Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Amerika – slepá mapa Ameriky: severnej, strednej a južnej

Nasledovná mapa zobrazuje slepú mapu Ameriky – severnej, strednej a južnej:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Ázia – slepá mapa Ázie

Nasledovná mapa zobrazuje slepú mapu Ázie:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Austrália – slepá mapa Austrálie

Nasledovná mapa  zobrazuje slepú mapu Austrálie:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Slovensko – slepá mapa Slovenska

Nasledovná mapa  zobrazuje slepú mapu Slovenska:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Afrika – slepá mapa Afriky

Nasledovná mapa  zobrazuje slepú mapu Afriky:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy sveta << Európa – slepá mapa Európy

Nasledovná mapa  zobrazuje slepú mapu Európy:

Domov >> Mapy a krajiny >> Slepé mapy. Slepá mapa sveta

Nasledovná mapa  zobrazuje slepú mapa sveta:

ďalšie slepé mapy: Európa, Slovensko, Ázia, Austrália, Amerika a Afrika

Domov >> Mapy a krajiny >> Severná, stredná a južná Amerika mapa.

Domov >> Mapy a krajiny >> Afrika poloha, geografia – mapa Afriky. Rozloha, štáty, politická mapa. Severná, stredná a južná Afrika. Zaujímavosti.

Afrika je druhým najväčším a druhým najľudnatejším kontinentom na svete (prvá je Ázia v oboch kategóriách). Približne 30,3 milióna km2  vrátane priľahlých ostrovov pokrýva 6% celkovej plochy Zeme a 20% celkovej rozlohy. S počtom obyvateľov 1,2 miliardy v roku 2016 tvorí približne 16% svetovej ľudskej populácie. Kontinent je obklopený Stredozemným morom na severe, Suezským kanálom, Červeným morome pozdĺž Sinajského polostrova na severovýchode, Indickým oceánom na juhovýchode a Atlantským oceánom na západe. Kontinent zahŕňa Madagaskar a rôzne súostrovia. Obsahuje 54 plne uznaných suverénnych štátov, deviatich teritórii a dvoch de facto nezávislých štátov s obmedzeným alebo žiadnym uznaním. Väčšina kontinentu a jeho krajín sa nachádza na severnej pologuli, pričom podstatná časť a počet krajín na južnej pologuli.

Afrika má veľkú rozmanitosť etnických skupín, kultúr a jazykov. Koncom 19. storočia európske krajiny kolonizovali takmer celú Afriku. Africké národy spolupracujú prostredníctvom založenia Africkej únie, ktorá má sídlo v Addis Abebe.

Domov >> Mapy a krajiny >> Štátne vlajky štátov sveta.

Afganistan – vlajka Afganistanu:

Albánsko – vlajka Albánska:

Alžírsko – vlajka Alžírska:

Andorra – vlajka Andorry

Angola – vlajka Angoly:

Antigua a Barbuda – vlajka:

Argentína – vlajka Argentíny:

Arménsko – vlajka Arménska:

Austrália – vlajka Austrálie:

Azerbajdžan- vlajka Azerbajdžanu:

Bahamy – vlajka Bahám:

Bahrajn – vlajka Bahrajnu:

Bangladéš – vlajka Bangladéšu:

Barbados – vlajka Barbadosu:

Belgicko – vlajka Belgicka:

Belize – vlajka Belize:

Benin – vlajka Beninu:

Bhután – vlajka Bhutánu:

Bielorusko – vlajka Bieloruska:

Bolívia – vlajka Bolívie:

Bosna a Hercegovina – vlajka Bosny a Hercegoviny:

Botswana – vlajka Botswany:

Brazília – vlajka Brazílie:

Brunej – vlajka Bruneje:

Bulharsko – vlajka Bulharska:

Burkina – vlajka Burkiny:

Burundi- vlajka Burundi:

Cyprus- vlajka Cyprusu:

Čad – vlajka Čadu:

Česko – vlajka Česka:

Čierna Hora – vlajka Čiernej Hory:

Čile – vlajka Čile:

Čína- vlajka Číny:

Dánsko – vlajka Dánska:

Dominika – vlajka Dominika:

Dominikánska republika – vlajka Dominikánskej republiky:

Džibutsko- vlajka Džibutska:

Egypt – vlajka Egyptu:

Ekvádor – vlajka Ekvádoru:

Eritrea – vlajka Eritrei:

Estónsko – vlajka Estónska:

Etiópia- vlajka Etiópie:

Fidži – vlajka Fidži:

Filipíny – vlajka Filipín:

Fínsko – vlajka Fínska:

Francúzsko- vlajka Francúzska:

Gabon – vlajka Gabonu:

Gambia – vlajka Gambie:

Ghana – vlajka Ghany:

Grécko – vlajka Grécka:

Gruzínsko – vlajka Gruzínsky:

Guatemala – vlajka Guatemaly:

Guinea – vlajka Guiney:

Guinea-Bissau – vlajka Guiney-Bissau:

Guyana- vlajka Guyany:

Haiti – vlajka Haiti:

Holandsko – vlajka Holandska:

Honduras- vlajka Hondurasu:

Chorvátsko- vlajka Chorvátska:

India – vlajka Indie:

Indonézia – vlajka Indonézie:

Irak – vlajka Iraku:

Irán – vlajka Iránu:

Írsko – vlajka Írska:

Island – vlajka Islandu:

Izrael- vlajka Izraela:

Jamajka – vlajka Jamajky:

Japonsko – vlajka Japonska:

Jemen – vlajka Jemenu:

Jordánsko – vlajka Jordánska:

Južná Afrika – vlajka Južnej Afriky:

Južný Sudán- vlajka Južného Sudánu:

Kambodža – vlajka Kambodži:

Kamerun – vlajka Kamerunu:

Kanada – vlajka Kanady:

Kapverdy – vlajka Kapverd:

Katar – vlajka Kataru:

Kazachstan – vlajka Kazachstanu:

Keňa – vlajka Kene:

Kirgizsko – vlajka Kirgizska:

Kiribati – vlajka Kiribati:

Kolumbia – vlajka Kolumbie:

Komory – vlajka Komory:

Kongo – vlajka Konga:

Konžská demokratická republika – vlajka Konžskej demokratickej republiky:

Kórejská ľudovodemokratická republika – vlajka Kórejskej ľudovodemokratickej republiky:

Kórejská republika – vlajka Kórejskej republiky:

Kostarika – vlajka Kostariky:

Kuba – vlajka Kuby:

Kuvajt – vlajka Kuvajtu:

Laos – vlajka Laosu:

Lesotho – vlajka Lesothská:

Libanon – vlajka Libanonu:

Libéria – vlajka Libérie:

Líbya – vlajka Líbie:

Lichtenštajnsko – vlajka Lichtenštajnska:

Litva – vlajka Litvy:

Lotyšsko – vlajka Lotyšska:

Luxembursko- vlajka Luxemburska:

Macedónsko – vlajka Macedónska:

Madagaskar – vlajka Madagaskaru:

Maďarsko – vlajka Maďarska:

Malajzia – vlajka Malajzie:

Malawi – vlajka Malawi:

Maldivy – vlajka Maldivy:

Mali – vlajka Mali:

Malta – vlajka Malty:

Maroko – vlajka Maroka:

Marshallove ostrovy – vlajka Marshallových ostrovov:

Maurícius – vlajka Maurícia:

Mauritánia – vlajka Mauritánie:

Mexiko – vlajka Mexika:

Mikronézia – vlajka Mikronézie:

Mjanmarsko – vlajka Mjanmarska:

Moldavsko – vlajka Moldavska:

Monako – vlajka Monaka:

Mongolsko – vlajka Mongolska:

Mozambik- vlajka Mozambiku:

Namíbia – vlajka Namíbie:

Nauru – vlajka Nauru:

Nemecko – vlajka Nemecka:

Nepál – vlajka Nepálu:

Niger – vlajka Nigeru:

Nigéria – vlajka Nigérie:

Nikaragua – vlajka Nikaraguy:

Nórsko – vlajka Nórska:

Nový Zéland- vlajka Nového Zélandu:

Omán- vlajka Ománu:

Pakistan – vlajka Pakistanu:

Palau – vlajka Palau:

Panama – vlajka Panamy:

Papua-Nová Guinea – vlajka Papuy-Novej Guiney:

Paraguaj – vlajka Paraguaje:

Peru – vlajka Peru:

Pobrežie Slonoviny – vlajka Pobrežia Slonoviny:

Poľsko – vlajka Poľska:

Portugalsko- vlajka Portugalska:

Rakúsko – vlajka Rakúska:

Rovníková Guinea – vlajka Rovníkovej Guiney:

Rumunsko – vlajka Rumunska:

Rusko – vlajka Ruska:

Rwanda- vlajka Rwandy:

Salvádor – vlajka Salvádoru:

Samoa – vlajka Samoy:

San Maríno – vlajka San Marína:

Saudská Arábia – vlajka Saudskej Arábie:

Senegal – vlajka Senegalu:

