateľ musí preukázať skutočnosti ktoré ho oprávňujú na invalidný dôchodok a jeho výplatu:

  • Potvrdenie o všetkých obdobiach bol evidovaný ako nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,
  • Doklad od dĺžke trvania zamestnania (evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie zamestnávateľa)
  •  potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990 v štátoch, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Žiadateľ podá písomnú žiadosť o invalidný dôchodok – tlačivo    na pobočke sociálnej poisťovne na začatie konania o priznanie invalidného dôchodku

Ak poistenec poberá náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské potom sa mu invalidný dôchodok sa nevypláca počas tohoto obdobia.

Invalidný dôchodok sa vypláca vopred každý mesiac to na účet, v hotovosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody

 Invalidný dôchodca môže poberať invalidnú penziu a zároveň aj pracovať pokiaľ nie je obmedzený svojím zdravotným stavom. Zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje nárok invalidných dôchodok a jeho výplatu a paralelné vykonávané zamestnanie.

Informácie vo formáte pdf: tabuľka, bodovanie diagnózy zoznam a bodovanie na invalidný dôchodok

 

 

 

 

Peniaze

Kedy mám nárok na podporu, dávku v nezamestnanosti? Aká je výška dávky v nezamestnanosti? Výpočet podpory, dávky v nezamestnanosti kalkulačka.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Kedy mám nárok na podporu, dávku v nezamestnanosti? Aká je výška dávky v nezamestnanosti? Výpočet podpory, dávky v nezamestnanosti kalkulačka.

Evidencia na úrade práce:

Prvou vecou čo treba urobiť je prihlásenie sa na úrad prace pričom treba podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Asi po troch týždňoch budete znova predvolaný na úrad práce kde dostanete potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzača o zamestnanie. Toto potvrdenie prinesiete do sociálnej poisťovne. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu a musí podať žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa Vás vyrozumie o stave Vašej žiadosti.

Kedy mám nárok na dávku podporu v nezamestnanosti?

Dôvod ukončenia pracovného pomeru sa neskúma na Slovensku.  V mnohých iných štátoch to však tak nie je. Ani druh pracovného pomeru nehrá rolu. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti ktoré trvá je šesť mesiacov.

Nárok na dávku či podporu v nezamestnanosti má ten  poistenec, ktorý v posledných štyroch rokoch (od januára 2018) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Dátum vyplatenia dávky, podpory v nezamestnanosti:

Sociálna poisťovňa  vypláca mesačne pozadu dávku v nezamestnanosti sa v lehote nej určenou. Dávky sa vyplácajú na účet alebo v hotovosti.

Výpočet podpory, dávky v nezamestnanosti:

Výška podpory v nezamestnanosti je určená ak 50% hrubej mzdy za posledné dva roky. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní je 929,50 eur (ak 30 dní potom 899,60 eur).

Výška mzdy31 dní30 dní28 dní
400 €203,90 €197,30 €184,20 €
500 €254,80 €246,60 €230,20 €
600 €305,80 €295,90 € 276.20 € 
700 €356,80 €345,30 € 322.20 € 
800 €407,70 €394,60 €368,30 €
900 €458,70 €443,90 €414,30 €
1 000 €509,60 €493,20 €460,30 €
1 200 €611,60 €591,80 €552,40 €

Peniaze

Minimálna mzda Slovensko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a iné členské štáty v EU.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Minimálna mzda Slovensko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a iné členské štáty v EU.

Od 1. 1. 2019 je minimálna mzda vo výške 520 € za mesiac na Slovensku  pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

V rámci EU existujú rozdiely sú vo výške minimálnych miezd medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie (EÚ).

Nasledovná tabuľka obsahuje štatistiku minimálnych národných miezd. Národná minimálna mzda sa väčšinou vzťahuje na všetkých zamestnancov alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov v danej krajine. Jej veľkosť je stanovená zákonom danej krajiny, často po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo priamo na základe národnej medzi sektorovej dohody.

Minimálne mzdy sa vo všeobecnosti uvádzajú ako mesačné  hrubé príjmy to znamená  pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnanci čo sa odlišuje v jednotlivých krajinách.

Národné minimálne mzdy zverejňujú raz do roka a to 1. januáru a 1. júlu každého roka.

V januári 2017 bola národná minimálna mzda definovaná v 22 z 28 členských štátov EÚ okrem  Dánska, Talianska, Cyprusu, Rakúska, Fínska a Švédska. Minimálne mesačné mzdy v jednotlivých členských štátoch sa výrazne odlišujú  sú od 235 EUR v Bulharsku až do  1 999 EUR v Luxembursku.

Rozdiel vo výške minimálnej mzdy medzi krajinami je oveľa menší, ak sa zohľadnia rozdiely v cenových hladinách s použitím parít kúpnej sily (PKS) pre výdavky domácností na konečnú spotrebu. Členské štáty EÚ možno rozdeliť do troch rôznych skupín na základe výšky národných hrubých mesačných minimálnych miezd vyjadrených v štandarde kúpnej sily (PPS).

  • Prvá skupina kde PPS je pod 560: Bulharsko, Rumunsko a Lotyšsko; ich národné minimálne mzdy sa pohybovali od 501 PPS v Bulharsku do 553 PPS v Lotyšsku.
  • Druhá skupina kde PPS je vyššie ako 560 PPS, ale nižšie ako 1 050 PPS: Litva, Česká republika, Estónsko, Slovensko, Chorvátsko, Maďarsko, Portugalsko, Grécko, Poľsko, Španielsko, Malta a Slovinsko. Ich národné minimálne mzdy sa pohybovali od 625 PPS v Litve do 1 012 PPS v Slovinsku.
  • Tretia skupina, v kde PPS je vyššie ako 1 050 PPS: Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Nemecko a Luxembursko. Ich národné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 236 PPS v Spojenom kráľovstve do 1 659 PPS v Luxembursku.
 KrajinaJanuár 2008Január 2018Priemerný ročný rast %
Bulharsko1122618,8
Litva2324005,6
Rumunsko13940811,4
Lotyšsko2304306,5
Maďarsko2724455,0
Chorvátsko3804622,1
Česká republika3004784,7
Slovensko2414807,1
Estónsko2785006,0
Poľsko3135034,8
Portugalsko4976773,1
Grécko794684-1,5
Malta6177481,9
Slovinsko5398434,6
Španielsko7008592,1
Spojené kráľovstvo1 2421 4011,2
Nemecko 1 498 
Francúzsko1 2801 4981,6
Belgicko1 3101 5631,8
Holandsko1 3351 5781,7
Írsko1 4621 6141,0
Luxembursko1 5701 9992,4

zdroj: eurostat

Prvá skupina: minimálna mzda Bulharsko, Litva, Rumunsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Česká republika, Slovensko.

Druhá skupina: minimálna mzda Estónsko, Poľsko, Portugalsko, Malta, Slovinsko, Španielsko.

Tretia skupina: minimálna mzda Nemecko, Luxembursko, Írsko, Holandsko, Belgicko a Spojené kráľovstvo.

Peniaze

Nárok na stravný lístok. Stravné lístky zákon. Výška stravného, maximálna a minimálna hodnota stravných lístkov 2019

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Nárok na stravný lístok. Stravné lístky zákon. Výška stravného, maximálna a minimálna hodnota stravných lístkov 2019

Stravné lístky

Zákonník práce §152 ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť svojím zamestnancom stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy. Stravovanie ma byť poskytnuté priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Nárok na poskytnutie stravy platí ak pracovník pracuje viac ako štyri hodiny.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodnú ako sa stravovacia povinnosť zabezpečí a to pomocou:

  • Poskytnutím teplej vhodnej stravy a nápoja v blízkosti pracoviska.
  • Stravovaním vo vlastnom firemnom stravovacom zariadení.
  • Zamestnávateľ poskytne stravné lístky zamestnancovi.

