Domov >> Mapy a krajiny >> Vlajka a mapa Peru – Peruánska republika (Makču Pikču)
Nasledovná mapa zobrazuje Peru:
Miesto:
Západná Južná Amerika, ktorá hraničí s južným Tichým oceánom, medzi Čile a Ekvádorom
Geografické súradnice:
10 00 S, 76 00 W
Odkazy na mapu:
Južná Amerika
oblasť:
celkom: 1 285 216 km2
pozemok: 1 279 996 km2
voda: 5 220 km2
Oblasť – porovnávacia:
takmer dvojnásobok veľkosti Texasu; o niečo menšie ako Aljaška
Hranice pozemkov:
celkom: 7,062 km
(5): Bolívia 1,212 km, Brazília 2,659 km, Čile 168 km, Kolumbia 1,494 km, Ekvádor 1,529 km
pobrežie:
2,414 km
Námorné teritória:
teritoriálne more: 200 nm
kontinentálny šelf: 200 nm
Podnebie:
sa pohybuje od tropických vo východnej až po suchú púšť na západe; mierny až chladný v Andách
Terén:
západná pobrežná rovina (costa), vysoké a drsné Andy v stredisku (sierra), džungle východnej nížiny Amazonskej kotliny (selva)
Nadmorská výška:
priemerná výška: 1,555 m
nadmorské výšky: najnižší bod: Tichý oceán 0 m
najvyšší bod: Nevado Huascaran 6.746 m
Prírodné zdroje:
meď, striebro, zlato, ropa, drevo, ryby, železná ruda, uhlie, fosfát, potaš, vodná energia, zemný plyn
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 18,8%
orná pôda 3,1%; trvalé plodiny 1,1%; trvalé pasienky 14,6%
les: 53%
iné: 28,2% (v roku 2011)
Zavlažovaná pôda:
25 800 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
približne tretina obyvateľov žije pozdĺž pobrežného púštneho pásma na západe so silným zameraním na hlavné mesto Lima; Anderská vysočina, alebo sierra, ktorá je silne identifikovaná s americkým obyvateľstvom v krajine, obsahuje približne polovicu celkového obyvateľstva; východné svahy Andov a susedné dažďové pralesy sú riedko osídlené
Prírodné riziká:
zemetrasenia, cunami, záplavy, zosuvy pôdy, mierna sopečná činnosť
vulkanizmus: sopečná činnosť v Andách; Ubinas (5,672 m), ktorý naposledy vybuchol v roku 2009, je najaktívnejšou sopkou krajiny. ďalšie historicky aktívne sopky zahŕňajú El Misti, Huaynaputina, Sabancaya a Yucamane
Životné prostredie – aktuálne otázky:
odlesňovanie (niektoré dôsledky nezákonnej ťažby dreva); nadmerné prehĺbenie svahov Costa a Sierry vedúcich k erózii pôdy; dezertifikácie; znečistenia ovzdušia v meste Lima; znečistenie riek a pobrežných vôd z komunálneho a ťažobného odpadu
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
zmluvná strana: Protokol o antarktických vodách, Antarktída-morské živé zdroje, Zmluva o Antarktíde, Biodiverzita, Klimatické zmeny, Klimatické zmeny – Kjótsky protokol, Desertifikácia, Ohrozené druhy, Nebezpečné odpady, Tropické drevo 94, mokrade, veľryby
podpísaná, ale neratifikovaná: žiadna z vybraných dohôd
Zemepis – poznámka:
zdieľa kontrolu nad Lago Titicaca, najvyššie splavné jazero na svete, s Bolíviou; vzdialený svah Nevado Mismi, vrchol 5,316 m, je najvyšším zdrojom rieky Amazonky
Populácia:
31,036,656 (júl 2017 est.)
Národnosť:
podstatné meno: peruánsky (é)
prídavné meno: peruánsky
Etnické skupiny:
Amerindian 45%, mestizo (zmiešané, indínsky a biely) 37%, biely 15%, čierny, japonský, čínsky a iný 3%
Jazyky:
Španielčina (oficiálna) 84,1%, Quechua (oficiálna) 13%, Aymara (úradná) 1,7%, Ashaninka 0,3%, ostatné materské jazyky (vrátane veľkého množstva menších amazonských jazykov) 0,2% (v roku 2007)
Náboženstvo:
Rímsko-katolícky 81,3%, evanjelický 12,5%, ostatné 3,3%, žiadne 2,9% (2007 est.)
Demografický profil:
Peručné mestské a pobrežné spoločenstvá profitovali oveľa viac z nedávneho hospodárskeho rastu ako vidiecke, afro-peruánske, domorodé a chudobné obyvateľstvo amazonských a horských oblastí. Miera chudoby sa za posledné desaťročie podstatne znížila, ale naďalej ostáva vysoká na úrovni približne 30% (viac ako 55% vo vidieckych oblastiach). Po uplynutí takmer desaťročného obdobia sa miera podvýživy v Peru začala znižovať v roku 2005, keď vláda zaviedla koordinovanú stratégiu zameranú na hygienu, hygienu a čistú vodu. Registrácia v škole sa zlepšila, ale skóre dosiahnuté v projekte odzrkadľuje pretrvávajúce problémy s kvalitou vzdelávania. Mnoho chudobných detí dočasne alebo natrvalo upúšťa zo školy, aby pomohli svojim rodinám. Asi štvrtina až tretina peruánskych detí vo veku od 6 do 14 rokov pracuje, často v dlhých hodinách na nebezpečných ťažobných alebo staveniskách.