Seychely – vlajka Seychely:

Sierra Leone – vlajka Sierra Leone:

Singapur – vlajka Singapuru:

Slovensko – vlajka Slovenska:

Slovinsko – vlajka Slovinska:

Somálsko – vlajka Somálska:

Spojené arabské emiráty – vlajka Spojených arabských emirátov:

Spojené kráľovstvo – vlajka Spojeného kráľovstva:

Spojené štáty – vlajka Spojených štátov:

Srbsko – vlajka Srbska:

Srí Lanka – vlajka Srí Lanky:

Stredoafrická republika – vlajka Stredoafrickej republiky:

Sudán – vlajka Sudánu:

Surinam – vlajka Surinamu:

Svätý Krištof a Nevis – vlajka Svätého Krištofy a Nevisa:

Svätá Lucia – vlajka Svätej Lucie:

Svätý Tomáš a Princov ostrov – vlajka Svätého Tomáša a Princovho ostrovu:

Svätý Vincent a Grenadíny – vlajka Svätého Vincenta a Grenadíny:

Svazijsko – vlajka Svazijska:

Sýria- vlajka Sýrie:

Šalamúnove ostrovy – vlajka Šalamúnových ostrovov:

Španielsko – vlajka Španielska:

Švajčiarsko – vlajka Švajčiarska:

Švédsko- vlajka Švédska:

Tadžikistan – vlajka Tadžikistanu:

Taiwan – vlajka Taiwanu:

Taliansko – vlajka Talianska:

Tanzánia – vlajka Tanzánie:

Thajsko – vlajka Thajska:

Togo – vlajka Toga:

Tonga – vlajka Tonga:

Trinidad a Tobago – vlajka Trinidada a Tobaga:

Tunisko – vlajka Tuniska:

Turecko – vlajka Turecka:

Turkménsko – vlajka Turkménska:

Tuvalu- vlajka Tuvalu:

Uganda – vlajka Ugandy:

Ukrajina – vlajka Ukrajiny:

Uruguaj – vlajka Uruguaju:

Uzbekistan- vlajka Uzbekistanu:

Vanuatu – vlajka Vanuatu:

Vatikán – vlajka Vatikánu:

Venezuela – vlajka Venezuely:

Vietnam – vlajka Vietnamu:

Východný Timor- vlajka Východného Timoru:

Zambia – vlajka Zambie:

Zimbabwe- vlajka Zimbabwe:

Domov >> Mapy a krajiny >> Turistická mapa Česká republika. Turistické mapy a trasy.

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap

turistická mapa Praha, vysokohorská a horská turistika čechy

Domov >> Mapy a krajiny >> Turistická mapa Slovenska. Turistické a hiking mapy pre Slovensko.

Nasledovná mapa zobrazuje turistickú mapu Slovenska:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Najväčšie zemetrasenia vo svete a na Slovensku. Svetová mapa zemetrasení.

Prírodné katastrofy môžu byť spôsobené aj napr. zemetrasením, ktorého silu, respektíve stupeň zaznamenáva prístroj na meranie zemetrasenia zvaný seizmograf. Intenzitu vyjadruje Richterová stupnica zemetrasenia od 1 po 10. Zemetrasenia vo svete a ich početnosť je znázornené na následnej mape:

Bolo zemetrasenie dnes v noci? Nasledovná seizmická mapa sveta znázorňuje jednotlivé seizmické udalosti – najväčšie zemetrasenia na svete. Nastavte sa kurzorom do danej lokality pre zobrazenie podrobnosti o danom zemetrasení:

zemetrasenia na Slovensku história, najväčšie zemetrasenie Slovensko, Ekvádor, Bratislava, Japonsko, na Slovensku, v Japonsku, zemetrasenie na Haiti, Nepál, v Rakúsku, vo Viedni, zemetrasenie v Prahe, v Nepále

Domov >> Mapy a krajiny >> Česká republika – ČR mapa. Vlajka Českej republiky a informácie.

Mapa Českej Republiky (Česka, Moravy a Slezka) s vyhľadávaním podľa nasledovných kritérii: názov miesta, mesta, firmy, adresy alebo gps súradníc:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap

Na konci prvej svetovej vojny sa Češi a Slováci bývalej rakúsko-uhorskej ríše spojili do Československa. Počas medzivojnových rokov, keď sa odmietol federálny systém, predovšetkým českí lídri v novej krajine boli často zaujatí plnením čoraz náročnejších požiadaviek iných etnických menšín v republike, najmä Slovákov, Sudetských Nemcov a Rusínov (Ukrajincov). V predvečer druhej svetovej vojny nacistické Nemecko obsadilo územie, ktoré dnes zahŕňa Česko a Slovensko sa stalo nezávislým štátom spojeným s Nemeckom. Po vojne spadala do sovietskej sféry vplyvu zjednotená, ale splochou zredukovaná krajina Československa. V roku 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukončila úsilie vedúcich predstaviteľov krajiny liberalizovať komunistickú vládu a vytvoriť „socializmus s ľudskou tvárou“, ktorá zaviedla obdobie represií známe ako „normalizácia“. Pokojná „sametová revolúcia“ odviedla komunistickú stranu od moci koncom roka 1989 a otvorila návrat k demokratickému vládnutiu a trhovému hospodárstvu. K 1. januáru 1993 prešla krajina nenásilným „sametovým rozvodom“ do dvoch národných zložiek, Českej republiky a Slovenska. Česká republika vstúpila do NATO v roku 1999 a Európska únia v roku 2004. Krajina v roku 2016 zmenila svoj krátky názov na Česko.

Miesto:
Stredná Európa, medzi Nemeckom, Poľskom, Slovenskom a Rakúskom
Geografické súradnice:
49 45 N, 15 30 E
Odkazy na mapu:
Európa
oblasť:
celkom: 78 867 km2
pozemok: 77 247 km2
voda: 1 620 km2
Hranice pozemkov:
celkom: 2 143 km
(4): Rakúsko 402 km, Nemecko 704 km, Poľsko 796 km, Slovensko 241 km
pobrežie:
0 km (vnútrozemský)
Námorné teritória:
žiadne
Podnebie:
mierne; chladné leta; studené, zamračené, vlhké zimy
Terén:
Čechy na západe pozostávajú z valcovitých plání, kopcov a plošín obklopených nízkymi horami; Morava na východe pozostáva z veľmi kopcovitej krajiny
Nadmorská výška:
priemerná výška: 433 m
nadmorské výšky: najnižší bod: Labe (Labe) 115 m
najvyšší bod: Snežka 1 602 m
Prírodné zdroje:
čierne uhlie, mäkké uhlie, kaolín, hlina, grafit, drevo, orná pôda
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 54,8%
orná pôda 41%; trvalé plodiny 1%; trvalé pasienky 12,8%
les: 34,4%
iné: 10,8% (2011 est.)
Zavlažovaná pôda:
320 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín, ale severné a východné regióny majú tendenciu mať väčšie koncentrácie v mestách
Prírodné riziká:
záplava
Životné prostredie – aktuálne otázky:
znečistenie ovzdušia a vody v oblasti severozápadných Čiech a severnej Moravy okolo Ostravy predstavujú zdravotné riziká; kyslé dažďové lesy; úsilie o prispôsobenie priemyslu kódexu EÚ by malo zlepšiť domáce znečistenie
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
znečistenie ovzdušia, znečistenie ovzdušia – oxidy dusíka, znečisťovanie ovzdušia – peroxidujúce organické znečisťujúce látky, znečistenie ovzdušia – síra 85, znečistenie ovzdušia – síra 94, znečisťovanie ovzdušia – prchavé organické zlúčeniny, protokol o antarktickej ochrane, zmluva o antarktických vodách, biodiverzita, , Klimatické zmeny – Kjótsky protokol, dezertifikácia, ohrozené druhy, zmena životného prostredia, nebezpečný odpad, morské právo, ochrana ozónovej vrstvy, znečistenie z lodí, mokrade, lov veľrýb
podpísaná, ale neratifikovaná: žiadna z vybraných dohôd