Zamestnávateľ musí poskytnúť prestávku na stravovanie počas pracovnej doby po uplynutí 4 hodín práce. Nesmie sa poskytnúť až po skončení pracovnej doby. Ak zamestnanec pracuje dlhšie ako 11 hodín zamestnávateľ by mal poskytnúť príspevok na druhé teplé jedlo avšak nie je to povinnosťou pre zamestnávateľa.

Nárok na stravné lístky samozrejme zaniká počas obdobia pracovnej neschopnosti alebo dovolenky

Výška minimálneho stravného stravného lístka je 3,6 Eura z ktorého zamestnávateľ hradí minimálne 55% a zamestnanec si doplatí zvyšok 45%. Maximálne však môže byť hodnota stravného alebo stravného lístka 4,80 Euro.

Ak sa stravné poskytuje v hotovosti potom sa to zdaňuje ako druh mzdy 19 %.

Stravné lístky SZČO si môžu uplatniť v daňových výdavkoch do sumy maximálne 4,8 Eura za každý odpracovaný deň aj počas víkendu.

Eminent stravných lístkov predá zamestnávateľovi stravné lístky s províziou, ktorú zaplatí zamestnávateľ.

283/2002 Z. z.

§ 5 Stravné

(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)
(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.
(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas
a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.
(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.
(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.
(10) Suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.
(11) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [§ 4 ods. 1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), stravné zamestnancovi nepatrí.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

cena gastrolístkov, najvyššia maximálna a minimálna najnižšia  hodnota, cena, výška stravného lístka gastrolístka  na rok 2019, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, stravu, na stravovanie zamestnancov, stravná jednotka na deň pre zamestnancov,  zamestnanci gastrolístky hodnota, kedy mam nárok na stravne lístky, diéty, ako fungujú, kedy ma zamestnanec nárok na stravne lístky, koľko prispieva, platí  zamestnávateľ za stravný lístok, stravné lístky koľko platí zamestnávateľ podľa zákona, živnostník stravné na rok 2019 pre szčo, živnostníkov, zákon o gastrolístkoch, zvýšenie stravných lístkov, zvyšovanie stravného

Peniaze

Odvody z minimálnej mzdy 2019. Výška, platenie, výpočet odvodov a dane – zdravotné odvody do zdravotnej poisťovne, sociálne poistenie „sociálne odvody“ (sociálna poisťovňa) daň zo mzdy.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Odvody z minimálnej mzdy 2019. Výška, platenie, výpočet odvodov a dane – zdravotné odvody do zdravotnej poisťovne, sociálne poistenie „sociálne odvody“ (sociálna poisťovňa) daň zo mzdy.

Odvody z minimálnej mzdy tabuľka pre bezdetných / s jedným  alebo dvoma deťmi:

Odvody z minimálnej mzdy 2019

 ZamestnanecZamestnávateľ
Zdravotné poistenie:  
Vymeriavací základ420520
Zdravotné poistenie spolu (4% / 10%)16,852
   
Sociálne poistenie:  
Vymeriavací základ:520
Nemocenské poistenie (1,4%/1,4%):7,287,28
Starobné poistenie (4%/14%):20,872,8
Invalidné poistenie (3%/3%):15,615,6
Poistenie v nezamestnanosti (1% / 1%):5,25,2
Garančný fond (0%/0,25%):01,3
Rezervný fond (0%/4,75%):024,7
Úrazové poistenie (0%/0,8%):04,16
Sociálne poistenie spolu (9,4%/25,2%):48,88131,04
   
Odvody spolu:  
Odvody spolu (13,4%/35,2%):65,68183,04
   
Daň z príjmu:  
Mesačný základ dane:454,32 
Mesačná nezdaniteľná časť základu dane (NZČD):319,17 
Mesačný základ dane pred danením:135,15 
Daň z príjmu (19%/25%):25,67 
   
Bonus:  
Daňový bonus na dieťa:0/21,56/43,12 
   
Čistá mesačná mzda:  
Čistá mesačná mzda:471,77 / 450,21 / 471,77 
   
Mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca:  
Mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca: 703,04
Peniaze

Stupne náročnosti práce a ich príklady pre rok 2019. Čo znamená stupeň náročnosti pracovného miesta?

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Stupne náročnosti práce a ich príklady pre rok 2019. Čo znamená stupeň náročnosti pracovného miesta?

Povinnosti zamestnávateľa v priradení stupňa náročnosti pracovného miesta:

Zamestnávateľ má zo zákona povinnosť priradiť stupne náročnosti  práce každému pracovnému miestu v spoločnosti. Od stupňa náročnosti pracovného miesta závisí výška minimálnej mzdy každého zamestnanca.

Pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti práce musí zamestnávateľ posudzovať charakteristiku daného pracovného miesta čo sa týka rozsahu a náročnosti pracovných povinností každého zamestnanca. Inak povedané čím náročnejšia a zodpovednejšia práca, tým viac za ňu zamestnanec dostane zaplatené.

Stupeň náročnosti a jeho vzťah k minimálnej mzde:

Pokiaľ odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyplácať mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku pre daný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta podľa zákonníka práce. Toto však platí pre súkromný sektor nakoľko minimálnu mzdu štátnych zamestnancov upravujú iné osobitné predpisy.

Kritéria pri určovaní konkrétneho stupňa náročnosti pracovného miesta:

  • zodpovednosť
  • náplň práce
  • náročnosť práce
  • potrebné vzdelanie

Sadzby od 1. januára 2019:

Sadzby minimálnych mzdových nárokov pre stupne náročnosti pracovných miest odvodené z minimálnej mzdy pomocou koeficientov minimálnej mzdy:

Stupeň náročnosti prac. miesta Koeficient minimálnej mzdy Hodinové sadzby v € pre ustanovený pracovný čas v hodinách za týždeňMesačne  v € 
40 hod.38,75 hod.37,5 hod.
112,7592,8482,9429520
21,23,31083,41763,5315624
31,43,86263,98724,1201728
41,64,41444,55684,7087832
51,84,96625,12645,2973936
625,5185,6965,88591040

 

Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest príklady:

 

Stupeň náročnosti práceTyp povolania
1upratovačka, chyžná, skladník, robotník , vrátnik
2pokladník, pomocná kuchárka, administratívny pracovník
3zdravotná sestra, hlavný kuchár, účtovník, majster
4hlavný účtovník, inštruktor autoškoly, team leader
5lekár, manažér výroby, vedúci oddelenia
6výkonný riaditeľ, generálny riaditeľ, primár

 

1. stupeň náročnosti práce: Základné manipulačné alebo prípravné práce podľa postupov alebo pokynov nadriadeného: upratovačka, chyžná, skladník, robotník , vrátnik.

2. stupeň náročnosti práce: Rutinné odborná práca alebo práca s hmotnou zodpovednosťou a jednoduché remeselné činnosti ako aj práca v zdravotníctve: administratívny pracovník, predavačka pokladník, pomocná kuchárka.

3. stupeň náročnosti práce: Tu patria menej zložité práce, tvorivé remeselnícke práce, zodpovednosť za zdravie iných osôb a práce so zvýšenou fyzickou námahou: zdravotná sestra, hlavný kuchár, účtovník, majster.