Peru bolo krajinou prisťahovalectva v 19. a začiatkom 20. storočia, ale v posledných desaťročiach sa stala krajinou emigrácie. Začiatok v 19. storočí priniesol Peru ázijským zmluvným robotníkom najmä pracovať na pobrežných plantážach. Počet obyvateľov čínskeho a japonského pôvodu – medzi najväčšie v Latinskej Amerike – je v súčasnosti v Peru hospodársky a kultúrne vplyvný. Peruánska emigrácia začala rásť v 80. rokoch kvôli hospodárskej kríze a násilnému vnútornému konfliktu, ale odlev sa v posledných rokoch stabilizoval, keďže sa ekonomické podmienky zlepšili. Napriek tomu viac ako 2 milióny Peruvanov emigrovali v poslednom desaťročí, hlavne do USA, Španielska a Argentíny.
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 26,31% (muž 4,155,672 / žena 4,009,888)
15-24 rokov: 18,31% (muž 2,847,460 / samica 2,835,727)
25-54 rokov: 40,19% (muž 5,985,354 / samica 6,487,232)
55-64 rokov: 7,78% (samec 1,168,533 / samica 1,247,299)
65 rokov a viac: 7,41% (muž 1 086 790 / ženská 1 221 701) (2017 est.)
Populačná pyramída:
Pomery závislosti:
pomer celkovej závislosti: 53,2
pomer závislosti mládeže: 42,7
pomer staršej závislosti: 10,5
potenciálny pomer podpory: 9,6 (2015 est.)
Stredný vek:
celkom: 28 rokov
muž: 27,2 rokov
žena: 28.8 rokov (2017 est.)
Miera rastu obyvateľstva:
0,95% (2017 est.)
Pôrodnosť:
17,8 narodených / 1000 obyvateľov (2017 est.)
Úmrtnosť:
6,1 úmrtí / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Porovnanie krajiny s celým svetom: 157
Čistá miera migrácie:
-2,2 migranti / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Rozloženie obyvateľstva:
približne tretina obyvateľov žije pozdĺž pobrežného púštneho pásma na západe so silným zameraním na hlavné mesto Lima; Anderská vysočina, alebo sierra, ktorá je silne identifikovaná s americkým obyvateľstvom v krajine, obsahuje približne polovicu celkového obyvateľstva; východné svahy Andov a susedné dažďové pralesy sú riedko osídlené
Urbanizácia:
mestské obyvateľstvo: 79,2% z celkovej populácie (2017)
miera urbanizácie: 1,57% ročná miera zmeny (2015-20 est.)
Veľké mestské oblasti – počet obyvateľov:
LIMA (kapitál) 9,897 milióna; Arequipa 850 000; Trujillo 798 000 (2015)
Pomer pohlavia:
pri narodení: 1,04 muž / žena
0-14 rokov: 1,04 muž / žena
15-24 rokov: 1 muž / žena
25-54 rokov: 0,92 muž / žena
55-64 rokov: 0,94 muž / žena
65 rokov a viac: 0,9 muž / žena
celková populácia: 0,97 muž / žena (2017 est.)
Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
22,2 rokov
Poznámka: priemerný vek pri prvom pôrode u žien 25-29 rokov (2013)
Pomer úmrtnosti matky:
68 úmrtí / 100 000 živonarodených (2015 est.)
Miera detskej úmrtnosti:
celkom: 18,4 úmrtí / 1000 živonarodených
muž: 20,5 úmrtí / 1000 živonarodených
žena: 16,2 úmrtí / 1000 živonarodených (2017 est.)
Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
celková populácia: 74 rokov
muž: 71,9 rokov
žena: 76.1 rokov (2017 est.)
Celková miera plodnosti:
2.12 narodené deti / žena (2017 est.)
Výdavky na zdravotníctvo:
5,5% HDP (2014)
Hustota lekárov:
1,12 lekári / 1 000 obyvateľov (2012)
Hustota nemocničného lôžka:
1,5 lôžok / 1 000 obyvateľov (2012)
Zdroj pitnej vody:
vidiecke: 69,2% obyvateľstva
spolu: 86,7% obyvateľstva
Prístup k sanitačným zariadeniam:
zlepšila:
mestské: 82,5% obyvateľstva
vidiecke: 53,2% obyvateľstva
celkom: 76,2% obyvateľstva
HIV / AIDS – miera prevalencie dospelých:
0,3% (2016 st.)
HIV / AIDS – ľudia žijúci s HIV / AIDS:
70 000 (2016 est.)
HIV / AIDS – úmrtia:
2 200 (2016 est.)