Populácia:
10 674 723 (júl 2017)
Etnické skupiny:
Česky 64,3%, moravský 5%, slovenský 1,4%, ostatné 1,8%, nešpecifikované 27,5% (2011 est.)
jazyky:
Český (oficiálny) 95,4%, slovenský 1,6%, ostatné 3% (sčítanie ľudu 2011)
Náboženstvo:
Rímskokatolícky 10,4%, protestant (zahŕňa českých bratov a husitov) 1,1%, iní a nešpecifikovaní 54%, žiaden 34,5% (v roku 2011)
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 15,16% (muž 831,150 / žena 786,984)
15-24 rokov: 9,59% (muž 527 232 / žena 496 530)
25-54 rokov: 43,84% (muž 2,403,333 / ženský 2,276,261)
55-64 rokov: 12,44% (samec 646,106 / žena 681,541)
65 rokov a viac: 18,98% (muž 842 384 / žena 1 183 202) (2017 est.)
Pomery závislosti:
celkový pomer závislosti: 49,5
pomer závislosti mládeže: 22,6
pomer staršej závislosti: 26,9
potenciálny pomer podpory: 3,7 (2015 est.)
Stredný vek:
celkom: 42,1 rokov
muž: 40,8 rokov
žena: 43.4 rokov (2017 est.)
Miera rastu obyvateľstva:
0,12% (2017 est.)
Pôrodnosť:
9,3 narodených / 1000 obyvateľov (2017 est.)
Úmrtnosť:
10,5 úmrtí / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Čistá miera migrácie:
2,3 migranti / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Rozloženie obyvateľstva:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín, ale severné a východné regióny majú tendenciu mať väčšie koncentrácie v mestách
Urbanizácia:
mestské obyvateľstvo: 73% celkovej populácie (2017)
miera urbanizácie: 0,3% ročná miera zmeny (2015-20 est.)
Veľké mestské oblasti – počet obyvateľov:
PRAHA (hlavné mesto) 1,314 milióna (2015)
Pomer pohlavia:
pri narodení: 1,06 muž / žena
0-14 rokov: 1,06 muž / žena
15-24 rokov: 1,06 muž / žena
25-54 rokov: 1,05 muž / žena
55-64 rokov: 0,94 muž / žena
65 rokov a viac: 0,7 muž / žena
celková populácia: 0,97 muž / žena (2017 est.)
Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
28,1 rokov (odhad 2014)
Pomer úmrtnosti matky:
4 úmrtia / 100 000 živonarodených (2015 est.)
Miera detskej úmrtnosti:
spolu: 2,6 úmrtí / 1 000 živonarodených
muž: 2,8 úmrtí / 1 000 živonarodených
žena: 2,5 úmrtí / 1000 živonarodených (2017 est.)
Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
celková populácia: 78,8 rokov
muž: 75,8 rokov
žena: 81.9 rokov (2017 est.)
Celková miera plodnosti:
1,45 narodené deti / žena (2017 est.)
Výdavky na zdravotníctvo:
7,4% HDP (2014)
Hustota lekárov:
3,68 lekárov / 1 000 obyvateľov (2013)
Hustota nemocničného lôžka:
6,5 lôžok / 1 000 obyvateľov (2015)
Zdroj pitnej vody:
mestské: 100% obyvateľov
vidiecke: 100% obyvateľstva
spolu: 100% obyvateľstva
Prístup k sanitačným zariadeniam:
mestské: 99,1% obyvateľstva
vidiecke: 99,2% obyvateľstva
spolu: 99,1% obyvateľstva
HIV / AIDS – miera prevalencie dospelých:
<.1% (2016 est.)
HIV / AIDS – ľudia žijúci s HIV / AIDS:
3 400 (2016 est.)
HIV / AIDS – úmrtia:
<100 (2016 est.)
Obezita – miera prevalencie dospelých:
26% (2016)
Výdavky na vzdelávanie:
4,1% HDP (2013)
Gramotnosť:
celková populácia: 99%
muž: 99%
žena: 99% (2011 est.)
Očakávaná dĺžka života v školách (primárne až terciárne vzdelávanie):
celkom: 17 rokov
muž: 16 rokov
žena: 18 rokov (2014)
Nezamestnanosť, mládež vo veku 15-24 rokov:
celkom: 12,6%
samec: 11,3%
žena: 14,4% (2015 est.)

Ekonomika – prehľad:
Česká republika je prosperujúcou trhovou ekonomikou, ktorá sa môže pochváliť jednou z najvyšších mier rastu HDP a najnižšou úrovňou nezamestnanosti v EÚ, ale jej závislosť od vývozu spôsobuje, že hospodársky rast je vystavený kontrakcii zahraničného dopytu. Vývoz Česka tvorí približne 80% HDP a do veľkej miery sa skladá z automobilov, čo je najväčší priemysel v krajine. Česká republika pristúpila k EÚ v roku 2004, ale ešte nemá vstup do eurozóny. Zatiaľ čo flexibilná koruna pomáha zahraničným šokom počasia v Českej republike, bola v roku 2017 jedným z najsilnejších mien na svete, pričom v porovnaní s americkým dolárom zhodnotila približne 16% po tom, čo centrálna banka (ČNB) ktorá sa udržala od novembra 2013. ČNB zvýšila sadzby v auguste a novembri 2017 – prvé zmeny v deviatich rokoch – na riešenie rastúcich inflačných tlakov spôsobených silným hospodárskym rastom a tesným trhom práce.
Po pomalom zotavení z prudkej recesie v roku 2009 sa česká ekonomika opäť dostala do recesie v rokoch 2012 a 2013 kvôli poklesu dopytu v rámci EÚ a vládnym úsporným opatreniam. Prílev fondov EÚ pre rozvoj podporil oživenie v rokoch 2014 – 2014, pričom rast HDP dosiahol v roku 2015 4,5%, po ktorom nasledovalo spomalenie v roku 2016, najmä v dôsledku cyklického oneskorenia vo financovaní EÚ v súvislosti s novým rozpočtovým cyklom EÚ. Česká ekonomika bola v roku 2017 jednou z najlepších európskych výkonných umelcov, so širokým rastom takmer 4,5% a mierou nezamestnanosti 2,8%, čo je jedna z najnižších úrovní v EÚ.
Od novej vlády v roku 2014 uskutočnila nová vláda niekoľko reforiem, aby sa pokúsila znížiť korupciu, pritiahnuť investície a zlepšiť programy sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť príjmy vlády a zlepšiť životné podmienky pre Čechov. Vláda predstavila v decembri 2016 systém daňových správ online, ktorého cieľom je znížiť daňové úniky a zvýšiť výnosy. Vláda tiež plánuje odstrániť nepružnosť trhu práce s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie, zaviesť postupy verejného obstarávania v súlade s osvedčenými postupmi EÚ a zvýšiť mzdy. Nízka miera nezamestnanosti v krajine viedla k stálemu zvyšovaniu platov a vláda čelí tlaku podnikov, aby umožnila väčšiu migráciu kvalifikovaných pracovníkov, a to aspoň z Ukrajiny a susedných krajín strednej Európy.
Medzi dlhodobé výzvy patrí riešenie rýchlo starnúcej populácie, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, zaostávajúceho vzdelávacieho systému, financovanie neudržateľného systému dôchodkového a zdravotného systému a diverzifikácia smerom od výroby až po technológie založené na vyšších technológiách založené na službách hospodárstva.

Domov >> Mapy a krajiny >> Mapy EU – Európa, mapa Európy

Mapa Európy – môžete tu vykonať vyhľadanie podľa názvu miesta, mesta, firmy, adresy a gps súradníc.

Google mapa EU – Európa – pre potreby naplánovania trasy autom cez Európu zadajte počiatočnú a koncovú polohu:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Aké sú cesty na Slovensku? Aká je zjazdnost cies? Kde sú uzavreté cesty? Dopravný servis – zjazdnosť, prejazdnosť a stav ciest. Obmedzenia a aktuálna situácia na cestách dnes online.

Nájdite si úsek cesty o ktorej potrebujete zistiť aktuálnu dopravnú situáciu a potrebné zväčšenie na google mape.

Nápoveda k mape:

Zelená farba cesty znamená, že žiadne dopravné obmedzenia nie sú na danom úseku.

Oranžová farba cesty vyznačuje úsek cesty s čiastočným obmedzením prevádzky.

Červená farba cesty vyznačuje úsek cesty s výrazným obmedzením dopravy.

Informácie o dopravných obmedzeniach: Zjadnosť, Stellacentrum, Ministerstvo vnútra, Národná diaľničná spoločnosť, Dopravní info, Rakúsko ÖAMTC

zjazdnosť ciest, dopravne informácie, dopravná situácia, diaľnice info, dopravné obmedzenia, dopravný servis, situácia na cestách, dopravná situácia Slovensko, dopravná situácia Bratislava, dopravná situácia na cestách, zjazdnosť ciest na Slovensku, diaľnica d1 aktuálna situácia, diaľnice Slovensko, diaľnice na Slovensku, dopravné informácie aktuálne, dopravná situácia d1, dopravná situácia Bratislava, obmedzenia na cestách, dopravný servis Žilina, zjazdnosť ciest Slovensko, stav ciest, zjazdnosť ciest aktuálne, dopravná situácia Žilina, Bratislava dopravne obmedzenia, obmedzenie dopravy v Bratislave, obmedzenia v Bratislave, dopravný servis Košice ,prejazdnosť ciest, diaľnice na Slovensku aktuálny stav, dopravná situácia Slovensko, dopravná situácia Strečno, dopravný servis Bratislava, dopravné obmedzenia Bratislava, dopravná situácia pod Strečnom aktuálne, situácia na cestách online, dopravná situácia na cestách dnes, dopravné info, doprava Slovensko, aktuálne dopravné informácie, dopravné správy, aktuálna situácia na cestách, dopravná situácia mapa, dopravné obmedzenia na mape

Domov >> Mapy a krajiny >> Automapa Českej republiky. Cestná mapa ČR.