4. stupeň náročnosti práce: Práca kde sa vyžaduje zvýšená psychická námaha, manažérske a riadiace funkcie ako aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

5. stupeň náročnosti práce: Tvorivé a metodické práce vyžadujúce so zvýšenou psychickou odolnosťou pre mimoriadne náročným pracovný proces so zložitými postupmi: lekár, manažér výroby, vedúci oddelenia.

6. stupeň náročnosti práce: Tvorivé úlohy riešené neobvyklým spôsobom, kde sa vyžaduje vysoká mieru zodpovednosti: výkonný riaditeľ, generálny riaditeľ, primár.

Peniaze

Zákonník práce dovolenka. Výpočet nároku na dovolenku kalkulačka, nárok v skúšobnej dobe, krátenie dovolenky počas pn, čerpanie a preplatenie dovolenky výpočet.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Zákonník práce dovolenka. Výpočet nároku na dovolenku kalkulačka, nárok v skúšobnej dobe, krátenie dovolenky počas pn, čerpanie a preplatenie dovolenky výpočet.

Dovolenka nárok

Každý zamestnanec má nárok na dovolenku zo zákona za príslušný kalendárny rok pričom a to za podmienky, že jeho pracovný pomer trval nepretržite u zamestnávateľa celý kalendárny rok, alebo musí mať odrobených aspoň min. 60 dní počas časti tohto roka. Za každých odpracovaných 21 dní v práci môžete čerpať 1/12 ročného základu. Dovolenka nesmie byť menej ako 4 týždne podľa zákona. To znamená, že po 60. dňoch si môže zamestnanec vybrať aj celú dovolenku a nie iba pomernú časť.

Inak povedané počas skúšobnej doby zamestnanec môže čerpať dovolenku len so súhlasom zamestnávateľa.

Ak zamestnanec má  preukáže, že do konca kalendárneho roka dovŕši 15 rokov trvania pracovného pomeru od 18. roku veku, potom jeho najnižšia celoročná výmera dovolenky bude predstavovať najmenej 5 týždňov. Ak niekto pracoval od 18. roku života, potom tento nárok nastáva, keď osoba dosiahne 33 rokov svojho života. Nezabudnite zamestnávateľa na túto skutočnosť upozorniť, lebo zo zákona nemá povinnosť tieto okolnosti preskúmavať!

Koľko je počet dní dovolenky pre štátnych zamestnancov? Ak ste  štátnym zamestnancom potom máte nárok na 25 dní dovolenky po dosiahnutí 33 rokov, môžete čerpať dovolenku minimálne 30 dní.

Dovolenka slúži na regeneráciu zamestnanca pričom počas čerpania dovolenky dostáva zamestnanec plat. Počas čerpania dovolenky zamestnanec dostáva plat, ktorý sa vypočíta z priemernej predchádzajúcej mzdy.

Zamestnanci, ktorí pracujú pri zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých prácach majú nárok na dodatkovú dovolenku.

V prípade dlhodobej práceneschopnosti – pn, zamestnanca zamestnávateľ môže mu skrátiť nárok na dovolenku.  Ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní potom následne za prvých 100 dní práceneschopnosti môže zamestnávateľ počas dočasnej práceneschopnosti skrátiť dovolenku o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní. Nárok na dovolenku sa nekráti ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca bola v dôsledku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Avšak aj po skrátení dovolenky musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi dovolenku minimálne v dĺžke jedného týždňa.

Aké sú pravidlá pre prenesenie dovolenky? Platí, že zamestnanec by mal vyčerpať dovolenku v príslušnom kalendárnom roku a neprenášať ju. Nevyčerpanú dovolenku z predošlého roka je možné preniesť do nasledujúceho roka. Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi túto prenesenú dovolenku, aby ju vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Avšak povinnosť vyčerpať prenesenú dovolenku nasledovný rok neplatí ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu materskej, rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz a výkonu verejnej funkcie.  V tomto prípade sa dovolenka prenáša až po skončení spomenutých dôvodov.

Zamestnanec pracujúci na hlavný pracovný pomer má nárok na dovolenku v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Koľko to je Vám poskytne nasledovná kalkulačka na výpočet pomernej časti dovolenky počas roku vypočíta koľko dní dovolenky Vám ešte v danom roku zostáva:

Nárok na dovolenku kalkulačka:

§ 100 Dovolenka

Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a)  dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b)  dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

§ 101 Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
§ 102 Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
§ 103 Základná výmera dovolenky
(1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
(2) Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
(3) Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy, trénera športovej školy, trénera športovej triedy, korepetítora, zahraničného lektora, vychovávateľa a dovolenka odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
§ 104 Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 104a Dovolenka pri pružnom pracovnom čase

Ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

§ 105 Dovolenka za odpracované dni

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka

§ 106
(1) Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
(2) Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa tohto zákona považuje zamestnanec, ktorý
a) trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b) je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
c) je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d) pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e) pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
f) vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
g) pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
(3) Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
§ 107
Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy; táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.

§ 109 Krátenie dovolenky

(1) Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu
a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b) čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
d) dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
(2) Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.
(3) Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
(4) Pri krátení dovolenky podľa odseku 1 sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
(5) Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
(6) Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov ustanovených v odseku 3.
(7) Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Spoločné ustanovenia o dovolenke

§ 110
(1) Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.
(2) Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.
§ 111
(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
(3) Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.
(4) Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
(5) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
§ 112
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.
(2) Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(3) Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
(4) Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do dovolenky, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň.
§ 113
(1) Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
(2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
(3) Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
(4) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
(5) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
§ 114 Ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1).
§ 115 Ak bol zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce pre iného užívateľského zamestnávateľa, poskytne mu dovolenku alebo jej časť tento zamestnávateľ. Ak nevyčerpá zamestnanec dovolenku pred skončením dočasného pridelenia, poskytne mu ju zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil.
§ 116
(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
§ 117 Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

Peniaze

Životné minimum pre rok 2019. Výpočet, výška, suma životného minima.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Životné minimum pre rok 2019. Výpočet, výška, suma životného minima.

Životné minimum definícia a každoročná úprava:

Životné minimum predstavuje minimálnu hranicu finančných príjmov fyzickej osoby, pod ktorou  sa osoba ocitne v hmotnej núdzi. Táto suma slúži iba na prežitie a mala by vykryť základné ľudské potreby ako je jedlo, ošatenie a bývanie. Je jasné že prezentované životné minimum je utópia a výsmech realite a nikto z takejto finančnej sumy ako je životné minimum nemôže prežiť.

Štát sumu životného minima každoročne upravuje vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Jeho úprava je prepočítaná  na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa údajov  Štatistického úradu SR.

Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa Štatistického  úradu Slovenskej

Rozhodujúcim obdobím , za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

Výpočet výšky životného minima (platné od 1. Júla 2017):

  • 199,48 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
  • 139,16 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
  • 91,06 € mesačne pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Príklady pre výpočet súm životného minima:

  • Životné minimum jednotlivca (plnoletej fyzickej osoby): 199,48 € mesačne.
  • Životné minimum jednotlivca (plnoletej fyzickej osoby) a jedného nezaopatreného dieťaťa: 199,48 € + 91,06 € = 290,54 € = 290,54 € mesačne.
  • Životné minimum jednotlivca (plnoletej fyzickej osoby) a jedného zaopatreného plnoletého dieťaťa do 18 rokov veku: 199,48 € + 91,06 € = 290,54 € = 290,54 € mesačne.Životné minimum dvojice bez detí: 199,48 € + 139,16 € = 338,64 € = 338,64 € mesačne.
  • Životné minimum dvojice s jedným  nezaopatreným dieťaťom: 199,48 € + 139,16 € + 91,06 € = 429,70 € =429,70 € mesačne.
  • Životné minimum pre dvojicu a tri nezaopatrené deti: 199,48 € + 139,16 € + 91,06 € + 91,06 € + 91,06 € = 611,82 € mesačne.
  • Životné minimum dvojice s jedným zaopatreným neplnoletým dieťaťom (dieťa do 18 rokov veku) a jedným nezaopatreným dieťaťom: 199,48 € + 139,16 € + 91,06 € + 91,06 € = 520,76 € mesačne.
Peniaze

Dávka a pomoc v hmotnej núdzi výpočet, podmienky pre rok 2018 na Slovensku.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Dávka a pomoc v hmotnej núdzi výpočet, podmienky pre rok 2018 na Slovensku.

Pomoc v hmotnej núdzi:

Hmotná núdza nastáva, kedy celkový príjem členov domácnosti je pod hodnotou  životného minima.  Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za predpokladu, že  členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť lepší príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práv k majetku, alebo uplatnením nárokov. Pomoc v hmotnej núdzi môže byť vo viacerých formách.

Pravideľná dávkaa jej výška v hmotnej núdzi:

  • u jednotlivca 61,60 € mesačne,
  • u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 117,20 € mesačne,
  • u jednotlivca s viac ako 4 deťmi 171,20 € mesačne,
  • u dvojice bez detí 107,10 € mesačne,
  • u dvojice s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 160,40 € mesačne,
  • u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 216,10 € mesačne.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi:

Členom domácnosti, ktorým dostávajú pomoc v hmotnej núdzi, je možné poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti a podobne.

Pomoci v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi sa môžu poskytnúť naraz.

Výška jednorázovej dávky:

Jednorazovú dávku možno sa priznáva najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima  počas celého roka.

Peniaze

Priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve 2018 a 2019 na Slovensku (štatistický úrad Slovensko).

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve 2018, 2019 na Slovensku (štatistický úrad Slovensko).

Priemerná mzda na Slovensku je definovaná ako aritmetický priemer vypočítaný zo všetkých miezd na Slovensku.  Štatisticky platí, že 70% ľudí má menší plat ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.

Priemerná mzda – plat  dosiahla v roku 2017 podľa štatistického úradu  hodnotu 954 €.

Priemerná mzda za rok 2018 bola  1004 €. 

Výška priemernej mzdy sa postupne Slovensku zvyšuje každým rokom a to v dôsledku inflácie. Vyšší priemerný plat budúci rok neznamená aicky vyššiu životnú úroveň.

Rok  Priemerná mzda
2019~1057 €  
20181004 €  
 2017  954 €  
 2016   912 €  
 2015   883 €  
 2014   858 €  
 2013   824 €  
 2012   805 €  
 2011   786 €  
 2010   769 €  
 2009   745 €  

 

 

Peniaze

Aký kód majú banky? Kódy bánk zoznam.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Aký kód majú banky? Kódy bánk zoznam.

Nájdete tu všetky slovenské banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré pôsobia na území Slovenska. Ku každej banke je pridelený jej bankový kód:

Kód banky 5200. Banka: OTP Banka Slovensko, a.s.
Kód banky 200. Banka: Všeobecná úverová banka, a.s.
Kód banky 900. Banka: Slovenská sporiteľňa, a.s.
Kód banky 720. Banka: Národná banka Slovenska
Kód banky 1100. Banka: Tatra banka, a. s.
Kód banky 1111. Banka: UniCredit Bank Slovakia, a.s.
Kód banky 3000. Banka: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
Kód banky 3100. Banka: VOLKSBANK Slovensko, a.s.
Kód banky 5900. Banka: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
Kód banky 6500. Banka: Poštová banka, a.s.
Kód banky 7300. Banka: ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky
Kód banky 7500. Banka: Československá obchodná banka, a.s.
Kód banky 7930. Banka: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
Kód banky 8020. Banka: Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., pobočka zahr. banky
Kód banky 8050. Banka: COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, Bratislava
Kód banky 8100. Banka: Komerční banka Bratislava, a.s.
Kód banky 8120. Banka: Privatbanka, a.s.
Kód banky 8130. Banka: Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky
Kód banky 8160. Banka: EXIMBANKA SR
Kód banky 8170. Banka: ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s.
Kód banky 8180. Banka: Štátna pokladnica
Kód banky 8300. Banka: HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky
Kód banky 8320. Banka: J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky
Kód banky 8330. Banka: Fio banka, a.s. pobočka zahraničnej banky
Kód banky 8350. Banka: The Royal Bank of Scotland N.V., pobočka zahraničnej banky
Kód banky 8360. Banka: BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike
Kód banky 8370. Banka: Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike
Kód banky 8410. Banka: ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky

Zoznam českých bánk a stavebných sporiteľní, hypotékových bank a pobočiek zahraničných bank v Českej republike. Ku každej banke je pridelený jej bankový kód:

Kód banky 3030. Banka: Air Bank
Kód banky 2230. Banka: AXA Bank Europe
Kód banky 0. Banka: Bank Gutmann Aktiengesellschaft
Kód banky 2020. Banka: Bank of Tokyo
Kód banky 6210. Banka: BRE Bank
Kód banky 2600. Banka: Citibank Europe
Kód banky 6200. Banka: COMMERZBANK Aktiengesellschaft
Kód banky 5000. Banka: Crédit Agricole Corporate and Investment Bank
Kód banky 710. Banka: Česká národní banka
Kód banky 800. Banka: Česká spořitelna
Kód banky 8090. Banka: Česká exportní banka
Kód banky 7960. Banka: Českomoravská stavební spořitelna
Kód banky 4300. Banka: Českomoravská záruční a rozvojová banka
Kód banky 300. Banka: Československá obchodní banka (Poštovní spořitelna)
Kód banky 7910. Banka: Deutsche Bank Aktiengesellschaft Filiale Prag
Kód banky 6100. Banka: Equa bank
Kód banky 2210. Banka: Evropsko
Kód banky 2010. Banka: Fio banka
Kód banky 6300. Banka: Fortis bank SA/NV
Kód banky 600. Banka: GE Money Bank
Kód banky 8150. Banka: HSBC Bank
Kód banky 2100. Banka: Hypoteční banka
Kód banky 3500. Banka: ING Bank
Kód banky 5800. Banka: J&T Banka
Kód banky 100. Banka: Komerční banka
Kód banky 4000. Banka: LBBW Bank CZ
Kód banky 7990. Banka: Modrá pyramida stavební spořitelna
Kód banky 8040. Banka: Oberbank AG
Kód banky 2240. Banka: Poštová banka
Kód banky 6000. Banka: PPF banka
Kód banky 8200. Banka: PRIVAT BANK AG de Raiffeisenlandesbank Oberösterreich
Kód banky 7950. Banka: Raiffeisen stavební spořitelna
Kód banky 5500. Banka: Raiffeisenbank
Kód banky 8030. Banka: Raiffeisenbank im Stiftland eG pobočka Cheb
Kód banky 8211. Banka: Saxo Bank
Kód banky 8060. Banka: Stavební spořitelna České spořitelny
Kód banky 5400. Banka: The Royal Bank of Scotland
Kód banky 2700. Banka: UniCredit Bank Czech Republic
Kód banky 6800. Banka: Volksbank CZ
Kód banky 9999. Banka: Volksbank Löbau
Kód banky 6700. Banka: Všeobecná úverová banka
Kód banky 7940. Banka: Waldviertler Sparkasse von 1842
Kód banky 7970. Banka: Wüstenrot – stavební spořitelna
Kód banky 7980. Banka: Wüstenrot hypoteční banka
Kód banky 2310. Banka: ZUNO BANK