Hlavné infekčné ochorenia:
stupeň rizika: veľmi vysoký
potravinové alebo vodné choroby: bakteriálna hnačka, hepatitída A a horúčka týfus
choroba prenášaná vektorom: horúčka dengue, malária a Bartonellóza (horúčka Oroya)
poznámka: v tejto krajine bol identifikovaný aktívny lokálny prenos vírusu Zika druhom komárov druhu Aedes (august 2016); predstavuje veľké riziko (veľký počet možných prípadov) medzi občanmi USA, ak ho uhryzne infekčný komár; iné menej bežné spôsoby, ako dostať Ziku, sú cez pohlavný styk, krvnú transfúziu alebo počas tehotenstva, keď tehotná žena prechádza vírusom Zika na plod (2016)
Obezita – miera prevalencie dospelých:
19,7% (2016)
Deti mladšie ako 5 rokov podliehajú obezite:
3,1% (2014)
Výdavky na vzdelávanie:
3,9% HDP (2015)
Gramotnosť:
definícia: vek 15 rokov a viac môže čítať a písať
celková populácia: 94,2%
muž: 97,2%
žena: 94,3% (2016 est.)
Očakávaná dĺžka života v školách (primárne až terciárne vzdelávanie):
celkom: 13 rokov
muž: 13 rokov
žena: 14 rokov (2010)
Nezamestnanosť, mládež vo veku 15-24 rokov:
celkom: 14,7%
samec: 8,6%
žena: 8,2% (2015 est.)
Peruánska ekonomika odráža jeho rozmanitú topografiu – vyprázdnenú nížinnú pobrežnú oblasť, centrálnu vysokú Sierru Andy a hustý les Amazonky. V hornatých a pobrežných oblastiach sa nachádza široká škála dôležitých zdrojov nerastných surovín a pobrežné vody Peru poskytujú vynikajúce rybárske oblasti. Peru je druhý najväčší svetový výrobca striebra a medi.
Peruánska ekonomika vzrástla v priemere o 5,6% ročne od roku 2009 do roku 2013 s stabilným výmenným kurzom a nízkou infláciou. Tento rast bol čiastočne spôsobený vysokými medzinárodnými cenami vývozu kovov a minerálov v Peru, ktoré predstavujú 55% celkového vývozu krajiny. Rast sa v dôsledku slabších svetových cien týchto zdrojov zmenšil od roku 2014 do roku 2017. Napriek silnému makroekonomickému výkonu Peru, závislosť na vývoze minerálov a kovov a dovážaných potravinách spôsobuje, že ekonomika je vystavená kolísaniu svetových cien.
Rýchla expanzia Peru spolu s prevodmi peňazí a ďalšími programami pomohla od roku 2004 znížiť mieru chudoby v jednotlivých štátoch o viac ako 35 percentuálnych bodov, ale nerovnosť pretrváva a predstavuje pre administratívu Ollanta HUMALA výzvu, ktorá presadzuje politiku sociálneho začlenenia a spravodlivejšie rozdelenie príjmov. Chudobná infraštruktúra bráni šíreniu rastu do pobrežných oblastí Peru. Administratíva HUMALA v roku 2014 schválila niekoľko balíkov ekonomických stimulov na podporu rastu vrátane reforiem environmentálnych predpisov s cieľom podnietiť investície do lukratívneho ťažobného odvetvia v Peru, krok, ktorý odporujú niektorým environmentálnym skupinám. V roku 2015 však investície do baníctva klesli, keďže globálne ceny komodít zostali nízke a sociálne konflikty postihli sektor.
Politika voľného obchodu v Peru pokračovala v správe HUMALA; od roku 2006 Peru uzavrela obchodné dohody s USA, Kanadou, Singapurom, Čínou, Kóreou, Mexikom, Japonskom, Európskou asociáciou voľného obchodu, Chile, Thajskom, Kostarikou, Panamou, Venezuelou, Hondurasom. a trans-tichomorského partnerstva a začali obchodné rozhovory s El Salvadorom, Indiou a Tureckom. Peru tiež podpísala obchodný pakt s Čile, Kolumbiou a Mexikom nazvaným Pacific Alliance, ktorý sa usiluje o integráciu služieb, kapitálu, investícií a pohybu osôb. Od podpísania Dohody o podpore obchodu medzi USA a Peru vo februári 2009 sa celkový obchod medzi Peru a USA zdvojnásobil. Prezident Pedro Pablo KUCZYNSKI nasledoval HUMALU v júli 2016 a zameriava sa na hospodárske reformy a politiky voľného trhu zamerané na podporu investícií do Peru. Ťažobná produkcia v rokoch 2016-17 výrazne vzrástla, čo pomohlo Peru dosiahnuť jednu z najvyšších mier rastu HDP v Latinskej Amerike a Peru by mala udržať silný rast v roku 2018. Ekonomická výkonnosť však bola znížená oneskorením mega-projektov infraštruktúry a začiatkom korupčný škandál spojený s brazílskou firmou. Masívne záplavy na začiatku roka 2017 tiež znamenali prekážku rastu, čo bolo čiastočne kompenzované dodatočnými verejnými výdavkami zameranými na úsilie o obnovu.