Cestovanie, vyhľadávanie a plánovanie autom po Českej republike nie je vždy jednoduché a občas je výhodné prezrieť si danú dráhu vopred. Vyhľadávanie dráhy autom po Českej republike pri cestovaní si môžete uľahčiť pomocou vyobrazenej automapy Českej republiky (zobrazenie mapy pre vyhľadávanie s vyobrazením: dĺžky trasy v km, čas a úseky trasy):

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy mapa Liptovský Mikuláš, Poprad, Terchová, Turiec

Cyklistické trasy a mapa: Liptovský Mikuláš, Poprad, Terchová, Turiec

Liptovský Mikuláš trasa:

View Larger Map

Poprad trasa:

View Larger Map

Terchová trasa:

View Larger Map

Turiec trasa:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy mapa Modra, Trenčín, Trnava Nitra, Pezinok, Piešťany

Cyklistické trasy a mapa: Modra, Trenčín, Trnava Nitra, Pezinok, Piešťany

Modra trasy:

View Larger Map

Trenčín trasy:

View Larger Map

Trnava trasy:

View Larger Map

Nitra trasy:

View Larger Map

Pezinok trasy:

View Larger Map

Piešťany trasy:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy mapa Banská Štiavnica, Brezno, Hlohovec, Bardejov

Cyklistické trasy a mapa: Banská Štiavnica, Brezno, Hlohovec, Bardejov

Banská Štiavnica trasy:

View Larger Map

Brezno trasy:

View Larger Map

Hlohovec trasy:

View Larger Map

Bardejov trasy:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasa mapa Orava,Trstená, Banská Bystrica, Zvolen

Cyklistické trasy a mapa: Orava, Trstená, Banská Bystrica, Zvolen

Orava trasy:

View Larger Map

Trstená trasy:

View Larger Map

Banská Bystrica trasy:

View Larger Map

Zvolen trasy:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy mapa Malá Fatra, Liptov, Kysuce, Terchová, Ružomberok

Cyklistické trasy a mapa: Malá Fatra, Liptov, Kysuce, Terchová, Ružomberok

Malá Fatra trasy:

View Larger Map

Liptov trasy:

View Larger Map

Kysuce trasy:

View Larger Map

Terchová trasy:

View Larger Map

Ružomberok trasy:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasa okolo Tatier. Cyklotrasy Nízke a Vysoké Tatry

Na nasledovnej mape si môžete naplánovať cyklotrasy okolo Vysokých Tatier:

View Larger Map

Na nasledovnej mape si môžete naplánovať cyklotrasy okolo Nízkych Tatier:

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy v Bratislave a okolí

Bicyklovanie je Vám blízke a hľadáme info kde sú cyklotrasy a cyklotrasy – Bratislava okolie? Potom nasledovná mapa Vám napomôže nájsť cyklomapy.

View Larger Map

cyklotrasa Bratislava Gabčíkovo, cyklotrasa Bratislava Viedeň, Jurava a okolie, Rakúsko, cyklotrasy v Bratislave,cyklotrasy Pezinok

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cyklotrasy Slovensko mapa. Cykloturistika na Slovensku plánovanie.

Hľadáte najkrajšie najlepšie cyklotrasy a cyklomapy na Slovensku pre deti aj dospelých? Cykloatlas Vám pomôže naplánovať si bicyklovanie dopredu po Slovensku.

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy >> Cykloturistika a plánovač  pre cyklistické trasy. Kam na bicykli?

Baví Vás byciklovanie a cykloturistika? Ste zanietení cyklista a cyklistika sa stala súčasťou Vášho života? Ak áno potom už určite máte pripravené cyklistické oblečenie (nohavice a tretry ) a ste pripravený vyraziť… Máme pre Vás pripravené cycling info pre cyklistické cyklo-mapy a trasy na nasledovnej mape.

View Larger Map

Domov >> Mapy a krajiny >> Cyklotrasy mapa – cykloatlas. Mapy pre cyklotrasy a cyklovýlety

Pre záujemcov byciklovania sme pripravili nasledovné cyklisticke mapy s vykreslenými trasami v rôznych oblastiach.

Cyklistické trasy a cesty:

Európa

Slovensko

Najvyhľadávanejšie cyklotrasy: Bratislava, Nízke a Vysoké Tatry, Malá Fatra, Liptov, Kysuce, Terchová, Ružomberok, Orava, Trstená, Banská Bystrica, Zvolen, Banská Štiavnica, Brezno, Hlohovec, Bardejov, Modra, Trenčín, Trnava Nitra, Pezinok, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Poprad, Terchová, Turiec

Domov >> Mapy a krajiny >> Mapa a vlajka Talianska. Taliansko mapa a informácie.

Nasledovná mapa zobrazuje Taliansko:

Taliansko sa stalo národným štátom v roku 1861, keď sa regionálne štáty polostrova spolu so Sardíniou a Sicíliou spojili pod kráľom Victorom EMMANUELOM II. Éra parlamentnej vlády sa skončila na začiatku dvadsiateho storočia, keď Benito MUSSOLINI založil fašistickú diktatúru. Jeho spojenectvo s nacistickým Nemeckom viedlo k porážke Talianska v druhej svetovej vojne. Demokratická republika nahradila monarchiu v roku 1946 a nasledovalo ekonomické oživenie. Taliansko je členom charty NATO a Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a jeho následných nástupcov ES a EÚ. Bolo to v popredí európskeho hospodárskeho a politického zjednotenia, ktoré sa pripojilo k Hospodárskej a menovej únii v roku 1999. Trvalé problémy zahŕňajú pomalý hospodársky rast, vysokú nezamestnanosť mladých a žien, organizovaný zločin, korupciu a ekonomické rozdiely medzi južným Talianskom a prosperujúcimi na sever.

Domov >> Mapy a krajiny >> India mapa

Nasledovná mapa zobrazuje Indiu:

Domov >> Mapy a krajiny >> Singapur mapa

Nasledovná mapa zobrazuje Singapur:

Domov >> Mapy a krajiny >> Panama mapa a vlajka. Mapy Panamy. Kde je panama? Zaujimavosti

Nasledovná mapa zobrazuje Panamu:

V 16. storočí sa v Paname usadili  Španieliu, v roku 1821 sa odtrhla od Španielska a pripojila sa k únii Kolumbie, Ekvádoru a Venezuely – s názvom Republika Gran Colombia. Keď sa druhá z nich odtrhla v roku 1830, Panama zostala súčasťou Kolumbie. S podporou USA Panama odišla z Kolumbie v roku 1903 a okamžite podpísala zmluvu s USA, ktorá umožnila výstavbu kanálu a suverenitu USA nad pásom pôdy na každej strane stavby (oblasť Panamského prieplavu). Panamský kanál bol postavený americkým armádnym zborom inžinierov medzi rokmi 1904 a 1914. V roku 1977 bola podpísaná dohoda o úplnom prenose kanálu z USA do Panamy do konca storočia.  S pomocou USA bol diktátor Manuel NORIEGA zvrhnutý v roku 1989. Celý Panamský kanál, oblasť podporujúca kanál a zostávajúce americké vojenské základne, boli do konca roka 1999 presunuté do Panamy. Ambiciózny projekt rozšírenia na viac ako dvojnásobok kapacity Kanálu – umožnením väčšieho počtu tranzitov cez kanál a väčších lodí – sa uskutočnilo v rokoch 2007 až 2016.

Miesto:
Stredná Amerika, ktorá hraničí s Karibským morom a severným Tichým oceánom, medzi Kolumbiou a Kostarikou
Geografické súradnice:
9 00 N, 80 00 W
Odkazy na mapu:
Stredná Amerika a Karibik
oblasť:
celkom: 75 420 km2
pozemok: 74 340 km štvorcových
voda: 1 080 km2
Hranice pozemkov:
celkom: 687 km
(2): Kolumbia 339 km, Kostarika 348 km
pobrežie:
2,490 km
Námorné teritória:
pobrežné more: 12 nm
priľahlá zóna: 24 nm
výhradná hospodárska zóna: 200 nm alebo okraj kontinentálneho okraja
Podnebie:
tropické námorníctvo; horúce, vlhké, zakalené; predĺžené obdobie dažďov (máj až január), krátka suchá sezóna (január až máj)
terén:
interiér väčšinou strmé, drsné hory s pitím, horské roviny; pobrežné roviny s kopcami
Nadmorská výška:
priemerná výška: 360 m
nadmorské výšky: najnižší bod: Tichý oceán 0 m
najvyšší bod: Volcan Baru 3 475 m
Prírodné zdroje:
meď, mahagónové lesy, krevety, vodná energia
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 30,5%
orná pôda 7,3%; trvalé plodiny 2,5%; trvalé pasienky 20,7%
les: 43,6%
iné: 25,9% (2011 est.)
Zavlažovaná pôda:
321 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
populácia je sústredená smerom k stredu krajiny, najmä okolo kanálu, ale veľká časť populácie žije aj na ďalekom západe v okolí Davida; východná tretina krajiny je riedko osídlená
Prírodné riziká:
príležitostné silné búrky a lesné požiare v oblasti Darien
Životné prostredie – aktuálne otázky:
znečistenie vody z poľnohospodárskeho odtoku ohrozuje rybolovné zdroje; odlesňovanie tropického dažďového pralesa; degradácia pôdy a erózia pôdy ohrozuje zablokovanie Panamského prieplavu; znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach; ťažba ohrozuje prírodné zdroje
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
strana: Biodiverzita, zmena klímy, klimatické zmeny – Kjótsky protokol, dezertifikácia, ohrozené druhy, zmena životného prostredia, nebezpečný odpad, námorné právo, morské damping, ochrana ozónovej vrstvy, znečistenie z lodí, Whaling
podpísaná, ale neratifikovaná: zachovanie morského života
Zemepis – poznámka:
strategická poloha na východnom konci isthmusu tvoriaceho pozemný most spojujúci Severnú a Južnú Ameriku; kontroluje Panamský prieplav, ktorý spája severný Atlantický oceán cez Karibské more a severný Tichý oceán

Domov >> Mapy a krajiny >> Malta mapa, vlajka a rozloha. Kde sa nachádza tento ostrov?