Najväčšie rakúske banky, ich pobočky a bankové kódy:

Kód banky 19960. Banka: Adria Bank AG
Kód banky 19330. Banka: Allianz Investmentbank AG
Kód banky 36791. Banka: AlpenBank AG
Kód banky 19160. Banka: Anglo Irish Bank (Austria) AG
Kód banky 19820. Banka: Austria Wirtschaftsservice Gesellschaft m.b.H.
Kód banky 19970. Banka: Banco do Brasil AG
Kód banky 12000. Banka: Bank Austria Creditanstalt AG
Kód banky 51000. Banka: Bank Burgenland
Kód banky 18130. Banka: Bank für Ärzte und Freie Berufe
Kód banky 16000. Banka: Bank für Tirol und Vorarlberg AG
Kód banky 19140. Banka: Bank Gutmann AG
Kód banky 19530. Banka: Bankhaus Carl Spängler & Co. AG
Kód banky 19380. Banka: Bankhaus Denzel AG
Kód banky 19520. Banka: Bankhaus Krentschker & Co. AG
Kód banky 19190. Banka: Bankhaus Schelhammer & Schattera AG
Kód banky 18800. Banka: BankPrivat AG
Kód banky 19999. Banka: Bank Sal Oppenheim Jr. & Cie (Östereich) AG
Kód banky 19500. Banka: Bank Vontobel Östereich
Kód banky 19220. Banka: Bank Winter & Co. AG
Kód banky 19950. Banka: Bausparkasse Wustenrot AG (Salzburg)
Kód banky 14000. Banka: BAWAG P.S.K. Bank fur Arbeit und Wirschaft und Osterreichische Postparkasse AG
Kód banky 17000. Banka: BKS Bank AG
Kód banky 19600. Banka: Capital Bank
Kód banky 19120. Banka: Capital Bank International
Kód banky 18140. Banka: Citibank International Plc – Austria Branch
Kód banky 74300. Banka: Coface Austria Bank AG
Kód banky 19900. Banka: Commerzbank (Schweiz) AG Private Banking
Kód banky 19620. Banka: Commerzialbank Mattersburg im Burgenland
Kód banky 76520. Banka: Constantia Privatbank AG
Kód banky 19470. Banka: Crédit Suisse (Luxembourg) S.A., Zweigniederlassung Österreich
Kód banky 19650. Banka: DenizBank AG
Kód banky 19100. Banka: Deutsche Bank AG, Filial Wien
Kód banky 18175. Banka: Dexia Kommunalkredit Bank AG
Kód banky 19250. Banka: direktanlage.at
Kód banky 19675. Banka: Dresdner Bank A.G., Niederlassung Wien
Kód banky 18700. Banka: ecetra Central European e
Kód banky 20111. Banka: Erste Bank
Kód banky 19340. Banka: European American Investment Bank AB
Kód banky 19945. Banka: Europe Arab Bank Plc., Austria Branch
Kód banky 73100. Banka: FactorBank Aktiengesellschaft
Kód banky 19840. Banka: Fidis Bank Gesellschaft m.b.H.
Kód banky 18100. Banka: Fortis Bank S.A./N.V. Niederlassung Österreich
Kód banky 19810. Banka: GE Money Bank GmbH
Kód banky 18400. Banka: Generali Bank AG
Kód banky 52000. Banka: Hypo
Kód banky 19210. Banka: ING
Kód banky 73600. Banka: Intermarket Bank AG
Kód banky 18200. Banka: International Bank fur Außenhandel AG
Kód banky 19150. Banka: Kathrein & Co. Privatgeschäftsbank AG
Kód banky 19660. Banka: Kommunalkredit Depotbank AB
Kód banky 19460. Banka: LGT Bank (Österreich) AG
Kód banky 19320. Banka: M & A Privatbank AG
Kód banky 19240. Banka: Meinl Bank AG
Kód banky 76090. Banka: NÖ Burgschaften GmbH
Kód banky 15000. Banka: Oberbank AG
Kód banky 19800. Banka: Österreichischer Exportfonds GmbH
Kód banky 10000. Banka: Österreichische Kontrollbank AG
Kód banky 18190. Banka: Österreichische Verkehrskreditbank AG
Kód banky 40000. Banka: Österreichische Volksbank AG
Kód banky 19170. Banka: Partner Bank AG
Kód banky 19510. Banka: Privatinvest Bank AG
Kód banky 60000. Banka: PSK Bank
Kód banky 30000. Banka: Raiffeisen Zentralbank AG
Kód banky 19200. Banka: Schoellerbank AG
Kód banky 18150. Banka: Société Générale, Zweigniederlassung Wien
Kód banky 74200. Banka: Spar
Kód banky 46660. Banka: SPARDA Bank AG
Kód banky 75100. Banka: State Street Bank GmbH, Niederlassung Wien
Kód banky 20815. Banka: Steiermärkische Bank und Sparkassen AG
Kód banky 19430. Banka: UBS (Luxembour) S.A., Niederlassung Österreich
Kód banky 20151. Banka: UniCredit CAIB AG
Kód banky 19690. Banka: VakifBank International AG
Kód banky 18600. Banka: Volkskreditbank AG
Kód banky 19940. Banka: VTB Bank (Austria) AG
Kód banky 19880. Banka: Western Union Bank
Kód banky 19440. Banka: Wiener Privatbank Immobilieninvest AG

Peniaze

Aké sú rozmery pre obálky? Obálka C0, C1, C2, C3, C4, C5, C6, C7 a C8. Veľkosti a rozmery obálok a ich tabuľka.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Aké sú rozmery pre obálky? Obálka C0, C1, C2, C3, C4, C5, C6, C7 a C8. Veľkosti a rozmery obálok a ich tabuľka.

Veľkosti série C boli zavedené aby zadefinovali veľkosti obálok vhodných pre veľkosti papiera série A.

Tabuľka veľkosti pre papier série C – C0, C1, C2, C3, C4, C5, C6, C7 a C8:

veľkosťšírka x výška (mm) 
C0917 x 1297 mm
C1648 x 917 mm
C2458 x 648 mm
C3324 x 458 mm
C4229 x 324 mm
C5162 x 229 mm
C6114 x 162 mm
C781 x 114 mm
C857 x 81 mm
C940 x 57 mm
C1028 x 40 mm

pozn. pozrite ešte formáty papieru.

Peniaze

Aké sú formáty a rozmery papiera? Rozmer a veľkosť papiera a výkresu pre A0, A1, A2,A3, A4, A5, A6, A7 a A8. Veľkosti pre výkres a papier formát.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Aké sú formáty a rozmery papiera? Rozmer a veľkosť papiera a výkresu pre A0, A1, A2,A3, A4, A5, A6, A7 a A8. Veľkosti pre výkres a papier formát.

Medzinárodné veľkosti papiera a jeho formáty:

Na nasledovných riadkoch vysvetlíme súčasné medzinárodné štandardné veľkosti papiera na ktoré sa vzťahuje norma ISO 216 a ukážeme grafy veľkosti formátov papiera, ktoré umožnia rýchle vyhľadávanie podľa veľkosti.

Ak hľadáte konkrétnu veľkosť konkrétneho papierového formátu, tieto sú k dispozícii na nasledujúcich stránkach:

  • A formát veľkosti papiera
  • B formát veľkosti papiera
  • C formát veľkosti papiera – obálky

Rozmery ISO papiera a jeho pomery strán pre A0, A1, A2,A3, A4, A5, A6, A7 a A8:

ISO norma pre veľkosti papiera A je založená na tom, že nový menší rozmer formátu je odvodený od rozmeru, ktorý vznikne poskladaním na polovicu väčšieho formátu.

Tento systém rozmerov umožňuje rôzne užitočné použitie v praxi ako napríklad zväčšovanie a zmenšenie obrázkov bez akýchkoľvek obmedzení alebo okrajov.

Matematiky  pomery strán majú vlastnosť, že pomer dĺžky k šírke je druhá odmocnina čísla 2.

A papier format
A papier format

Tabuľka veľkosti pre papier série A – A0, A1, A2, A3, A4, A5, A6, A7 a A8:

veľkosťšírka x výška (mm)
A01682 x 2378 mm
A01189 x 1682 mm
A0841 x 1189 mm
A1594 x 841 mm
A2420 x 594 mm
A3297 x 420 mm
A4210 x 297 mm
A5148 x 210 mm
A6105 x 148 mm
A774 x 105 mm
A852 x 74 mm
A937 x 52 mm
A1026 x 37 mm

 

Veľkosť formátu papiera a jeho formálna definícia:

Definícia rozmerov papiera A podľa normy ISO 216 je založená na nasledujúcom základe:

  • Pomer dĺžky ku šírke je 1,4142
  • Veľkosť A0 má rozlohu 1 m2.
  • Každá nasledujúca veľkosť A (n) je definovaná ako A (n-1) rez v polovici rovnobežnej s jej kratšími stranami.
  • Štandardná dĺžka a šírka každej veľkosti sa zaokrúhli na najbližší milimeter.

Rozšírenia – Veľkosti papiera pre B0, B1, B2, B3, B4, B5, B6, B7 a B8:

Existujú niektoré požiadavky týkajúce sa veľkostí papiera, kde séria A nie je vhodná kedy je treba vziať do úvahy veľkosti papiera rozmerov B. Aby sme vysvetlili dôvody za pomerov strán B formátov, budeme potrebovať trochu viac matematiky.
Štandardy papiera série B sú tiež založené na pomere strán 1: 2, avšak s cieľom poskytnúť veľkosti, ktoré nie sú pokryté sériou A sú dĺžka a šírka veľkosti B (n) definované ako geometrický priemer veľkosti A (n) a veľkosti A (n-1).

Poznámka: Geometrický priemer dvoch čísel je druhá odmocnina produktu týchto dvoch čísel. napr. Geometrický priemer 6 a 4 je odmocnina z (6×4) alebo druhá odmocnina 24 Výhodou použitia geometrického priemeru je to, že faktor zväčšenia medzi veľkosťami A1 a B1 je rovnaký ako faktor, ktorý sa stupňuje B1 až A0.

Tabuľka veľkosti pre papier série B – B0, B1, B2, B3, B4, B5, B6, B7 a B8:

veľkosťšírka x výška (mm)
B01000 x 1414 mm
B1707 x 1000 mm
B2500 x 707 mm
B3353 x 500 mm
B4250 x 353 mm
B5176 x 250 mm
B6125 x 176 mm
B788 x 125 mm
B862 x 88 mm
B944 x 62 mm
B1031 x 44 mm

 

Peniaze

Motivácia zamestnancov vo firme cez zamestnanecké výhody – benefity pre zamestnancov.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Motivácia zamestnancov vo firme cez zamestnanecké výhody – benefity pre zamestnancov.

Benefity pre zamestnancov sú v podstate programy sociálneho zabezpečenia implementované mnohými organizáciami, ktoré sa starajú o základné potreby svojich zamestnancov. Programy zamestnaneckých benefitov – výhod zahŕňajú extra skupinové pripoistenie pre zdravie a stomatológiu, životné poistenie, dôchodkové pripoistenie, príspevok na škôlku a školu, sick day – extra preplácanie práceneschopnosti, platené dovolenky nad rámec zákona, podpora s presťahovaním, flexibilný pracovný čas, práca z domu, auto aj na súkromné účely, príspevok na dovolenku, preplatenie dopravy do práce, preplatenie športových aktivít, príspevok na bývanie.

Často s stretávame v slovenských a českých pracovných inzerátoch s nasledovnými „zamestnaneckými benefitmi“, ktoré by si žiaden zamestnávateľ neodvážil čo i len spomenúť v západných vyspelých krajinách pri hľadaní nových zamestnancov. Keby tak urobil strápnil by sa a stratil svoju reputáciu, lebo by ponúkal niečo čo by mal ponúkať ako samozrejmosť, prípadne tieto benefity majú taký malý význam pre zamestnca. Jedná sa o hlavne o tieto benefity: firemné akcie, nápoje zadarmo, vzdelávanie, mobilný telefón na súkromné účely, zamestnanecké zľavy, notebook aj na súkromné účely, strava nad rámec zákona, možnosť zamestnať cena rodiny na brigáde, príjemný kolektív a atmosféra, americká kultúra, stabilná práca v nadnárodnej spoločnosti, jazykové kurzy, odborné vzdelávanie a účasť na konferenciách, zdravotné poistenie, zľavy na produkty a služby spoločnosti, odchodné po odchode na dôchodok, ovocie na pracovisku, odkúpenie nepotrebného firemného majetku za zvýhodnených podmienok, pracovná prestávka pre kľúčových zamestnancov, odmeny pri pracovných a životných jubileách, mladý kolektív, možnosť pracovať nadčasy, šanca pracovať pre automobilovú spoločnosť, možnosť kariérneho rastu a podobné nezmysly, ktoré Vám neposkytnú hmatateľné výhody a ktoré iba opisujú bežné veci v každej spoločnosti. Bohužiaľ na Slovensku sa zamestnávatelia spoliehajú na to, že ľudia nevedia mnoho krát rozoznať skutočné zamestnanecké výhody od bludov. Dokonca slovenskí zamestnávatelia uvádzaju často zo zákona povinné plnenia ako benefity napr. zdravotné poistenie, preplácaná dovolenka, poskytnutie stravných lístkov alebo stravy.

Zamestnávatelia t.j. poskytovatelia zamestnaneckých benefitov – výhod ich neustále aktualizujú a dopĺňajú o ďalšie faktory ovplyvňujúce program zamestnaneckých výhod. Vyvíjajú a realizujú nové myšlienky založené na nových systémoch dávok, ktoré implementujú iné progresívne spoločnosti. Poskytujú svojim zamestnancom riešenia založené na potrebách. Tieto potreby závisia od mnohých faktorov, ako je funkcia práce a zodpovednosť zamestnanca, typ spoločnosti a počet zamestnancov.

Poskytnutie zamestnaneckých výhod hrá dôležitú úlohu v marketingovej stratégii spoločnosti na trhu práce. Každá spoločnosť sa zameriava na nábor nových zamestnancov a podniká kroky na ich podržanie v pracovnom pomere. Ak im zamestnávateľ neposkytne adekvátne výhody, zamestnanci môžu opustiť spoločnosť a zamestnať sa v inej, ktorá poskytuje lepšie zamestnanecké výhody.