Nasledovná mapa zobrazuje Maltu:

S civilizáciou, ktorá sa datuje tisícky rokov, Malta sa môže pochváliť niektorými z najstarších megalitických miest na svete. Nachádzajú sa v strede Stredozemného mora, maltské ostrovy už dlho slúžili ako strategické vojenské bohatstvo, pričom ostrovy sa v rôznych časoch dostali pod kontrolu Féničanov, Kartágíncov, Grékov a Rimanov.

Domov >> Mapy a krajiny >> Haiti vlajka a mapa. Haity mapy a informácie.

Nasledovná mapa zobrazuje Haiti (Haity):

Rodáci Taino, ktorí obývali ostrov Hispaniola, keď ho objavil Christopher COLUMBUS v roku 1492, boli v priebehu 25 rokov prakticky vyhladení španielskymi osadníkmi. Na začiatku 17. storočia francúzština založila prítomnosť na Hispaniole. V roku 1697 postúpil Španielsko francúzskym západným tretím ostrova, ktorý sa neskôr stal Haiti. Francúzska kolónia, založená na lesníctve a priemysle súvisiacom s cukrom, sa stala jednou z najbohatších v Karibiku, ale iba ťažkým dovozom afrických otrokov a výrazným zhoršením životného prostredia. Koncom 18. storočia sa takmer polovica otrokov Haiti vzbúrila pod Toussaint L’OUVERTURE. Po dlhotrvajúcom boji sa Haiti stal prvým postkoloniálnym čiernym národom na svete a vyhlásil svoju nezávislosť v roku 1804. V súčasnosti je najhoršia krajina na západnej pologuli Haiti zažila politickú nestabilitu vo väčšine svojich dejín. Zemetrasenie o veľkom rozsahu 7,0 zasiahlo Haiti v januári 2010 s epicentrom asi 25 km (15 mi) západne od hlavného mesta Port-au-Prince. Odhaduje sa, že bolo zabitých viac ako 300 000 ľudí a približne 1,5 milióna ľudí zostalo bez domova. Zemetrasenie bolo za posledných 200 rokov považované za najhoršie v tomto regióne. Prezident Michel MARTELLY odstúpil vo februári 2016 a nahradil ho dočasný prezident Jocelerme PRIVERT. Prezident Jovenel MOISE vyhral voľby v novembri 2016 a prevzal funkciu vo februári 2017.

Domov >> Mapy a krajiny >> Vlajka, mapa a predvoľba do USA. Spojené štáty americké. Štáty v USA. Koľko počet obyvateľov a štátov má USA. Aká je rozloha?

Telefónna prevoľba do USA: 00 1

Nasledovná mapa zobrazuje USA – Spojené štáty americké, často nazývané aj ako „Amerika“:

Americké kolónie v Británii sa v roku 1776 rozpadli a prestali byť závislé od pôvodnej materskej krajiny. V roku 1783 USA boli uznané za nový národ Spojených štátov amerických po zmluve z Paríža. Počas 19. a 20. storočia sa do pôvodného 13 krajín pridalo 37 nových štátov. Dva najtradickejšie udalosti v národnej histórii boli občianska vojna (1861-65), v ktorej Severná únia štátov porazila Konfederáciu 11 južných otrokských štátov a Veľké hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, kde nastal hospodársky pokles, počas ktorého štvrtina pracovnej sily stratila prácu. Vďaka víťazstvám vo svetových vojnách I a II a koncu studenej vojny v roku 1991 zostávajú USA najsilnejším národným štátom na svete. Od konca druhej svetovej vojny dosiahla ekonomika relatívne stabilný rast, nízku mieru nezamestnanosti a inflácie a rýchly pokrok v oblasti technológií.

Miesto:
Severná Amerika, ktorá hraničí so severným Atlantickým oceánom a severným Tichým oceánom, medzi Kanadou a Mexikom
Geografické súradnice:
38 00 N, 97 00 W
Odkazy na mapu:
Severná Amerika
oblasť:
celkom: 9.833.517 km2
pozemok: 9.147.593 km2
voda: 685 924 km2
poznámka: údaj zahŕňa iba 50 štátov a okresu Columbia,  žiadne zámorské územia (2010)
Oblasť – porovnávacia:
približne polovicu veľkosti Ruska; približne tri desatiny veľkosti Afriky; približne polovica veľkosti Južnej Ameriky (alebo o niečo väčšia ako Brazília); o niečo väčší ako Čína; viac ako dvojnásobok veľkosti Európskej únie
Hranice pozemkov:
celkom: 12 048 km
(2): Kanada 8,893 km (vrátane 2,477 km s Aljaškou), Mexiko 3,155 km
Poznámka: Americká námorná základňa na zálive Guantánamo, Kuba ju  prenajíma USA a je súčasťou Kuby; Základná hranica je 28,5 km
pobrežie:
19 924 km
Námorné teritória:
pobrežné more: 12 nm
priľahlá zóna: 24 nm
výhradná hospodárska zóna: 200 nm
kontinentálny šelf: neuvedené
Podnebie:
väčšinou mierny, ale tropický na Havaji a na Floride, arktický na Aljaške, poloprírodný vo veľkých rovinách západne od rieky Mississippi a suchý vo Veľkej panve na juhozápade; nízke zimné teploty na severozápade sú príležitostne zmiernené v januári a februári teplými chinookovými vetormi z východných svahov skalnatých hôr
Terén:
obrovská centrálna rovina, hory na západe, kopce a nízke hory na východe; drsné hory a široké riečne údolia na Aljaške; robustná, sopečná topografia na Havaji
Nadmorská výška:
priemerná výška: 760 m
nadmorské výšky: najnižší bod: Údolie smrti – 86 m (najnižší bod v Severnej Amerike)
najvyšší bod: Denali (Mount McKinley) 6,190 m (najvyšší bod v Severnej Amerike)
Poznámka: vrchol Mauna Kea (4 205 m nad morom) na ostrove Havaj stúpa približne 10 200 m nad podlahou Tichého oceánu; pri tomto meraní je najvyššou horou na svete – vyššou ako Mount Everest (8 850 m), ktorá je uznávaná ako najvyššia hora nad morom
Prírodné zdroje:
uhlia, medi, olova, molybdénu, fosfátov, prvkov vzácnych zemín, uránu, bauxitu, zlata, železa, ortuti, niklu, potaše, striebra, volfrámu, zinku, ropy, zemného plynu,
poznámka: USA majú najväčšie zásoby uhlia na svete s 491 miliardami ton, ktoré predstavujú 27% celkovej sumy na svete
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 44,5%
orná pôda 16,8%; trvalé plodiny 0,3%; trvalé pasienky 27,4%
les: 33,3%
iné: 22,2% (2011 est.)
Zavlažovaná pôda:
264 000 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
veľké mestské klastre sú rozmiestnené po celej východnej polovici USA (najmä oblasť Veľkých jazier, severovýchod, východ a juhovýchod) a štáty západnej vrstvy; horské oblasti, predovšetkým skalnaté hory a Appalachian reťazca, púšte na juhozápade, husté boreálne lesy v extrémnom severu a centrálne prériové štáty sú menej husto osídlené; Aljašská populácia je sústredená pozdĺž južného pobrežia – s osobitným dôrazom na mesto Anchorage – a Havaj je sústredený na ostrove Oahu
Prírodné riziká:
cunami; sopky; zemetrasenie v okolí povodia Tichého oceánu; hurikány pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu a Mexického zálivu; tornáda na stredozápade a juhovýchod; kalné sklíčka v Kalifornii; lesné požiare na západe; záplavy; permafrost v severnej Aljaške, ktorá je hlavnou prekážkou rozvoja
vulkanizmus: sopečná činnosť na Havajských ostrovoch, na západnej Aljaške, severozápadnom Pacifiku a na Severných Mariánoch; Mauna Loa (4,170 m) na Havaji a Mount Rainier (4,392 m) vo Washingtone boli považované za Dekádu sopky Medzinárodnou asociáciou vulkanológie a chémie vnútra Zeme, hodnými štúdia kvôli ich výbušnej histórii a blízkej blízkosti ľudskej populácie ; Pavlof (2 519 m) je najaktívnejšia sopka v Aleutianskom oblúku v Aljaške a predstavuje významnú hrozbu pre leteckú dopravu, pretože táto oblasť predstavuje hlavnú letovú cestu medzi Severnou Amerikou a východnou Áziou; St. Helens (2549 m), známy zničujúcou erupciou v roku 1980, zostáva aktívna aj dnes; existuje mnoho iných historicky aktívnych sopiek, ktoré sú väčšinou sústredené v aleutej oblúku a na Havaji; zahŕňajú: na Aljaške: Aniakchak, Augustín, Chiginagak, Fourpeaked, Iliamna, Katmai, Kupreanof, Martin, Novarupta, Redoubt, Spurr, Wrangell; na Havaji: Trident, Ugashik-Peulik, Ukinrek Maars, Veniaminof; na Severných Mariánoch: Anatahan; a v severozápadnom Pacifiku: Mount Baker, Mount Hood