Zamestnávatelia majú nárok na daňové odpočty na základe ich príspevku do programu zamestnaneckých výhod, zatiaľ čo zamestnancom sa nevyrúba žiadna daň z týchto dávok.

V súčasnom podnikateľskom prostredí je pre mnohé spoločnosti veľmi ťažké nájsť zamestnancov, ktorí vyhovujú konkrétnemu pracovnému profilu. Preto je veľmi dôležité zachovať si už existujúcich dobrých zamestnancov. Existuje veľa konkurencie na trhu a každá spoločnosť sa snaží získať špičkových odborníkov z konkurenčných spoločností s lákadlom vyšších platov a lepších výhod. V takomto prostredí sa budúci zamestnanci stávajú náročnejšími v očakávaní odmeňovania. Zvyčajne hľadajú viac ako len základný plat za odmenu za spoločnosť.

Filozofia strategických výhod – benefitov zamestnancov je preto založená na poskytovaní najlepších programov výhod pre zamestnancov, aby sa zabezpečilo, že budú naďalej pracovať pre svoju spoločnosť. Dobrý program výhod je nevyhnutný pre prilákanie a udržanie najlepších výkonných zamestnancov v každej spoločnosti. Programy zamestnaneckých výhod udržujú konkurencieschopnosť spoločnosti.

Riaditelia ľudských zdrojov sa často stretávajú s výzvami, v rámci ktorých sú povinní ponúkať a riadiť zamestnanecké výhody  ktoré sú prospešné pre zamestnanca a aj pre zamestnávateľa. Hlavným cieľom zamestnaneckých benefitov je, aby podporili lojalitu od zamestnancov a tým aj rast organizácie.

Pri strategickej implementácii programu zamestnaneckých výhod môže organizácia očakávať zníženú absenciu, nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť, menej pracovných úrazov a vyššiu produktivitu.

V dnešnom podnikateľskom prostredí nie je manažment rizika obmedzený iba na zabezpečenie organizácie pred trestnými činmi. Metódy prevádzky, riziká súvisiace s riadením a bezpečnosť zamestnancov sú tiež zahrnuté ako súčasť holistickej stratégie riadenia rizík. Tieto výhody tiež pomáhajú zabezpečiť vyššiu odbornú prípravu zamestnancov, čo zase zabezpečuje lepšiu a vyššiu produktivitu.

Stratégia zamestnaneckých výhod je navrhnutá po tom, ako organizácia uskutoční výskum, aby pochopila, aké výhody má ponúknuť. Následne riaditelia ľudských zdrojov organizácie vyberajú programy zamestnaneckých výhod pomocou prieskumov zamestnaneckých výhod.

Odporúča sa, aby stratégie zamestnaneckých benefitov boli navrhnuté a implementované v čase začatia nového podnikania a boli pravidelne prehodnocované. To tiež pomáha udržiavať si zamestnancov.

Peniaze

leasingová kalkulačka pre nové auto na lízing, výpočet splátky, podmienky bez akontácie a s akontáciou.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> leasingová kalkulačka pre nové auto na lízing, výpočet splátky,  podmienky bez akontácie a s akontáciou.

Auto na leasing

Auto na leasing

Leasing znamená keď prenajímateľ prenajíma niečoho nájomcovi. Predmet prejde do vlastníctva nájomcu až na konci leasingu a to za zostatkovú cenu.

Leasingová zmluva je uzatvorená medzi nájomcom a prenajímateľom.

Na začiatku prenajímateľ zaplatí akontáciu t.j. zálohu a potom pravidelne spláca leasing. Dôležitý je koeficient navýšenia vyjadrujúci akú časť z nadobúdacej ceny zaplatí nájomca prenajímateľovi. Leasing sa najviac využíva keď potrebujeme auto na plátky. Výpočet leasingu môžete vykonať na nasledovnom odkaze:

Výpočet pôžičky na leasing a leasingovej splátky – kalkulačka:

Peniaze

Odchod do starobného dôchodku po novom a dôchodkový vek pre Slovensko. Muži, ženy vek odchodu kalkulačka – výpočet veku kedy môžem ísť do dôchodku.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Odchod do starobného dôchodku po novom a dôchodkový vek pre Slovensko. Muži, ženy vek odchodu kalkulačka – výpočet  veku kedy môžem ísť do dôchodku.

Výpočet dôchodkového veku

Mnohí potrebujeme zistiť kedy sa začína odchod do dôchodku respektíve dôchodkový vek pre daný ročník narodenia. Nasledovná kalkulačka poskytne výpočet  pre vek odchodu do dôchodku:

Výpočet penzie
Výpočet penzie

Alternatívne môžete vyskúšať trošku komplikovanejšiu kalkulačku od socialnej poisťovne:

Zmena dôchodkového veku od 1. januára 2019 sa týka poistencov narodených v rokoch 1957 až 1960*

Dôchodkový vek poistencov narodených v rokoch 1957 až 1960
Dôchodkový vek poistencov narodených v rokoch 1957 až 1960

* Dôchodkový vek poistencov na kalendárne roky 2024 a nasledujúce, teda dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Konkrétny dátum dovŕšenia dôchodkového veku závisí od dátumu narodenia poistenca. Dôchodkový vek poistenec dovŕši v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom jeho narodenia. Ak v kalendárnom mesiaci, v ktorom poistenec dovŕši dôchodkový vek nie je deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom jeho narodenia, dňom dovŕšenia dôchodkového veku je posledný deň tohto kalendárneho mesiaca. 

Zmena dôchodkového veku od 1. januára 2019 sa netýka

  • žien narodených od 1. januára 1957 do 31. decembra 1961  kde je znížený dôchodkový vek v závislosti od počtu vychovaných detí,
  • poistencov, ktorí majú znížený dôchodkový vek ktorí  odpracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a/alebo do I./II. kategórii funkcií,
  • poistencov narodených do 31. decembra 1956

Tabuľka pre odchod do dôchodku ženy ročník 1957, 1958, 1959, 1960, 1961

Nasledovná tabuľka odchodu do dôchodku stanovuje dôchodkový vek podľa detí pre dôchodok ženy.

Rok nar.0 detí1 dieťa2 deti3 – 4 deti>5 detí
195762r+6m62r+6m61r+9m60r58r+3m
195862r+8m62r+8m62r+8m60r+9m59r
195962r+10m62r+10m62r+10m61r+6m59r+9m
196063r+2m63r+2m63r+2m63r+2m60r+6m
1961nový DVnový DVnový DVnový DV61r+3m

Nárok na starobný dôchodok

Medzi základné podmienky získania nároku na najčastejšie poberaný starobný dôchodok patrí dovŕšenie dôchodkového veku a nutnosť byť minimálne 15 rokov poistencom Sociálnej poisťovne. O dôchodok z I. piliera musíte požiadať osobne v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého bydliska.

Peniaze

Úroková, úverová kalkulačka pôžičky pre spotrebný úver. Výpočet úrokov a splátky úveru online.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >>  Úroková, úverová kalkulačka pôžičky pre spotrebný úver. Výpočet úrokov a splátky úveru online.

Potrebujete zistiť aké budú mesačné splátky a ako urobiť výpočet úrokov.  Pre hľadaný výpočet úveru môžete použiť nasledovnú úverovú kalkulačku:

 

Peniaze

Čistá mzda a čistý plat. Hrubá mzda na čistú, výpočet a prepočet platu. Mzdová brutto netto kalkulačka mzdy 2019.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Čistá mzda a čistý plat. Hrubá mzda na čistú, výpočet a prepočet platu. Mzdová brutto netto kalkulačka mzdy 2019.

Ako vypočítať čistú mzdu, koľko bude daň zo mzdy?   Prepočet hrubý plat na čistý vykonáte jednoducho. Pre vypočítanie použite kalkulátor čistej mzdy pre prepočet a výpočet hrubej mzdy na čistú. Postup pre výpočet čistej mzdy, respektíve čistej výplaty (čistého platu, príjmu) v roku 2019 je nasledovný: 

Poniže výplatná kalkulačka obsahuje nasledovné polička na vyplnenie:

  1. Zadajte hrubú mesačnú mzdu.
  2. Zadajte počet detí.
  3. Prepočet čistej mzdy vykonáte kliknutím na „Vypočítať čistú mesačnú mzdu“

 

 

 

 

 

 

 

čo je to hrubá mzda, čo znamená brutto plat, rátanie  koľko sú odvody a daň  zo mzdy, odvody za zamestnanca, výpočet dane z príjmu zamestnanca, čistého platu výpočet mzdy postup, výplaty, 700 eur v hrubom je koľko v čistom, 1000, 900, 600, 1100 eur v hrubom plat, mzdový kalkulátor, prepočet hrubej mzdy na čistú, kalkula4ka odvodová  mzdová kalkulačka sme na odvody za zamestnanca výpočet dane,  čistá mzda vs hrubá mesačná mzda, plat v čistom, čistý a hrubý prijem, čo znamená brutto plat v hrubom, online vypočítanie odvodov výpočet čistej mzdy, platu vzorec, ako vypočítať čistú mzdu a netto plat

Peniaze

Kurzový lístok NBS a ECB.

Domov >> Peniaze a financie v kocke >> Kurzový lístok NBS a ECB. Krížové kurzy a vývoj kurzu mien. Konverzná kalkulačka mien. >> Kurz eura a kurzový lístok NBS a ECB

   Denne aktualizovaný online kurzový lístok ECB/NBS Európskej centrálnej banky. Európska centrálna publikuje výmenné kurzy v kurzovom lístku. Zíkané informácie Vám poskytnú prehľad o súčastnom kurze danej meny voči euru.

   Kurzový lístok ECB/NBS ovplyvňuje aj kurzy mien v komerčných bankách. Komerčné banky potom  vytvárajú svoje kurzy nákupom a predajom cudzej meny. Presný kurz Vám poskytne daná zmenáreň v daný moment výmeny.

Kurzový lístok ECB/NBS poskytuje aktuálne kurzy:

 

Zoznam základných mien: USD Americký dolár, AUD Austrálsky dolár, GBP Britská libra, BGN Bulharské leva, CZK Česká koruna, HRK Chorvátska kuna, DKK Dánska koruna, EEK Estónska koruna, EUR Euro, JPY Japonský jen, CAD Kanadský dolár, LTL Litovský litas, LVL Lotyšský lats, HUF Maďarský forint, NOK Nórska koruna, PLN Poľský zlotý, RON Rumunské leu, SKK Slovenská koruna, CHF Švajčiarsky frank, SEK Švédska koruna.

Zoznam ostatných mien: AFA Afghánske afghani, ALL Albánsky lek, DZD Alžírsky dinár, AOA Angolská kwanza, ARS Argentínske peso, AMD Arménsky dram, AWG Arubský florin, AZN Azerbajdžanský manat, BSD Bahamský dolár, BHD Bahrajnský dinár, BDT Bangládešská taka, BBD Barbadoský dolár, MMK Barmský kyat, BZD Belizský dolár, BMD Bermudský dolár, BTN Bhutánsky ngultrum, BYR Bieloruský rubeľ, BOB Bolívijské boliviano, BAM Bosnianska marka, BWP Botswanská pula, BRL Brazílsky reál, BND Brunejský dolár, BIF Burundský frank, XPF CFP frank (Change Franc Pacifique), CLP Chilské peso, CNY Čínsky juan, DOP Dominikánske peso, DJF Džibutský frank, EGP Egyptská libra, ECS Ekvádorské sucre, AED Emirátsky dirham, ETB Etiópsky birr, FKP Falklandská libra, FJD Fijijský dolár, PHP Filipínske peso, GMD Gambijské dalasi, GHS Ghanský nový cedi, GIP Gibraltárska libra, GEL Gruzínske lari, GTQ Guatemlský quetzal, GNF Guinejský frank, GYD Guyanský dolár, HTG Haitský gourde, ANG Holandskoantilský guilder, HNL Honduraská lempira, HKD Honkongský dolár, INR Indická rupia, IDR Indonézska rupia, IQD Iracký dinár, IRR Iránsky rial, ISK Islandská koruna, ILS Izraelský šekel, JMD Jamajský dolár, YER Jemenský rial, JOD Jordánský dinár, ZAR Juhoafrický rand, KRW Juhokórejský won, KHR Kambodžský riel, CVE Kapverdské eskudo, QAR Katarský rial, KYD Kaymanský dolár, KZT Kazachšské tenge, KES Keňský šiling, KGS Kirgizský som, COP Kolumbijské peso, KMF Komorský frank, CDF Konžský frank, CRC Kostarický kolón, CUC Kubánske konvert. peso, CUP Kubánske peso, KWD Kuwajtský dinár, LAK Laoský kip, LSL Lesothský loti, LBP Libanonská libra, LRD Libérijský dolár, LYD Líbijský dinár, MOP Macauská pataca, MKD Macedónsky denár, MGA Malagašský ariary (Madagaskar), MYR Malajzijský ringgit, MWK Malawijská kwacha, MVR Maldivská rufiyaa, MAD Marocký dirham, MRO Mauretánska ouguiya, MUR Maurícijská rupia, MXN Mexické peso, MDL Moldavské lei, MNT Mongolský tugrik, MZM Mozambický metical, NAD Namíbijský dolár, NPR Nepálska rupia, NIO Nicaragujská kordoba, NGN Nigérijská naira, NZD Novozélandský dolár, OMR Ománsky rial, PKR Pakistanská rupia, PAB Panamská balboa, PGK Papuánska kina, PYG Paraguajské guarani, PEN Peruánsky nový sol, RUB Ruský rubeľ, RWF Rwandský frank, SBD Šalamúnsky dolár, SVC Salvádorský colon, WST Samojská tala, SAR Saudskoarabský rial, KPW Severokórejský won, SCR Seychelská rupia, SLL Sierraleonské leone, SGD Singapurský dolár, SOS Somálsky šiling, RSD Srbský dinár, LKR Srilanská rupia, XAF Stredoafrický frank (CFA -Stredná Afrika), SDG Sudánska libra, SRG Surinamský guilder, SHP Svätohelenská libra, STD Svätotomášska dobra, SZL Swazijský lilangeni, SYP Sýrijská libra, TJS Tadžický som, TWD Taiwanský dolár, TZS Tanzánsky šiling, THB Thajský baht, TOP Tonžská paanga, TTD Trinidadský dolár, TND Tuniský dinár, TRY Turecká líra, TMM Turkménsky manat, UGX Ugandský šiling, UAH Ukrajinská hrivna, UYU Uruguajské peso, UZS Uzbecký som, VUV Vanuatské vatu, VEB Venezuelský bolívar, VND Vietnamský dong, XCD Východokaribský dolár, ZMK Zambijská kwacha, XOF Západoafrický frank (CFA – Západná Afrika), ZWD Zimbabwiansky dolár (zaniknutý).