Domov >> Mapy a krajiny >> Vlajka a mapa Peru – Peruánska republika (Makču Pikču)

Nasledovná mapa zobrazuje Peru:

Miesto:
Západná Južná Amerika, ktorá hraničí s južným Tichým oceánom, medzi Čile a Ekvádorom
Geografické súradnice:
10 00 S, 76 00 W
Odkazy na mapu:
Južná Amerika
oblasť:
celkom: 1 285 216 km2
pozemok: 1 279 996 km2
voda: 5 220 km2
Oblasť – porovnávacia:
takmer dvojnásobok veľkosti Texasu; o niečo menšie ako Aljaška
Hranice pozemkov:
celkom: 7,062 km
(5): Bolívia 1,212 km, Brazília 2,659 km, Čile 168 km, Kolumbia 1,494 km, Ekvádor 1,529 km
pobrežie:
2,414 km
Námorné teritória:
teritoriálne more: 200 nm
kontinentálny šelf: 200 nm
Podnebie:
sa pohybuje od tropických vo východnej až po suchú púšť na západe; mierny až chladný v Andách

Terén:
západná pobrežná rovina (costa), vysoké a drsné Andy v stredisku (sierra), džungle východnej nížiny Amazonskej kotliny (selva)
Nadmorská výška:
priemerná výška: 1,555 m
nadmorské výšky: najnižší bod: Tichý oceán 0 m
najvyšší bod: Nevado Huascaran 6.746 m
Prírodné zdroje:
meď, striebro, zlato, ropa, drevo, ryby, železná ruda, uhlie, fosfát, potaš, vodná energia, zemný plyn
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 18,8%
orná pôda 3,1%; trvalé plodiny 1,1%; trvalé pasienky 14,6%
les: 53%
iné: 28,2% (v roku 2011)
Zavlažovaná pôda:
25 800 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
približne tretina obyvateľov žije pozdĺž pobrežného púštneho pásma na západe so silným zameraním na hlavné mesto Lima; Anderská vysočina, alebo sierra, ktorá je silne identifikovaná s americkým obyvateľstvom v krajine, obsahuje približne polovicu celkového obyvateľstva; východné svahy Andov a susedné dažďové pralesy sú riedko osídlené
Prírodné riziká:
zemetrasenia, cunami, záplavy, zosuvy pôdy, mierna sopečná činnosť
vulkanizmus: sopečná činnosť v Andách; Ubinas (5,672 m), ktorý naposledy vybuchol v roku 2009, je najaktívnejšou sopkou krajiny. ďalšie historicky aktívne sopky zahŕňajú El Misti, Huaynaputina, Sabancaya a Yucamane
Životné prostredie – aktuálne otázky:
odlesňovanie (niektoré dôsledky nezákonnej ťažby dreva); nadmerné prehĺbenie svahov Costa a Sierry vedúcich k erózii pôdy; dezertifikácie; znečistenia ovzdušia v meste Lima; znečistenie riek a pobrežných vôd z komunálneho a ťažobného odpadu
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
zmluvná strana: Protokol o antarktických vodách, Antarktída-morské živé zdroje, Zmluva o Antarktíde, Biodiverzita, Klimatické zmeny, Klimatické zmeny – Kjótsky protokol, Desertifikácia, Ohrozené druhy, Nebezpečné odpady, Tropické drevo 94, mokrade, veľryby
podpísaná, ale neratifikovaná: žiadna z vybraných dohôd
Zemepis – poznámka:
zdieľa kontrolu nad Lago Titicaca, najvyššie splavné jazero na svete, s Bolíviou; vzdialený svah Nevado Mismi, vrchol 5,316 m, je najvyšším zdrojom rieky Amazonky

Populácia:
31,036,656 (júl 2017 est.)
Národnosť:
podstatné meno: peruánsky (é)
prídavné meno: peruánsky
Etnické skupiny:
Amerindian 45%, mestizo (zmiešané, indínsky a biely) 37%, biely 15%, čierny, japonský, čínsky a iný 3%
Jazyky:
Španielčina (oficiálna) 84,1%, Quechua (oficiálna) 13%, Aymara (úradná) 1,7%, Ashaninka 0,3%, ostatné materské jazyky (vrátane veľkého množstva menších amazonských jazykov) 0,2% (v roku 2007)
Náboženstvo:
Rímsko-katolícky 81,3%, evanjelický 12,5%, ostatné 3,3%, žiadne 2,9% (2007 est.)
Demografický profil:
Peručné mestské a pobrežné spoločenstvá profitovali oveľa viac z nedávneho hospodárskeho rastu ako vidiecke, afro-peruánske, domorodé a chudobné obyvateľstvo amazonských a horských oblastí. Miera chudoby sa za posledné desaťročie podstatne znížila, ale naďalej ostáva vysoká na úrovni približne 30% (viac ako 55% vo vidieckych oblastiach). Po uplynutí takmer desaťročného obdobia sa miera podvýživy v Peru začala znižovať v roku 2005, keď vláda zaviedla koordinovanú stratégiu zameranú na hygienu, hygienu a čistú vodu. Registrácia v škole sa zlepšila, ale skóre dosiahnuté v projekte odzrkadľuje pretrvávajúce problémy s kvalitou vzdelávania. Mnoho chudobných detí dočasne alebo natrvalo upúšťa zo školy, aby pomohli svojim rodinám. Asi štvrtina až tretina peruánskych detí vo veku od 6 do 14 rokov pracuje, často v dlhých hodinách na nebezpečných ťažobných alebo staveniskách.
Peru bolo krajinou prisťahovalectva v 19. a začiatkom 20. storočia, ale v posledných desaťročiach sa stala krajinou emigrácie. Začiatok v 19. storočí priniesol Peru ázijským zmluvným robotníkom najmä pracovať na pobrežných plantážach. Počet obyvateľov čínskeho a japonského pôvodu – medzi najväčšie v Latinskej Amerike – je v súčasnosti v Peru hospodársky a kultúrne vplyvný. Peruánska emigrácia začala rásť v 80. rokoch kvôli hospodárskej kríze a násilnému vnútornému konfliktu, ale odlev sa v posledných rokoch stabilizoval, keďže sa ekonomické podmienky zlepšili. Napriek tomu viac ako 2 milióny Peruvanov emigrovali v poslednom desaťročí, hlavne do USA, Španielska a Argentíny.
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 26,31% (muž 4,155,672 / žena 4,009,888)
15-24 rokov: 18,31% (muž 2,847,460 / samica 2,835,727)
25-54 rokov: 40,19% (muž 5,985,354 / samica 6,487,232)
55-64 rokov: 7,78% (samec 1,168,533 / samica 1,247,299)
65 rokov a viac: 7,41% (muž 1 086 790 / ženská 1 221 701) (2017 est.)
Populačná pyramída:
Pomery závislosti:
pomer celkovej závislosti: 53,2
pomer závislosti mládeže: 42,7
pomer staršej závislosti: 10,5
potenciálny pomer podpory: 9,6 (2015 est.)
Stredný vek:
celkom: 28 rokov
muž: 27,2 rokov
žena: 28.8 rokov (2017 est.)
Miera rastu obyvateľstva:
0,95% (2017 est.)
Pôrodnosť:
17,8 narodených / 1000 obyvateľov (2017 est.)
Úmrtnosť:
6,1 úmrtí / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Porovnanie krajiny s celým svetom: 157
Čistá miera migrácie:
-2,2 migranti / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Rozloženie obyvateľstva:
približne tretina obyvateľov žije pozdĺž pobrežného púštneho pásma na západe so silným zameraním na hlavné mesto Lima; Anderská vysočina, alebo sierra, ktorá je silne identifikovaná s americkým obyvateľstvom v krajine, obsahuje približne polovicu celkového obyvateľstva; východné svahy Andov a susedné dažďové pralesy sú riedko osídlené
Urbanizácia:
mestské obyvateľstvo: 79,2% z celkovej populácie (2017)
miera urbanizácie: 1,57% ročná miera zmeny (2015-20 est.)
Veľké mestské oblasti – počet obyvateľov:
LIMA (kapitál) 9,897 milióna; Arequipa 850 000; Trujillo 798 000 (2015)
Pomer pohlavia:
pri narodení: 1,04 muž / žena
0-14 rokov: 1,04 muž / žena
15-24 rokov: 1 muž / žena
25-54 rokov: 0,92 muž / žena
55-64 rokov: 0,94 muž / žena
65 rokov a viac: 0,9 muž / žena
celková populácia: 0,97 muž / žena (2017 est.)
Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
22,2 rokov
Poznámka: priemerný vek pri prvom pôrode u žien 25-29 rokov (2013)
Pomer úmrtnosti matky:
68 úmrtí / 100 000 živonarodených (2015 est.)
Miera detskej úmrtnosti:
celkom: 18,4 úmrtí / 1000 živonarodených
muž: 20,5 úmrtí / 1000 živonarodených
žena: 16,2 úmrtí / 1000 živonarodených (2017 est.)
Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
celková populácia: 74 rokov
muž: 71,9 rokov
žena: 76.1 rokov (2017 est.)
Celková miera plodnosti:
2.12 narodené deti / žena (2017 est.)
Výdavky na zdravotníctvo:
5,5% HDP (2014)
Hustota lekárov:
1,12 lekári / 1 000 obyvateľov (2012)
Hustota nemocničného lôžka:
1,5 lôžok / 1 000 obyvateľov (2012)
Zdroj pitnej vody:

Domov >> Mapy a krajiny >> Mapa sveta google a vzdialenosti miest v km. Nájdi svet na mape!

Na nasledovnej mape sveta môžete vykonať zamýšľané vyhľadanie podľa názvu miesta, mesta, firmy, adresy a gps súradníc:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex,  Openstreetmap

Domov >> Mapy a krajiny >>  Koľko km je z…?  Európa mapa pre vzdialenosti medzi mestami a vzdialenosť miest v km v Európe, EU.

Koľko km je medzi mestami? Meranie vzdialenosti miest v km je pomerne jednoduché. Naša mapa od od zobrazí vzdialenosť miest medzi dvoma bodmi. Zadajte body medzi ktorými chcete zmerať vzájomnú zdialenosť. Vyobrazí sa google maps s dĺžkou trasy a potrebným časom na prejdenie:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Ako nájsť, naplánovať a vyhľadať trasy od do cez Google maps? Plánuj, vyhľadaj, nájdi cestu a trasu autom.

Naplánujte a vyhľadajte trasy autom cez Google maps. Zadajte štartovné a koncové miesto:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Mapa Košíc podrobná.

Podrobnosti o Košiciach nájdete na nasledovnej podrobnej mape Košíc:

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Nitra podrobná mapa

Podrobnosti o Nitre nájdete na nasledovnej podrobnej mape Nitry:

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Trnava podrobná mapa.

Podrobnosti o Trnave nájdete na nasledovnej podrobnej mape Trnavy:

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Levice podrobná mapa.

Podrobnosti o Leviciach nájdete na nasledovnej podrobnej mape Levíc:

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Mapa Košice a okolie.

Podrobnosti o Košiciach nájdete na nasledovnej podrobnej mape Košíc:

Domov >> Mapy a krajiny >> Podrobná mapa Slovenska. Atlas Slovensko >> Aktuálna podrobná mapa Bratislavy trasa cez ulice – plánovač cesty. Automapa Bratislava naplánuj cestu!

Podrobnosti o Bratislave nájdete na nasledovnej podrobnej mape Bratislavy:

Domov >> Mapy a krajiny >>Podrobná mapa – atlas a vlajka Slovenska. Slovensko informácie..

Podrobná mapa Slovenska umožňuje vyhľadanie podľa názvu miesta, mesta, firmy, adresy a gps súradníc:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Najčastejšie vyhľadávané: Bratislava, Košice, Levice, Trnava, Nitra, Košice

Slovensko korene siahajú do 9. storočia Veľkej Moravy. Následne sa Slováci stali súčasťou maďarského kráľovstva, kde zostali na ďalších 1000 rokov. Po vzniku dvojitej rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1867 jazykové a vzdelávacie politiky podporujúce používanie maďarskej (maďarizácie) viedli k posilneniu slovenského nacionalizmu a kultivovaniu kultúrnych väzieb s blízkymi Čechmi, ktorí boli pod rakúskou nadvládou. Po rozpustení Rakúsko-Uhorskej monarchie na konci prvej svetovej vojny sa Slováci pripojili k Čechom, aby vytvorili Československo. Počas medzivojnového obdobia slovenskí národnostní lídri presadzovali autonómiu v Československu a v roku 1939 Slovensko sa stalo nezávislým štátom spojeným s nacistickým Nemeckom. Po druhej svetovej vojne sa Československo obnovilo a dostalo sa pod komunistickú vládu v sovietskej východnej Európe. V roku 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukončila úsilie vedúcich predstaviteľov krajiny liberalizovať komunistickú vládu a vytvoriť „socializmus s ľudskou tvárou“, ktorá zaviedla obdobie represií známe ako „normalizácia“. Pokojná „sametová revolúcia“ zbavila komunistickú stranu moci koncom roka 1989 a otvorila návrat k demokratickému vládnutiu a trhovému hospodárstvu. K 1. januáru 1993 prešla krajina nenásilným „sametovým rozvodom“  s rozdelila sa Slovenskú Českú republiku. Slovensko vstúpilo do NATO aj EÚ na jar 2004 a do eurozóny 1. januára 2009.

Miesto:
Stredná Európa, južne od Poľska
Geografické súradnice:
48 40 N, 19 30 E
Odkazy na mapu:
Európa
oblasť:
celkom: 49 035 km2
pozemok: 48 105 km2
voda: 930 km2
Hranice pozemkov:
celkom: 1 611 km
(5): Rakúsko 105 km, Česká republika 241 km, Maďarsko 627 km, Poľsko 541 km, Ukrajina 97 km
pobrežie:
0 km (vnútrozemských)
Námorné územia:
žiadne (vnútrozemská krajina)
podnebie:
mierne; chladné leta; studené, zamračené, vlhké zimy
terén:
drsné hory v strednej a severnej časti a nížiny na juhu
Nadmorská výška:
priemerná výška: 458 m
nadmorské výšky: najnižší bod: rieka Bodrok 94 m
najvyšší bod: Gerlachovský štít 2,655 m
Prírodné zdroje:
lignit, malé množstvá železnej rudy, medi a mangánovej rudy; soľ; ornej pôdy
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 40,1%
orná pôda 28,9%; trvalé plodiny 0,4%; trvalé pasienky 10,8%
les: 40,2%
iné: 19,7% (2011 est.)
Zavlažovaná pôda:
869 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín; mierne väčšia koncentráciu na západe v blízkosti českých hraníc
Prírodné riziká:
záplava
Životné prostredie – aktuálne otázky:
znečistenie ovzdušia z metalurgických zariadení predstavuje riziko pre ľudské zdravie; kyslé dažďové lesy
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
Znečistenie ovzdušia, znečistenie ovzdušia – oxidy dusíka, znečisťovanie ovzdušia – peroxidujúce organické znečisťujúce látky, znečistenie ovzdušia – síra 85, znečistenie ovzdušia – síra 94, znečisťovanie ovzdušia – prchavé organické zlúčeniny, Zmluva o Antarktíde, biodiverzita, klimatické zmeny, Protokol, dezertifikácia, ohrozené druhy, zmena životného prostredia, nebezpečný odpad, morské právo, ochrana ozónovej vrstvy, znečistenie z lodí, mokrade, lov veľrýb
podpísaná, ale neratifikovaná: žiadna z vybraných dohôd
Zemepis – poznámka:
odrezaným; väčšina krajiny je robustná a hornatá; tatranské hory na severe sú rozptýlené mnohými malebnými jazerami a údoliami

Populácia:
5,445,829 (júl 2017 est.)
Etnické skupiny:
Slovenský 80,7%, maďarský 8,5%, rómski 2%, iní a neurčené 8,8% (v roku 2011)
Poznámka: Rómske obyvateľstvo je zvyčajne podhodnotené v oficiálnych štatistikách a môže predstavovať 7-11% obyvateľov Slovenska
jazyky:
(Oficiálne) 78,6%, maďarský 9,4%, Rómovia 2,3%, rusínsky 1%, iní alebo neurčené 8,8% (v roku 2011)
Náboženstvo:
Rímsko-katolícke 62%, protestantské 8,2%, gréckokatolícke 3,8%, iné alebo neurčené 12,5%, žiadne 13,4% (2011 est.)
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 15,17% (muž 424,039 / žena 402,284)
15-24 rokov: 10,87% (samec 305,058 / žena 286,902)
25-54 rokov: 45,1% (muž 1 240 943 / žena 1 255 260)
55-64 rokov: 13,42% (muž 347 221 / žena 383 852)
65 rokov a viac: 15,43% (muž 325 738 / žena 514 532) (2017 est.)
Stredný vek:
celkom: 40,5 rokov
muž: 38,8 rokov
žena: 42.3 rokov (2017 est.)
Miera rastu obyvateľstva:
-0,01% (2017 est.)
Pôrodnosť:
9,7 narodených / 1000 obyvateľov (2017 est.)
Úmrtnosť:
9,9 úmrtí / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Čistá miera migrácie:
0,1 migrantov / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Rozloženie obyvateľstva:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín; mierne väčšiu koncentráciu na západe v blízkosti českých hraníc
urbanizácie:
mestské obyvateľstvo: 53,4% z celkového počtu obyvateľov (2017)
miera urbanizácie: -0,09% ročná miera zmeny (2015-20 est.)
Veľké mestské oblasti – počet obyvateľov:
BRATISLAVA (hlavné mesto) 401 000 (2015)
Pomer pohlavia:
pri narodení: 1,07 muž / žena
0-14 rokov: 1,05 muž / žena
15-24 rokov: 1,06 muž / žena
25-54 rokov: 1,02 muž / žena
55-64 rokov: 0,9 muž / žena
65 rokov a viac: 0,62 muž / žena
celková populácia: 0,94 muž/ žena (2017 est.)
Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
27,6 rokov (odhad 2014)
Pomer úmrtnosti matky:
6 úmrtí / 100 000 živonarodených (2015 est.)
Miera detskej úmrtnosti:
celkom: 5,1 úmrtí / 1 000 živonarodených
muž: 5,7 úmrtí / 1 000 živonarodených
žena: 4,5 úmrtí / 1000 živonarodených (2017 est.)
Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
celková populácia: 77,3 rokov
muž: 73,7 rokov
žena: 81.1 rokov (2017 est.)
Celková miera plodnosti:
1,41 narodených detí / žena (2017 est.)
Výdavky na zdravotníctvo:
8,1% HDP (2014)
Hustota lekárov:
3,39 lekárov / 1 000 obyvateľov (2013)
Hustota nemocničného lôžka:
6 lôžok / 1 000 obyvateľov (2011)
Zdroj pitnej vody:
mestské: 100% obyvateľov
vidiecke: 100% obyvateľstva
spolu: 100% obyvateľstva
Prístup k sanitačným zariadeniam:
mestské: 99,4% obyvateľstva
vidiecke: 98,2% obyvateľstva
spolu: 98,8% obyvateľstva
HIV / AIDS – miera prevalencie dospelých:
<.1% (2016 est.)
HIV / AIDS – ľudia žijúci s HIV / AIDS:
<1000 (2016 est.)
HIV / AIDS – úmrtia:
<100 (2016 est.)
Obezita – miera prevalencie dospelých:
20,5% (2016)
Výdavky na vzdelávanie:
4,1% HDP (2013)
Očakávaná dĺžka života v školách (primárne až terciárne vzdelávanie):
spolu: 15 rokov
muž: 14 rokov
žena: 16 rokov (2014)
Nezamestnanosť, mládež vo veku 15-24 rokov:
celkom: 26,5%
muž: 25,8%
žena: 27,5% (2015 est.)

Ekonomika – prehľad:
V prvých rokoch po odlúčení z Českej republiky v roku 1993 v dôsledku autoritárskeho vedenia krajiny a vysokej úrovne korupcie ekonomika Slovenska utrpela pomalý štart, no ekonomické reformy zavedené po roku 1998 postavili Slovensko na cestu silného rastu. S počtom obyvateľov 5,4 milióna má Slovenská republika malú a otvorenú ekonomiku poháňanú predovšetkým vývozom automobilov a elektroniky, ktoré predstavujú viac ako 80% HDP. Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004 av eurozóne v roku 2009. Bankový sektor krajiny je zdravý a prevažne zahraničný.
Slovensko je už niekoľko rokov regionálnym šampiónom priamych zahraničných investícií, ktoré sú atraktívne vďaka pomerne nízkej a ešte kvalifikovanej pracovnej sile a priaznivej geografickej polohe v srdci strednej Európy. Vývoz a investície boli v posledných rokoch kľúčovými motormi silného rastu Slovenska. Miera nezamestnanosti klesla na historické minimum v roku 2017 a rastúce mzdy podporili zvýšenú spotrebu, ktorá zohrávala významnejšiu úlohu v roku 2017 rastu HDP. Priaznivý výhľad pre eurozónu naznačuje pokračujúce silné perspektívy rastu Slovenska v nasledujúcich rokoch, aj keď inflácia by sa mala zvýšiť.
Medzi najnaliehavejšie domáce problémy, ktoré potenciálne ohrozujú atraktívnosť slovenského trhu, sú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pretrvávajúce korupčné problémy a nedostatočné súdnictvo, ako aj pomalý prechod k inovačnej ekonomike. Najmä odvetvie energetiky sa vyznačuje nepredvídateľným regulačným dohľadom a vysokými nákladmi, ktoré sú čiastočne spôsobené vládnym zásahom do regulovaných taríf. Okrem toho pokusy vlády udržiavať nízke ceny energie pre domácnosti by mohli poškodiť ziskovosť domácich energetických spoločností, pričom by podkopali iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti.

Administratívne regióny:
8 regiónov (regije, singular – kraj); Banskobystricky, Bratislavský, Košický, Nitriansky, Prešovský, Trenčiansky, Trnavský, Žilinský
Volebné právo:
18 rokov veku; univerzálne
Popis vlajky:
tri rovnaké horizontálne pásy bielej (hornej), modrej a červenej odvodené z pan-slovanských farieb; slovenský erb (pozostávajúci z červeného štítu ohraničeného bielou farbou a nesúceho biely dvojbarevný kríž sv. Cyrila a Metoda, ktorý prekonáva tri modré kopce) sa sústreďuje cez pásy, ale mierne sa vyrovnáva na stranu zdvíhacej plošiny

Domov >> Mapy a krajiny >> Poloha – trasa GPS a online mapa sveta so súradnicami. Ako zadať do GPS mapy súradnice do Google maps? Vyhľadávanie, hľadanie podľa GPS súradníc.

GPS súradnice

GPS súradnice formát sa zadáva v stupňoch, napríklad pre Piešťany zemepisná šírka, zemepisná dĺžka: 48.5917973, 17.827155. Ako zistiť GPS súradnice? Na nasledovných riadkoch sa dozviete ako vykonať prevod GPS súradníc online rôznym spôsobom. Napr. pokiaľ poznáme presne GPS súradnice dopredu, môžeme vykonať vyhľadávanie podľa GPS súradníc. Ak nepoznáte súradnice a je známa iba poloha potom môžete vyhľadať GPS súradnice podľa adresy.

Ak už poznáte súradnice, môžete ich zadať tu:

Získanie GPS súradníc do google maps

Domov >> Mapy a krajiny >>  Získaj, nájdi cestu a trasu cez mapy. Google maps – trasa. Aká je dĺžka trasy a cesty autom?

Google maps pre zistenie dĺžky trasy autom s výpočtom jej a podrobnou navigačnou nápovedou:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >>  Automapa a trasa Slovenska. Online automapy ciest Slovenskej Republiky SR. Jednoduché  plánovanie cesty a trasy autom nielen cez Slovensko.

Mapy Slovensko plánovanie ciest:

Praktická a rýchla automapa Slovenska (zobrazenie mapy pre vyhľadávanie s vyobrazením: dĺžky trasy v km, čas a úseky trasy):

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Satelitné mapy: Aktuálna satelitná – leteckáonline mapa Slovenska, Európy a sveta.

Satelitná mapa s rôznymi vyhľadávacími možnosťami podľa názvu miesta, mesta, firmy, adresy a GPS súradníc:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Automapa EU. Naplánuj cestu autom po Európe! Európa plánovač ciest autom. Automapy Európy  online.

Jednoducho naplánuj cestu autom po Európe!

Nasledovný „Európa – plánovač ciesty autom“ Vám po zadaní údajov do automapy EU – Európy vyobrazí cestu a uľahčí plánovanie v Európe: (zobrazenie mapy pre vyhľadávanie s vyobrazením: dĺžky trasy v km, čas a úseky trasy):

Európa – plánuj cestu!

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Domov >> Mapy a krajiny >> Mapy trasy – Google trasa ciest autom v km. Plánovač ciest a výpočet trasy autom a plán cesty. Mapa online trás.

Ako naplánovať cestu a trasu autom? Naplánuj cestu dopredu a prehľadne!

Plánovač cesty a trasy autom s výpočtom trvania cesty, dĺžky trasy a podrobnou navigačnou nápovedou (mapa s vyobrazenou trasou a podrobnosťami sa zobrazí až po odoslaní údajov):

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky